Ivan F komentáře u knih
Naivné, naivné, naivné ... avšak milo a ľahučko čitateľné dobrodružstvo, kde je všetko čiernobiele. Príjemný návrat do detstva.
Tento rádoby román som napriek neveľkému rozsahu čítal pomerne dlho. Jeho obsah je plytký a nezáživný. K tomu to ešte sfilmovali, čo sa čudujem - naozaj sa dá podľa veľmi zlej knihy natočiť aspoň priemerne dobrý film? Kniha je hrozná kravina plná nesympatických postáv.
Útla knižka, v ktorej je čiateľovi už od začiatku jasné, kto je zloduch a ako robí svoje "tajomné" kúsky. Žiadne prekvapenie sa nekoná a pochybujem, že sa aj v dobe prvého publikovania konalo. Atmosféra kniha je veľmi milá, na čitateľa dýcha starodávno, pekné opisy krajiny sa striedajú so stručným prierezom históriu. Postavy sú jasne vyhranené - buď dobré alebo zlé, teda všetko je čiernobiele, žiadne iné farby sa v príbehu nenachádzajú. Kniha sa dobre číta, ale kvalít najlepších Vernových diel zďaleka nedosahuje.
Výborná oddychovka, nenáročné čítanie, pri ktorom som sa naozaj dobre pobavil. Stačilo dať sa do "standby" režimu a príbeh ma pohltil so všetkým a tak to má pri oddychovom čítaní byť. Z mojej strany cítim spokojnosť a určite sa s ďalším Donaldovým dielom nechám niekedy v budúcnosti opäť pobaviť. Niekde pri vode, v tieni slnečníka, presne tam tento typ humoru patrí a tam si ho aj najviac vychutnám.
Totálna kravina, v podstate je to čitateľské utrpenie. Ako kniha dopadne čitateľ uhádne pomerne skoro, k tomu sa pridáva vleklá nuda nezáživného príbehu. No a koniec je úplná fantazmagória. Film som nevidel, ale ešte raz sa vyložene nudiť nechcem. Zbohom Rosemary, viackrát už nie, raz stačilo.
Mám rád sci-fi, ale keď sa preklápa do fantasy, tak to mi vadí. Zmena Leta II mi bola skôr na smiech, než aby mi priniesla čitateľský pôžitok. No a tých "učených" rečí bolo až príliš. Napriek tomu ide o ľahké čítanie, kde sa netreba zamýšľať prečo tá či oná postava koná tak, ako koná. Prečo? Pretože všetky postavy sú ako cez kopirák, ploché, nevýrazné a ukecané. Kecajú, tárajú, mudrujú, filizofujú a dohromady nič z toho, je to len vata. Škoda, pretože inak to mohlo byť nadpriemerné sci-fi, zatiaľ čo je to nedomrlé fantasy.
Ono to bude vekom. Ako mladšieho ma oslovili najmä prvé dva diely a posledné dva diely ma moc nebavili. Tentoraz je to iné. Prvý diel je fajn, druhý je úplne uletený, tretí je mišmaš, štvrtý najlepší. No a piaty? Odpovede na takmer všetky otázky z predchádzajúcich dielov sú zodpovedané, hoci niektoré postavy sa úplne stratili. Záver knihy je pomerne slušný opis zakončenie osudu ľudstva. Osud, ktorý si naozaj zaslúžime.
Pre mňa jednoznačne najlepší diel z celej päťdielnej trilógie. Pamätám si, že ma kedysi, keď som bol o dvadsať rokov mladší tento diel neoslovil, ale zrazu, ako roky pribudli, ma najkratšia časť Stopárovho sprievodcu galaxiou baví najviac. Asi preto, že nie je tak premrštená a plná krkolomných motaníc. Od kráľa dažďa, cez príbeh Fenchurch, až po Arturove zamilovanie sa. Jednoducho paráda. Príbeh má logiku, nie je rozhádzaný hore-dole a číta sa úplne ľahko. Až mám pocit, že aj návod na lietanie by mohol fungovať. :-)
Z celej petice kníh je tento diel najslabším. Napriek tomu je to stále mierne čierny a inteligentný humor. V knihe autor nastoluje niekoľko otázok, na ktoré nám dá odpoveď až v pokračovaniach. No a tie sú určite lepšie.
Ani lepšie, ani horšie než prvý diel. Autor si udržuje nastolený trend, len vtipu je o niečo pomenej, namiesto neho je tu sem-tam filozofia. No a tá sa naplno predstaví až vtedy, keď sa človek zamyslí nad vesmírom, životom a tak vôbec ...
Tempo príbehu je veľmi podobné prvému dielu, sú tu starí známi a mnohé z toho, čo je v knihe, by som chcel zažiť. Škoda, že to nie je možné. Alebo sa mýlim?
Také príjemné čítanie, ktoré je viac džentlmenské než detektívne. Okrem toho mi tentoraz Poirot prišiel ako nie práve podarený doplnok k divadelnej hre, ktorá by sa zaobišla aj bez neho. Asi mala pani spisovateľka zmluvu na detektíva s excelentnými mozgovými bunkami a niečo v šuplíku a tak to splácala dohromady. Ako oddychovka fajn, ale kvalít najlepších Poirotových príbehov nedosahuje.
Knihu som nečítal, ale počúval. Ako prvé ma zarazila príšerne vyslovovaná čeština. To si autor vo svojej sebeckosti myslel, že keď si to načíta sám, bude to lepšie? Omyl, je to hrozné. O veľmi zlej intonácii a prehnanej afektovanosti prednesu (prednesu? - od toho má autor na kilometre ďaleko) sa nezmieňujem. Druhá vec je používanie "čengliš" - naozaj otrasná výslovnosť a to autor o sebe tvrdí, že reč ovláda - možno na hovorovej úrovni, kde každý hneď spozná, že autor pochádza odniekiaľ z východu. K samotnej knihe: Ak by som vypol nahrávku niekde pri autorovej ceste z Bratislavy do Prievidze, tak by som možno hodnotil zhovievavejšie. Avšak vydržal som až do konca (masochistická zvedavosť), aby som sa dozvedel, že autor je mentálne zaseknutý pospubescent, na ktorom by si psychológ (a to by nemusel byť renomovaný) zgustol pri písaní dizertačnej práce na tému "Trauma nevyvinutých". Kde sú tie myšlienky, ktorými bol autor (aspoň tak to tvrdí) počas cesty doslova a do písmena zavalený? Nikde, sem tam nejaká malá zmienka. Namiesto toho dostávame opis materiálnych prízemností a duchovno zostáva hladné. Ak bol autorov zámer napísať niečo humorné, to je tiež prúser, nakoľko je kniha nevtipná. Hanbím sa, že autor pochádza zo Slovenska, toto sme si nezaslúžili.
Po priemernom prvom diele, výbornom druhom diele, sa Kingova trilógia uzatvára priemerne. Absencia dejových odbočiek z čias Kingvých ranných románov mi chýbala, predsa len by si príbeh zaslúžil chróm namiesto nalešteného plastu. Atmosféra je tak na vedľajšej kolaji, naopak dej sa rýchlo posúva, hoci je pomerne plytký. Kingova pocta jeho obľúbenému autorovi detektívok sa napriek mojím výhradám ako celok podarila. Avšak trio Bill, Holly, Jerome mi chýbať nebude. Znovu musím pochváliť preklad pani Gálisovej, výborne, len tak ďalej. Spokojnosť s výrazmi, ktoré sú pekne jadrné a vychádzajú z originálu a držia podstatu autorovho zámeru - nemám rád vyumelkovanosť, ktorá sa tak často nachádza v prekladoch našich susedov a príbeh potom vyznie inak, ako ho autor napísal.
Nezdielam nadšenie z tejto knihy. Nie kvôli príbehu, ktorý niekto prežil a zveril sa s ním. Ale kvôli autorke a jej neschopnosti napísať knihu tak, aby nevyznela ako povinné čítanie pre prvý ročník stredných škôl. Tri roky sa rozprávala s Lalem a nakoniec dala príbehu takúto podpriemernú literárnu formu? To naozaj najskôr napísala scenár, ktorý bol dvanásť rokov niekde pohodený? Za ten čas sa dal príbeh vybrúsiť do skutočne cenného diamantu. Lenže brusička to nezvládla a tak tu máme diamant bez lesku. Výborný príbeh, ktorý autorka sprasila. Veľká škoda, že sa Lale nezveril so svojím príbehom niekomu inému, niekomu, kto ovláda pero majstrovsky a nie je pisateľom fejetónov. Mrzí ma a ešte dlho bude, že to takto dopadlo - príbeh si zaslúžil omnoho, omnoho viac.
Nie som znalec a ani fanúšik Shakespearovho diela a nepredpokladám, že niekedy budem. O dráme Macbeth som vedel len toľko, že je to príbeh zrady. Preto som bol zvedavý, ako sa s tým momentálne najpopulárnejší nórsky autor popasuje.
Nedopadlo to najlepšie. Príbeh je na úrovni, ktorá má zaujať pravdepodobne mladšie publikum, jeho podanie je tak na úrovni strednej školy. Takisto rozsiahlosť knihy, ktorá je päťkrát väčšia ako originál mi neulahodila.
Čo však chválim a naozaj som s tým spokojný, je vykreslenie toho, o čom Macbeth je - ambície, vášeň, zrada. Toto sa naozaj Nesbøvi podarilo a je toho v knihe práve toľko, aby čitateľ mohol v priebehu prelúskavania sa príbehom Macbetha obdivovať jeho vášeň, nenávidieť ho kvôli zrade, pochopiť jeho ambície. Okrem toho je Macbethov príbeh veľmi temný, neskonale krutý a plný krvi.
Takže u mňa postava siroty z decáku, s ktorou som sympatizoval, má moje najhoršie opovrhnutie za to, čím sa vďaka ambíciám, vášni a zrade stala. Nesbøa chválim za odvahu, že sa na tak neľahkú úlohu, akou je prerozprávanie vrcholnej Shakespearovskej tragédie podujal. A to aj napriek tomu, že výsledok je, teda aspoň v mojom prípade rozpačitý.
Knihu odporúčam prečítať už len kvôli vytvorenia si vlastného názoru na ňu.
Citát z knihy:
„Řekni, evliyo…“ začal Selim Sevahir zamyšleně, zašťoural v ohništi a strčil mezi uhlíky hrst chrastí.
„Hm?“ zvedl Čelebi zrak od papíru na podložce opřené o koleno.
„Ach, odpusť, nevšiml jsem si…“
„To nevadí, čeribaši, ještě jsem nezačal. Ptej se.“
„Jsi učený člověk. Hluboce věřící. Znáš Písmo slovo od slova. Bůh je stvořitelem všeho na Zemi, je to tak?“
„Jistě. Z jeho vůle vzešly všechny věci i veškeré tvorstvo, země i nebesa.“
„Co myslíš, z jakého důvodu stvořil tuto pustinu? Je to strašné místo. Liduprázdné, bezútěšné, smrtící.“
Čelebi si povzdechl a pokrčil rameny. „Boží vůle je nevyzpytatelná. Vymyká se lidskému chápání. Všechno však má svou příčinu.“
„Ale jakou?“
„Zřejmě jde o rovnováhu,“ ozval se Báthory s potutelným úsměvem. „Tak, jako stvořil končiny, kde zurčí voda, šumí zeleň a prohání se zvěř, musel stvořit i tuto obrovskou, sluncem rozpálenou pánev, na které se všechno živé škvaří jako kebab. A spravedlivě ta místa rozdělil. V těch prvních žijí křesťané, v druhých mohamedánští bezvěrci.“
Pamätám si, že Nespavosť som sa pokúsil prečítať už v dobe jej vydania, ale po cca 150tich stranách som ju odložil - nebavila ma. Teraz som sa k nej vrátil a nebavila ma znova, ale zvládol som ju celú. Dojmy sú však nevábne, podľa mňa ide o najslabšiu Kingovu knihu. Kniha nenaplnila nič z toho, na čo som pri Kingovi zvyknutý, ani kvalitou, ani postavami, ani ich správaním sa, ani príbehom, ani ... ani. Ako mix všetkého spomenutého je to ľahko podpriemerné dielo. Napriek všetkým mojim výčitkám, je kniha dôležitým spojovníkom medzi viacerými knihami odohrávajúcimi sa v Derry - teda Temná veža, To atď. Mnohé je tu vysvetlené. Napriek týmto kladom musím napísať: Sorry Stephen, toto sa teda nepodarilo.
Výborná kniha, ktorá naozaj stojí za prečítanie. Okrem toho, kto pozná nejakú inú hlavnú hrdinku, ktorá sa volá Gunda? Okrem toho som knihu dostal v tretej triede na základnej škole, ako najlepší zberač textilu. :-)
Knihu som si zobral k moru, ako oddychové čítanie. Presne takými aj krimi príbehy sú, jedným slovom priemer. To, že sa príbehy odohrávajú začiatkom 70tych rokov minulého storočia nie je vôbec na škodu, práve naopak, zo strán na mňa dýchla atmosféra dôb minulých, kedy som ešte nebol na svete - na svete, ktorý nepoznal internet, mobilné telefóny, ploché televízory a to, že každý hlupák sa môže vyjadriť v sociálnych médiách. Čo mi vyslovene vadilo, je preklad, čistá katastrofa. Býval som dlho vo Varšave a tak ju pomerne dobre poznám, preto som sa dobre orientoval, lenže názvy obcí, ulíc a vlastne čohokoľvek sú chybne prepísané. Okrem toho VB, čiže Verejná Bezpečnosť v Poľsku nikdy nebola, mali Milicje. A to množstvo preklepov, čo je v knihe, no fuj. Takisto odsadenia asi nikto nekontroloval a korektúrou sa nikto neobťažoval. Toto všetko mi kazilo dojem z naivných príbehov. Naivných preto, lebo pochybujem, že by sa nikto počas rekonštrukcie nespýtal na čas. Až advokát na konci a bum ho, aký je on génius. Alebo neverím tomu, že by si Milicja nedala námahu a nepreverila, kto je kto a vyšetrovateľ by sa tak hneď na začiatku dozvedel, aha, tento je známy darebák, na toho si posvietim, ale nie, tu sa to zanedbá a kto je kto sa preveruje až na konci. Ale to by potom nebol príbeh o Modrom zafíre, lebo by skončil po desiatich stranách. Záverom len toľko, Jerzy mal možno kedysi dávno aké také právo na úspech, ako pisateľ detektívok, ale dnes je to sódovka bez bubliniek. Ako oddych pri mori, keď svieti slnko a mozgové bunky sú lenivé, je to fajn čítanie. Napriek tomu si čitateľ všimne množstvo chýb a nepresností a to kazí dojem aj pri lenivých mozgových bunkách.
Autorov štýl mi nesadol. Nápad vynikajúci, spracovanie ťažkopádne a tak trochu archaické, akoby posadené do čias vzniku príbehov o Tarzanovi, kde na autora predlohy Wilson v knihe niekoľkokrát odkazuje. Pre niekoho možno plus, pre mňa nie. Takisto prvá časť (obdobie cca desať rokov) je rozťahaná oproti časti druhej, ktorá zahŕňa takmer osem desaťročí. Celkový dojem, ktorý vo mne zostal je taký, že po roku si nespomeniem o čom kniha vlastne bola, zostane len hmlistý pocit a vedomie, že som knihu prečítal, ale dojem zanechala vlažný.