Ivan F komentáře u knih

V lete sa šedé bunky dajú naozaj vypnúť, aby si oddýchli a tak sú aj zhovievavejšie ku kvalite kníh - predsa len si treba dopriať niečo nenáročné. Lenže táto kniha je totálna kravina a to aj s mozgom zapnutým na štvrtinový výkon. So zapnutým na polovičný výkon by som ohodnotil ešte nižšie, nuž a na plný výkon ... Lenže bolo leto a príbeh o Inkoch, ktorý by potešil postpubescenta ulietavajúceho na sprostostiach typu Upírske denníky (aj to našťastie nie každého pubiša baví) ma neoslovil. So slnkom v očiach a pod slnečníkom pri vode sa to prečítať dalo, ale zopakujem, že je to totálna somarina.

19 31.07.2019

Výborné čítanie, ktoré mi ulahodilo najmä štýlom, ktorý je excelentný. Autor kladie slová v správnom poradí a vznikajú nádherné vety. Napriek tomu, že kniha skĺzne do katastrofického žánru, aj keď to tak spočiatku nevyzerá, tak kvalitou textu si vôbec nezadá napríklad s Crichtonovou "Guľou", v niektorých pasážach je lepšou. Okrem toho mi bol od začiatku Vergil veľmi sympatický a dokázal som sa s jeho konaním a myslením bez problémov stotožniť. Jednoducho mi aj uprostred horúceho leta "Hudba krve" sadla ako povestná prdel na hrniec. Ale do čitateľskej extázy mi predsa len ešte kúsok chýbal. Poctivé štyri hviezdičky, v rámci žánru všetkých päť.

18 24.07.2019

Prílev letných dovolenkových dní je ideálny čas na oddychové nenáročné čítanie. Tým "Autobus samovrahov" nepochybne je. Sled tak trochu neuveriteľných počiatočných udalostí - kedy si dvaja samovrahovia vyberú to isté miesto a čas na spáchanie samovraždy - je vystriedaný pomerne vtipným dejom, ktorý vyvrcholí niekoľkými svadbami. Potiaľto je všetko OK. Problém je celková povrchnosť príbehu, dialógov, jednoducho je to celé o tom, že jeden gag strieda druhý. Od humornej knižky nečakám zrelé a hlboké úvahy nad životom ako takým, ale nakoľko si autor zvolil samovražednú tému, tak tu sa to vyslovene žiadalo. Čiže sentiment sa nekoná. Ale ako letné mozog nezaťažujúce a úplne ľahké čítanie je to správna voľba.

21 19.07.2019

Je to tu zas, typický neduh dnešnej doby, ktorým je písanie tlstopisov. Šieste pokračovanie príbehov o oddelení Q je rozťahané na takmer 600 stranách a určite by sa mu zišlo zoštíhlenie o nejakú tú stovku, možno aj dve. Za ďalšie mi vadí, ak sa akákoľvek kniha dotýka sektárstva (mám k sektám pudový odpor), čoho tu dostávame plnými priehrštiami. K tomu pomalý rozjazd, prvá tretina knihy je celkovo prázdna. Našťastie sa tu stretávajú dve dejové línie, ktoré do seba zapadnú. Trošku je problém aj s tým, že v podstate od začiatku je čitateľovi jasné, kto je páchateľ. Ďalším negatívom je, že aj tentoraz páchatelia uniknú spravodlivosti a Carl s Asadom o vlások smrti - je to neuveriteľné, klišoidné a schematické, ako cez kopirák s predchádzajúcimi dielmi. Aby som len nehanil, tak pre mňa osobne boli najlepšími časťami pasáže s Pirjo a sledovanie jej myšlienkových pochodov, konania, skrátka správne psycho. Predpokladám, že autor už kvalitu knihy Složka 64 neprekoná, napriek tomu je "Nesmírný" v záplave severskej krimi (ktorá je čitateľmi neprávom nadhodnotená) ten svetlejší knižný kúsok.

19 12.07.2019

Ranné Clarkovo dielko nedosahuje kvalít jeho neskoršej tvorby. Je to priemerné oddychové čítanie, ktoré mierne zastaralo po technickej stránke, napríklad používanie písacích strojov. Na druhú stranu je tu prítomná humanita a autor nepotrebuje nepriateľov (ani ľudských ani z vesmíru), stačí mu zápas s marťanskou "prírodou". Myšlienka na tvorbu kyslíka je výborná, ale Marťanov si Clarke mohol naozaj odpustiť. Okrem toho je veľmi cítiť, že autor je nevypísaný, kladie slovo za slovom, ale kvalita textu pomerne výrazne kríva. Našťastie neskoršie Clarkove diela už týmito neduhmi netrpia.

15 04.07.2019

Táto ilustrovaná poviedka rozhodne nie je kvalitné čítanie. Je to skôr drsnejšia rozprávka na japonský spôsob. Ako rozprávku ju aj hodnotím, nezaujala, bez pointy, zmyslu, bez navodenej atmosféry, bez nosnej myšlienky, vlastne bez všetkého. Či má poviedka aspoň ilustráciami vydesiť detského čitateľa, to neviem, ale úprimne o tom pochybujem. Ako celok je to škoda papiera, na ktorom je to vytlačené.

18 02.07.2019

Autor, ktorý je mnohokrát označovaný za kreténa (našťastie jeho dielo je úplne odlišné od jeho povahy), vymyslel svet, v ktorom sa darí kúzlam aj mutantom. Začal poviedkami, ktoré sú nepochybne výborné a ukázal, že skutočne vie pútavo písať. A potom prišla sága - sága, ktorá mala našliapnuté stať sa niečím veľkolepým a nevídaným na poli fantasy žánru. Lenže tam, kde autor v krátkom literárnom útvare zvanom poviedka hviezdil, na poli eposu zakopol. Nie raz, ani dva, ale mnohokrát. Z posledného dielu ságy mám pocit, že autor stratil všetko to, vďaka čomu sa stal známym a jeho zaklínačský svet si zamilovalo mnoho čitateľov. Sem-tam v Pani jazera prebleskne autorov štýl, taký poviedkovo skvelý, ale sú to naozaj len záblesky. To jemné podpichovanie čitateľa, množstvo hlášok a kulantne zaobalených myšlienok, to je veľmi riedke, naopak prerastá vata a časti, ktoré príbeh nikam neposúvajú, alebo sú nudné. Takisto úmrtia a spôsob, akým sú popísané si mnohé postavy v knihe nezaslúžili, keď už, malo to byť epické a nie ledabolo odbité. Przepraszam Andrzej, ale czytelnicy naprawdę na to nie zasłużyli.

21 28.06.2019

Všetko, čo je nejakým spôsobom spojené s moreplavbou, má už od môjho detstva pre mňa nejaké neuchopiteľné magické čaro. Nemyslím tým len volanie diaľok, objavovanie nepreskúmaného a jedno dobrodružstvo za druhým. Je za tým niečo tajomné a lákavé, také neuchopiteľné nutkanie ísť stále ďalej a ďalej a tešiť sa na nový deň, ktorý zas prinesie nový objav, nové dobrodružstvo, nový zážitok.

Presne tieto pocity vo mne vyvolal krátky román Oceán prachu. Vrátil som sa do čias detstva, hoci na palube lode, ktorá nepláva na vode, ale na piesku. A plavbu som si užil, pretože je z príbehu cítiť, že ju napísal mladý autor a príbeh nezaťažil zbytočným balastom. Škoda, že takýchto kníh nie je viac.

16 21.06.2019

Až na pár zbytočných, rádoby freudovských sexuálnych vysvetlení niektorých častí príbehu (autor sa úspešne živil písaním lascívnych príbehov, medzi ľuďmi známymi pod slovom porno), sa mi kniha ako celok páčila. Veľmi pekne a opisne podaný prerod človeka, ktorý sa o schopnosť hrabať sa druhým v hlavách a čítať im myšlienky, nikdy neprosil. Samotný príbeh je chuťovka a forma, akou je podaný, ho radí k vysokému nadpriemeru. Silverbergovi sa podarilo niečo, čo ho navždy zaradilo medzi autorov aspoň jedného majsterštiku. A tým "Umírat v nitru" nepochybne je.

18 13.06.2019

Skutočne nesympatická hlavná postava (hlavným hrdinom ho naozaj nazvať nemôžem) plná arogancie, nafúkanosti, trpiaca komplexom "bezo mňa to nejde" a "ja to viem najlepšie", považujúca ostatných za póvl. Či to bolo autorovým zámerom, alebo mu takto jeho charkter vznikol pri písaní je fuk, pretože literárne si zaslúžil to, čomu sa s úspechom v knihe vyhol. Ako celok je kniha sivým priemerom na poli moderných thrillerov, len tie zimomriavky mi akosi chýbali. Prepokladám, že takto cca o rok, si nebudem pamätať o čom kniha bola, ale aspoň si spomeniem na človeka v kadibudke, po uši a oči v hovnách, čumiaceho na kastráta, vykonávajúceho potrebu. Aj ja mám teraz potrebu, ale úplne inú a to, dostať do rúk podstatne lepšiu knihu.

15 08.06.2019

Aby som sa navnadil na ďaľšiu Westlakeovu knihu (prečítal som Jak nevyloupit banku), dal som si dlhšiu pauzu medzi jeho knihami, predsa len, aj humoru môže byť príliš, tak aby som nebol rozčarovaný. No a prišlo sklamanie - či to bolo dlhšou prestávkou, alebo mi vyložene kniha nesadla, alebo čokoľvek iné, tak Dortmunderove patálie ma neoslnili. Skôr naopak, prišli mračná a keď pomedzi ne zasvietilo slnko, tak humor bol nepríliš vtipný. Škoda, lebo po príbehu pána s umlautom v mene som sa vyslovene tešil na Dortmundera. Kniha je vtipná, ale nie je to ono. Našťastie príbeh nie je dlhý a tak som strávil pár príjemných chvíl v jeho spoločnosti. Či ale budem čítať aj pokračovanie, to naozaj teraz netuším.

13 07.06.2019

Prečítal som už nejakú tú knihu o 87tom revíri a keďže mám trochu guláš v tom, ako sa postavy vyvíjali, rozhodol som sa prečítať si ich po poradí. A tak som sa aspoň dozvedel, ako Teddy k tetovaniu prišla. Zápletka dobrá, ale tak trochu bol príbeh akoby zo série kníh pre zamilovaných. Budem sa síce opakovať, no kedysi stačilo, aby mala detektívka 150-200 strán a zmestilo sa do nej všetko. Dnes sa píšu 400-500 stránkové bichle a viac v nich nie je.

26 28.05.2019

Byť na mieste Krauza stojaceho oproti Gregorovi Martinkovi, takisto neceknem ani slovo. Bol to vrah, ale chápem ho. Výborný záver knihy. Viac dodať netreba, asi len toľko, že tým, ktorým Havel svojou amnestiou nepriamo zabil niekoho z rodiny, príbuzných či kamarátov, ho musia nenávidieť a priať mu, aby ho studená hlina tlačila poriadne na hrudi a nenašiel pokoja, lebo si ho podľa nich nezaslúži. Čo sa mňa, ako čitateľa týka, je tento diel jeden z najlepších, výborne odvedená práca.

31 21.05.2019

Sklamanie, jednoznačné sklamanie. Ak by toto bola prvá kniha od Grishama, tak už pravdepodobne po ďaľšej jeho knihe nesiahnem. Pritom tak dobre písal, ale posledná dekáda priniesla klesajúcu kvalitu grishamoviek. Možno si autor myslí, že úroveň kníh je šum a fuk, hlavne nech pribudne sedemciferná suma na účet. Mne to nestačí, je čas spamätať sa, John. A myslieť pritom na čitateľov, chceme viac, chceme toho Grishama, ktorým si bol.

17 15.05.2019

Poviedky oscilujú medzi majsterštikom (Lev z Comarre) s bravúrnou atmosférou až po podpriemer (Reklamní kampaň, Ten druhý tygr). Celkovo je ich úroveň nevyvážená a konečný dojem je priemer. Poviedky od Clarka nie sú tým istým, čím je jeho románová tvorba, tá je jednoznačne lepšia. V rámci žánru by som Clarka zaradil s jeho poviedkami medzi ľahký nadpriemer.

16 13.05.2019

Veľmi zvláštna kniha, ako obsahom tak aj štýlom písania. Jednoducho autor skáče hore-dole z témy na tému, cestuje z miesta na miesto, alebo planétu ako sa mu zachce, ale má to šťavu. Z počiatočného chaosu sa postupne poskladá príbeh a čitateľ zistí, že v knihe nič nie je náhodné, ani samoúčelné. Každý detail skladačky zapadne na svoje miesto a dostaneme krásny obraz. A viem, že ak si knihu prečítam druhýkrát, tak si ju určite ešte viac vychutnám - možno aj zdvihnem hodnotenie. Len jedna vec ma neskutočne rozčuľovala a to je opakovanie jednej vety XY krát. No čo už, tak to chodí.

20 09.05.2019

Autor sa uchýlil k podrazu a to mu neodpustím. Načo skončil knihu, ktorej obsah a dej je nadstavená voda, otvoreným koncom? Ako som s chuťou siahal po tejto detskej fantasy, tak mám teraz ťažké srdce na autora. Po naozaj výborných dieloch čitateľa podrazil hneď dvakrát - prvý raz to urobil takmer žiadnym dejom knihy (na severe je čarodej, treba to ísť skontrolovať, tak tam Will cestuje a zistí, že čarodej neexistuje - to je obsah knihy jednou vetou) a druhýkrát otvoreným koncom. Aj bez otvoreného konca by som si prečítal siedmy diel, ktorý však bude len pokračovaním dielu šiesteho. Sakra, toto sa nerobí, sklamanie.

17 05.05.2019

Výborné súborné vydanie, v dobrom formáte, v kvalitnom viazaní a s pútavým obalom. Veľmi dobre sa vyníma na polici spolu so svojím starším súrodencom 3x Hercule Poirot 1. K samotným trom detektívnym príbehom niet čo dodať, azda len to, že nestratili svoje kúzlo ani po rokoch. Rád sledujem odkrývanie zápletky v dobe, kedy neexistovali počítače, internet a všetky možné aj nemožné vymoženosti dnešnej doby. Nostalgia v podobe cestovania vlakom, používanie pevných telefonických liniek, telegramov atď. má pre mňa svoje neopísateľné čaro. Čaro, ktoré mi hladí čitateľskú dušu.

21 30.04.2019

Pozor na obsah v knihe, mnohé prezradí vopred. :-) Alexander Bonaparte Cust - výborne som sa zasmial, keď som si toto meno prečítal v obsahu. Keďže som už nejakú tú detektívku prečítal, tak som hneď vedel, že pán ABC .... nebudem spoilerovať. Skôr by som bol za, aby kniha nemala obsah. Veľmi dobrá detektívka, primeraný počet strán, Poirotova (tak trochu na nervy idúca) nonšalancia a ako vždy, na konci jeho divadelné vystúpenie, keď vysvetľuje, ako sa k záveru dopracoval.

31 30.04.2019

Začiatok sa trošku vliekol, ale potom prišla zábavná časť, kedy Poirot trpel ako kôň pri pobyte v penzióne na vidieku. Prievan, diván s trčiacimi pružinami, stále otvorené okno, pokrikovanie manželov vlastniacich penzión a strava pripravovaná z nafúknutých konzerv alebo s prímesou krvi z porezaného prsta. Viem si to živo predstaviť. :-) Postupne sa príbeh lámal a ja som si lámal (lámal 2x v jednej vete, no toto) hlavu, kto to môže byť a dovtípil som sa (pri Poirotových príbehoch sa mi to stalo druhý krát, čo som odhalil, kto je vrah, ale to vôbec neznižuje kvalitu knihy samotnej), kto je zločinec. Len som nevedel, ako to Poirot na konci pri jeho všeobecnom divadelnom odhaľovaní, pre neho tak typickom, nakoniec rozuzlí. Dočkal som sa pamlsku a ako vždy som bol spokojný.

22 30.04.2019