Ivan Kučera komentáře u knih

„Faleš opadne a nakonec zanechá jen je samotné. Zanechá jen strach, paniku a zoufalství.“ Punisher je strašný tvrďák, ktorý sa ocitol vo vojne bez konca. Je to, čo je. Nehrá sa na nič, čo nie je. V minulosti sa mi z jeho série páčil kombajn Vítej zpátky, Franku. V ňom sa (dobrovoľne, je to predsa Punisher) zamiešal do vojny mafiánskych rodín. NHM: Punisher je po dejovej stránke niečo podobné, aj keď na tom predsa len už čiastočne poznať starší rok vzniku. Problém nie je v tomto druhom príbehu. Ten je v rámci možností drsný a nekompromisný a Punishera ako antagonistu predáva ak nie na jednotku, tak prinajhoršom na dvojku. Pozdávala sa mi sympatická priamočiarosť. Nič zbytočne komplikované, ale (relatívne) realistické, rázne a razantné. Problém som mal s príbehom č. 1, ktorý je jednak retro (rok 1974), jednak je scenár nezaujímavý a mdlý a do tretice u nás už vyšiel v KVS: Klonová sága, čiže dostanete niečo, čo už ste čítali. Áno, jedná sa o TEN Punisherov slávny debut, ktorý sa v skutočnosti neodohral v jeho samostatnej sérii (tej sa Frank dočkal až v roku 1986), ale v sérii Spider-Man. Spojenie dobráckeho srandistu Spajďáka (kde tečie krv len ak sa teta May poreže počas prípravy dezertu o konzervu s jahodami) s tak temným charakterom, akým dozaista je Frank (ktorý sa krvou svojich nepriateľov doslova brodí), nie je dobrý nápad. Ale vo svojich začiatkoch Punisher predsa len nebol ešte až tak mohutne výbušný a brutálny, takže sa to dá zvládnuť. V príbehu č. 1 bojuje s milovaným Snovačom pavučín, ale skutočným záporákom je Jackal, pre ktorého Kat pracuje. Na konci, ako to už v komiksoch býva, samozrejme pochopí, že ho zneužili, uvedomí si, že Spajdy je v skutočnosti jeho kolega (svojím spôsobom), rozlúči sa s ním (Spajdy to prežije, Frank mal totiž toho dňa extrémne dobrú náladu) a postupne sa ako postava čiastočne zmenil a urobili z neho nekompromisného drasťáka, ktorý sa s ničím zbytočne nemaže. Prvý príbeh 2*, druhý s prižmúrenými očami 4. Objektívne by bolo túto knihu ohodnotiť 3*, ale viete, ako by to dopadlo. Bojím sa. Bojím sa, že ak by som tak urobil, ešte dnes večer by sa ozvalo zaklopanie a keď by som otvoril, stál by tam on.

8 23.03.2021

Prepáč Spajdy, ale hrozne slabý, v podstate až ZLÝ komiks. Petrove počiatky boli v minulosti už miliónkrát spracované, ale neviem, či podrobnejšie, ako sa tomu stalo tu. Kým v origináli zo 60. rokov musel byť Spajďákov zrod bleskovo vyrozprávaný behom pár stránok, dnešná verzia na to mala viac času (napriek tomu nie je dokončená, viď. koniec). Nie je to úplne mizerný nápad, ale výsledok je strašný. Neviem, či ma viac znechutila škaredá, odpudivá kresba, alebo divný scenár. Každopádne, vinou týchto dvoch faktorov som Petra/Spajdyho vôbec nespoznával. Nielenže on a ďalší (strýko, teta, JJJ...) vyzerali inak, než som zvyknutý (strýko Ben pripomínal potmehúdskeho záletníka zo sitkomu z 80. rokov a Petra s May radšej ani k nikomu neporovnávam), oni sa často aj správali v rozpore so svojou komiksovou minulosťou! Takže napr. z Petra sa tu stal stredoškolský gigolo a vymetač diskoték. To ich robí miestami až nesympatickými. A Spajdyho wrestlingové začiatky ma nikdy príliš nebavili, česť výnimkám („poviedka“ z komiksovej knihy KVS: Pavučina, aj keď tá bola zameraná na Drvičku Hogana, ale rozumieme si).

7 21.03.2021

Z tohto pohľadu je projekt NHM skvelý: zoznamuje nás aj s menej známymi (alebo dokonca prakticky úplne neznámymi) postavami. Killraven je toho ukážkovým, žiarivým prípadom. Mnohí určite nevedeli, že v 70. rokoch začal vydávať Marvel komiks vychádzajúci zo slávenej sci-fi knihy H.G. Wellsa Vojna svetov. V komikse Killraven nájdete jednak práve tieto (čierno-biele) počiatky (vtedy nazvané War of the Worlds) a jednak farebný reštart (nazvaný už Killraven) scenáristu a ilustrátora Alana Davisa (Fantastic Four: Konec, JLA: Hřebík), ktorý ako scenárista nestojí za veľa, ale kresbu má síce takú klasický americky mainstreamovú, ale inak celkom peknú a masívnu a zaujala ma (aj keď bomba to nebola).

4 20.03.2021

„Bohyně na Žítkové už nejsou. Odešly z tohto světa jedna po druhé, potichu a takřka nepozorovaně. V dnešním světě pro ně již nebylo místa. Je jim lépe tam, kde jsou. Jenom my, kteří jsme tady zůstali, budeme o něco víc sami. Zatím jsme si to ještě nestačili uvědomit.“ Keď som sa 9. 4. 2016 spolu so svojou budúcou pani manželkou a s Naďou zúčastnil prednášky Jiřího Jilíka vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne, odniesol som si odtiaľ aj túto knižku (s osobným venovaním od prednášajúceho autora). Má pekný obal, často až geniálne (z historického hľadiska) fotky a autor zjavne vie, o čom píše. Navyše, narodil som sa na myjavských kopaniciach, takže... Bohužiaľ (ale toto vlastne ani nie je kritika, skôr naopak, vysvetlím nižšie) kniha ma nestrhla až tak, ako som čakal. Obsahuje desiatky a desiatky (a desiatky) strán spomienok a príhod, nejeden raz písaných v miestnom nárečí. Chápem, že je svojím spôsobom jedinečné, ale číta sa to veľmi ťažko. O čo (v porovnaní s týmito pasážami) úžasnejšie a strhujúcejšie sú osobné vsuvky autora, v ktorých spomína na svoj pobyt v jedinečnom kraji. Prípadne na odchod Irmy Gabrhelovej z tohto sveta. Z knihy na mňa sála smútok. Smútok z toho, že sa niečo raz a navždy skončilo. Istá doba. Istí ľudia. Nič z toho sa už nevráti. Nikdy. tak to proste je, to je zákon života (a smrti). Našťastie máme aspoň drobnú náplasť za odídenou dobou. Túto knihu. A za to udeľujem štvrtú hviezdu.

14 19.03.2021

Asi by som to nezaradil medzi to najvydarenejšie, čo King napísal, ale štyroch hviezd je to podľa mňa hodné minimálne za fakt prepracované postavy. Otec a dcéra sú sympaťáci, ktorým držíte palce, aj keď vás varujú predchádzajúce skúsenosti s kingovkami, z ktorých ste pochopili, že byť hrdinom v románe Stephena Kinga vôbec automaticky neznamená prežiť. Super je, že King ako autor nikdy nepodceňoval ani záporné postavy. I vďaka tomu tento román funguje tak dobre, ako funguje, pretože ako kladné, tak záporné postavy sú výborne prepracované a uveriteľné. Niektoré momenty sú mrazivé; za mňa víťazí dojemný koniec a scéna, v ktorej sa Charlie rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk... a začne sa ohnivé peklo. Film z roku 1984 je oproti literárnej predlohe priemer, ale potešil ma silným kastingom v čele s Drew Barrymore (ktorá sa o rok neskôr objavila aj v poviedkovej kingovke Mačacie oko), Davidom Keithom, Georgeom C. Scottom a Martinom Sheenom (rok predtým hral v kingovke Mŕtva zóna). Fajn bolo aj druhé filmové spracovanie: verzia so Zacom Efronom z r. 2022. Naopak, mimo bol béčkarský televízny sequel Podpaľačka: Nové vzplanutie (2002).

Ak to budeme vnímať v kontexte doby, je Prekliatie Salemu zaslúžená klasika, kult a nepochybne legenda a perla (upírskeho) žánru. V 70. rokoch 20. storočia na tom literárny horor nejako extra dobre veru nebol. Musel prísť až Stephen King, aby ho katapultoval (a zároveň aj sám seba) medzi bestsellerovú špičku. Nepodceňoval nielen čitateľa, ale ani žáner ako taký. Kým iní autori považovali v hororoch za nedôležité zoznámiť čitateľov bližšie s postavami, King písal hrdinov (a aj záporákov) po psychologickej stránke tak zručne, až to možno občas prestávalo byť „čistým“ hororom a robilo to z jeho kníh, prepáčte, niečo „viac“. Prekliatie Salemu je na tom rovnako. Nekoná sa žiadne trápne, lacné oblbovanie, ale predstavenie plné slušných dialógov, dobre spracovaných postáv (a vzťahov medzi nimi) a situáciu pochopiteľne značným spôsobom vylepšuje aj nezameniteľný autorov svižný štýl písania, ktorý vás chytí a už nepustí. Bohužiaľ, knižka podľa mňa za tie desaťročia od svojho vydania zostarla. Dnes už málokoho dostane horor o upíroch, postupne ovládajúcich americké mestečko. A to platí nielen dnes, v roku 2021, kedy píšem tento komentár, ale platilo to už niekde okolo roku 2002, kedy som si knižku za prvé vlastné zarobené peniaze kúpil (spolu s Osvietením) vo viere, že to budú strašidelné pecky, ktoré ma odrovnajú. Nič také sa však nakoniec nekonalo. Zlé to nie je, ale 4* si to podľa mňa nezaslúži, na to je to na môj vkus miestami predsa len už až príliš zdĺhavé a pomalé a postavy mi nijak špeciálne neprirástli k srdcu. Oceňujem mrazivú, geniálnu myšlienku (z ktorej vychádzala samozrejme aj Stephenova poviedka Kukuričné deti): dá sa zničiť mesto bez toho, aby si to všimol cestujúci, ktorý ním náhodou prechádza? V r. 1979 natočil Tobe Hooper solídnu filmovú adaptáciu, v r. 1987 vzniklo voľné pokračovanie a v roku 2004 mini-séria s Donaldom Sutherlandom.

Christina je vec, ku ktorej mám vcelku pozitívny vzťah, keďže to bola jedna z prvých kingoviek, ktorú mi ako dieťaťu pomaly ale isto idúcemu do puberty z knižnice, z dospeláckeho oddelenia (do ktorého som mal zakázaný vstup, nesmejte sa, písala sa prvá polovica 90. rokov) doniesla moja staršia sestra. Napriek príjemnej a milej nostalgii jej však nedám až 4*, lebo to nebola žiadna veľká srdcovka už v dobe, kedy som ju čítal a to bola fakt doba, kedy pre mňa na celom svete neexistoval lepší autor, než Stephen King. Plusom sú akiste prepracované postavy (u Kinga samozrejmosť), autentická osemdesiatková atmosféra, dôveryhodne, poctivo rozpracovaná americká posadnutosť autami a pekelné scény s pekelným vozidlom (pre autofetišistov je kniha určite povinnosť). Ale ako celok ma to proste nezasiahlo až tak mohutne, ako niektoré iné kingovky. Filmové spracovanie (od klasika žánru Johna Carpentera) je na tom podobne (teda veľmi dobrý... priemer).

Rieši sa tu niečo, čo by mohlo byť zaujímavé... ale je to poňaté tak, že je to strašne nezaujímavé. Kresba typický, pre mňa už dosť nudný americký mainstream (až na Green Arrowa, ten je nakreslený fakt pekne + disponuje zaujímavým charakterom). K tomu plno tupej a samoúčelnej akcie, kvalitné postavy zatlačené do úzadia (JLA tu má v podstate len cameo...) a absurdne sú do poprediami namiesto nich pretláčané tie nezáživné. Scenár (slušne povedané) jeden veľký neporiadok (ktorý som sa ani nesnažil pochopiť). Tvorcovia mizerne pracujú s inak silnými témami (superhrdina vrahom, smrť dieťaťa, drogovo závislý superhrdina). Zelený lukostrelec je tu bohužiaľ skôr vedľajšou postavou. Hlavnou je jeho bývalý parťák, ktorý je neskutočne, ale fakt neskutočne nudný.

2 17.03.2021

Vôbec nechápem, kde sa to v Kingovi bralo, že svojho času dokázal tvoriť také mimoriadne silné a realistické ženské charaktery (nielen hlavná Dolores, ale aj famózne spracovaná rola jej cynickej, ale napokon správnej zamestnávateľky Very). Dokonalé opisy sychravého mainského pobrežia, na ktoré Boh (alebo skôr diabol?) kedysi dávno bez ladu a skladu pohodil zaspaté mestečká, kde sa všetci živia rybolovom a kto nemláti svoju ženu, nie je chlap. Len málokedy sa stane, aby som ústrednej postave tak mocne držal palce. Zaujímavosťou je, že keď King neskôr napísal (podobne strhujúcu) Geraldovu hru, dejovo sa v nej vrátil práve k zlomovej udalosti v živote Dolores. Odporúčam aj film s absolútne neskutočnou a úžasnou Kathy Bates (ktorá si predtým zahrala aj v inej kingovke a to v Misery), ten sa mi možno dokonca páčil o čosi viac

25 17.03.2021

Nebudem sa na nič hrať, táto kniha išla skoro úplne mimo mňa. Eco je výborný v opisoch atmosféry, miesta a doby (a aj postavám rozumie a vie o nich písať, zjavne ho bavia). Ale Meno ruže okrem toho obsahuje more (čo more, oceány!) dialógov a scén, ktoré ma neskutočne nudili a ktoré som túžil mať čím skôr za sebou. Dozaista budem obvinený z toho, že som primitív a barbar, ale proste len hovorím, ako na mňa slávny román pôsobil. Vôbec sa nehanbím na rovinu povedať, že sa mi oveľa viac bavilo legendárne filmové spracovanie so Seanom Connerym a to pravdepodobne práve z dôvodu, že sa oprostilo od akýchkoľvek zdĺhavých Ecoových dišpút (česť výnimkám) a režisér z toho urobil "len" temný, extrémne ponurý detektívny triler s miestami až hororovou atmosférou. Dávam alibistické 3* (ale mám chuť dať dve) a idem rýchlo preč. Ešte dodám, že okrem slávneho filmu existuje neslávny seriál s Johnom Turturrom a v r. 2023 Slovart vydal prvý diel komiksu od Mila Manaru.

Nie je to najlepší komiks, aký som kedy čítal, ale bez debaty je dostatočne iný na to, aby som mu dal 4*. Je to jeden z tých šialene originálnych námetov (Návrat Temného rytiera, Hulkova planéta, Batman: Zkáza, jež postihla Gotham), ktoré fanúšik komiksu musí čítať a za unikátny nápad mu z princípu udeliť 4* (aj keď ich možno neudelí rád, ani so stopercentne čistým svedomím). Neil Gaiman (Věční) šikovne novo pracuje s notoricky známymi postavami. Ukazuje ich v sviežom svetle, ale zároveň tak, aby nestratili svoje základné vlastnosti, kvôli ktorým ich desaťročia zbožňujeme. Niekedy je to trochu slabé a zmeny sú kozmetické (jemne zmenené mená, občasná zmena pohlavia), ale minimálne u troch postáv ma zaskočilo, kto sa z nich napokon vykľul (to mi pripadá ako slušne vysoké číslo). Scenár je celkovo komplikovaný, náročný na pozornosť a (v dobrom) ukecaný. Určite sa nejedná o jednohubku, kde ilustrátor obliekol Tonyho Starka do brnenia a hahahaha, smejte sa teraz vážení čitatelia, ako som ho umiestnil do historického obdobia. Je to o triedu (aj dve) náročnejšie. Keď sme už pri tvorcovi obrázkov, Andy Kubert (Wolverine: Zrození) opätovne potvrdil svoj nezameniteľný štýl. Za negatívum by som označil možno občas predsa len prílišnú zdĺhavosť a divný moment vo finále, o ktorom sa bez spoilerov príliš nedá baviť, každopádne skúsim kráčať okolo horúcej kaše a priznávam, že som nepochopil, či teda rovnakí superhrdinovia žili nielen v roku 1602, ale aj v súčasnosti. V našich končinách je príbeh 1602 pomerne populárny, keďže najskôr vyšiel (v r. 2015) v rámci UKK a následne ho v r. 2019 vydala aj CREW. Tá ho vydala opäť aj v r. 2022 v edícii Legendy Marvel.

7 17.03.2021

Strašne slabá kingovka. King (najmä v poviedkach, ale nielen) často bravúrne dokázal do podoby príbehu rozviesť úplne absurdnú myšlienku resp. zápletku (vraždiaci prst, zabijacka zubná protéza...), ale nápad o lietajúcich zombies súvisiacich s mobilným signálom je pritiahnutý za vlasy už i na jeho pomery. Vôbec to nepôsobí dojmom, že to písal ten človek, ktorý to písal. Čudné vykreslenie divného sveta (možno umelecký zámer, ktovie, každopádne na mňa to nefungovalo), mdlé postavy, scény bez napätia a šťavy. Povedal by som, že je to strašne skratkovité, ale možno by ma Stephen vypočul a napísal by novú verziu dlhšiu o 500 strán a to by som nemusel prežiť. Karma asi existuje, nakoľko film s Johnom Cusackom a Samuelom L. Jacksonom (ktorí sa v minulosti stretli už v kingovke 1408) z roku 2016 dopadol rovnako blbo.

8 17.03.2021

Jedna z mojich najobľúbenejších (ak nie najobľúbenejšia) Kingových zbierok, aj keď v tomto prípade nie poviedok, ale noviel. Počas ich čítania sa do tohto mainského autora zamilujete tak mocne, že ak si od neho v budúcnosti prečítate nejaké slabšie veci (a to si určite prečítate, pretože nikto nie je neomylný, dokonca ani on), tak akonáhle si spomeniete na Čtyři roční doby, okamžite mu to odpustíte a ešte sa pri tom budete priateľsky usmievať. Toto je bomba, ktorá zasiahne vaše nervy a, to najmä, srdce. Nadaný žiak sa ku mne dostal už ako k malému a naturalisticky na mňa zapôsobil viacerými nielen násilnými, ale i jemne erotickými scénami. Film s Ianom McKellenom, Davidom Schwimmerom, Bradom Renfrom a Janom Třískom (ako lovcom náckov) je vynikajúci, vo finále dokonca predbieha novelu (ktorej záver je predsa len očakávateľný a teda priemerný). Ritu Hayworthovú a Vykúpenie z väznice Shawshank som najskôr poznal ako (geniálny) film s Timom Robbinsom a Morganom Freemanom a novelu by som považoval za rovnako perfektnú, ale keďže film som videl prvý, je mi predsa len bližšie (pozerám ho každý rok). Dýchacia metóda je najnenápadnejší kúsok zbierky, od ktorého zrejme nikto nebude nič čakať, ale zdanie klame a nakoniec sa pre mnohých môže jednať o čierneho koňa (ktorému robí medvediu službu najmä obludne dojemné finále). Jediný príbeh zo zbierky, ktorý dodnes nebol sfilmovaný. Mojím top favoritom je každopádne neprekonateľné Telo: spolu s Poslednou priečkou na rebríku moja totálna srdcovka, na ktorú nedám dopustiť. Aj film Roba Reinera je fantastický.

16 15.03.2021

13-ročný Miles Morales je fajn chalan a sympaťák. Na nič sa nehrá a je rovnakým nešťastníkom (čo ho v očiach čitateľa robí uveriteľným a zraniteľným), ako svojho času Peter Parker, len z iných dôvodov (v konečnom efekte to ale vyjde narovnako). Je super, že sa konečne dostal aj do našich zemepisných končín, kde ak sa povie Spider-Man, nikomu nenapadne nikto iný, než práve Peter. Čo už však v skutočnosti veľmi dávno nie je pravda! Takže na doplnenie vzdelania je tento komiks super. Poteší fantastická kresba Sary Pichelliovej a tradične svižný, nečakanými zvratmi, parádnymi hláškami a vtipnými dialógmi nabúchaný scenár Briana Michaela Bendisa. Na Benďákovi je pozoruhodné, že najskôr krachujúci Marvel zachránil spajďáckym ultimate reštartom (u nás Ultimate Spider-Man: Moc a odpovědnost resp. "časopisecké knihy" od CREW Ultimate Spider-Man a spol.) a následne upadajúcu Stenolezovu slávu ZNOVA nakopol práve vymyslením Milesa. Napriek tomu v ústach po prečítaní tohto komiksu zostane istá jemná pachuť. Pramení z toho, že je to naozaj skôr iba taká ochutnávka, výsek, ukážka. Objektívne by si to zaslúžilo asi iba 3* (osobne ktovieako nie som na tieto alternatívno-paralelné vesmíry), ale bolo to chytľavé, zábavné a utieklo to pekelne rýchlo, takže za to (a za nedostatok akcie, čo paradoxne vnímam ako plus, pretože je vďaka tomu viac času na postavy, vzťahy a dialógy) prižmurujem pavúka a pridávam štvrtú hviezdu. Nepožičiavajte Wolverineovi peniaze, neváži si to!

6 14.03.2021

„Hrdina je koneckonců jen zbabělec, ktorý už nemá kam utíkat.“ Fajn, miestami dokonca veľmi fajn (v druhom príbehu som sa čiastočne cítil ako pri mojej detskej láske menom Thorgal a to už je vážne čo povedať), ale nejaký veľký zázrak to napriek snahe nebol. Skôr "len" príjemná ochutnávka z dobrodružstiev menej slávnych marveláckych postáv (čo je ale občas tiež potrebné a osviežujúce). Ústredná trojka je natoľko milá a originálna, že Thor vôbec nechýba (čo neznamená, že nepriletí, nechajte sa prekvapiť). Nakreslené je to pekne, nie je to síce nezabudnuteľný zázrak. Ale sympatický, ľahký mainstreamový nadpriemer? Asi hej. Scenár ma každopádne nebavil a v postavách som sa (prirodzene okrem ústrednej trojice) strácal.

5 12.03.2021

„To je tajemství moci. Poštvat svoje nepřátele proti sobě.“ Síce sa to volá Elektra, ale v skutočnosti príbehy vyšli v sérii Daredevil. Okolo Diabla z Hell´s Kitchen sa vo svojich začiatkoch motal Frank Miller ako ilustrátor (UKK: Daredevil – Na černé listině). Až neskôr k nej začal písať scenáre. A ešteže tak, lebo kým ako kreslič mi nevyhovuje, jeho scenáre sú z inej ligy. Nebojí sa byť temný (halucinogénna podzemná pasáž trochu pripomína spajďácky Sub-City z KVS: Utrpení), špinavý, jemne politický, realistický (v rámci možností), drsný (dole klobúk pred Marvelom, že mu to dovolil) a dospelý (značne operuje s Daredevilovou civilnou identitou). Zručne pracuje s postavami, bavia ho, má ich rád. Vyvíjajú sa. Miller nie je detinský scenárista (čo ostatne neskôr potvrdil vecami Batman: Rok jedna, Návrat Temného rytiera, 300, Sin City...). Bohužiaľ, sú prítomné dva problémy: Elektra je napriek autorovej snahe poľudštiť ju strašne nudná. To po prvé. No a po druhé – Frank nakreslenie svojich kvalitných scenárov neprenechal nikomu inému, ale pustil sa do toho sám. Štýl jeho kresby ma vždy iritoval. Niektoré panely sú krásne a úžasné ešte i dnes, ale ako celok mi jeho kresba nesadla, hoci rešpektujem, že to niekto považuje za klasika. Musím každopádne uznať, že s pribúdajúcimi stranami sa citeľne zlepšoval. Mám Franka rád ako scenáristu. Ako ilustrátora ho tolerujem, nič iné mi neostáva. Daredevil je výborná postava, ale viac mi vyhovoval spôsob, akým s ním narábal Kevin Smith v Ďábel strážný. Mám pochybnosti o tom, či bolo „etické“ pomenovať knihu Elektra. Grécka vrahyňa tu síce debutovala, ale stále mizne z deja a ak sa doňho vráti, ide o klasickú vedľajšiu postavu a prím hrá Matt Murdock.

3 11.03.2021

Vyjasnime si jednu vec. Návrat Temného rytíře je zásadný míľnik. Prinútil množstvo ľudí prehodnotiť svoj názor nielen na Batmana, ktorého dovtedy príliš nemuseli, ale tiež na komiksový žáner obecne. Bol to ohromujúci trhák, čo dovtedy Batman paradoxne až tak nebol. Tento komiks všetko zmenil. Koncom 80. rokov komiksy začali byť menej určené deťom a puberťákom a pomaly ale isto sa čoraz mohutnejšie preorientovávali na odrastenejšieho čitateľa, ktorý zvládol aj vážnejšie, ponurejšie, temnejšie a dospelejšie príbehy. Takže či sa to niekomu páči alebo nepáči, Návrat Temného rytíře je povinná jazda. Mohol by som kritizovať Millerovu kresbu, na ktorú som si nedokázal zvyknúť (podľa mňa ju mal prenechať niekomu inému, ako to ostatne urobil neskôr pri tvorbe prequelu Batman: Rok jedna). Prípadne si rypnúť do scenára (chýbalo mi v ňom viac starého Batmana, tento si proste len párkrát povzdychne, že už je na to príliš starý, ale v skutočnosti je to ten istý Batman, čo pred desaťročiami). Avšak napriek chybám (a faktu, že to celé proste zostarlo) sa jedná o nadpriemer s neobjavnými, ale dodnes fungujúcimi myšlienkami (Batman radšej umrie v boji, než by sa mal naďalej pozerať na zlo v gothamských uliciach), dôstojným koncom, slávnymi postavami, na ktorých sa zub času zaujímavo podpísal, prekvapivo spracovaným „Robinom“ a kvalitne stvárneným Jimom Gordonom (ktorý paradoxne lepšie, než samotný Batman, plní funkciu zostarnutého mastodonta zo starej éry, snažiaceho sa z posladených síl udržať krok s novou generáciou agresívnych protivníkov). Oceniť musím aj výbornú crewácku reedíciu so siedmymi desiatkami (!) strán bonusov. Na strane druhej, objavili sa aj rebríčky, ktoré tento komiks pasujú za jeden z najpreceňovanejších. Najlepšie bude, ak si spravíte názor sami. Ale z historického hľadiska je to kult.

6 10.03.2021

Dobrí vojaci, zlí vojaci, lietadlá, tankovacie lietadlá, vrtuľníky a zbrane všetkého druhu. Taká G.I. Joe klasika, neponúka nič, čo by ste nečakali, ale na druhej strane toho, čo čakáte od vojenského chlapčenského komiksu, ponúka požehnane a ešte viac.

1 09.03.2021

Presne pre toto mnohí ľudia nemajú radi komiksy: plno samoúčelnej a nezmyselnej akcie, béčkarské postavy (Deathlok? Giant-Man?? Wundarr??? Klaw????), detské scenáre a plno trápne siláckych hlášok. Tie v NHM: Thing si skutočne servítku pred ústa nedávajú a dotyčnú komiksovú knihu pasujú za „klasiku“, „perlu“ a „tohle je dost možná to nejepičtejší ilustrované dílo, jaké jsme vám kdy přinesli“. Nuž, ak je toto klasika, perla alebo nedajbože nejepičtejší ilustrované dílo, jaké jsme vám kdy přinesli, potom ďalšie komiksy s Thingom nechcem čítať. A to som sa tešil, naivne si mysliac, že to bude čierny kôň kompletu, od ktorého nikto nič nebude čakať a nakoniec sa bude jednať o pecku. Nuž, nejedná. Pritom nápad o Thingovi, ktorý sa zamestná ako SBS-kár (!) v mamutích podzemných priestoroch, vôbec nie je na zahodenie. Len to prevedenie je dosť katastrofálne. Thing je dobrá postava, len v tejto knihe je väčšinu deja (k lepšiemu sa to zmení až ku koncu) v podstate vedľajším hrdinom. Trpel som. Odratúval som strany do konca.

2 09.03.2021

Marvel: Horory som dlho obchádzal, snáď polroka, kým som sa konečne odhodlal pustiť do nich. Obavy sa ukázali byť namieste. Nakoniec sa mi najviac páčili nie samotné komiksy, ale textové bonusy zasväcujúce čitateľa do (z historického hľadiska pre komiks zaujímavej) oblasti, akou komiksové horory sú. O svojho času kontroverznej téme (do ktorej mnohí bili a vinili ju zo zhubného vplyvu na mladých amerických čitateľov) pojednáva nielen úvodné slovo, ale aj dvojstranový text na konci. Treba to vnímať v kontexte doby. Dnes sa samozrejme javí byť úsmevná čo i len predstava, že by z tohto niekomu tuhla krv v žilách. Ale vtedy to bola iná káva. Bohužiaľ, jedná sa iba o narýchlo spráskanú ukážku rôznorodých hororov, kde síce chýba Blade, zato je prítomný Morbius, Dracula, neskutočne nudný Ghost Rider. K tomu divný (šesťruký!) Spider-Man (ktorého príbeh je drasticky useknutý uprostred akčnej scény), alebo Man-Thing. Práve marvelácky Bažináč je bez debaty tým najlepším, čo táto komiksová antológia ponúka; škoda, že sa v samostatnej knihe nikdy neprebojoval do kompletu (či už do tohto, alebo do NHM). Okrem Man-Thinga ma zabavili od Universalu prevzaté postavy Múmia, Vlkolak a Frankensteinovo monštrum, ale zázrak to nebol. Dobrou správou je, že komiksy sú krátke, takže ak vás niektorý začne nudiť (čo je veľká šanca), po pár stranách sa skončí a môžete sa začítať do nového, ktorý vás (možno) pobaví o kvapku krvi viac. Poteší sedemdesiatková kresba a exotická výprava (Egypt, Haiti, Arktída). Hoci teda niektoré komiksy neboli zlé (a Man-Thing bol dokonca skvelý), vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že som pri čítaní Marvel: Hororov značne trpel. Nevedel som sa dočkať konca.

3 07.03.2021