LadyLane komentáře u knih
Vynikajúce ako čítanie pred spaním, ktoré poučí, pobaví a zároveň príjemne mentálne unaví. Pre mňa ako bonus tématika a fakty, ku ktorým keď sa vrátim o niečo neskôr, budem asi rovnako uchvátená ako teraz :)
Kto sa dobre orientuje v psychológii, nové poznatky nech nečaká. Kniha však zaujímavo prepája históriu, náboženstvá, filozofiu, diela rôznych autorov a spomínanú psychológiu.
Umne vystavané kapitoly a autorova úprimnosť ohľadom svojich postojov a názorov v konfrontácii s inými myšlienkami ma podnietili ju dočítať napriek tomu, že sa mi čítala ťažko (naozaj neviem prečo).
Pripájam sa ku sklamaným čitateľom. Prvá časť, aj keď zaujímavejšia, je pre mňa písaná bez štruktúry, voľným prechodom od myšlienky k myšlienke a stručná história veškerej mytológie ma pomaly až dojala. V tomto duchu kniha pokračuje netuším prečo hlbokými dejinami, keď materiálu je aj v súčasnosti požehnane.
Určité časti autorka rozoberá s citom, trefne a stručne a určité, zväčša tie, ktoré predstavujú jej aktivity, až príliš dopodrobna. Miestami teda veľmi inšpirujúca kniha so zaujímavými myšlienkami, miestami sa pomerne dosť opakuje a tiež je citeľná rozdielnosť našich kultúr.
Brutálne, áno. Aj téma zaujímavá. Ale niečo mi v tých carterovkách chýbalo a nevedela som to uchopiť. Pri tomto dieli mi to došlo. Napätie. Knihám chýba napätie.
Najprv musím poznamenať, že Carter píše tak čtivo, že napriek mojej kritike ma priam ťahá čítať ďalší a ďalší diel.
Avšak v tejto knihe sa mi to nejak vlieklo. Vraždilo sa a pritom sme sa nikam neposúvali.. a čo ma čoraz viac vytáča je, že autor robí zo svojich postáv blbečkov. Chápem, že musí čitateľovi vysvetliť, čo sa deje, ale kvôli tomu urobiť šéfku oddelenia absolútne nechápavú a Hunterovho parťáka len o niečo viac schopného ako šéfku..
Niekoľkokrát som čítala opis tých istých postáv a ani raz som nemala pocit, že sa autor opakuje. A to je vec nevídaná.
Ja keď Dána otvorím, čakám príbeh, čo je vymyslený a akúkoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami čisto náhodnú. Aj keď ma začiatok okolo riaditeľky a Peťa nebavil a dalo sa predvídať, ako to dopadne, všetko to smerovalo ku koncu mája. A koniec mája som hltala, ani som nedýchala. Áno, nebolo to tu vyšetrovanie a dedukcia a hľadanie dôkazov... bol to len život.
"Predtým ťa motivovala láska, teraz je to iba súcit, ale ty ten rozdiel nevidíš. Ani jedna motivácia nie je dobrá na založenie trvalého manželstva,oba city po čase vyprchajú, ostane iba holá realita a tá každý nepripravený vzťah pochová."
Dej odsýpa, žiadne siahodlhé zbytočné opisy, skvelé dialógy, autorov štýl sympatický. Len ten podtitulok "Čo vás môže priviesť až na pokraj šialenstva?" sa mi zdá prehnaný.
"Ak je každé dieťa dokonalý zázrak, život vo svojej podstate je deštrukčný proces."
Ja som si poplakala. Kniha odhaľuje prežívanie a myšlienky dvoch starých ľudí konfrontovaných so smrťou. Hlboko ma zasiahla tá jednoduchosť a pravdivosť. Najťažšie je vedomie, že sa musíme lúčiť. S vecami ako symbolmi našich životných etáp. So spomienkami. S najbližšími. Ešte ako to píšem mi puká srdce.
Plus ma nesmierne vždy zasiahne, aký je Yalom otvorený a osobný, keď píše aj o intímnych častiach (sexualita v trúchlení), či keď konkrétne popisuje svoje problémy s pamäťou.
Mám rada, keď je autor vecný, kniha neobsahuje pridlhé opisy (áno, pri Kingovi trpím) a dej je dynamický.
Minikapitolky sú čerešničkou na torte. Množstvo dejových línií šľahačkou. A Marek vyzerá, že by mohol byť aj čokoládovou polevou :)
A síce samotný príbeh a rozuzlenie sú tak trochu predvídateľné, veľmi sa teším na ďalšie, keď sa autor viac vypíše.
Moja prvá fantasy a teda, mne zo začiatku robila problém aj v češtine :D Ale pomerne rýchlo som si zvykla. Pridlhé opisy mňa osobne nebavia, takže mi nechýbali (aj tak si všetko predstavujem po svojom :) a oceňujem dejovú dynamiku. Neustále sa niečo menilo, tým pádom som aj knihu ťažko púšťala z rúk.
Ja mám také rozpačité dojmy. V jednej chvíli sa nudím, v druhej ma kniha vtiahne do deja, dalšiu časť by som preskočila, inde sa spoznávam a do toho občas autorka strelí také bolestivé životné poznanie, že sa mi chce plakať.
"..a potom si uvedomil, že toto bola smrť a aj on zomrie. Aj jeho mama. A tiež raz zomrú všetci , ktorých ste stretli a ľúbili. Možno sa to stane, keď vy alebo oni už budú starí. A možno nie. To poznanie bolo neznesiteľné."
Rozmýšľam nad tým, ako sú v dnešnej dobe autori hnaní vymýšľať čo najbizarnejšie motívy a zároveň, aký musia mať v niektorých témach prehľad. Škoda len, že potreba šokovať potom ide na úkor logiky v postupe vyšetrovania.
Knižka je však veľmi čtivá a určite dám šancu aj druhému dielu.
Očakávala som, že kniha s takýmto názvom bude viac zameraná na pozornosť, jej vlastnosti a "anatómiu". Ale autor si trochu viac odbočil k mindulness a emocionálnej inteligencii. Tiež mi chýbali rady, prípadne nejaké cviky k jej rozvíjaniu (okrem spomínanej všímavosti).
Veci, ktoré beh uľahčujú a motivujú:
- fitnáramok, vďaka ktorému si v apl. viete pozrieť, kde všade ste kolabovali
- podcast, pomáha zabudnúť na fakt, že športujem
- túlavý pes, keď sa pozerá mojim smerom
- a všetky fakty v tejto knihe
Hovorí napríklad o tom, ako sa po behu menia úrovne stresových hormónov, ako beh ovplyvňuje mozog a jeho jednotlivé funkcie. Je síce písaná spôsobom, že nič lepšie na svete neexistuje (čo môže byť iritujúce), ale sú to informácie, vďaka ktorým to neplánujem vzdať.
Táto kniha sa ma hlboko dotkla napriek tomu, že vlastne rozoberala viaceré oblasti len povrchne. Je zaujímavé čítať o psychoterapeutovej úzkosti, o existenciálnych otázkach, ktoré v sebe celý život rieši, o akademickom živote a cestovaní, o rodinnom živote a nakoniec bilancovaní.
Trochu ma vyrušili kapitoly ohľadom vzniku kníh, ktoré pôsobili násilne, na druhú stranu mi poskytli jasnú predstavu, čo od neho ešte čítať budem a čo nie.
Po dlhšej dobe som sa k Tess vrátila, a teda musím sa priznať, že už som zabudla, ako vie písať. Podáva presne toľko informácií, aby to bolo pútavé, aby to vŕtalo v hlave a zároveň, aby si čitateľ nevedel domyslieť všetko. Nebola som schopná odtrhnúť sa od nej, klobúk dole.
Kambodža v súčasnosti, v minulosti, historický kontext, genocída, vojna vo Vietname, USA a Čína, rozhovory, príbehy, životy, množstvo zdrojov- to všetko v krátkych kapitolách, ktoré ťažkú a komplexnú tému svojou stručnosťou robia zrozumiteľnou a pútavou.
Z 1 som mala veľmi rozporuplné pocity, preto som 2 čítala s oveľa väčšu rezervou a nadhľadom. Rozuzlenie bolo naozaj prekombinované a v jeho kontexte požiadavka na Zorbacha zo začiatku knihy vôbec nedáva zmysel.