moneta komentáře u knih

Nemám silu napísať nič duchaplné.
V priebehu čítania mi bolo priam až fyzicky tak zle, ako už dávno nie.
Neviem, či viac ľutovať postavu matky, alebo dcéry.

Na tomto príbehu je strašné vedomie toho, že sa stačí pozrieť z okna a v ktoromkoľvek inom okne kde sa práve svieti, alebo aj nie môže hniezdiť podobná Vrana.
A ešte strašnejšie je uvedomiť si, že chtiac nechtiac môžme mať podobné Vrany doma. A nevedieť o tom. A ešte si aj myslieť, že predsa robíme všetko len to najlepšie a pre ich dobro.

18 02.01.2022

...a síce od doby Adama Traska uplynulo viac ako sto rokov, nič zásadné sa v ľuďoch nezmenilo. Sme nepoučiteľní. Desivé.

Fascinujúca, absolútne strhujúca kniha.

15 02.03.2022

(SPOILER) Nekonečné, rozťahané a postupne chaotické zbeletrizovanie odbornej publikácie.
Klobúk dolu pred každým, kto túto preceňovanú knihu prečítal "jedným dychom". Mne sa naopak zdalo, že tie stránky pribúdajú.
Samozrejme, samoúčelné a pre dej úplne zbytočné erotické scény ľahko šmrncnuté kontroverziou nesmeli chýbať, bez toho sa v súčasnej dobe snáď už ani nedá napísať kniha, natočiť film.

Dve hviezdičky dávam za čas a prácu, ktorú muselo dať vyhľadávanie a zoskupovanie informácií.
Ako román ma to bohužiaľ nechytilo za srdce ani približne.

12 28.07.2022

Len totálny blázon, alebo absolútny génius dokáže napísať dielo, akým je " Z neznámých důvodů". V prípade Zdeny Frýbovej je jasné, že "bé" je správne.

Silný zážitok v podobe 400 stranového "predslovu", ktorý čitateľa dovedie k posledným vyše sto stranám očakávaného vrcholu. Strany plné brilantnej znalosti ľudských duší a ich najšpinavších zákutí, biochémie popísanej tak, že budí v čitateľovi dojem, že jej snáď aj rozumie, zmyslu pre detail a dokonalej obratnosti v práci so slovom.

Kniha, po prečítaní ktorej už nikdy nebudete tým, kým ste boli pred tým.

Len dve knihy doposiaľ dokázali otriasť mojou osob(nosť)ou: Tisícročná včela od Petra Jaroša a Rakovina od Alexandra Solženicyna. Frýbovej "Z neznámých důvodů" k nim po dnešku s čistým svedomím radím tiež.

9 31.12.2021

Chudoba a bohatstvo.
Láska a nenávisť.
Súdržnosť a osamelosť.
Odvaha a strach.
Absolútne protiklady sveta a ľudského bytia spojil Steinbeck v dokonalý celok a dal mu názov Hrozno hnevu. Kniha, ktorá sa dostane svojou naliehavosťou pod kožu, za nechty, do vlasov. Núti nás prehodnocovať vlastný život, nastavuje zrkadlo.
Od čias príbehu rodiny Joadovcov uplynulo pomaly sto rokov, ale nič zásadné sa v ľuďoch nezmenilo. Čo všetko dokáže strach prenášajúci sa v hnev a naopak. Koľko bolesti dokáže spôsobiť, ponižovať, týrať. A na druhej strane akým hnacím motor v boji za kúsok dôstojnosti vie byť.


Hrozno hnevu je neveselé čítanie o biede, neustálych stratách a zúfalom hľadaní, no presiaknuté láskavou nádejou, ktorú vie do na prvý pohľad beznádejných situácii tak majstrovsky vniesť iba Steinbeck.

V neposlednom rade chcem vyzdvihnúť aj slovenský preklad Otakara Kořínka, jeho prínos pre zážitok z knihy je nesmierny.

8 12.01.2024

Je to viac učebnica súcitu, alebo o súcite a jeho nebezpečnom účinku, keď sa s ním narába neopatrne? Neviem.
Ja som veru súcitila naplno so všetkými zúčastnenými.


" _...lebo neopätovať túžbu ženy znamená uraziť jej hrdosť, podceniť jej ostych;...-každý mužov odpor je prejavom krutosti, vždy, ak neprijme lásku, nevinne sa stáva vinníkom._ "

Poučné dielo, ktoré otvára oči, srdce, berie dych, zahanbuje, dodáva odvahu. Všetko naraz.

8 04.12.2023

Dojímavé krásno plné obyčajnej všednosti. Pripomína nám, že čakanie na to, čo nikdy nemusí prísť, či motanie sa v spomienkach nám bráni vnímať čaro prítomného okamihu.
A pritom na tom záleží. Byť tu a teraz.


"A nedovoľ tomu smútku, aby s tebou celkom splynul, dobre?"

5 12.02.2024

Boľavé čítanie. Kniha tak jednoduchá až je komplikovaná. Zdanlivo nudné riadky sú vlastne len tréningom našej empatie a citlivosti.

"Niekedy však človek musí dať zmysel aj samej nezmyselnosti."

P.S. Knižku som si dala ako opakovanie po desiatich rokoch (môj komentár z roku 2016 vložený na tejto stránke je v skutočnosti skopírovaný z inej stránky z roku 2013).

...dovidenia o ďalších desať rokov, Mathea..

5 30.01.2023

Prvý krát ma dostala niekedy koncom štúdia na strednej škole. Vtedy ma úplne ohúrila vulgarizmami a rôznorodým popisom súlože pomaly na každej strane.
Po pätnástich rokoch som si povedala, že je čas si ju prečítať znova. Bola som zvedavá, akú príchuť bude mať teraz.
Nenormálna kniha. Nenormálne, že vznikla v roku 1991. Nenormálne, že už vtedy mal Pišťanek tak precízne zmapované porevolučné ľudské charaktery, slabosti či vlastne silné stránky(?).

Dielo hlbšie než toľko spomínaný Dunaj.
Myslím, že si ju budem musieť prečítať ešte raz. Možno zase o pätnásť rokov :-). To bude "jízda".

5 20.08.2022

Podľahla som masívnej reklame, ktorá sľubuje príbehy žien spojené v zaujímavý celok a tak som si knihu kúpila.

Avizované príbehy žien to síce boli, ale plytké, s dialógmi o ničom, zbytočne prekombinované, kĺzalo to po povrchu a nedozvedela som sa z nich nič. Sľubovaná psychológia? Obyčajné príbehy obyčajných ľudí - to by až tak nevadilo - ale človek má predsa svojich bežných starostí dosť, takých príbehov aké boli v knižke denne normálne stretávam niekoľko, takže obdivujem všetkých, ktorí ešte aj vo voľnom čase potrebujú zahlcovať svoju hlavu a srdce príbehmi, od ktorých ja chcem mať aspoň chvíľu pokoj.

Autorke ale nemožno vytknúť originalitu, akou knihu pojala, i keď už v druhej polovici bolo dosť obtiažné sa v menách a vo vzťahoch orientovať, čo je zas len mínus tejto knihy - bolo z toho cítiť až prílišnú snahu o niečo zaujímavé, iné, v skutočnosti sa však podarilo vytvoriť slušný chaos.

Od kvalitnej literatúry očakávam niečo iné, bohužiaľ, dnes sa už kvalitných kníh píše málo, ale chápem - dopyt je práve po "oddychovom" umení, ak sa vobec dá v takomto prípade o umení hovoriť. Škoda...

5 16.06.2016

Človečenstvo v tej najprirodzenejšej podobe...

5 11.01.2016

zážitok na celý život... a zo záveru mám zimomriavky vždy, keď si naň spomeniem...

4 05.01.2016

zaujímavá sondáž spisovateľa-muža do ženskej duše.
Tragédia človeka, ktorý tak veľmi nechcel podľahnúť svojmu osudu, až mu podľahol

4 09.02.2014

Bláznivá jazda bláznivým svetom bláznivých ľudí.
Ako celok zaujímavé, originálne, vtipné.
Rozmeniť knihu na drobné by znamenalo vypichovať mnohé detaily, ktoré ma dosť vyrušovali, ale na čo.
Je to presne také, akým sa to tvári. Takže všetko v poriadku.
Užívala som si tieto absurdné životy ľudí, o ktorých viem, že sú naozaj medzi nami, ale mám pocit, že žijú snáď v nejakom inom, paralelnom vesmíre.

3 20.07.2023

I'm back, baby...
Nejdem ani počítať tie dni...mesiace...bohužiaľ roky, kedy som sa čítaniu kníh úplne vzdialila. Bolo načase túto moju dávnu vášen obnoviť a posledná kniha Jana Balabána ma vrátila do hry. Čakala trpezlivo v poličke asi päť rokov, sťahovala som so mnou za ten čas z bodu A do bodu B a aj do bodu C, bola svedkom narodenia mojich detí a všetkého toho následného cirkusu a v pravý čas mi ukázala, že čítať má fakt osviežujúci účinok na dušu.

Ďakujem

Mám rada príbehy nepríbehy, monológy postáv, bilancovanie a aj jatrenie rán...a napriek tomu všetkému to nebolo ťažké čítanie.

3 11.11.2021

Útla navonok, no obsahom plná a krehká zároveň. Taká je knižka od mladej nórskej autorky.
Napriek tomu, že je to v podstate jeden veľký monológ hlavnej postavy, nečakajte ani náhodou nudné čítanie.
Vtiahne Vás do seba, myšlienky hlavnej hrdinky sa stanú aj Vašimi myšlienkami, jej pocity a nálady budú aj Vašimi pocitmi a náladami.
Knižka, ktorá sa číta sama a zvládnete ju za pár hodín, no svojou silou sa dotkne Vášho srdca a na Matheu Martinsenovú už nikdy nezabudnete.

3 01.08.2016

Klasický Steinbeck. Knihe nie je čo vytknúť. Nemá prakticky žiadny dej vystavaný na nejakej zápletke, ale číta sa to ľahko. Cestovať s Juanom Chicoyom ma bavilo ;)

3 07.03.2016

"Adaptácia na bezcieľnosť je náročná disciplína."

Literárne táto kniha určite nie je žiadny mimoriadny počin, zrejme to ani také ambície nemalo.
Autorka otvára náročnú tému rodín s dieťaťom so zdravotným postihnutím. Nepokúša sa o žiadne hlboké analýzy citov, ani o hlboké hľadanie zmyslu takejto neutešenej situácie. Práve naopak. Od začiatku je jasný skepticizmus a v podstate beznádej v myslení a skutkoch hlavnej postavy Niny, mladej mamy chlapca so zdravotným postihnutím. Autorkou predkladaná emočná plochosť a surovosť je len ďalší rozmer takto náročného rodičostva, ktorý si málokto vie a chce vôbec predstaviť.

2 13.03.2023

Sila knihy tkvie v ťažobe z očakávania niečoho strašného už prakticky od začiatku.

Dávam plný počet, presne takto si predstavujem kvalitnú slovenskú literatúru.

2 19.11.2022

Na začiatku som bola mierne nepríjemne prekvapená tým, že kniha je presne o tom istom ako film. Čím viac som sa ale začítavala do príbehu, tým menej mi prekážalo, že príbeh poznám. Mám rada knihy tohto druhu. Zelená míľa je skutočný balzám na dušu. Bola to moja prvá kniha od tohto autora, ale určite nie posledná. Čo mi napadlo počas čítania bolo, aký zážitok by kniha bola, keby som film nevidela aspoň 5 krát. No i napriek tomu mi napísaný príbeh prišiel mimoriadne zaujímavý a nezabudnuteľný.

2 12.06.2016