Naias komentáře u knih

Z knihy Sherlock Holmes & ti druzí som sa dozvedela, že „Wallacovy romány až nápadně někdy připomínají – na vyšší řemeselné úrovni ovšem – ony šestákové sešitky, je to tatáž naivní, až primitivní psychologie, siláctví ve výrazu, bizarní romantika a laciná fantazie“. A veruže hej. Prvá polovička Černého opata síce vyznieva ako detektívka, ale tá druhá je sťa vystrihnutá z gotického románu. Máme tu tajuplnú atmosféru, kopu vzrušenia a odsýpajúci dej plný zvratov, ale pátranie, chúďatko, dostalo na frak (akú funkciu tu mal vlastne detektív zo Scotland Yardu sa mi nepodarilo pochopiť). Dohromady to netvorí detektívny, ale senzačný román. So záhadou, napätím, spádom a predvídateľným koncom.

4 16.12.2017

Sbor Chilburských dam je pôsobivé a poetické vykreslenie vpádu vojny do domovov obyčajných žien, ich vyrovnávania sa so strachom najskôr o svojich blízkych, neskôr o svoj vlastný život, ich húževnatej snahy neklesať na duchu a vzájomne sa podporovať a to predovšetkým pomocou hudby. Popisy toho, ako hudba a spev dokážu povzniesť a vyvolať pocit spriaznenosti, boli ozaj sugestívne. Kniha je písaná z pohľadu rôznych žien, no tu podľa mňa autorka urobila podstatnú chybu, pretože jednotlivé zápisy dostatočne neodlíšila. Nechce sa mi veriť, že by matka dospelého syna, osemnásťročná dievčina a trinásťročné dievča písali rovnakým štýlom. Ich reakcie a názory sú odlišné, ale spôsob vyjadrovania identický. Dokonca aj vo chvíli, keď sú skľúčené, zranené, vyčerpané, stále píšu zápisy do denníka či listy priateľke rovnako – súvislo, v dlhých vetách a s kvetnatými opismi, čo je bezpochyby nerealistické. Po prečítaní celej knihy musím súhlasiť s Daduškou, bola to do istej miery limonáda. Ale zato autorka dokázala dobre opísať hrôzu, ktorú vojna vyvoláva, všadeprítomný strach zo smrti, žiaľ a bolesť nad stratou milovaného človeka.

2 03.12.2017

Ako kniha pre mládež je to fajn, ale ten preklad je proste hrozný. Človek ani nemusí vedieť po anglicky, aby zistil, že tu niečo nesedí. Veď niektoré vety vôbec nedávajú zmysel.
„...prosil, aby odpovedala na jeho list, pričom napísal, že ak to urobí, bude ukrývať toto tajomstvo ‚vo fialkách‛. Cyrus chcel pravdepodobne povedať, že ‚nepoškvrnený‛.“

„Teta Olívia hovorí, že aj on sa bude musieť oženiť. Ale strýko Roger hovorí, že si radšej najme domácu, ako by sa mal oženiť, pretože by ženu vyhodil, keby s ňou nebol spokojný, ale vlastne by to nemohol urobiť.“

A takto znie originál: ...and begged her to answer his letter, saying that if she did he would keep the secret “in violets.” Cyrus probably meant “inviolate.”

„Aunt Olivia says he’ll have to get married, too. But Uncle Roger says he’d rather hire a housekeeper than marry one, because in the first case he could turn her off if he didn’t like her, but in the second case he couldn’t.”

Takýchto donebavolajúcich nezmyslov je tam oveľa viac. Prekladateľka tuším v živote nepočula o idiómoch a slovných hračkách, prekladá ich doslova, čím dokonale zabíja zmysel aj vtip.

Už som sa viackrát dočítala, že tá či oná detektívka je ako od Agathy Christie, čo ma navnadilo a následne sklamalo. Ale tentoraz nie. Je to pošušňáníčko. Nemôžem inak, len zopakovať, čo napísali predo mnou – vynikajúca klasická detektívka v anglickom štýle.

A propos, prekladatelia stále melú o pijaviciach, pretože v originále stojí leech, čo po anglicky znamená pijavica. Tie v austrálskej záhrade byť môžu (https://australianmuseum.net.au/leeches) a dávajú sa, na rozdiel od kliešťov, dolu pomocou soli, tak ako sa spomína v tejto knihe.

3 12.11.2017

Je vidieť, že to bola pôvodne divadelná hra. Sotva odíde z knižnice jedna postava, druhá s treťou za pätami príde, o chvíľu ich vystrieda štvrtá a piata, čo je v divadle v poriadku – kto by čumel na prázdne javisko – ale v knihe to pôsobí neprirodzene. Nehovoriac o tom, že Osborne nie je Agatha, to rozprávanie je akési suché, hlavne v porovnaní s dialógmi. Radšej to mali nechať ako hru. Na druhej strane, ani ako detektívka to nevyniká, aj keď je to zamotané jedna radosť, tentoraz ma to výnimočne nedokázalo zmiasť (čo ma sklamalo) a časť zápletky je presne odkopírovaná zo Záhady na zámku Styles (čo ma otrávilo). Niežeby Agatha nepoužívala tie isté zápletky opakovane, ale vedela to dobre zamaskovať, s čím sa v tomto prípade vôbec neobťažovala. Neuplatnilo sa ani jej obvyklé majstrovstvo, s ktorým strkala čitateľom pod nos stopy, aby na konci zistili, že zase naleteli a že je všetko inak. Ale dialógy boli živé a sledovať, ako autorka tú motanicu rozpletá, bolo ako vždy u Agathy pôžitkom.

22.10.2017

Táto antológia mi pripomína úslovie o človeku, ktorý sa snaží sedieť na dvoch stoličkách naraz. Isaac Asimov v knihe Já, Asimov napísal: „Píšete-li sci-fi román, musíte si nejprve vymyslet budoucí společenskou strukturu, která je dostatečně složitá, aby i bez příběhu sama o sobě zaujala pozornost čtenáře, a která je zároveň ve všech podrobnostech důsledná. Musíte také vymyslet zápletku, která dává smysl pouze v rámci této společenské struktury. Zápletka se musí rozvíjet, aniž by nepatřičně bránila popisu společenské struktury, a společenskou strukturu je třeba popsat tak, aby se jejím popisem nepatřičně nezpomalovala zápletka.“
A tu je kameň úrazu. V poviedke proste na oboje nie je dosť miesta. Budúce svety, ktoré autori vytvorili, boli nezriedka zaujímavé, ale kvôli popisu sci-fi spoločenskej štruktúry už na detektívnu linku zostalo primálo priestoru. Z toho dôvodu boli pre mňa tieto poviedky ako detektívky sklamaním. Nepáčilo sa mi, ak vyšetrovateľ vyriešil záhadu vďaka znalostiam, ktoré čitateľ nemal. Čím bohatšia totiž bola kresba cudzieho sveta, tým menej sa pátralo a dakedy sa nepátralo vlastne vôbec. Preto mi viac vyhovovali poviedky, ktoré mimozemskými reáliami nehýrili. Čo sa týka sci-fi línie, tá teda nie je technicky prepracovaná, je skôr v štýle „kde bolo, tam bolo“, zato plná fantázie, i keď niekedy samoúčelnej – napr. v jednej poviedke je detektívom delfín, čo so zápletkou nijako nesúvisí. No vcelku sa to čítalo príjemne, akurát to neustále používanie slova rasa namiesto slova druh ma rozčuľovalo.

3 16.10.2017

Zamestnanci hotela to rozhodne nemajú ľahké, hostia im vedia „spríjemniť“ život všakovakými spôsobmi. Na druhej strane, personál hostí s pokojným svedomím ošklbáva, čo mu sily stačia, či už sú hostia bezproblémoví alebo nie, niekedy dokonca ešte predtým, než sa vôbec ubytujú! Proste džungľa a dosť nechutná.

Keď sa Selma Lagerlöfová podobrala skĺbiť vlastivednú učebnicu s rozprávkami, dostala ozaj skvelý nápad – preputovať Švédsko s divými husami. Táto krajina má na to mimoriadne vhodný tvar. Autorka vďaka tomu neobišla ani kúsok zeme a počas Nilsovho putovania farbisto a poeticky priblížila švédskym deťom nielen zemepis, prírodovedu, priemysel a históriu ich vlasti, ale aj tradície, zvyky a povesti. Jasne vidieť, že si s knihou dala veľmi veľa práce, aby bola nielen poučná, ale i zaujímavá, plná poznatkov i rozmanitých dobrodružstiev. Takisto je zjavné, že z celého srdca milovala a obdivovala svoju krajinu a bola na jej obyvateľov hrdá, sála to z každej jednej strany. Len škoda, že v knihe nie sú podrobnejšie mapy krajov, pokiaľ možno farebné, pomocou ktorých by sa Nilsova cesta dala lepšie sledovať. Kniha sama má veľký formát, je poriadne ťažká a je nemožné držať v jednej ruke ju, v druhej atlas a striedavo pozerať do oboch.

Mimochodom, Konrad Lorenz vo svojej knihe Rok husi divej napísal: „Známa spisovateľka Selma Lagerlöfová, ktorej umenie sa svojou romantikou vyrovná sťahovaniu vtákov, opisovala život husí s veľkým majstrovstvom.“
A keď to povie etológ, tak tomu môžete veriť.

Nemám rada vojnové romány. Nemôžem sa vymaniť z reality, stále myslím na to, že to sa skutočne dialo skutočným ľuďom, že naozaj žili také ľudské beštie a ešte to kope z nich aj prešlo. Mám z toho hrozný pocit. A som ním taká zahltená, že už mi nezostáva kapacita na iné. Preto bola pre mňa ideálna Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť, keďže to bolo podané tak, že človek si mohol vydýchnuť a zamerať sa na humorné situácie a predsa to plne vnímal, tú hrôzu, bezmoc, zničené životy, zvôľu "nadľudí" a hrdinstvo ich obetí.

8 10.10.2017

Nie je to zlé, jasne cítiť, že autor má zmysel pre humor, ale chýba mi moja milovaná komorná atmosféra, na to je tam príliš veľa realistickej mravčej policajnej práce. Neuberám hviezdu za atmosféru - za môj vkus autor nemôže - ale za ten prehnaný, zbytočne dramatický koniec. Kniha sama je napísaná veľmi dobre, pátranie je podrobné, ale pútavé. Má síce aj chybičku krásy – to, čo detektívovi napadlo na str. 189, mne napadlo hneď na začiatku, nuž ale keby to došlo aj jemu, kniha by musela byť o polovicu kratšia.

05.10.2017

Autorku očividne fascinuje anglická schopnosť sebakontroly v každej, akokoľvek tristnej situácii, zaoberá sa tým skoro na každej strane. Zároveň opisuje búrku citov, ktorá sa za tými „voskovými rysmi“ odohráva. Kniha je čítavá, hoci občas som mala pocit, akoby nešlo ani tak o detektívku, ako skôr o „ženský román“.
Bežné záležitosti zo sveta boháčov sú pre pracujúceho človeka čudné až absurdné, napríklad keď Louisa odchádza z bytu a prikáže slúžke, aby šla s ňou dole a povedala vrátnikovi, nech jej zavolá taxi. Čo sa týka českého prekladu, pre mňa nebolo bez zaujímavosti zistenie, že jazdili v taxametroch, čiže auto-drožkách, ktoré riadil chauffeur.

Súhlasím s predrečníkmi, hlavný hrdina proste nevie, čo chce. A keď konečne zistí, čo určite nechce a dokonca možno aj to, čo chce a donúti sa k rozhodnutiu spáliť za sebou mosty, je už neskoro.
Najviac ma zaujala scéna, v ktorej sa May venuje vyšívaniu. Byť natoľko zošnurovaná spoločenskými konvenciami, že sa im bez ohľadu na vlastný vkus podrobuje aj v hlbokom súkromí, navyše v takej bezvýznamnej veci, to je vážne des a hrôza.

Vtipné a pútavé.
"Ke světelným kuriozitám patří bezesporu také larva jihoamerického brouka Phrixothrix tiemanni. V anglické literatuře je přiléhavě zvaná railroad worm (railroad = železnice, worm = červ). Je asi čtyři centimetry dlouhá, a když se tak sune po zemi, připomíná se svými jedenácti nazelenalými světly po každé straně těla a párem červených světel na hlavě naplno osvětlený noční vlak."

1 10.01.2017

Anglický text je jednoduchý, cvičenia sú rôznorodé, krátke a nenáročné, slúžia len na precvičenie základov, zato ich je celá hŕba. Čo sa týka samotného príbehu, ako detektívka nestojí za veľa, ani napínavý moc nie je. V dnešných časoch ťažko niekoho vydesí upír s vycerenými tesákmi, démonickým smiechom a dramaticky víriacim plášťom. Ale je to vcelku zábavné, inšpektor Hudson má zmysel pre čierny humor. A má tiež neortodoxnú pracovnú metódu, aspoň predpokladám, že pre člena Scotland Yardu nie je bežné prizvať si k vyšetrovaniu bankovej lúpeže ako experta svoju gazdinú.
Kniha príde vhod, ak ste začiatočníci, chcete si zväčšiť slovnú zásobu, trošku potrénovať šedú kôru mozgovú a nemáte veľké nároky, pokiaľ ide o dej.
Mimochodom, ak pôjdete dakedy chytať upíra, v žiadnom prípade si nezabudnite kabelku!

Táto útla knižka sa zaoberá subjekt-predikátovou logikou, vysvetľuje podrobne a polopatisticky, čo som ako dieťa veľmi ocenila. Na druhej strane, to riešenie množstva príkladov, ktoré sú si nemálo podobné, sa stane po čase monotónnym. Ale pre mňa bude mať táto kniha vždy nostalgické čaro, pretože to bola moja prvá kniha tohto druhu a ja som sa z nej dozvedela, čo je to subjekt, predikát, sylogizmus a dichotómia a aká je logika pútavá a zábavná.

17.08.2016

Autor rozhodne nezaprie, že sa inšpiroval Gaboriauovými knihami, vplyv senzačného románu je zreteľne cítiť. Postavy sú čiernobiele, buď ušľachtilé až na povalu alebo skazené do morku kostí. Ale záhadné je to až za roh, od začiatku do konca, to zas hej. Čo sa týka pátrania, v podstate tu nie je ústredný detektív. Asi štyri postavy vypátrali vraha štýlom každý chvíľku ťahá pílku. Zaujímavé, s takým prístupom som sa ešte nestretla. Len ma pletie, že dej sa odohráva vo Viedni, pričom by sa podľa originálu mal odohrávať v Melbourne, ani slumy tu nie sú, aj mená sú iné... Čudné.
Preklad je síce mätúci, ale zato zábavný. Nemôžem si pomôcť, ale milujem staré preklady. Sú úchvatné. „Zeptal jsem se ho, zná-li churavého, načež odvětil, že ho z pouhé soustrasti s dlažby zvednul, pak ale, kouknuv mu do obličeje, prohodil povrchně: ‚Ach, ten je to!‘ a odstranil se.“ Odstranil se! :D

1 05.06.2016

Mám presne taký pocit ako Kexina. Problém so Švandrlíkom je, že jeho knihy sú v podstate to isté v bledomodrom, líšia sa len témou. Toto je síce detektívka, ale akoby bola odliata z tej istej formy ako jeho ostatné knihy. V rámci humoristickej literatúry jej nemám čo vytknúť (mám rada Švandrlíkov humor), ale smíchy jsem se neklátila, ani sa k nej nebudem vracať.

2 30.04.2016

Ilustrácie sú vtipné, ale kresba samotná sa mi zvlášť nepáčila. Okrem toho sú v podstate len do počtu, okrem obrázkov budov nepridávajú k textu žiadnu dodatočnú informáciu, čo je pri komikse veľké mínus. Text je maximálne zostručnený, dozvieme sa krátko o tom, aký národ na našom území kedy žil, aké bitky sa tu odohrali, akí panovníci tu vládli a niečo aj o samotnej Bratislave, jej význame, jej slávnych návštevníkoch a architektúre. Ale všetko sú to len suché fakty, navyše nepočetné, duch mesta a jeho premeny v priebehu času zachytené nie sú. Celé sa mi to zdalo akési sterilné. Veď história Bratislavy je taká zaujímavá! No z tohto komiksu to človek nezistí.

19.04.2016

Bolo to fajn, také rozprávkovo-realisticko-dobrodružné, bláznivé a zábavné, páčilo sa mi to, až na ten cukrkandlový koniec, ten ma naštval.

Je to hrozne naivné, šablónovité a predvídateľné. Ale tá nostalgia! Tá nostalgia!