NemmamSlov komentáře u knih
(SPOILER) Knihu pozná snáď každý fanúšik literatúry. Príbeh starca, ktorý bojuje proti obrovskej rybe a silám mora. Autor krásne vystihuje vzťah medzi človekom a prírodou. Samotnú prírodu starec nebere na ľahku váhu a drží sa určených pravidiel. Vyhrá vytrvalí boj s rybou, no o rybu vďaka svojej tvrdohlavosti prichádza. Krásne je zobrazený aj vzťah medzi starcom a mladým rybárom. Osobne si myslím, že to nie je Hemingwayovo najlepšia kniha, ale na druhú stranu krátke a jednoduché dielo, pre človeka čo chce začať s povinnou literatútou je Starec a more dobrou vstupnou bránou.
"Byl jako obrázek, ale takový, jaký by si člověk v žádném případě nad krb nepověsil."
Po knihách Terryho vždy rád siaham, keď už fakt potrebujem reštart v čítaní a zároveň sa trochu zasmiať. Pratchett má skvelý humor. Príbehom Bábi, Starenky, , Margaret a Anežky moc nefandím, preferujem skôr Nočnú hliadku, ale tento príbeh sa podaril. Doplňujú ho upíri, ktorí sa snažia byť normálni. Odolnosť voči kolíkom v srdci, imunita proti cesnaku a hlavne sa nepopáliť na slnku. To by chcel azda každí upír. Najviac tu zapadol boží Omov posol Ovísek. Toho som si v príbehu najviac obľúbil. Nechýbajú ani vzácni tvorovia ako pidimužíci, ktorí rabujú Starenkynu pálenicu, alebo legendárny Fénix. Možno mi v príbehu chýba kocúr Silver, ten je tu okrajovo, čo je škoda, lebo Terry mu dal v minulých častiach skvelé vlastnosti a dúfam, že sa v budúcnosti ešte s ním stretneme.
"Jste lhostejní a sebestřední! Opájíte se vlastní výjimečností, ale přitom jste jen prd ve větru!"
Najviac sa mi páčil hrdina tejto knihy. Bol to obyčajný človek, ktorému sa lepila smola na päty, a keď sa mu začalo konečne dariť, ľudstvo začínala hubiť neznáma choroba.
Výborný príbeh autor postupne dávkuje informácie o tejto chorobe a Bureš zároveň poukazuje na niektoré problematiky ľudstva. Ono treba pochváliť aj štýl písania, ktorý tomu dodával skvelý nádych a ľahšie sa to potom číta.
"Kristepane, co to bylo?" plival Krůta a otíral si rukávem obličej. "Proč si ho na mě hodil?"
"Neudělal jsem to schválně," lhal jsem. "A taky jsem teda nečekal, že máš taky pomalý reflexy."
"Zahlédl jsem jenom rozmazaný pohyb a pak mě něco velkýho a chlupatýho praštilo do ksichtu."
"To byli asi jeho koule."
Konečne sa ku mne dostala aj Rýchlopalba a musím povedať, že Kopřiva vie písať aj solídne detektívky. Zvyknutý som skôr na fantasy od tohto autora, no s príbehom urobil hotové čary.
Hlavná postava bola božia. Nebol to žiadny superhrdina, bol to len obyčajný policajt, ktorý rieši domáce nepokoje, ožratých rebelov, či nakopanie nejakého bezdomovca. No nečakane dostane telefonát od starého spolužiaka, kde žiada o pomoc pri pátrani zneužívaného dievčaťa. Spisovateľ nám posúva nápovedy pomalým tempom, ale čitateľ sa nenudí, lebo Kopřiva neustále dopľňa príbeh inými prípadmi.Teším sa na druhý diel.
Po dlhej dobe kniha, ktorú môžem znova odporučiť. Nine Špitálníkovej sa podarilo napísať skutočný unikát. O KLDR toho neviem veľa a dokonca som očakával úpne niečo iné, ale nakoniec kniha v podobe výpovedí ľudí, ktorým sa podarilo utiecť z komunistickej krajiny, doslova vyrazila dych. Autorka sama tvrdila, že výpovedí mala viac, no vybrala hlavne tie, ktoré sa neopakovali a vyberala ľudí z rôznych vrstiev, na ktoré sa ľudia delili v KLDR. Nájde sa tu príbeh šmelinára, ktorý pochádzal z nízkej vrstvi, dozvedáme sa tu o vojenskom výcviku, ako funguje život v manifaktúre a hlavne ako najlepšie prežiť v krutej krajine. Naopak príbeh vodiča poukazuje na život vo vysokých vrstvách. Rozpráva o tom, ako to v komunistickej strane vyzerá a že v KLDR smotánke nemôžte veriť nikomu. Príbehov je tam omnoho viac a každý jeden sa zameriava na určitú problematiku v danej krajine. Je smutné, že ešte 21.storočí niečo také funguje. Určite si vyhľadám ďaľšie diela od tejto autorky.
"Najťažšia skúška ľudskej statotčnosti je, keď človek zostane sám."
Autorov citát stotožňuje situáciu chovancov Chairmanovho penzionátu, čo je pravdepodobne, niečo ako škola a škôlka v jednom. Deti sa dostávajú do nepriaznivej situácie, keď sa nešťastne ocitnú sami na Hanoverovom ostrove neďaleko Južnej Ameriky. Autor sa do tohto prostredia rád vracia, keďže je to už tretí príbeh z tejto oblasti.
No chlapci to nemajú ľahké a bojujú nie len proti prírodnym živlom, ale aj bande vrahov. Komplikujú to aj vzťahy medzi chlapcami. Autor samozrejme dobré vlastnosti pripisuje hlavne francúzskemu chlapcovi a ten horši člen partie je angličan. Samozrejme všetko dobre dopadne. Verne je známy tým, že jeho príbehy končia happy endom.
Za mňa trošku naivný príbeh. Aby deti ovládali všetký veci k prežitiu? Sám Terminátor by mal problém prežiť a ja to už vôbec nie a k tomu všetky potrebné veci hneď našli. Trošku to príbeh kazilo, ale chápem, že sa v tej dobe tak písalo. Avšak, Verne má lepšie príbehy.
"Rusko v postkomunistických členských štátoch EÚ strednej a východnej Európy ako Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko zriaďuje a financuje internetové diskusné fóra, aby spochybnilo hodnotu ich členstva v Únii. Tieto stránky vyvolávajú zdanie, že prinášajú správy na rozličné témy, neomylne však sugerujú myšlienku, že EÚ je úpadková alebo nebezpečná."
Ak sa chce človek trochu dostať do obrazu o tom, čo sa deje na Ukrajine, tak by si mal túto knihu prečítať. V práci mám dokonca kolegu z Ukrajiny, ktorý mi dokázal posunúť ešte viac informácii o situácii na Dombase, keďže jeho rodina býva neďaleko tejto nepokojnej oblasti.
Vždy som skôr preferoval Rusko ako USA, ale kniha mi dokázala trochu rozlepiť oči, aj keď som bol zo začiatku skeptický, keďže knihu píše Američan a je dosť pravdepodobné, že nebude písať nič pekné na stranu Ruska.
To ma donútilo trochu googliť. Vyhľadával som osoby, ktoré boli v knihe spomenuté a bol som prekvapený. Ešte pri žiadnej knihe som nehľadal toľko doplnkových informácii na internete. A aby nebolo málo Timothy Snyder nešetrí ani okolo afér bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ono je na tom najviac smutné, že čo autor predpovedal ohľadom Ukrajiny, tak sa to teraz deje. Záujemcom o dnešné dianie určite vynikajúce čítanie.
„Je jedno, kolik Cesťáků potkáte a kolik lidí pohřbíte, nikdy si na to nezvyknete.“
Zem v troskách prekonáva prvý diel. Je to voľné pokračovanie, kde sa samozrejme stretávame aj z osobami minulej časti. Kapitán Komorowsky bol veľmi sympatický. Viedol expedíciu za archou, ktorú chce získať pre mesto v oblakoch Vyšehrad. Po pádu nemeckého mesta sa toho veľa mení. Páči sa mi, že príbeh pokračuje viac na východ, na územie Poľska a Bieloruska, čo je dosť neobvyklé. Myslím si, že toto prostredie pomohlo tomuto príbehu. Céčiek pribúda a kam to celé smeruje sa snáď dozvieme v 3. časti.
Měsíční zahrady je kniha, ktorú budete milovať alebo nenávidieť, kniha pri ktorej sa budete baviť alebo nudiť. Prečítal som si veľa komentárov a či pozitívne alebo negatívne, každý jeden komentár mal v niečom pravdu. Je to kniha pre silné žalúdky, ľuďom, ktorým nevadí dlhý rozbeh a hlavne im nevadí veľký počet strán. K Eriksonovi som sa dostal len vďaka dotlaču, ale už dlho som ho mal vo wish liste. Neľutujem toho. Páčil sa mi príbeh. Zo začiatku som nevedel komu fandiť a ako to bolo u Abercrombieho, nie každá postava je konkrétne kladná či záporná a preto je príbeh plný zvratov. Páčil sa mi popis bohov. Mágia tu je vybalancovaná a nesmrtelný bohovia sú nakoniec smrtelný. Zo všetkých postáv som si nakoniec obľúbil Páličov mostov. Super partia sabotérov. Ich úseky sa mi čítali najlepšie. Odporúčam prestávky pri čítaní, aby sa informácie usadili v hlave. Hlavne nečítajte na začiatku knihy zoznam mien. Zbytočne vás to popletie a každá postava sa časom zapíše do mozgovej kôry pri čítaní.
Super kúpa. 5 kníh za cenu 2, síce sa hrubá kniha na prd drží, ale za tie ušetrené euráče to stojí. Konečne som s odhodlal prečítať najlepšie diela od Douglasa Adamsa, ktorý sa zapísal do sci-fi tvorby veľkými písmenami. Tvorbou mi pripomína Pratchetta, hlavne anglickým humorom. Avšak pri Douglasovi mi vadili dlhé zbytočné opisovanie bežných vecí. Určite bolo ťažké prísť v tej dobe, kedy bola kniha napísaná, s niečiem výnimočným, keďže autorovi konkurovali v sci-fi sfére Star Trek, či Hviezdne vojny, no nakoniec sa Adamsovi podarilo vytvoriť celkom komický 5 dielny príbeh.
Stopárov sprievodca galaxiou (4*)
Arthur Dent je normálny pozemšťan, ktorý ma nenormálneho priateľa Forda Prefecta. Arthura mal len jeden problém, aby zabránil demolácii jeho domu. Avšak nečakal, že keď ho Ford zavolá na pivo, jeho svet sa úplne zmení a problém demolácie domu, prejde až do konca planéty Zem. Tu sa to však nekončí, naopak začína. Arthur ako jediný pozemšťan prežije a vďaka jeho mimozemskému priateľovi Fordovi stopnú vesmírnu loď. Cestou, necestou vesmírom narazia na ďaľšie dve pôsobivé postavy, Trillianu a Zafoda. Táto štvorka sa ocitá na planéte, kde sa majú dozvedieť o vzniku vesmíru.
Reštaurácia na konci vesmíru (3*)
Pravdou je, že som sa miestami nudil. Hlavne pri Zafodovom cestovaní časom s vesmírnou loďou vo vrecku. Začiatok strhujúci, Vogóni opäť zaútočili na našich hrdinov a len zázrakom sa im podarilo prežiť. Následuje dlhá nudná pasáž, až kým sa nedostanú na planétu, kde sídli Reštaurácia na konci vesmíru. Tu, počas nezvyčajného gastronomického zážitku, môžete vidieť vznik a zánik samotného vesmíru. No najlepšia časť nastáva po stroskotaní, Arthura a Forda, na prehistorickú Zem, kde sa snažia učiť pravekých ľudí Scrabble.
Život, vesmír a všetko (3*)
Tento diel je hlavne o cestovaní časom. Arthura a Forda zachráni neznámi priekopník časom Slartibartfast. Neskutočné meno. Kde na tie mená autor prišiel? Tento starík má za úlohu zachrániť vesmír pred zničením od vražedných robotov Krikkätu. Najlepšia pasáž bola na nekonečnej vesmírnej párty, kde sa Arthurovi podarilo dokonale zbaviť boha Thora.
Zbohom a ďakujem za ryby (5*)
Najlepšia časť. Pri začítaní ma kniha nechcela pustiť. Je trošku odlišná od predchádzajúcich častí. Autor vypustil nezmyselné táraniny, teda aspoň z časti, a venoval pozornosť Arthurovi a Fenchurch. Fenchurch je priateľka Arthura a obaja tvoria vtipný pár. Pobavila hlavne pasáž, keď Arthur rozprával príbeh o keksoch. Ford je v príbehu len okrajovo a Trillian so Zafodom sú spomínaný len v dvoch vetách, čo mi nevadí, lebo k Zafodovi mám z celej série najmenšie sympatie.
Zväčša neškodná (4*)
Záverčná. Douglas Adams sa v tomto diele hrá s cestovaním časom a paralelným svetom, kde nebola zničená Zem. Vysvetluje to aj 4. diel, čo som bol zmätený, ako sa vlastne Arthur na začiatku predchádzajúcej časti dostal na planétu Zem. Myslím si, že si autor nastavil vysokú latku a v dobe kedy to bolo písané, odviedol dobrú prácu, čo sa týka sci-fi nápadov.
Svět mladý byl, hory zelené,
světlo měsíce čerstvě zrozené,
potok i kámen bez jmen byl,
a tu se Durin probudil.
Horám a dolům jména dal,
z pramenů vodu ochutnal,
a v Zrcadlovém jezeře
spatřil sám sebe v nádheře
s hvězdnou korunou zářivou
vlastnímu srínu nad hlavou.
Vynikajúco spracované. Zdá sa mi, že je to úplne v inej kvalite ako boli knihy Hurínové deti a Pád Gondolínu, aj keď Pád Númenoru mal čo ponúknuť. Autor sa zameriava na 2. vek, a to je od pádu Morgota až po koniec Isildora, ktorý uťal prst Sauronovi a získal prsteň moci. Končí to presne tam, kde začína príbeh Spoločenstva prsteňa. Krásny opis ako ľudia, bojujúci proti Morgotovi, dostali za spoluprácu od mocných Valar ostrov, kde mohli prežívať život v miery a omnoho dlhší.
Prebiehajúci seriál Pána prsteňou sa presne odohráva v tomto prostredí a kto má záujem pozerať aj 2. sériu, tak by si mal prečítať túto knihu, alebo Silmarillion.
"Vesmír si dělá srandu ze mě, že mi tě postavil do cesty."
Opäť nesklamalo a dokomca to naberá na vážnosti. Koniec série sa blíži a tento krát Moravec, Gerasim a jeho posádka majú za úlohu získať vesmírne plavidlá, aby sa ľudstvo mohlo saltať jedným z dôležitých aktérov odboja.
Na to aký je príbeh krátky sa toho udialo strašne veľa. Rudý vrabčák odhaľuje svoju totožnosť, tanec, drogy a miešané nápoje tak tiež nechýbajú. Objavujú sa tu známy záporáci a aj nové ľudské postavy. Trošku mi bolo ľúto španiela, zaslúžil si viac priestoru v príbehu. Najzábavnejšie úseky boli saozrejme ako vždy s Amandou. Tá sa do svojej role vžila naplno, keď sa stala predákom v lodeniciach a neskôr organizovala mimozemské odbory. Teším sa na ďaľšie pokračovanie. ;)
„Kolik máte granátů Hendrixi?“
„Už žádny. Trump seškrtal rozpočet a Biden ho zapomněl navýšiť,“ ušklíbl se a vytáhl karabinu.
Kotleta ukončil ďalší geniálny svet a to prostredie Tomáša Koska. Mal som ho rád a teší ma, že vlastním všetky knihy. Dokonca príbeh písaný pre Škodovku. Už len dúfať, že František Kotleta má nové projekty, ktoré nahradia Tomáša Kosku.
A teraz ku knihe. Kniha je znova písana v tvare poviedok, posledná poviedka je dokonca v zborníku Ve stínu mágie, pravdepodobne pre to, lebo zborník sa už ťažko zháňa. Poviedky sú pestré, neustále menia prostredie a postavy sú podarené a hlavne humorné. V amerike nechýba NCIS, CIA a ďaľšie americké spoločnosti, chýbal tam už len Leroy Jethro Gibss a jeho partia agentov. Samozrejme navštívime znova prostredie Čiech, kde sa Kosek musí postaviť Babe Jage, ale nie zrovna Johnovi Wickovi. Neskôr navštívime aj Vatikán, alebo Blízky východ. Pri čítaní som sa nenudil a každú poviedku som si vychutnal naplno.
Bol som prekvapený v tom, aké dobré to bolo. Nečakal som, že je to pomerne dosť staré sci-fi a už vôbec som nečakal, že je o Thomasovi Newtonovi natočený film.
Príbeh je o mimozemskom návštevníkovi, ktorý má za úlohu zachrániť svoju rasu a pritom sa snaží nenápadne ľudstvo varovať pred hrôzami, ktoré ho čakajú ak svoje myšlienky nezamerajú niekde inde, ako na tvorbu zbraní. Celý príbeh má pochmúrnu atmosféru a od začiatku je jasné, že nás nečaká žiadny happy end, čo ma osobne dosť mrzý, lebo som Thomasovi držal v jeho úlohe palce.
Odporúčam prečítať. Dlho som nečítal knihu ktorá ma tak chytil za srdce. Hlavne posledné 2 príbehy. Nie každému to sadne, ale kto čítal niečo od japonských autorov, tak štýl rozprávania mu určite nebude vadiť. Pred pár rokmi som frčal na japonských rozprávkach, ako je Princezná Mononoke, Cesta do fantázie, alebo Zámok v oblakoch, a preto viem, čo japonský tvorcovia dokážu. Dokážu vyzdvyhnút ľudské hodnoty na ktoré v tejto dobe zabúdame. Zabúdame medzi sebou verbálne komunilovať. Nahrádzame si všetko facebookom, Instagramom, alebo Tweetrom. Naháňame sa za materiálnym svetom a pri tom si neuvedomujeme, že najvzácnejšie veci čo si môžme priať je rodina, priatelia a životný partner. V tejto knihe majú možnosť návštevníci kaviarne cestovať v čase do minulosti a v jednom príbehu dokonca do budúcnosti. Pravidlá sú kruté, lebo prítomnosť po návšteve minulosti nie je možné zmeniť, a pri tom máte obmedzený čas, kým nevychladne káva. Myšlienka perfektne spracovaná. Príbeh sa často opakoval, tak že knihu je možné čítať aj s dlhšími prestávkami. Návštevníci kaviarne sú medzi sebou prepojený a preto vzniká skvelá atmosféra.
Buďte stateční: Pokud nikdo nebude ochoten položit život za svobodu, pak všichni zemřou v nesvobodě.
Je to druhá kniha od Timothyo Snydera, čo som čítal. Kniha o Tyranii je dobrý začiatok pre ľudí, ktorí sa snažia pochopiť globálnu politiku a to hlavne politiku medzi Ruskom a Amerikou. Autor je trochu zaujatý a to hlavne proti exprezidentovi Donadlovi Trumpovi, no pohľad na svet má správny. V tejto knihe sa toho človek moc nedozvedá, len to poctatné, preto ak niekoho táto kniha zaujala, potom odporúčam prečítať od tohot autora knihu o Ceste k neslobode. Veľa toho autor predpovedal, keďže je kniha písana ešte pred vojnou na Ukrajine.
"Žádná vize budoucnosti není definitivní. Vždycky se můžeš rozhodnout jinak, vždy můžeš přestřihnout předivo osudu, nebo se naopak rozhodnout osud přechytračit a vydat se úplně jinou cestou."
Kotleta a jeho hrdina pokračujú v boji proti slovanským bohom. Hrdina prežíva zradu z prvej časti a je odhodlaný pomstiť sa. Nechýba krv, sex a humor, ako je to už známe u každej Kotletovej knihy, za čo som vďačný, pretože keď si chce človek prečítať niečo ľahšie a zábavnè, Kyša je správna voľba.
"Ranní vysráni nečisté duchy z těla vyhání.. Tak, jak zaslouží, prdelí rovnou ven!"
Výborný príbeh. Dlho som sa tak nebavil. Väzni utekajúci zo svojho väzenia, no netušia, že sú len návnadou v úplne inej hre, medzi korisťou a lovcom. Vývrženec bol boží, dlho som sa s tak dobrý a skazeným záporákom nestretol. Väzni sú tiež dobrým spestrením knihy. Autor nám postupne servíruje príbehy jednotlivcov a dokonca sa nám autor snaží nahovoriť, že sú nevinný, hlavne príbeh Isi ma prekvapil. Kniha je podobná Abercrombiho Prvého zákona, tak tiež sa autor s čitatelom hrá. Odporúčam fanúšikom temných fantasy. Určite si vyhľadám ďaľšie knihy Jakuba Honzu.
"Ruce vzhůru, gatě dolů, sráči."
Najlepší diel série. Je pravda, že mi v príbehu chýbal zvyšok posádky, no autor sa mohol venovať viac Moravcovi a Age.
Moravec cestuje na planétu, kde nečakane skončí v bojovej aréne, ktorá funguje ako Rímske Koloseum. Gladiátorské zápasy sú na život a na smrť, takže krvi nebude málo, aj keď tej ľudskej moc nepotečie. Ďaľšie velké plus knihy, čo značí aj meno knihy, do príbehu sa vracia Aga. V minulej časti chýbala, no tu sa dozvedáme o jej rase a hlavne o jej úlohe v boji proti nepriateľom. Teším sa na ďaľšiu časť od pani Sněgoňovej.
Dostal som ako dar k narodeninám a musím povedať, že ma príbeh prekvapil. Levovi som držal prsty už od samého začiatku. Aj keď vykonával nepríjemnú robotu pre MGB, Lev sa snažil čo najviac pomôcť obetiam tvrdého komunistického režimu. Musel bojovať nie len proti režimu, ale aj proti rozhodnutiam, ktoré robil. Ako agent bol neustále sledovaný, čo nebolo v tej dobe nič neobvyklé.
Nebudem sa vyjadrovať ku komunizmu, lebo sám som ho nezažil a autor si vybral len to najhoršie aby vytvoril napäté prostredie.
Príbeh sa rozbieha po Stalinovej smrti. Lev za spochybnenie rozkazov je nútený opustiť Moskvu. V novej práci narazí na prípad sériového vraha a keď že v komunizme nejestvuje kriminalita Lev, Raisa a Nesterov hladajú zločinca na vlastnú päsť.
Pri čítaní som sa nenudil. Neustále sa niečo dialo. Ak hrdinovy nedýchal na krk nepríjemný Vasilij, tak mal ťažkosti so sovietskou mocnosťou. Komplikovaný vzťah medzi Raisou a Levom pridal tak tiež na zaujimavosti príbehu. Teším sa na ďaľší diel.