Radka_p komentáře u knih
Kniha plná pekných myšlienok, nad ktorými autor núti zamyslieť sa. Mám pocit, že prvá veta knihy : "Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť?", vystihuje celý jej dej. Myslela som si, že kniha bude len opisom akéhosi mladíckeho romániku, no toto bolo niečo viac, aj keď na 5 hviezdičiek mi niečo chýbalo.
Veľmi milé čítanie, ktoré učí deti ako sa starať o psa, čo pes môže jesť, čo očakávať od šteňaťa, ktoré vystrája. Príbehy sú úsmevné, milé, oddychové. Očakávala som zameranie príbehov skôr na Tamarku a to akým spôsobom jej Timo pomáha, no príbehy sa skôr zameriavajú na psíka a jeho šibalstvá a vzťah s rodinou ako takou.
Toto bola veľmi zlá kniha, hlavná hrdinka chcela byť všetko naraz a v konečnom dôsledku bola pre mňa neskutočne nesympatická......všetko čo som chcela bol kúsok vianočnej atmosféry ale aj tú som dostala až na posledných 10-tich stranách z knihy.
Kniha určite nielen pre deti. Michael Ende až vizionársky (vzhľadom na rok v ktorom príbeh napísal) opisuje tajomné dievčatko Momo, ktoré ako jediné nenechá sivých pánov zobrať svoj čas a tým ani obyčajnú radosť zo života. Úschovňa detí, rodičia ktorí nemajú na vlastné deti čas, naháňanie sa za efektívnym využitím každej sekundy, uzavretosť pred druhými, hľadanie šťastia...témy aktuálne aj a najmä v dnešnej dobe autor spracováva majstrovsky cez rozprávkový príbeh.
Bez váhania 5 hviezdičiek, už len za ten nápad, a za spracovanie, a za zaujímavé postavy a za to, že ešte dlho po prečítaní núti premýšľať o tom, čo je lepšie či vedieť alebo nevedieť, a či radšej žiť alebo prežiť....
Útla textom, bohatá obsahom. Stále dúfam, že v pokračovaní, teda na poslednej strane by mohol chlapec stromu za všetko poďakovať...
Tento príbeh som chcela veľmi rýchlo dočítať, príbeh o Dračici sa čítal veľmi ťažko, občasne mi bolo až zle, smutno....
Otec, ktorý vychováva svoje dieťa akoby mal prísť koniec sveta, akoby bol on jediným vlastníkom pravdy ale aj jediným vlastníkom duše a aj tela svojej dcéry. Dcéra, ktorá je predčasne dospelá, ktorej pohľad na svet pokrivila výchova jej psychopatického otca. A v tom príde jeden obyčajný stredoškolák, ktorý zažne iskru v prežívaní a pocitoch Dračice a ona začne otca vnímať zrazu inak.
Knihu by som už druhý krát nečítala, autor vo svojej prvotine určite šokoval, využil všetko strašné, čo sa využiť dá a do toho zakomponoval opisy prírody, opisy zbraní, toho ako sa čistia, ako strieľajú. Namiesto toho by som uvítala trošku viacej informácií o postavách, o ich minulosti, o matke hlavnej hrdinky, ktorá bola spomenutá asi len na jednej strane...
Prvú polovicu knihy som si myslela, že pôjde o pokračovanie Do tmy a keď som sa tejto myšlienky vzdala, bolo už pre mňa neskoro. Kniha je napísana veľmi dobre, postavy žijúce v malomestskom prostredí boli tiež zaujímavé, no mala som pocit, že som len tak na chvíľku nakukla do ich životov cez medzeru v dverách a potom sa tie dvere zatvorili.
To že táto autorka vie písať je jasné, aj v tejto knihe je to jasné ale mne sa žiaľ kniha nepáčila. Hlavná hrdinka mi bola až vrcholne nesympatická, rozumiem tomu, že proces rozvodu je náročný ale v niektorých momentoch (tak polovica knihy) správanie Olgy hraničilo so psychózou a reálne som očakávala, že hlavná hrdinka skončí na psychiatrii. Alebo je len možné, že taliansky temperament je jednoducho iný ako ten náš
Skvele zachytená psychológia postáv, vzťahov medzi nimi, no mala som pocit akoby boli hlavní hrdinovia príbehu typovo presnými stereotypmi dnešnej doby -ambiciózna herečka, ktorá nezvládala svoj život v roli matky, partnerky, ani dcéry. Malý chlapec, prehliadaný matkou, zahltený modernými technológiami dnešnej doby,ktoré mu vynahrádzajú chýbajúcu pozornosť. A nakoniec stará matka, zástankyňa tradičných hodnôt, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako staromódne. A tieto tri postavy sa stretnú v jednom príbehu.....
Príbeh bol úryvkom alebo len krátkym úsekom zo života Arminuty (Tej čo sa vracia) a v tomto krátkom príbehu sa dalo nájsť čo ste len chceli, silný vzťah dvoch sestier ktorý je pre obe bezpečím, hľadanie seba vo vzťahu k matke ktorá sa hlavnej hrdinky vzdala ako batoľata a tiež vo vzťahu k druhej matke ktorá sa jej vzdala ako pubescentky. Dej dotvára prostredie Talianska, kde hrdinka prechádza z bohatej prominentnej rodiny karabiniera do chudobnej rodiny, kde zaváhanie pri večeri, stojí prázdny žalúdok až do rána. Mala som veľkú chuť čítať túto knihu, no zároveň som sa brzdila lebo to môže byť kniha pokojne aj na jeden dlhý večer.
Očakávala som, že prostredie Černobyľa bude hlavnou témou tejto knihy. V skutočnosti ňou bola baba Duňa. Tiež som čakala, že kniha s názvom “Posledná láska baby Dune”, bude o láske. Ani to sa tak úplne nenaplnilo aj keď lásky v rôznych podobách bolo v knihe dosť.
V skutočnosti prostredie presiaknuté rádioaktivitou príbeh len dotváralo a vybudovalo len akési pozadie na ktorom sa odohrávali posledné roky života baby Duňe, postavy jednoduchej, presiaknutej človečenstvom, láskou, starostlivosťou u druhých. Od knihy som nedostala to čo som čakala ale vôbec mi to nevadí, odporúčam!
Zaujímavý príbeh, ktorý ponúka adopciu z viacerých pohľadov, z pohľadu adoptovaného dieťaťa a z pohľadu matky, ktorá si dieťa osvojila. Autorka ponúka jedinečný pohľad do duše troch žien, ku ktorým sa pridávajú ďalší ľudia, ktorých život jedna z týchto žien nejakým spôsobom zasiahla. Schopnosť vžiť sa do postáv a opísať ich pocit nepochopenia, samoty je skvelý. Čo sa mi už páčilo menej bola postava Boha, ktorá sa v príbehu pár krát objavila a ktorá mi prišla tak nejako mimo kontext, pôrod hlavnej hrdinky, ktorý sa odohrával hádam na 50-tich stranách a občasne až fantastická zhoda náhod, ktorá posúvala dej. Doteraz sa neviem rozhodnúť či sa mi záver knihy páčil alebo nie.
Mám pocit že príbehov o utrpení v koncentračných táboroch je v poslednom období množstvo, o čom sa ale hovorí málo a priznám sa, že nebyť tejto knihy tak ani ja neviem o utrpení Nemcov. Tých Nemcov, ktorí nesmypatizovali s Hitlerom no napriek tomu stáli na stranne vojnových zločincov. Autorka geniálne vykresľuje život týchto Nemcov na jednej konkrétnej žene, Gerte Schnirch a neskôr ponúka aj pohľad jej dcéry Barbory. Veľmi sa mi páčilo ako opisuje jeden život na pozadí konca druhej svetovej vojny, neskôr nástupu komunizmu, socializmu, normalizácie a dokonca aj prevrat v 89-tom. Bol to smutný príbeh no čítal sa veľmi dobre, jedinému čomu nerozumiem, je tá veľmi veľmi škaredá obálka, ktorá nemá s dejom knihy spoločné podľa mňa nič.
Prílišné očakávania vedia skaziť čitateľský zážitok a tak to bolo aj v mojím prípade s touto knihou. Na začiatku, alebo skôr do trištvrtiny knihy som mala chaos v postavách, až na konci sa mi všetko dalo tak nejako dokopy. Príbeh každej z postáv bol zaujímavý, ukazoval síce len určitý úsek života, občas nám autorka ukáže niečo z minulosti no pre mňa to bolo málo. Krásne myšlienky, krásne postavy ale škoda že sa to nespojilo v nejakom hutnejšom, detailnejšom príbehu.
Krásne ilustrácie, grafické spracovanie, nápad vytvoriť takúto knihu je aj na 10 hviezdičiek. Čo je ale slabšie sú príbehy, ktoré len skromne naznačujú čím žili ženské hrdinky o ktorých píše. Na druhej strane rozumiem, že nejde o literatúru pre dospelého náročnejšieho čitateľa.
Slovami ťažko opísať...neviem si predstaviť že túto knihu niekto vládze prečítať viac ako jeden krát. Neskutočne silný príbeh, bála som sa čítať ďalej, no zároveň som nevedela prestať. Príbeh o láske, sile priateľstva, odvahe, o tom aké ťažké je prekročiť vlastný tieň, a o tom ako autorka dokáže bravúrne narábať s emóciami čitateľa.
Stručné, jasné, výstižné, doplnené o možné otázky súvisiace s autogénnym tréningom a jeho nácvikom.
Miestami až fantastický a preidealizovaný priebeh deja, kniha na oddychové čítanie. Plus má u mňa po prečítaní záverečnej kapitoly od autorky, kedy téma knihy nadobúda osobnejší rozmer.
Kniha prirovnávaná k Denníku Anny Frankovej, no podľa mňa majú spoločné len to, že obe sú denníkovými záznamami písanými židovskými ženami počas druhej svetovej vojny.
Tento príbeh, respektíve denník pani Frenkelovej má inú hĺbku. Pre mňa to bol paradoxne príbeh nielen o vnútornom utrpení autorky o tom, že dlhú dobu nemala autorka "kam skloniť hlavu". Najviac mi rezonovala sila priateľstva, ľudskosti, oddanosti, ktoré dokážu dať nádej aj v takej ťažkej dobe akou bolo prenasledovanie židov.