raffi komentáře u knih
Veľmi príjemne prekvapenie, že česká literatúra môže byť aj takáto. Čítanie som odsúvala, čo to šlo a podvedome čakala sklamanie. O to väčšiu radosť mám z toho, že sklamanie sa nekonalo a môžem chváliť a preháňať :)
Zaujímavá téma, prelínanie niekoľkých časových rovín, kombinácia dokumentu a beletrie. Všetko spracované a podané čtivou formou, zasadené do nádherného prostredia (Drietoma je môj obľúbený hraničný prechod medzi ČR a Svk, vždy sa mi to tam páčilo)... A pri tom je to hlboko ľudský príbeh o jednom období našej histórie, ktoré malo, má a stále ešte bude mať dopad na mnoho ľudských osudov.
Príbehy krásne, ich vyjadrenie obrázkami originálne. Neuveriteľné, ako sa nimi dá vystihnúť ľútosť, samota aj ľudskosť... Jednoduchá kresba tieto pocity iba podtrhuje. Osobne dávam prednosť prepracovanejšej, len kvôli tomu mám pocit, že Essex County nie je na 100%.
Obávam sa, že na historické romány z tohoto obdobia už budem navždy pozerať inak vďaka knihe Dietera Breuersa - Zemřít za Jeruzálem. Vďaka nej mi spadli z očí ružové okuliare a uvidela som stredovek, aký pravdepodobne bol v skutočnosti - krutý, špinavý, nevypočítateľný (ako sme to vlastne mohli ako ľudstvo prežiť?)...
Táto romantická predstava dávnej histórie, aj keď založená na mnohých skutočných postavách a udalostiach, je naozaj veľmi vtieravá. Už tým, že autorka všetky dôležité vojenské strety vzala skratkou, asi aby si náhodou nezamazala stránky takou špinou a neodradila čitateľov od ďalších pokračovaní príbehu. Nevidím v tom rozdiel proti knihám od V.Vondrušky, preto som prekvapená, koľko ľudí je schopných jeho haniť a tu pani autorku chváliť. Obaja stavajú na rovnakých základoch, pútavo spájajú historické postavy s vlastnou fantáziou, pri čom je potrebné myslieť na to, že fantázia prevažuje..
Čo si ale neodpustím vypichnúť, keď už sa teda hráme na akúsi historickú presnosť: skutočne v desiatom storočí mohol niekto dávať inštrukcie typu "za 6 hodín musí dostať hrnček liečivého odvaru", mníška konštatuje že prebieha "pôrod koncom panvovým", Tugumír vyčíta, že si ho "kráľ vodí na dlhom vodítku ako domáceho psa"... ? No, aspoň som mohla občas zasmiať...
Krásna a neobyčajná kniha, dojemný a smutný poetický príbeh. Väčšine autorov sa nikdy v živote nepodarí napísať čo len jednu tak dobrú knihu, ako sa to S.Baume podarilo hneď jej prvotinou.
Prekladateľke veľká chvála a vďaka za úžasný preklad.
To bolo tak hrozné... Myslím, že ďalšej knihe v sérii už ani nedám šancu. Začiatok je celkom slušný, ale postupne bol nádejný úvod zabíjaný pokusmi o gradáciu deja. Nabaľovanie zbytočných informácii a postáv to iba zhoršovalo. Autor dáva dôraz na hlúposti (udávanie presných názvov ulíc, neustále zdôrazňovanie obchodných značiek výrobkov, nadávanie, hudobné vsuvky a citácie textov piesní...), miesto aby vymyslel vierohodnú zápletku a dej nebol pretkaný toľkými nelogickými situáciami. Už dávno ma žiadna kniha tak nerozčuľovala (a jo, naposledy S.J.Bolton, si môžu podať ruky... šikuľky...).
U tejto knihy som si navyše uvedomila, že sa v poslednej dobe medzi autormi rozšíril taký módny nešvar - zakomponovávať do príbehu čo najviac hudby. Asi ďalší a nenápadný spôsob, ako zvýšiť počet strán (alebo objem knižnej vaty), ale nepáči sa mi to...
Bývalý policajt ako autor knihy, to sa mi ani nechce veriť... veď je to celkom schopný spisovateľ :)
A bývalý policajt ako hlavná postava série? To som vážne zvedavá, čo bude ďalej, pretože v tejto knihe nás vlastne iba sprevádzal príbehom, sám nič nevyšetroval. Dúfam, že sa to ďalšími knihami zmení, aby z toho nevznikli iba reportáže z práce kriminálky...
M.Goffa dobre predal svoje skúsenosti policajta a detektíva. Uveriteľnosť postáv, dokonca aj situácií, ma príjemne prekvapila, dosť mi to pripomína americkú drsnú školu. Len prispôsobenú pre naše prostredie. A nie je to na škodu, autorov, ktorí u nás toto zvládnu, je málo..
Pre mňa je toto špičková severská detektívka.
Perfektne vystavaný príbeh - napriek tomu, že je možné už v prvej tretine knihy zistiť, kto je páchateľ, kniha nestráca tempo a na konci graduje.
Postavy sú originálne a dokonca sa chovajú ako ľudia, občas naštvane, občas s nadhľadom a vtipom... Nenávisť a pomsta sú veľmi silné, uveriteľné motívy (jediná moja výtka je možno k tomu vzniku nenávisti behom sekundy, ako to bolo v knihe vysvetlené).
Kniha mi viac pripomína tradičnú detektívku než severský thriller s nadpozemsky schopným hrdinou, takže som veľmi spokojná. Snáď mi ten dojem vydrží celú sériu.
Výborná atmosféra knihy, ale viac než strašidelné, mi to miestami prišlo nechutné alebo skôr nepríjemne (už len teoretická predstava, čo je niekto schopný urobiť pre návrat milovaného čoveka, mi je proti srsti)... Nevedela som sa stotožniť s chovaním niektorých postáv a občasný chaos v striedaní minulosti a prítomnosti uberal na napätí. Koniec pobavil, presne to som očakávala.
Mám rada európske detektívky (nie severské), často majú v sebe pridanú hodnotu - jedinečné prostredie v podobe zaujímavej prírody, historických miest, pamiatok a rôznych miestnych tradícií či zvykov.
Niekedy sa dokonca podarí aj príbeh. Táto kniha má dobre zvládnutú zápletku, síce je mŕtvol neúrekom, ale je osviežujúce nečítať o prehnanom sadizme a potokoch krvi. Všetko malo svoj zmysel, minimálne slúžilo na odvedenie pozornosti, čím som sa nechala pekne nachytať a za to skladám poklonu. Ďalšia by mohla byť za postavy, výborne vykreslené, prirodzené a zaujímavé.
Verím, že sa autorke podarí udržať nastavenú úroveň a aj vo zvyšných dvoch dieloch trilógie, musím priznať, že sa teším.
Jedna z najobľúbenejších detských kníh, teraz prvýkrát počúvaná ako audio, čítané dcérou... a to veľmi originálne :)
Tentokrát skoro ani nešlo o vraždy samotné, ale o pokračovanie "mind games" medzi Kim a Alex. Nevadilo, ale snáď je táto téma raz a navždy vyriešená a uzavretá.
Jejda, toto ma tak neuveriteľne bavilo čítať - pritom je to taká "ptákovina" :) Hra Commandos, western a európsky stredovek namixované do blízkej budúcnosti a k tomu na papieri! Moja fantázia sa s knihou pekne pohrala, možno skoro až tak veľmi, ako tá autorova počas písania. Dobre vystihol povahy národov a možno nie je úplne od cesty myšlienka, že takto by naša civilizácia naozaj mohla dopadnúť.
Kniha z kategórie "Prečítať a zabudnúť".
Detektívka na mňa pôsobí amatérsky, je plná klišé. Viac ma rozčuľovala, než nútila premýšľať.
Táto kniha je výnimočná... stretla som sa tu s jedným z najhorších prekladov vôbec. Vydanie od Alpressu z roku 2008 (už druhé) a nikde v dohľade žiaden korektor? Nie som ten, čo podtrháva každú chybu v texte, ale nejaký človek predo mnou to urobil (nech mu ruka na niekoľko dní zdrevenie!), dosť to skresľuje vnímanie knihy ako celku.
Len pre predstavu - strana 234 a veta "Nespouštěla ze mne oči.", hneď na protiľahlej strane 235 rovnaká a predsa iná veta " Nespouštěla ze mě oči.". Stále opakovanie rovnakých výrazov, nelogické vety - nájdeme tam všetko.
Už samotný príbeh bol pre mňa utrpením (špatným prekladom násobený), detektívna linka bola zničená milostnou zápletkou hlavného hrdiny. Všetko je to v súčasnom trende amerických detektívok, kde sa na mieste podozrivého objaví každú chvíľu niekto iný vždy po nejakom šokujúcom zvrate.
Alex Cross je pre mňa nevierohodná postava, takého psychológa radšej nikdy nestretnúť – dá sa veriť, že nepozná psychopatickú osobnosť, keď je s ňou v tesnom kontakte takú dobu? Jediná silná a dobre zvládnutá postava v knihe je Gary Soneji, a to je na celú knihu dosť málo.
Bohužiaľ sa mi zdá, že autor zostal myšlienkou niekde v Sile. Celá kniha je trilógii dosť podobná, ale je zas aj úplne iná. Hlavne je nedotiahnutá, nikde ani náznak toho, prečo sme sa ocitli na takom mieste a tak zvláštnej dobe. Motivácia postáv mi prišla veľmi povrchná, občas sa tvárila ako snaha o prežitie, ale bola to len zamaskovaná túžba po živote v dostatku a bohatstve.
Všetko je to naviac tak nejak amatérsky a plocho podané, bez pocitov, napätia a spádu. Asi tým má byť vyjadrené zúfalstvo ľudí, ktorí každú sekundu svojho žitia bojujú s pieskom. Mám za to, že sa to autorovi vôbec nepodarilo. Zostal len ten nepríjemny pocit, ako keď sa vám dostane piesok medzi zuby…
Čím to je, že toľkí horolezci môžu byť aj uspešnými autormi kníh? Majú snáď pri lezení obdobie, kedy veľa nehovoria, ale o to viac premýšľajú? V tom tichu ničenom iba kvílením vetra a vlastným dychom obracajú myšlienky zo všetkých strán, dajú im tvar a vybrúsia svoje príbehy do doknalosti - tak si ideálne predstavujem cesty na tie najvyššie vrcholy sveta. V skutočnosti je to neľútostný boj o život, čo moho ľudí asi nechápe a berie to ako neuveriteľné hazardovanie so životom. Prvýkrát som v knihe o lezení našla rozumné zamyslenie sa a odpoveď na to, čo je motiváciou horolezca:
„Po svém prvním výstupu na Everest jsem se stále setkával s otázkou: „Proč? Proč to děláš? Co je na lezení tak skvělého?“ Je to věčná otázka, se kterou se potýká každý horolezec, ale jen pár jich to dokáže srozumitelně vysvětlit. Sám mám krátkou a dlouhou odpověď. Ta krátká zní: „Jestli máš potřebu se na to ptát, nikdy to nepochopíš.“ Při delší odpovědi se snažím nebýt tolik uštěpačný, protože koneckonců je to legitimní otázka: nelezec, který si prohlíží mou prezentaci, vidí vesměs utrpení, zimu, riziko, dokonce ztracené životy. Pak se snažím vysvětlit, že jsem od přírody silně zaměřený na cíl. Jsem schopen napřít veškeré úsilí jedním směrem a miluju překonávat sám sebe. Mám rád nelehké věci, s nimiž se nelze vypořádat příliš rychle. A hory tvoří parádní arénu, ve které můžete takovým výzvám čelit. K tomu všemu jim čelíte s hrstkou pečlivě vybraných přátel, se kterými sdílíte cíle, motivaci a pracovní etiku. Skvělý výstup je krásnou kombinací nesnází a intimity. Výzvy spočívají jak s náročnosti fyzické (tady se uplatní můj fanatický trénink). Tak psychické. Pokud vaše tělo chce, mysl ho může dohnat až k naprosto úžasným věcem. No a konečně vysokohorské lezení je jednoduše návykové. Kdykoliv se vrátím z hor, z Nepálu nebo Pákistánu, nikdy to netrvá dlouho a dostanu znovu chuť. Prostě to potřebuju zažívat znova a znova.“
Ed Viesturs má síce na svojom konte iba túto jednu knihu (aj to v spolupráci s Davidom Robertsom), ale nepochybne stojí za to. Stopercentne je to horolezec, ktorý síce išiel šťastiu naproti, ale nikdy nie bezhlavo a za každú cenu. Sympatický to človek….
Kniha je napísaná výborne, mám pocit, že nemá slabé miesto. Správne dávkovaná minulosť nedovolila príbehu skĺznuť do nudy. Bavilo ma objavovať svet (tu znamená realizovať bežné sociálne aktivity) prostredníctvom tak zvláštnej a zaujímavej osoby. Rada som Eleanor Oliphant spoznala. Myslím, že na ňu nikdy nezabudnem...
A teraz si musím pogratulovať, že ku koncu roka mám nejakú šťastnú ruku pri výbere kníh, jedna lepšia než druhá... a každá iná.
Krásna rozprávka pre dospelých... boj dobra a zla v zaujímavých kulisách. Aj s typickým britským humorom, ktorý sa vďaka slušnému prekladu z knihy nestratil.
A mňa to tak bavilo!
Úprimne nahlas priznám, že závidím Gaimanovi jeho fantáziu.
Nedocenená a skvelá kniha. Má úžasnú, mrazivú atmosféru, všade prítomný pocit, že nie je kam utiecť pred systémom (mocou a totalitou). Na druhú stranu je to snová fantázia, pri ktorej je nádej, že sa prebudíme a nedopadne to s nami špatne... krásne vybalancované a napísané nadčasové dielo.
Od istej doby ma hromadenie kníh do domácej knihovničky neláka, ale občas nájdem niečo, čo tam musí bezpodmienečne skončiť. Belzebubovia si to zaslúžili, bavili ma a dúfam, že budú aj ďalej... Tým, že stripy nie sú na seba naviazané, si kniha hovorí o to, aby sa k nej človek vracal a objavoval (rôzne odtiene čiernej).