Shindo komentáře u knih
Sprievodca a motivátor s mnohými radami ako prešťať systém (ubytovanie, letenky...). Bohužiaľ, kniha už nie je tak aktuálna; autori podľa slov na webe aktualizovali knihu naposledy v roku 2018 a od príchodu koronavírusu sa už veci majú v mnohom inak.
Čo ma však odradilo od vyššieho hodnotenia je to, že z knihy plnej tipov a pomocníka na cestách sa stal prachsprostý biznis s "VIP prístupom", balíčkami a podobnými nezmyslami. Iste, počas COVIDu sa nemohlo veľmi cestovať, tak bolo treba vytiahnuť prachy zo zákazníkov nejakým iným spôsobom.
Niektoré tipy boli zaujímavé, mnohé však človek pozbiera z internetu aj zadarmo.
Zbierka krátkych textov od jedného z reformátorov kórejského zen buddhizmu. Krátka počtom strán, hutná obsahom.
Snaha priblížiť čitateľovi zen. V 80. rokoch za hlbokej totality to musel byť nadľudský výkon, možno preto sa jedná o zlepenec textov naprieč kultúrami a dejinami.
Bod dolu za grafickú úpravu. CAD Press si ale s úpravou svojich textov snáď nikdy hlavu nelámal.
Mindfulness sa dnes prezentuje ako zázračná pilulka pre lepší život a pod knihami na túto tému sa prehýbajú stoly v kníhkupectvách.
Podľa mňa je to dvojsečná zbraň. Kým tieto knihy môžu pomôcť spopularizovať meditáciu, v mnohých prípadoch sa jedná o "buddhistické KBT" a na pozadie celej techniky sa neberie dôraz. Neviem, aké percento čitateľov takýchto "meditačných svojpomocných príručiek" má vôbec poňatia o tom, čo je to theraváda.
Frýba vo svojej knihe ponúka preklad textu Mahá Satipatthána Sutta, v podstate "meditačného návodu". Druhá časť je preklad textu a návodu od Mahasi Sayadó, jedného z najvýznamnejších theravádových meditačných učiteľov, aj s vysvetlivkami. Tretia zhrňuje tradíciu Ayakusala, ktorú Frýba založil a propagoval.
Kniha sa nečíta úplne jednoducho, zvlášť ak sa človek neorientuje v buddhizme alebo priamo v theraváde. Dokáže však človeku dať omnoho triezvejší a bohatší pohľad na meditáciu všímavosti, než mraky svojpomocných príručiek. Autor sám bol psychológ, dlhé roky potom strávil ako theravádový mních, takže mal priamu skúsenosť s meditačnou praxou.
Franklov prístup k životu a terapeutická práca sú mi blízke, sám som chvíľu uvažoval nad výcvikom v logoterapii (skončil som ale v inom smere). Ku knihe sa opakovane vraciam.
Kniha samotná obsahuje niekoľko časti - Franklove zápisky z tábora, prepis divadelnej hry a výňatok z reči pri spomienkovej slávnosti (trocha ma mrzí, že nejde o celú reč, výňatok má iba dve strany, avšak o to intenzívnejšie).
Žijeme v dobe, kedy sa aj napriek historickým dôkazom a žijúcim preživším holokaustu niektorí ľudia odvažujú tvrdiť, že holokaust nikdy neexistoval a bohužiaľ stále majú medzi ľuďmi veľkú podporu. Z rodnej hrudy spomeniem napríklad bývalého policajta a samozvaného historika, ktorý si vydal svoje názory knižne a vlastným nákladom (súdny proces s ním prebieha už veľmi dlho). V politike máme niekoľko nacistických ("národniarskych") strán.
Frankova kniha by podľa mňa aj z tohto dôvodu mala byť zaradená na zoznam povinného čítania v školách a o zverstvách holokaustu by sa v nich malo otvorene hovoriť.
Kniha o (a od) zakladateľovi aikida Morihei Ueshibovi.
K aikidu ma to netiahne, považujem ho za zamerané skôr na obranu, než útok a na sebaobranu by som volil niečo iné, je pre mňa ale zaujímavé jeho filozofické pozadie.
A podobne ako Waldhans mám aj ja túto knihu v knižnici hneď vedľa Umenia vojny :)
Ak by som mal niekomu odporučiť nejaký úvod do Gestaltu, siahol by som po tejto knihe. Dobre spracovaná, ľudská, nechýba dokonca ani humor. Hádam jediná nevýhoda je, že kým pôvodná anglická verzia je pravidelne updatovaná (v poslednom vydaní napr. človek nájde kapitolu o mindfulness), pri českom preklade to bohužiaľ neplatí.
Nič proti PHG a ich kľúčovej Gestalt Therapy, je peklo čítať to v origináli aj v preklade. Joyce a Sills dokážu podať človeku Gestalt omnoho príjemnejšie.
Už z názvu je jasné, že sa autor v knihe s nikým nebude maznať.
Súbor "básní" rôznej kvality odrážajúci drsnosť života bez príkras. Slzičku som neuronil, niekedy ale s Bukom nešlo nesúcitiť.
Zbierka úvah na rôzne témy, ako už u autora býva zvykom.
Rogers v kocke. Kniha sa delí na päť okruhov mapujúcich pozadie rogeriánskeho prístupu (person centered attitude, PCA), teóriu PCA, súčasný vývoj PCA, nové príspevky k téme a PCA ako dialogický prístup vnímajúci človeka ako vzťahovú bytosť.
Malý a útly spis od jedného z najznámejších kresťanských filozofov. Pokiaľ človek nie je filozof, knihu musí trocha "prežuť", možno čítať opakovane.
Ešte ako katolík som bol z knihy nadšený. Po tom, čo som dal viere zbohom, mi aj táto kniha prestala dávať zmysel. Veriacemu človeku, ktorý potrebuje vysvetlenie vecí a pohladenie v ťažkých časoch ale môže pomôcť.
Autora samotného však vnímam ako kontroverzného tmára strašiaceho ľudí. Exorcisti v 21. storočí nemajú čo hľadať a ak tomu niekto verí, rovnako môže veriť aj v jednorožce alebo Miyazakiho černočerňákov.
Neviem, či je Harner ďalší plastic shaman alebo to, čo robí, myslí vážne.
Kniha sa číta zaujímavo, koncept "bieleho šamana" ale mne osobne príde naozaj divný. Šamanizmus som mal vždy spojený s konkrétnou kultúrou, ktorá ho praktikovala a udržiavala a predávala po stáročia. Nie so svojpomocnou príručkou napísanou Amíkom, ktorá dáva tipy nejakému západniarovi, ktorý o šamanizme nevie ani hovno.
Zborník úvah a statí od zakladateľa rádu bosých karmelítánov. Hoci považujem katolícku cirkev za zločineckú organizáciu s dejinami písanými krvou, knihy Jána od Kríža som mal celkom rád.
Kniha v kocke vysvetľuje základy praxe Sótó zenu. Z Kaisena a jeho organizácie mám však zmiešané pocity. Vnímam, že sa okolo neho buduje kult osobnosti a z mojej osobnej skúsenosti s jeho školou som mal pocit, že jeho žiaci sa snažia byť japonskejší, než sami Japonci (a to až do takej miery, že to niekedy pôsobilo vtipne).
Príjemný úvod do jungiánskej psychológie, taký Jung v kocke. Päť prednášok na Tavistock Clinic z roku 1935.
Junga som dlho nechápal a pôsobil na mňa ezotericky, práve kvôli idiotom fičiacim na ezovlne, ktorí si jeho teórie zvyknú často prekrúcať, čerpať z nich a vysvetľovať ich podľa svojho.
Niektoré myšlienky zaujali, napr. vnímanie nevedomia - kým Freud sa naň díval "z rohu detskej izby", Jung ho vnímal ako "historický sklad". Iné boli úsmevné, vzhľadom k dobe prednášok ale pochopiteľné (napr. 36-ročná stará panna alebo vnímanie černochov ako primitívov).
Prečítané ešte pred rokmi v omlátenom vydaní z našej mestskej knižnice. Konečne som sa dokopal k recenzii.
Nemám rád takéto zjednodušujúce knihy vychádzajúce z premisy "ak niečo pomohlo mne, musí to pomôcť každému" ani toxické pozitívne myslenie, aké takáto literatúra prezentuje.
Iste, mať sa rád je dôležité a afirmácie človeku môžu pomôcť.
Problém však nastáva, ak sa človek pokúša byť pozitívne mysliaci, preafirmovaný a motivovaný do tej miery, že potláča svoje negatívne prežívanie namiesto toho, aby s ním pracoval. Vtĺkať si do hlavy myšlienky o sebaláske a pritom vehementne ignorovať to ostatné nepríjemné a bolestivé, ktoré si žiada spracovanie, je nebezpečné. Nie všetky choroby sú psychosomatické a človek si nevylieči raka pozitívnym myslením. Naopak, ľudia s rakovinou môžu prežívať - a právom - zmes emócií, často negatívnych a cítiť sa nimi zahltení. Potláčať tieto negatívne a bolestivé emócie je cesta do pekla. Je absurdné snažiť sa byť ťuťuňuňu slniečkový, zatiaľ čo v mojom vnútri vybuchuje emočný vulkán o sile atómovky z Hirošimy.
Rozumiem ľuďom, ktorí po tejto knihe (a takomto type literatúry vôbec) siahnu. Môžu prežívať náročné životné obdobie alebo zákernú chorobu, dokonca takú, pri ktorej im môže zostávať len pár mesiacov či týždňov života. Pre takéhoto človeka môže byť táto kniha bezpečným placebom. Ako človek pracujúci s ľuďmi v náročných životných situáciách si však uvedomujem, že následky používania takýchto "self-help brožúrok" môžu byť škodlivé, až zničujúce.
Relatívne zrozumiteľná literatúra o archetypoch napísaná prístupnou formou.
Trvalo mi roky, kým som Junga vôbec začal chápať (a to mám vyštudovanú psychológiu a absolvujem terapeutický výcvik v inej modalite). Kniha mi pomohla sa aspoň trocha lepšie zorientovať v problematike.
Šikiho haiku možno niekomu môžu pripadať nedostatočne "poetické", podľa mňa však proste zachytával veci tak, ako ich videl. Neviazal sa k žiadnej škole, haiku po Bašóovi považoval za úpadok.
Zbierku dopĺňajú dve eseje o autorovi a viacero obrazových príloh.
Myslím si, že v dnešnej dobe sa trúchleniu stále nevenuje toľko priestoru, koľko by sa malo.
Mnohokrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí si neumožnili (alebo im nebolo dovolené) odtrúchliť si stratu, v niektorých prípadoch ani po rokoch. Niekedy bolo dokonca rýchle "prenesenie sa cez stratu" považované za cnosť.
Po prečítaní knihy som sa taktiež spýtal sám seba, ako som trúchlil sám, pokiaľ ide o straty v mojom živote.
Autorka na mnohých kazuistikách z vlastnej praxe popisuje proces trúchlenia, spoločné znaky a vníma ho ako šancu pre rast. Zaujalo ma napríklad, že sa zosnulý v snoch ľudí často objavuje akoby žil.
Prekvapilo ma však, že hoci originál knihy vyšiel v roku 2013, bibliografia bola najčastejšie zo 70.-80. rokov, v niektorých prípadoch dokonca až z 50. rokov. "Najmladší" zdroj bol tuším z roku 1998. Zaujímalo by ma, ako sa na trúchlenie pozerajú dnešní jungiáni a či sa niečo zmenilo.
Každopádne je to veľmi podnetná kniha.