Shindo komentáře u knih

Malý a útly spis od jedného z najznámejších kresťanských filozofov. Pokiaľ človek nie je filozof, knihu musí trocha "prežuť", možno čítať opakovane.

18.06.2023

Ešte ako katolík som bol z knihy nadšený. Po tom, čo som dal viere zbohom, mi aj táto kniha prestala dávať zmysel. Veriacemu človeku, ktorý potrebuje vysvetlenie vecí a pohladenie v ťažkých časoch ale môže pomôcť.

Autora samotného však vnímam ako kontroverzného tmára strašiaceho ľudí. Exorcisti v 21. storočí nemajú čo hľadať a ak tomu niekto verí, rovnako môže veriť aj v jednorožce alebo Miyazakiho černočerňákov.

18.06.2023

Neviem, či je Harner ďalší plastic shaman alebo to, čo robí, myslí vážne.

Kniha sa číta zaujímavo, koncept "bieleho šamana" ale mne osobne príde naozaj divný. Šamanizmus som mal vždy spojený s konkrétnou kultúrou, ktorá ho praktikovala a udržiavala a predávala po stáročia. Nie so svojpomocnou príručkou napísanou Amíkom, ktorá dáva tipy nejakému západniarovi, ktorý o šamanizme nevie ani hovno.

18.06.2023

Zborník úvah a statí od zakladateľa rádu bosých karmelítánov. Hoci považujem katolícku cirkev za zločineckú organizáciu s dejinami písanými krvou, knihy Jána od Kríža som mal celkom rád.

18.06.2023

Kniha v kocke vysvetľuje základy praxe Sótó zenu. Z Kaisena a jeho organizácie mám však zmiešané pocity. Vnímam, že sa okolo neho buduje kult osobnosti a z mojej osobnej skúsenosti s jeho školou som mal pocit, že jeho žiaci sa snažia byť japonskejší, než sami Japonci (a to až do takej miery, že to niekedy pôsobilo vtipne).

18.06.2023

Príjemný úvod do jungiánskej psychológie, taký Jung v kocke. Päť prednášok na Tavistock Clinic z roku 1935.

Junga som dlho nechápal a pôsobil na mňa ezotericky, práve kvôli idiotom fičiacim na ezovlne, ktorí si jeho teórie zvyknú často prekrúcať, čerpať z nich a vysvetľovať ich podľa svojho.

Niektoré myšlienky zaujali, napr. vnímanie nevedomia - kým Freud sa naň díval "z rohu detskej izby", Jung ho vnímal ako "historický sklad". Iné boli úsmevné, vzhľadom k dobe prednášok ale pochopiteľné (napr. 36-ročná stará panna alebo vnímanie černochov ako primitívov).

2 16.06.2023

Prečítané ešte pred rokmi v omlátenom vydaní z našej mestskej knižnice. Konečne som sa dokopal k recenzii.

Nemám rád takéto zjednodušujúce knihy vychádzajúce z premisy "ak niečo pomohlo mne, musí to pomôcť každému" ani toxické pozitívne myslenie, aké takáto literatúra prezentuje.

Iste, mať sa rád je dôležité a afirmácie človeku môžu pomôcť.

Problém však nastáva, ak sa človek pokúša byť pozitívne mysliaci, preafirmovaný a motivovaný do tej miery, že potláča svoje negatívne prežívanie namiesto toho, aby s ním pracoval. Vtĺkať si do hlavy myšlienky o sebaláske a pritom vehementne ignorovať to ostatné nepríjemné a bolestivé, ktoré si žiada spracovanie, je nebezpečné. Nie všetky choroby sú psychosomatické a človek si nevylieči raka pozitívnym myslením. Naopak, ľudia s rakovinou môžu prežívať - a právom - zmes emócií, často negatívnych a cítiť sa nimi zahltení. Potláčať tieto negatívne a bolestivé emócie je cesta do pekla. Je absurdné snažiť sa byť ťuťuňuňu slniečkový, zatiaľ čo v mojom vnútri vybuchuje emočný vulkán o sile atómovky z Hirošimy.

Rozumiem ľuďom, ktorí po tejto knihe (a takomto type literatúry vôbec) siahnu. Môžu prežívať náročné životné obdobie alebo zákernú chorobu, dokonca takú, pri ktorej im môže zostávať len pár mesiacov či týždňov života. Pre takéhoto človeka môže byť táto kniha bezpečným placebom. Ako človek pracujúci s ľuďmi v náročných životných situáciách si však uvedomujem, že následky používania takýchto "self-help brožúrok" môžu byť škodlivé, až zničujúce.

Relatívne zrozumiteľná literatúra o archetypoch napísaná prístupnou formou.
Trvalo mi roky, kým som Junga vôbec začal chápať (a to mám vyštudovanú psychológiu a absolvujem terapeutický výcvik v inej modalite). Kniha mi pomohla sa aspoň trocha lepšie zorientovať v problematike.

13.06.2023

Šikiho haiku možno niekomu môžu pripadať nedostatočne "poetické", podľa mňa však proste zachytával veci tak, ako ich videl. Neviazal sa k žiadnej škole, haiku po Bašóovi považoval za úpadok.

Zbierku dopĺňajú dve eseje o autorovi a viacero obrazových príloh.

10.06.2023

Myslím si, že v dnešnej dobe sa trúchleniu stále nevenuje toľko priestoru, koľko by sa malo.
Mnohokrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí si neumožnili (alebo im nebolo dovolené) odtrúchliť si stratu, v niektorých prípadoch ani po rokoch. Niekedy bolo dokonca rýchle "prenesenie sa cez stratu" považované za cnosť.

Po prečítaní knihy som sa taktiež spýtal sám seba, ako som trúchlil sám, pokiaľ ide o straty v mojom živote.

Autorka na mnohých kazuistikách z vlastnej praxe popisuje proces trúchlenia, spoločné znaky a vníma ho ako šancu pre rast. Zaujalo ma napríklad, že sa zosnulý v snoch ľudí často objavuje akoby žil.

Prekvapilo ma však, že hoci originál knihy vyšiel v roku 2013, bibliografia bola najčastejšie zo 70.-80. rokov, v niektorých prípadoch dokonca až z 50. rokov. "Najmladší" zdroj bol tuším z roku 1998. Zaujímalo by ma, ako sa na trúchlenie pozerajú dnešní jungiáni a či sa niečo zmenilo.

Každopádne je to veľmi podnetná kniha.

2 04.06.2023

Do knihy som sa začítal relatívne rýchlo a potom som sa od nej nevedel odtrhnúť. Standa Králojc opäť dobre vystihol atmosféru a napísal príbeh, ktorý pohltí.

Hlavný záporák nebol nadprirodzený ako v iných kingovkách, bolo to monštrum v ľudskej koži. Annie, chodiaci atlas duševných chorôb, som neznášal už od prvého momentu.

Pokiaľ ide o Paula, ani ten to nemal jednoduché. Po tom, čo prežil, sa z neho stala traumatizovaná troska závislá na alkohole a trpiaca halucináciami.

5 30.05.2023

Útla knižôčka, ktorá po odrátaní doslovu nemá snáď ani 70 strán doplnená jednoduchými, ale pôsobivými čiernobielymi fotografiami. Na to, že má dobrých 90 rokov, je podľa mňa aktuálna aj dnes.

Ako už z názvu knihy vyplýva, v japonskej estetike hrajú veľmi dôležitú úlohu svetlo a tieň. Krása je v detailoch, tie Japonci zjavne vedia oceniť a vyzdvihnúť.

Samostatná kapitola je venovaná japonským toaletám. Kým na západe je to možno "nevhodná" téma do konverzácie, nie však u autora. Pobavil aj recept na sushi z lososa v inej kapitole.

23.05.2023

Tolkien ako jazykovedec. Aj napriek tomu, že kniha sa netýka univerza Stredozeme je tu vidieť viacero zdrojov, z ktorých autor pri jeho utváraní čerpal.

Čítal som Eddu, takže tak nejak som pochytil, o čo v Legende šlo. Po prečítaní Legendy mám ale chuť prečítať si Eddu znova a dúfam, že sa na ňu budem pozerať v inom svetle.

Tragický príbeh o hrdinstve, láske a zrade doplnený obrovským množstvom poznámok. Klobúk dolu aj pred prekladateľom, ktorý sa aspoň do určitej miery snažil zachovať rytmus a dynamiku prekladu.

1 22.05.2023

Nebolo to zlé, hoci to nebol (ani nemohol byť) HPL. Jednotlivé poviedky a rovnomenná novela sú z rôznych období a vplyv HPL sa v nich objavuje v rôznej miere.

Periodická hrozba pôsobila nešťastne zmätene lovecraftovsky. Mal som pocit, že sa autor snaží napodobniť HPL až silene, či už písaním v štýle "bolo to tak desivo desivé, že sa to nedá ani opísať", presným menovaním "okultných kníh" z iných diel HPL alebo konštatovaním, že hlavný hrdina opäť zachránil svet pred desom z vesmíru, ale nikto nevie, dokedy. Správanie postáv tu často nedávalo zmysel.

V Incidentu ve Ferney sa opäť stretávame s Nyarlathotepom a autor zakomponoval do poviedky reálne historické postavy.

Jakýsi omyl nás zavedie do rybinou páchnuceho Innsmouthu, pričom hlavný hrdina (opäť) zistí, že nemôže odolať volaniu hlbín a svojej "rybej" časti. Hlbinní tu nevystupujú ako vyslovene zlí, aspoň pokiaľ ide o hlavného záporáka. Poviedka má navyše istý ekologický podtext.

Cosi z hloubi mi prišla ako kombinácia Lovecrafta, detektívky, harlekýnky pre prosecco matky a mimozemského hentai. Hlavná hrdinka sa snaží prísť na kĺb neobjasnenému úmrtiu otca, pričom jej nerobí problém sa v rámci zisťovania údajov a manipulácie s kýmkoľvek vyspať.

1 08.05.2023

Prvý "nepoviedkový" Zaklínač. Čítal sa mi krásne plynulo.

Dej sa sústredí predovšetkým na Ciri, o ktorú sa zaujíma viacero ľudí, každý zo svojich (nie vždy košer) dôvodov. Sledujeme jej tréning, ako zaklínačský, tak magický. Niektoré momenty ma až zahriali pri srdci, pri iných som sa dobre bavil a mali ten správne sarkastický nádych (tým si autor získal moju pozornosť.
Zaujalo prelínanie prítomného deja a pasáží z minulosti.

Kniha ale sleduje aj dejovú líniu Geralta, Triss a Yennefer. Z Marigolda som mal a stále mám zmiešané pocity a občas som nevedel, čo si o ňom myslieť.

Niektoré vedľajšie postavy som už poznal z predošlých dvoch poviedkových dielov, tu a tam sa v knihe mihol odkaz na niektorú z nich (napr. Essi).

Musím ale dať hviezdu dolu za politické pasáže. Chápem, že boli potrebné pre dokreslenie deja, ale neboli dvakrát záživné.

8 05.05.2023

Smutný príbeh človeka, ktorý sa po rokoch driny vrátil z Ameriky, ale v podstate nemal kam. Žena ho podvádzala, dcéra ho nepoznala a bála sa ho, hospodárstvo, aké si pamätal, už neexistovalo. K tomu zaostalá dedinská mentalita zapadákova kdesi na Slovensku, v ktorej skôr prejde vražda, než nevera.

Kým prvý diel Čapkovej trilógie "smutnel" postupne, tu na mňa padala ťažoba už od prvých stránok.

3 27.04.2023

Líman je zárukou kvality a v poslednej dobe prichádzam jeho esejistickej tvorbe na chuť čoraz viac.

Mistři japonského filmu sú exiurziou do japonskej kinematografie naprieč desaťročiami. Niektoré filmy som videl, na iné sa chystám a pri viacerých by som si kľudne prečítal aj knižnú predlohu.

Samostatnou kapitolou je novodobý japonský film, ktorý na mňa až na Průvodce (nádherný film, mimochodom) pôsobil v porovnaní s filmovými klasikmi v prvej časti knihy ako rana baranidlom do žalúdka. Prehliadka úchylnosti, hnusu a bizáru, ktorá však bola aj krutou sondou do dnešnej japonskej spoločnosti.

Na kvalite pridáva knihe aj fakt, že Líman sám v Japonsku pár rokov žil a vie o tamojšej kultúre určite viac, než nejaký priemerný otaku alebo animefag, ktorý tam nikdy v živote nebol.

24.04.2023

Knihu som si prečítal, aby som sa dozvedel niečo o Adlerovej individuálnej psychológii, o ktorej som toho vedel minimum.

Trvalo mi dosť dlho, kým som sa na knihu naladil, aj to až niekde v závere.

Zarazil ma už úvod, ktorý pôsobil odťažito a v štýle "tak to je a hotovo". Predstava, že našim hnacím motorom je pocit menejcennosti a vôľa k moci je smutná a celá kniha vyznieva beznádejne. Kazuistiky pôsobia všetky na jedno kopyto. Názory odpovedajú dobe (pôvodná kniha má skoro sto rokov), hoci sa občas nájdu aj modernejšie myšlienky.

Nuž, Adlerov sympatizant zo mňa nebude.

17.04.2023

Silná a krásna kniha. Keďže od bratov Čapkov som doteraz (bohužiaľ) poznal iba R.U.R. a Pejska a Kočičku, rozhodol som sa rozšíriť si obzory.

Prvá časť knihy je až idylická a svojim spôsobom naivná. Obyčajný život obyčajného človeka, od narodenia až do dospelosti. Na druhý pohľad však tento život tak obyčajný nie je. Všetko písané krásnou češtinou a s atmosférou, ktorá človeka vtiahne.

Druhá časť (cca od polovice až poslednej tretiny knihy) je však už omnoho vážnejšia a ukazuje sa, že život hlavného hrdinu nebola až taká idylka. Sexuálne zneužívanie kamarátky z detstva vlastným otcom, protištátna činnosť hrdinu, vážne zdravotné problémy, kariérizmus a súčasne túžba uniknúť z dokonalého čistučkého sveta so starostlivou manželkou, v ktorej videl matku.

1 10.04.2023

Nájdená kdesi v zapadnutom antikvariáte, za pár šupov. Pokiaľ ide o kórejskú poéziu, mám radšej starších autorov. Aj toto však bola zaujímavá skúsenosť, hoci nejak výrazne neoslovila.

2 08.04.2023