Shindo komentáře u knih

Kniha, ktorá pre mňa osobne balansovala na hranici ezoteriky až WTF, to ale v podstate celá autorova tvorba (čo sa mi akurát potvrdilo, keď som inú jeho knihu našiel v čarodejníckom obchode medzi knihami zaoberajúcimi sa diagnostikou karmy alebo tarotom)-

To, že telo a psychika sú prepojené, je už dlho známa vec. Rozumiem tomu, že pred vyše 40 rokmi bola situácia niekde inde a autorova práca mohla pôsobiť prelomovo. Čerpanie z mýtov a operovanie s ezopojmami však podľa mňa knihu so zaujímavou témou úplne zbytočne degradovali.
Nie je mi jasné, či sa autor snažil tieto nevedecké predstavy zahrnutím do svojej teórie obhájiť alebo dokázať, že majú reálnu vedeckú hodnotu, ale pre mňa to pôsobilo zbytočne zmätočne.

19.02.2023

Naozaj nádherne spracovaný katalóg k výstave, bohatý ako obrazovo, tak faktograficky.

Mám ale pocit, že v katalógu neboli zahrnuté všetky vystavené exponáty. Paradoxne aj jeden z tých, kvôli ktorému som katalóg kupoval, pretože som si zaboha nevedel spomenúť na názov dotyčného exponátu.

17.02.2023

Keď sa ku mne kniha dostala prvýkrát, bol som čerstvo po rozchode. Vtedy na mňa zafungovala ako studená sprcha. V rovnakom období sa ňou tiež riadil a všade ju propagoval môj známy, ktorý vtedy žil v strednom veku životom dvadsiatnika a bol vo vzťahu so ženou, ktorá mohla byť jeho dcérou. Pochopiteľne sa rozišli.

Postupom času som pochopil, že Deida vidí situáciu príliš čiernobielo a v takom vzťahu, aké popisuje on by som rozhodne nechcel fungovať.

Kniha samotná je zmes populárnej psychológie, ezokecov, "tantry" (ktorá nemá so skutočnou tantrou spoločné ani ň) a podivných cvičení maskovaných ako "intímna jóga" (kto by nechcel ejakulovať pozdĺž chrbtice, že?). Na kvalite jej nepridáva ani úvodný predslov od dvoch podivínov a "lektorov sexuality a osobných vzťahov" (v podobne slizkom ezo znení ako zvyšok knihy), ktorí sú asi takí odborníci na vzťahy ako ja na časticovú fyziku. Absolvovanie ezokurzu z nikoho odborníka nespraví.

Pobavila pasáž o pive ako "zdroji ženskej energie". Takže alkoholici (hlavne tí notorickí) majú v sebe nedostatok ženskej energie?

Ak už voliť knihy o "rozvoji mužnosti", odporúčam Roberta Glovera.

Najnovšie vydanie je jedným slovom nádhera. Rovnako ako Slámu i hedvábí má jeho grafické spracovanie na svedomí štúdio K-A-V-K-A, obálka je inšpirovaná obálkou knihy od Abeho Eiširó (ktorá sa tiež v tejto knihe spomína).

Po obsahovej stránke je kniha rozdelená do niekoľkých kapitol s bohatou obrazovou prílohou (zvlášť pri časti o keramike mi žiarili oči ako decku pri vianočnom stromčeku). Kniha je zakončená esejou od "zakladateľa" hnutia mingei Yanagi Soetsu, grafickým prehľadom jednotlivých období japonských dejín a slovníčkom použitých pojmov.

Prekvapilo napríklad zistenie, že mnohé hračky slúžili primárne ako amulety chrániace deti pred chorobami či nešťastím, alebo, že na príprave jedného výrobku sa podieľalo viacero členov rodiny. Zaujal fakt, že Japonci okrem anonymity tvorcu pozerali pri mingei aj na praktickú využiteľnosť predmetu.

18.01.2023

Jeden zo základných textov benediktínskej spirituality. Pre kresťana môže byť povzbudením vo viere, pre nekresťana rozšírenie obzorov. Jednotlivé kapitoly sú krátke s odkazom na konkrétne biblické pasáže.

Pri niektorých kapitolách som sa pozastavil s myšlienkou, že ich obsah by dnes asi ťažko prešiel (napr. fyzické tresty malých chlapcov - mníchov alebo miestami až nezdravá poslušnosť predstavenému). Holt 21. storočie nie je stredovek a môžeme len dúfať, že moderní benediktíni dokázali pružne reagovať na problémy a požiadavky doby a nezostať vo veži zo slonoviny.

17.01.2023

Rozhovory svetových vedcov s dalajlámom na rôzne témy. Je zaujímavé vidieť pohľady oboch strán. Nevýhoda je, že kniha už je na dnešné pomery zastaralá a svojim spôsobom bola už v dobe vydania českého prekladu. Predsa len, za takmer 40 rokov od jej vydania sa veda posunula o poriadny kus dopredu.

1 10.01.2023

Vojtkov štýl sa nezaprie ani tu, kniha sa čítala relatívne dobre. Vnímal som ju z dvoch uhlov - ako človek, ktorý je momentálne už pár rokov vo funkčnom vzťahu a ako terapeut, ktorý sa s autorovymi "pascami" stretáva u vlastných klientov.

Keďže som sám vo vzťahu a mám aj nejakú vzťahovú históriu (nie vždy pozitívnu, človek sa učí), kniha pre mňa bola určitou inventúrou a párkrát brnkla na veci, ktoré som si sám zažil. Či už išlo o pocit nudy, vplyv vzorcov z rodiny, vyhorievanie v práci prenášajúce sa do vzťahu alebo sociálne siete ako žrút času. Netvrdím, že súčasný vzťah bol za tie roky bez jedinej chybičky a s priateľkou sme sa nikdy nepochytili. Ak sme sa však, dokázali sme to otvoriť a vykomunikovať. Učili sme sa a stále sa učíme. Teda ja určite a môžem jej veriť v tom, že u nej je to rovnako.

Roky hovorím, že ak niekto tvrdí, že sa vo vzťahu nikdy s partnerom / kou nehádal, buď klame, zatĺka alebo perfektne vytesňuje. Napríklad pri pasci toxickej pozitivity som si spomenul na manželský pár z nemenovanej českej reality show, ktorý vyznával "extrémne pozitívny prístup" k životu. Ako však diel postupoval, ukázalo sa, že ona si v predošlom manželstve prešla peklom a on v tom súčasnom nebol "najlepší chlap na svete" (slovami svojej ženy) ale odporný pasívne agresívny manipulátor s tendenciou kontrolovať životy iných.

V niektorých veciach som však s autorom nesúhlasil. Či už obhajovanie polyamorie, prístup k sexu "nezáväzný je fajn, ak máme chuť", určité zhadzovanie etikety ako "prežitku z čias romantizmu" alebo manželstva ako inštitúcie, ktorá má zmysel iba finančne a dedičsky. Nie som zástancom "tradičných" hodnôt, "tradičná rodina" je podľa mňa iba rozprávka náboženských konzerv a v dnešnej dobe a tak ako ju opisujú nemôže fungovať. Svoju partnerku však milujem, nechcem sa o ňu s nikým deliť, sex je pre mňa vyjadrením najhlbšej intimity a žiadosť o ruku po pár rokoch vzťahu prirodzená vec (a ďalšie utuženie vzťahu a dôvery). Aj ten obed za ženu na prvom rande zaplatím, na ďalších je to podľa mňa už o dohode.

V knihe mi taktiež chýbali "príbehy z terapeutovne" z Mýtov. Krátke úryvky z rozhovorov na začiatku každej kapitoly neboli ono. Zamrzela chýbajúca bibliografia - kým v knihe autor spomínal viacero zaujímavých výskumov, na jej konci nebol ani jeden bibliografický zdroj, ktorý na tieto výskumy odkazoval. V literatúre na inšpiráciu zarazil aj Chapman, ktorý je podľa mňa prehnane americký, prehnane kresťanský, príliš čiernobiely a v niektorých prípadoch ide proti zdravému rozumu. Je škoda, že autor, ktorý venoval roky svojmu psychoterapeutickému vzdelávaniu, nedal pozor na takto podstatné detaily.

2 08.01.2023

Od Rosy som doteraz čítal iba "poviedky", resp. texty s dĺžkou od pár odstavcov po pár strán. Aj preto som bol zvedavý na román.

Čítal sa ľahko, avšak smutne. Príbeh trinásťročného dievčaťa, ktoré však za krátku dobu muselo rýchlo dospieť a jej dobytka a kamarátky Katri, s ktorými mala zvláštne blízke puto. Cesta na vysnívaný druhý breh Rieky však ukázala, že život na druhej strane nie je o nič ľahší.

Kniha vo mne zrejme bude ešte nejakú dobu doznievať.

2 28.12.2022

(SPOILER) Mrazivý román opisujúci jednu z najväčších tragédií v dejinách ľudstva vychádzajúci z denníkových záznamov o tejto udalosti. Hlavný hrdina Shigematsu (aj jeho manželka Shigeko a neter Yasuko) si píše denník a pritom sa ako jeden z relatívne nezranených snaží viesť normálny život. Do toho sa snaží nájsť ženícha pre svoju neter poznamenanú chorobou z ožiarenia a pomaly a postupne umierajúcu.
Nikto z Japoncov nevie, čo sa deje, názov zbrane sa dozvedáme až v závere knihy. Nikto nepozná liečbu následkov ožiarenia, tak ľudia skúšajú, čo sa dá. Niektorí umreli okamžite po zásahu bombou, iní boli nejakým spôsobom poznačení, ale trpia chorobou z ožiarenia.

Príbeh hlavného hrdinu dopĺňa verný, až desivý opis udalosti, prežívania zasiahnutých Japoncov a spôsobených škôd.

Kniha končí trpko. Cisár oznámi kapituláciu Japonska, Shigematsuov zamestnávateľ sa snaží pozdvihnúť zdeptaných zamestnancov na duchu a samotný Shigematsu si nahovára, že až vyjde dúha, jeho umierajúca a pomaly sa rozpadávajúca neter sa uzdraví.

Aj napriek vážnosti témy knihou občas prebleskne Ibuseho čierny humor.

1 23.12.2022

Kniha je prinajmenšom zvláštna. Tai chi, ktoré je regulérnym bojovým umením (ak ho cvičíte pod skúseným učiteľom, ktorý má dobrú prípravu) tu autorka mieša s nepodloženými ezoterickými hlúposťami ako "chorá energia v orgánoch", "čakry" alebo "odstránenie cudzích programov z podvedomia". Celá kniha už len z obsahu pôsobí, že je plná podivných ezo cvičení; celkovo degraduje bojové umenie so stáročiami histórie na ezoblábol a zdravotné cvičenie.

Knihe v mojich očiach na vážnosti taktiež nepridáva ani moja osobná skúsenosť s autorkou, kedy z rozhovoru s ňou vyplynulo, že nevie, ktorý štýl tai chi cvičí (ani nevedela, že nejaké sú), ale nevie vysvetliť ani základy.

Kniha ponúka akýsi pokrivený vhľad do čchi kungu, o tai chi totiž v nej nie je ani zmienka. Inak nie som sinológ ani neovládam čínštinu ale nie som si istý, či je "tai-čchi" správny prepis.
Keby autorku videli sifu, ktorí cvičia tai chi desaťročia, podľa mňa by ju vysmiali.

Mám rád knihy, atmosféru kníhkupectiev a japonskú literatúru. Kniha navyše je v Japonsku bestsellerom, tak som jej dal šancu.

Sklamala. Ak máte chuť odložiť knihu ani nie v štvrtine, niečo nie je v poriadku.

Hlavný hrdina je nudný mierne natvrdlý emočne plochý podivín, ktorého som občas mal chuť prefackať. Situáciu mu neuľahčuje ani jeho otravná spolužiačka. Ešte len nedávno mu umrel dedo, ona však už až fanaticky rieši jeho školskú dochádzku a neprítomnosť na vyučovaní. Trúchlenie sa asi v Japonsku nenosí.

Kocúr tiež nie je žiadna trieda, namiesto povestného mačacieho mámpičizmu vyznieva ako suchý pseudointelektuál. Z hlavnej dvojky mi bol paradoxne sympatickejší ten kocúr a to mačky nemám rád.

Dialógy pôsobia neprirodzene až zvláštne. Akoby ich písal autista, ktorý nevie, ako komunikujú normálni bežní ľudia.

Správanie postáv občas pôsobí kŕčovito a divne. Sám Rintaró sa buď správa ako natvrdlý idiot s emočnou inteligenciou kameňa (vo vzťahu k Juzuki) alebo prehnane dospelo (v dialógoch s "protivníkmi").

Autorov štýl mi taktiež úplne nesedel, pôsobil sterilne a strojovo a nemohol som si naň úplne zvyknúť.

Pozitívum bolo niekoľko myšlienok, ktoré pomohli sa zamyslieť nad tým, ako to vlastne máme so svojim vzťahom ku knihám. Posledná kapitola taktiež zahriala.

Rozumiem však tomu, že v krajine, kde podľa štatistík žije cca milión hikikomori (a kde je to celospoločenským fenoménom) a jej mentalita je v mnohom odlišná od našej táto kniha trhá rekordy.

7 30.11.2022

Ďalšia z tých "O" zbierok, ktorých účelom je vydojiť z čitateľa nejaké prachy.

Ako človek, ktorý prečítal väčšinu toho, čo vyšlo Bukovi v českom preklade som pochyboval o tom, že ma táto kompilácia niečím prekvapí a kúpil som si ju v podstate na doplnenie zbierky.

Zbierka samotná je niekde na úrovni lepšieho priemeru. Úryvky z iných kníh dopĺňajú básne, rozhovory, Bukove kresbičky a fotky Buka s chlastom. Dozvedel som sa zopár zaujímavých informácií a chvíľkový oddych od Bukovej tvorby tiež prišiel vhod aby som (pokiaľ možno) získal opäť svieži pohľad. Inak nič nové.

2 30.11.2022

"A slovo dodrželi. Jen čas nás rozdělil. Zbytek dokonali nemečtí vrazi".

Takmer šesťdesiat ľudských osudov z rabínskej súdnej siene v malom poľskom meste na začiatku storočia.

Vidieť tu už klasický singerovský námet židovskej poverčivosti vs dodržiavania pravidiel; kritiku "starých časov" a judaizmu všeobecne v osobe autorovho brata Jisroela Ješaju a do očí bijúce rozdiely medzi starým a novým svetom, napr. rabínom z Krochmalnej ulice a tými z Varšavy či Nemecka alebo dvomi domami na tej istej ulici. Neviem však, či ten "ideál krásy" v podaní manželiek / dcér mnohých postáv z knihy bola irónia alebo to v danej dobe takto naozaj bolo. Pri predstave vyžratej prasnice so stehnom ako sud mi prišlo až zle.

Všetko prostredie bolo opísané krásne atmosfericky, opäť ma to vtiahlo do deja.

27.11.2022

Jedno- (niekedy ani to nie), maximálne štvorstránkové príbehy. Od vtipných až po absurdné, občas okorenené suchým čiernym humorom.

Niektoré majú zaujímavú pointu (od žiadosti o rozvod k polyamorii), iné sú ako epizódy zo života ľudí, nad ktorými by aj sociálka zaplakala. "Novinové správy" medzi jednotlivými časťami knihy jej dodávajú na správnej absurdite.

3 27.10.2022

Zbierka patriaca ku klenotom kórejskej literatúry, ktorá je však u nás zrejme takmer neznáma (a neprávom).

Je zvláštne čítať milostnú poéziu napísanú mníchom. Básne však majú určitú ráznosť a silu, ktorá vo vás spolu s pocitom všeobjímajúceho smútku zostane aj dlho po dočítaní.

1 25.10.2022

Desivá a svojim spôsobom znepokojujúca kniha. Všadeprítomný Oz Veuiký a Stuašuivý, temné tajomstvá ožívajúce aj po rokoch a sily, z ktorých vplyvu nie je možné sa vymaniť - ak vás raz chytia (skôr či neskôr) skončili ste a jediné, čo môžete urobiť, je povedať o ich existencii ďalšej obeti...a kruh pokračuje donekonečna.
Pre mňa jedna z tých kníh, ktoré si prečítate raz a nikdy viac. Rozbehlo sa to hlavne cca v poslednej tretine

8 25.10.2022

Ako človek, ktorý si málokedy pamätá svoje sny (narozdiel od priateľky, ktorej sny by vydali na celú knihu) ticho závidím tým, ktorí si sny nielen pamätajú, ale aj s nimi môžu pracovať.

Nie som jungián ani analytik (tiahne ma to iným smerom), ale určitý záujem o Junga tam je.
Kniha mi zasa pomohla pochopiť jungiánsku "snovú teóriu" o niečo viac. Pomohla ilustrácia teórie na príkladoch zo snov analyzandov autorky.

16.10.2022

Krstný otec na sámsky spôsob. Akurát namiesto Sicílie mrazivý sever a ako protivník hlavy rodiny vodca Hells Angels na skútroch (Rosomák Forever Forever Rosomák).

Od Heikkinena ma zaujala už Zkáza prodejny s alkoholem v jednej zo zbierok severských poviedok. Severský humor a jeho neobvyklosť (na naše pomery) mám rád, tak som prirodzene hľadal iné české preklady autorovej tvorby.

Sobí mafie sa čítala dobre, dej ubiehal. Každý z dvoch hlavných hrdinov reprezentoval iné vnímanie sveta: Chrochta ako železnou rukou vládnuci patriarcha najmocnejšieho rodu chovateľov sobov v Utsjoki a zástanca tradičných sámskych hodnôt; Frňas ako "rebel", vodca gangu a inovátor. Starý verzus nový svet.
Nebolo postavy, ktorú by som nemal rád, možno až na Virpi.

V záverečnej kapitole je vidieť, že Chrochta svoje mafiánske spôsoby neopustil, iba ich prispôsobil novému prostrediu.

06.10.2022

Druhý singerovský román, po dočítaní ktorého mi bolo ťažko a smutno.

Príbeh o láske otroka a dcéry jeho pána - sedliaka, láske, ktorej nikto neprial. V dedine, kde bol Jákob otrokom bol prekážkou spoločenský status oboch milencov. V meste, kam sa presťahovali, zasa museli nosiť masky niekoho iného a žiť životy v utajení. Do toho rozdielna viera v toho istého boha, kedy jednému z milencov hrozila smrť v prípade konvertovania na vieru druhého, ak by to okolie zistilo. Až po smrti mohli obaja pokojne spočinúť jeden vedľa druhého.

Príbehu dodáva na tiesni atmosféra poľskej dediny 17. storočia plnej špiny, poverčivosti, skazenej šľachty a karikatúr ľudí. Singerovi sa skrátka ten pocit hnusu podarilo vykresliť priam dokonale. Človek má až pocit, že Wanda bola jediná normálna a neskazená z celej dediny.

3 26.09.2022

Zaujímavý pohľad na "snový život" Japoncov naprieč storočiami.

Kniha je rozdelená na 5 častí, každá zameraná na určitú tému: sny v stredovekom Japonsku, najstarší dochovaný súvislý snový denník (kňaz Mjóe), japonská mytológia, japonské rozprávky a ich estetika a príbeh o zámene sexuálnych rolí aj s komentárom (ide o jungiánsku knihu, tak analýza rozprávky nesmie chýbať, že).

Kapitoly samotné majú priemerne 3-4 strany a kniha sa v podstate číta sama.

Bolo zaujímavé vidieť rozdiely medzi západným a východným myslením, uvažovaním a snívaním, zaujal napríklad princíp "prázdneho stredu". Autor sa v kapitole o mytológii odvoláva na Kodžiki, ktoré som kedysi čítal, no po prečítaní tejto knihy sa naň zrejme začnem pozerať v trocha inom svetle.

2 20.09.2022