Slavomír53 komentáře u knih

Slovenský preklad vydavateľstva Nitrava (pod občianskym združením Slavica) opäť nesklamal: príšerný. Je dobré sa s týmto dielom oboznámiť a pochopiť tak, z čoho vychádza(la) ruská zahraničná politika, no prílišne toto dielo vyzdvihovať (rusofili) či zatracovať (liberáli), to nemá zmysel. Ruské vydanie knihy je dostupné na internete ako Россия и Европа. М.: Книга. 1991 - ImWerden. Nečíta sa to vôbec zle, a obsah je skutočne zaujímavý, hoc súhlasiť sa s mnohým samozrejme nedá.

Každá jedna dedina na Slovensku by si zaslúžila takýto slovník. Skutočne sa treba zrieknuť pocitu menejcennosti, a nehanbiť sa hovoriť tak, ako nám papuľa narástla. Veď práve nárečia stáli za vznikom spisovného jazyka, nemožno ich teda navzájom oddeliť ako čosi priepastne odlišné. Myslím, že aj spôsob spracovania je veľmi dobrý, azda aj lepší, ako starší rad malých farebných knižočiek o rôznych nárečiach: každá strana pozostáva z dvoch stĺpcov, pričom v prvom je šarišské slovo preložené do spisovnej slovenčiny, a v druhom stĺpci je dané slovo použité v šarišskej vete.

8 12.03.2023

Barokový slavizmus alebo kapitoly z dejín slovanskej slovesnosti v 16. – 18. storočí.

Ide skutočne o veľdielo, ktoré zatiaľ nebolo prekonané. Na jeho prečítanie je dobré mať aspoň aké-také základy poľštiny, srbčiny, ruštiny či nemčiny, pretože kniha bola určená odborníkom, a nie širokej verejnosti (obsahuje obrovské množstvo citácií bez uvedenia prekladu, keďže sa počíta s tým, že čitateľ dané jazyky aspoň trpne ovláda). Brtáň zasadzuje barokový slavizmus do dobových súvislostí, a to tak literárnych, ako i politických (pálenie kníh písaných v slovanských jazykoch). Text je prehustený odkazmi na pramene a odbornú spisbu, z ktorých väčšina je pre bežného čitateľa nedostupná, čo činí túto knihu o to vzácnejšou. Napriek odbornosti knihy badať, že pôvodcom je umelecky založený človek, a text tak nie je zložitý ani unavujúci. Knihu určite vrelo odporúčam, a to i žiakom stredných škôl (hoci aj bez znalostí vyššie spomenutých jazykov). Ku knihe odporúčam tiež na internete dostupné:
- Славянское барокко. Историко-культурные проблемы эпохи. М.: Наука, 1979.
- Барокко в славянских культурах. М.: Издательство "Наука", 1982.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dotlač knihy z roku 2017 je záslužným činom, no má, pravda, svoje „ale“. V texte nie je vyznačené pôvodné číslovanie strán (pre prípad citovania do odbornej práce), obsahuje množstvo preklepov (predovšetkým v neslovenskej časti textu), a predslov nakladateľstva podáva knihu tak, akoby bol Brtáň patril k ufoslovanom (žiaľ, nepreháňam). Ak však nezamýšľate z knihy citovať, a teda chcete ju mať „iba“ na čítanie a uchovanie pre ďalšie pokolenia, ani dotlač nie je zlá voľba.

Príklad nepresného prepisu hneď z prvej strany súvislého textu (druh úvodzoviek, písmeno ъ, y/i na konci):
1939: »Slavjane, ichъ vzaimnyja otnošenija i svjazy«
2017: „Slavjane, ich vzaimnyja otnošenija i svjazi“

V kratučkom predslove nakladateľa, okrem preklepov a pravopisných chýb, nachodíme tvrdenie, že v knihe jesto odkazy „na slávne vojny a víťazstvá slovanských junákov, počnúc Alexandrom Veľkým“: sám Brtáň zasvätil rozboru výsadnej listiny Alexandra Veľkého celú kapitolu, lebo ide o známy podvrh, ku ktorému sa v čase útlaku utiekali mnohí učenci (pred stáročiami, nie však Brtáň ako vedec Slovenského štátu). No podľa predslovu by čitateľ mohol nadobudnúť dojem, že Brtáň verí v pravosť listiny, a takým činom stavia tento predslov na jednu roveň odborníka Ruda Brtáňa a pôvodcu knižného radu Bystvor (https://www.databazeknih.cz/knihy/letopisne-dedicstvo-predkov-bystvor-bytie-a-tvorba-slavianov-a-arijcov-kniha-1-377764), v ktorom je takisto Alexander Veľký vykreslený ako „Slovan“. Ako potvrdenie zámyslu nakladateľstva slúži uvedený rok vydania dotlače: 7525. Ide o niečo podobné, ako keď Vladimír Laubert vydal preklad anglickej knihy, aby potvrdil svoje tvrdenia o slovienskom jazyku a slovanských Tatároch, no v konečnom dôsledku kniha jeho tvrdenia vyvracia (https://www.databazeknih.cz/knihy/pantografia-470282) – nakladateľ (JSP consult spätý s Laubertom) asi dúfal, že jeho stúpenci si prečítajú iba ideologický predslov, a zložitý text nechajú skvieť sa na polici. :)

5 24.02.2023

Des a hrôza. Nakladateľstvo, od ktorého nájdete iba túto knihu, vydalo prácu človeka, ktorý doteraz nič nenapísal, a za menej ako 200 € toto „dielo“ nezoženiete – čudné, nie? Čo sa poznatkov týka, predstavuje kniha slabý priemer. Čo sa týka odkazov na zdroje (pramene či spisbu), 0 bodov. Kniha síce váži 6 kíl, ale to je okrem prehnanej ceny to jediné, čo vás na knihe dojme. Nechápal som, či ide o nejaký vtip, a či o trápny pokus o zneváženie našich dejín, ale na internete dostupné videá pôvodcu tejto knihy mnohé vysvetľujú. Zaujímavosť na dôvažok: v knihe sú priehrštia neakostných fotografií zachycujúcich pôvodcu knihy pri rôznych pamätihodnostiach...

Stručný a jasný jazyk, veľké množstvo odkazov na archívy i knihy, bez akejkoľvek ideológie. Knihu vrelo odporúčam poslucháčom histórie, vedeckej, odbornej i širokej verejnosti. Pôvodne, súdiac podľa obálky, očakával som novinársky prístup k augustovému povstaniu, a nezamýšľal som si knihu zadovážiť. V 8. čísle časopisu Reconquista však odporučil knihu Martin Lacko, takže som jej dal šancu, a bol som milo prekvapený. Môžem iba potvrdiť, že „hoci práca spĺňa aj požiadavky kladené na odbornú prácu, je určená predovšetkým pre širšiu verejnosť.“ Bez resumé sa kniha delí na tri kapitoly a poznámky. Kapitoly Bolo povstanie národné?, ...slávne?, ...užitočné? sú v rozsahu strán 5 až 116, a od s. 117 po s. 166 nachádzajú sa poznámky: odkazy na odbornú spisbu, domáce i zahraničné archívy. Každé tvrdenie podložené.

6 19.02.2023

Kniha nezohnateľná, no skutočne stojí za to cestovať do nejakej knižnice, kde je dostupná aspoň na čítanie na mieste. Vôbec som sa k nej pôvodne nemal, no o veľa som prichádzal. Kronika rozhodne stojí za prečítanie. Okrem iného sa človek dočíta o otvorene pohanských oblastiach, o ktorých pokresťančení sa rozhodovalo ešte v 15. storočí.

6 10.02.2023

Nádhera! Neide iba o zaplnenie citeľnej diery na trhu, lež o skutočne hodnotnú kniha, plnú doteraz nezverejnených poznatkov a krásnych fotografií. Priamo v texte sú odkazy na použitú spisbu, a pôvodcom knihy je známy chovateľ, žiaden nepraktický teoretik. Vrelo odporúčam.

5 09.02.2023

(SPOILER) Keďže sa dielo nedočkalo dotlače v slovenčine ani češtine, možno vychádzať výhradne z českého prekladu z roku 1838. Okrem stručných dejín Rimanov si môže človek vychutnávať nádhernú dobovú češtinu (hoci občas treba využiť Staročeský slovník). Oproti iným dobovým prekladom sa tento pomerne dobre číta, keďže vetná skladba nie je natoľko krkolomná.

Vyberám z knihy opis môjho obľúbeného rímskeho hrdinu Gaia Mucia, neskôr získavšieho meno Scævola (Ľavoruký). Jeho potomok z Dalmácie (Vallone di Obbrovazzo, dnes Zaton Obrovački), menom Georgius Scaevola (1734 –1784) sa v roku 1750 presťahoval do Topoľčianok a poslovenčil si meno na miestne Števula: jeho potomkami sú Števulovci s haploskupinou J1 (jesto i Števulovia s haploskupinami R1a a 12a, no to sú domáci, pôvodní Števulovci).

Rímsko-etruská vojna, rok 508 pred n. l.: „Kajus Mutius Scaevola. Když Porsena král u Řjma ležel, Mutius Kordus, muž to řjmské udatnosti, přigda k řadě o powolenj žádá k utečenj, smrt králowu za to slibuge. Dostaw powolenj do táboru Porsenowa přišel a tam omylem na mjstě krále dwořenjna zabil. Gat a ku králi dowlečen gsa, prawici na obětnici položil, tuto pokutu na nj bera, že u wraždě chybje prowinila. Odkudžto když z autrpnosti králowy odtržen byl, aby gako wděčným se za to prokázal, prawil, že třj sta takowých proti němu se spiklo. Král pak zhroziw se toho a dostaw zastawence, wálky nechal. Mutiowi luka za Tiberau daná po něm Mutiowa slaula. Také socha gemu ke cti postawena gest.“ Strana 53

5 04.02.2023

(SPOILER) Čítavo spracovaná odborná spisba (vydaná Slovenskou akadémiou vied), s množstvom odkazov na nemeckú, francúzsku, anglickú, slovenskú či českú spisbu – aj sám pôvodca knihy píše (čo dokazujú odkazy pod čiarou), že jeho vnímanie rás výrazne ovplyvnil naslovovzatý český odborník Budil. Kniha má určite čo ponúknuť rasistom aj antirasistom (pre oboch výborné čítanie). Niektoré časti vyznievajú úsmevne, iné zas krajne znepokojujúco (napr. návrhy na úpravu zákona či školských osnov). Keďže každé slovo je pri otázke rás zároveň i politikum, pôvodca dôrazne oddeľuje bielych ľudí (bez úvodzoviek) a bielu rasu (v úvodzovkách), rasovú klasifikáciu a rasovú ideológiu. Je nevyhnutné prečítať si celú knihu, a nevyvodzovať závery o rasách či knihe na základe vybraných kapitol či dokonca odsekov, pretože ide o naozaj výbornú prácu, ktorá nazerá na vec postupne z rôznych uhlov pohľadu. Hoc niektoré tvrdenia mi pripadajú zjednodušené, nemôžem hodnotiť inak ako 5/5 (veľa som sa dozvedel, získal som zoznam zaujímavej spisby). Azda prvý rasista, ktorý ľudí rozdeľoval nie podľa ich viery (ako sa to až do osvietenstva robilo), lež podľa farby pleti, bol Immanuel Kant – pričom za najlepších považoval Nemcov, Francúzov a Angličanov, a za bielych považoval i Arabov či Turkov. J. F. Blumenbach poznal kaukazskú, malajskú, mongolskú, etiópsku a americkú skupinu (varietates); F. Bernier prvý druh (espece), africkú, ázijskú a laponskú rasu (race); pre zmenu C. Linné (1707 – 1778), sám majúci tmavé oči i vlasy, označil za bieleho človeka modrookého blondiaka sangvinika, telesne veľkého, bystrého a vynaliezavého, na rozdiel od červených, žltých či čiernych.

Nie každý postoj, ktorý trvá na neprekonateľných rozdieloch „my verzus oni“, je rasizmus. strana 32

Rasizmus nebol vyvrátený argumentačne, ale potlačený vojenským víťazstvom. strana 52

Aj slávne Vyhlásenie o rasách z pozície UNESCO, zásadne trvajúce na rovnosti rás, predpokladá existenciu (troch) rás. strana 80

Na porovnanie ;-)
MYERS, Brian Reynolds: Nejčistší rasa. Jak Severokorejci vidí sami sebe a proč je důležité to vědět. Praha: Ideál, 2013. s. 135 – 136.
https://www.databazeknih.cz/knihy/nejcistsi-rasa-jak-severokorejci-vidi-sami-sebe-a-proc-je-dulezite-to-vedet-161434

8 01.02.2023

Obohacujúce ver' dielo. Veľmi vhodné a čítavé je už úvodné slovo, ktoré tento súbor esejí zasadzuje do dobových súvislostí a objasňuje nadčasovosť diela (a ako tu už podotkol Lesní_chodec, zároveň i časovosť diela). Vlastné eseje tak začínajú až od strany 35, celkovo je ich 16, a ani jedna sa mi nejavila ako slabšia, t. j. žeby som ju musel dočítať nasilu. Súc vyznávačom predkresťanskej viery Slovenov, bol som milo prekvapený, ako ma nadchla esej o krížových výpravách na Blízky Východ (o výpravách v rámci Európy sa tam nepíše). Vojna ako náprotivok rozjímania v oblasti duchovného vývoja jednotlivca – i o tom je táto kniha. Vrelo ju odporúčam (pre zaujímavosť, Evola chcel v medzivojnovom Taliansku vrátiť štát k predkresťanskej rímskej viere).

Kniha by si určite zaslúžila aj slovenský preklad, pretože mladé slovenské pokolenie má s češtinou už väčšie ťažkosti, a text je nie jednoduchý už vo svojej podstate, tobôž ak ho čítame v cudzom jazyku.

;-) Pôvodca predošlého príspevku, fifa51, bude pravdepodobne patriť, podľa Evolovho delenia, medzi vojakov, a nie bojovníkov (nie v zlom).

11 19.01.2023

Súc v tejto oblasti neodborníkom, neviem presne a výstižne porovnať tieto rozprávky s tými od Reussa či Dobšinského, no nedá mi nevyjadriť sa :) Sú určite iné, mnohé z nich pochádzajú od analfabetov, takže sú jednoduchšie a nie tak umelecky podané. Sú však naše, nádherné, prostonárodné, priame, mnohé sú vyslovene kratučké (pol A4). Hoc je text spisovný, vybrané nárečové prvky boli zachované (išli naspak, velikú vládu mal chasník), čo isto poteší, hlavne keď čítate rozprávku zo svojej župy (áno, rozprávky sú rozdelené podľa žúp, za čo by som dal 6/5). Bez ohľadu na politiku faktom zostáva, že po druhej svetovej vojne, a najmä po výraznej zmene v spoločnosti po roku 1948 zanikli staré rodinné (tobôž rodové) väzby, a tak predstavuje táto zbierka posledné v ľude ústne zachované rozprávky (posledný zápis z roku 1942). Knihu vrelo odporúčam, voľačo prenádherné.

10 18.01.2023

Naozaj jedinečná kniha, tobôž pre obyvateľa bývalej Tekovskej župy. Stačí si odmyslieť dobové socialistické slovné zvraty. Ale inak je to prvotriedna odborná spisba, s prehľadnými grafmi a mapami (čiernobielymi). Koľko bratislavských meríc pšenice, suržice, ovsa či špaldy sa vysialo v roku 1714 či 1736? Koľko obilia zožali želiari, sedliaci, koľko sa urodilo na majetku mestečiek. Naozaj zaujímavé dielo. Tekovčanom vrelo odporúčam.

5 18.01.2023

V tomto diele sa už nepíše o vyčíňaní okupačných armád, ale výhradne o domácich občanoch (českej a nemeckej národnosti). Od strany 54 po stranu 291 nachádzajú sa veľavravné dobové pramene, hlásenia, žiadosti, trestné oznámenia (podání)... Žiadosť okresného úradu, aby boli amnestovaní všetci Česi, dopustivší sa znásilnení, vrážd, bití a iných prečinov, ak obeťou bol človek nemeckej národnosti. Hneď v teoretickej časti sa píše o tom, že zločiny, ktorých sa dopustili predstavitelia štátnej moci, sa ani nevyšetrovali. Ako výstižne zaznamenáva sťažnosť na ministerstvo vnútra z augusta (!) 1945, pomery boli surovejšie ako za nacistickej okupácie (napr. v brnianskom tábore pre Nemcov). Knihu vrelo odporúčam historikom, politológom, sociológom, i širokej verejnosti. Po prečítaní tohto dielu knižného radu o vysídľovaní Nemcov, musím si dať na istý čas pokoj, a do ďalších dielov sa zatiaľ nepúšťať. Silné čítanie.

5 18.01.2023

Táto kniha ma skutočne milo prekvapila. Číta sa ľahko, a každá strana je zaujímavými údajmi priam nabitá. Židia, Američania, Japonci, černosi a iní v písanej, filmovej a maľovanej propagande, znaky najčistejšej rasy... Ako je v tejto krajine vnímaný komunizmus a armáda, čo pre Severokórejčana znamená matka, čo otec, a čo vodca. Kniha vychádza nie z výpovedí utečencov či z odbornej západnej spisby, lež z prameňov a spisby severokórejskeho pôvodu. Naozaj dokonalá kniha, a to aj v prípade, že sa o Severnú Kóreu ako takú prednostne nezaujímate. Vrelo odporúčam.

7 17.01.2023

Faktami nabitá odborná spisba, venujúca sa obdobiu rokov 1945 až 1946. Keďže mnohí postsocialistickí historici na Slovensku vyjadrujú sa o Vnukovi vždy iba posmešne (bez toho, aby čo i len raz vyvrátili jeho tvrdenie či spochybnili ním citovaný archívny prameň), uvediem počet citácii v dvoch námatkovo vybraných kapitolách: na 23 strán pripadá 48 citácii, v inej kapitole pripadá na 17 strán 60 citácií. Citujú sa britské, nemecké i domáce archívy, keďže knihu pôvodca dokončoval v čase pádu bývalého zriadenia, a bol mu umožnený návrat do vlasti. Knihu vrelo odporúčam.

d.) Náklad na vydržování jednotek Rudé armády ....... 1 800 000 000 Kčs. (s. 42)

Predseda povstaleckej SNR Lettrich márne sa snažil koncom roku 1945 (mesiace po skončení vojny) zamedziť vraždeniu, rabovaniu a znásilňovaniu:

ČA, ani žiaden orgán, či už je to NKVD alebo niekto iný, nemá podľa platných dohôd a zmlúv česko-slovensko-sovietskych žiadnej ingerencie samovoľne, svojvoľne čokoľvek obstarávať a akékoľvek kroky proti našim občanom a ich majetku robiť. NKVD nemá právo zatýkať naše civilné osoby, ani robiť domové prehliadky, nemá vonkoncom práva siahať na naše osoby. [...] Je mier a u nás môžu tieto úkony obstarávať jedine česko-slovenské úradné a bezpečnostné orgány. (s. 44)

Dňa 2. jan. 1946 prišlo do obce Kerestúra asi 100 vojakov ČA a začali robiť domové prehliadky a kradli. Žandársku hliadku z Čaloviec, privolanú na zjednanie poriadku uvedení vojaci ČA odzbrojili. Ani privolaná vojenská asistencia od vojenského veliteľstva v Trebišove o 80 mužoch nemohla zjednať poriadok. (s. 45)

Názvy kapitol:
Úvod
1. Z východu prišla tma
2. Odvrátená tvár oslobodenia
3. Deľba moci
4. Obmedzovanie moci a Prvá pražská dohoda
5. Konsolidácia a polarizácia
6. Ľud si povráva o prenasledovaní katolíkov
7. Priškrtenie slovenského literárneho a kultúrneho života
8. Keď ľudia bez srdca trýznili ľudí bez viny
9. Protirečenia sa vyostrujú
10. Aprílová dohoda
11. Všeobecné voľby
12. Tretia pražská dohoda
13. Trpké plody víťazstva
14. Cesta delegácie SNR do Ameriky
15. Mašinéria teroru
Záverečné slovo

3 17.01.2023

Slovenskému vydaniu tejto krátkej štúdie predchádzali dve talianske a dve anglické vydania, keďže jej pôvodca, Ďurica, je exilový slovenský historik dlhý čas pôsobivší v Taliansku. Nejde teda o nejaký neodborný protičeský výkrik do tmy na okraji záujmu odbornej verejnosti (to poznamenávam, pretože i takéto práce sa v spojitosti s nevyjasnenou smrťou generála objavujú). Text knihy je na 40 stranách, zvyšok sú prílohy (menej známe fotografie Štefánika, fotokópia dobových prameňov, talianskych dokumentov apod.). Kniha sa odvoláva na pramene i spisbu, porovnáva ich, vyvodzuje závery, kladie zo záverov plynúce otázky. Nenárokuje si na pravdu (Ďurica ani neuvádza jediné možné vysvetlenie havárie), len sa snaží sa k nej priblížiť. Knižočku vrelo odporúčam.

4 16.01.2023

Táto kniha ma zaujala už na gymnáziu, hoc slovenčinár jej nevenoval zvláštnu pozornosť. Pravidlá slovenského jazyka, ktorých pôvodcom je Václav Vážný, a ktoré vyšli v Prahe. Na knihu som, pravda, pozabudol, ale keď som sa k nej dostal, zarazilo ma, že toto mohlo vyjsť, a úplne som chápal odpor matičiarov a ľudákov k tejto knihe. Počešťovali sa číslovky, slovenské slová slovanského, nemeckého i maďarského pôvodu, a nahrádzali sa za české, či aspoň počeštené (dvadsiaty na dvaciaty). Napr. novotvar láhva namiesto nášho fľaša, či české slová zedník a zvesť namiesto murár a chýr. Pravidlá sa našťastie neujali, a i spoločenský a politický vývoj prerušil snahu o počeštenie. Z jedného hľadiska ide o odsúdeniahodný pokus o sprznenie slovenčiny, ale v súčasnosti ide o výborný prameň, dopĺňajúci naše chápanie čechoslovakizmu v medzivojnovej republike.

Odborná spisba, venujúca sa Cigánom na Slovensku. Kniha je síce poznačená dobou svojho vzniku, takže názvoslovie je politicky korektné, nejedno tvrdenie je pritiahnuté za vlasy, mnohým veciam sa kniha radšej vôbec nevenuje, ale ako všeobecná kniha o cigánskej menšine a o jej spôsobe života na Slovensku celkom ujde. Aký je vzťah cirkví k Cigánom a naopak? Ako žije cigánska veľkorodina? Ako riešili podaktorí bieli starostovia cigánsku otázku vo svojej obci? Čitateľ nájde v knihe odkazy na menej známe knihy venujúce sa cigánskej otázke u nás.

„Vajda je zároveň aj úžerníkom, všetky jeho aktivity sa zameriavajú len na zarobenie peňazí, nič nepestuje ani nechová. Aktivity ostatných členov komunity smerujú len k prežitiu – príležitostné práce u gadžov, zber lesných plodov, šrotu, drobné krádeže.“

3 15.01.2023

Výstižná, časová, miestami prehnane oplzlá kniha. Kto v Rusku bol (mimo Moskvy, Petrohradu a miest určených pre výletníkov), kto Rusov zažil, príp. kto čítal archívne pramene o činoch Rusov na našom, poľskom či ukrajinskom území (napr. počas 1. a 2. svetovej), ten uzná, že Jerofejev vystihol ruskú povahu dokonalo. Kto pozná Rusov iba zo Slovenska (ruská rodina v Tatrách, pekná študentka, urastený zamestnanec veľvyslanectva) a z čs., sov. a rus. filmov, ten bude pohoršený, čo si to ten Jerofejev dovolil napísať. Knihu vrelo odporúčam širokej verejnosti, historikom, kulturológom, sociológom.

K slovenskému vydaniu som sa nedostal, dovolím si z českého:
„Oškrábejte Rusa, a najdete Tatara.“
„Mladá holka může vřeštěním reagovat na milostné uplatnění síly. Vdané ženy už nevřeští, těm už je všechno jedno.“

4 15.01.2023

(SPOILER) Silné ver' čítanie. Po stranu 213 ide o bežnú knihu, odbornú spisbu o pohraničných oblastiach osídlených Nemcami, a tiež o ich smutnom osude po roku 1945. Od strany 220 až po stranu 821 sa nachádzajú prepisy (a občas i preklady) archívnych dokumentov: čs. zákony, prejavy prezidenta, hlásenia úradníkov i vojakov, rozkazy... Zločiny domácich i okupačných ozbrojených zložiek (ZSSR, USA, občas i spätne Nemecka), s odobrením zo strany zákona i bez neho.

Beneš v prejave 16. júna 1945:
„Rozhodněme se, že musíme republiku odgermanisovat, všude a ve všem. Přemýšlejte, jak to učiníme. Půjde o odgermanisování jmen, krajů, zvyků - půjde o všechno, co se vůbec odgermanisovat dá. Dnes přichází pro to doba.“

Z Desatora pre čs. vojaka nasadeného v pohraničí obnoveného Československa:
„I německé ženy a hitlerovská mládež nesou vinu na zločinech Němců.“

5 14.01.2023