Slavomír53 komentáře u knih

Kniha maďarského slovakistu o tom, ako slovenská šľachta (ne)podporovala slovenské národné hnutie, o pomeroch v slovenskej šľachte v tomto období. Smutné príbehy mnohých ľudí, ktorí sa pri povrchnom náhľade môžu javiť ako hrdinovia, zradcovia či prezliekači kabátov. Na dobových latinských, nemeckých, slovenských a maďarských písomných prameňoch stavané dielo, iba s pár vecnými chybami (napr, drobnosti z priebehu slovenských dobrovoľníckych výprav meruôsmych rokov). Určite ide o nepostrádateľné dielo, ak chceme pochopiť konanie slovenského zemianstva, neúspech slovenského povstania v rokoch 1848/9, a ak sa chceme navzájom, Slováci a Maďari, pochopiť. Knihu vrelo odporúčam.

3 29.12.2022

Sprvoti som knihu dlho odkladal „na potom“, keďže som očakával na Macha úzko zamerané rozprávanie s mnohými nezaujímavými podrobnosťami, s akými som sa stretol v iných, nie najšikovnejšie písaných životopisoch (Stalin, Beneš, Štefánik...). Avšak na moje prekvapenie je v mnohých kapitolách viac o vtedajších pomeroch ako o samotnom Machovi, hoc tieto pomery a Mach na seba vzájomne vplývali. Podobne ako iné knihy prof. Vnuka, aj táto sa číta veľmi dobre, a kniha je členená na množstvo kratších kapitol, približujúcich Machov život a to, ako sa Mach vyvíjal: ako bohoslovec, novinár, rodobranec, politik, minister, väzeň, dôchodca, a to na pozadí pätoro prevratov (1918, 1939, 1944, 1948, 1968) a udalostí s nimi spojených a z nich vyplývajúcich.

Súvislý text končí na 330. strane, a dovedna je vybavený 776 poznámkami pod čiarou, ktoré abože uvádzajú zdroj tvrdenia, abo inak dopĺňajú text (výnimočne i poznámka na pol strany).
Hoc ide o naozaj politický životopis, pôvodca sa nevyhol ani stručnému opisu Machových koreňov: Šaňovo rodisko Slovenský Meder, otec, Machov záujem o kňazské povolanie, či odpor k pomaďarčovaniu, ba približuje i pôsobenie Machových vzorov: Jurigu, Hlinku, Tuku.

Na zamyslenie bol boj Macha proti britskému fašistovi, na pobavenie zas dobové prezývky, ako sodemiti (sociálni demokrati), švagrárnici (agrárnici) či lumpenproleteriát.

Šaňo začínal ako odporca nových poprevratových pomerov, keď Praha vyciciavala Slovensko, a mnohé slová, či už Machove, Jurigove, či priamo Vnukove, môžu sa nepáčiť českému čitateľovi, no treba si uvedomiť, v akých pomeroch Mach pôsobil, že vykorisťovanie Slovenskej krajiny vtedy kritizovali i komunisti a zahraničie. Viď napr. stranu 1217 v dobovom českom slovníku: „Slovensko bude naší koloniální zemí; je mylným názorem, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničit. Příklad je Rusko se Sibiří.“ (https://www.databazeknih.cz/knihy/ottuv-obchodni-slovnik-ii-dil-cast-druha-p-z-333525)

Kniha by bola o niečo rozsiahlejšia, na niektorých miestach presnejšia, keby bol jej pôvodca býval bádal i v domácich archívoch, no k tým do roku 1989 nemal prístup, a neskôr už bol, ako sám píše na strane 12, „príliš starý“ (nar. 1926).

Kniha sa vďaka šikovnému členeniu a Vnukovmu štýlu veľmi dobre číta, a vrelo ju odporúčam neodborníkom i odborníkom.

(SPOILER) Vydanie z roku 1993 je iba na pár miestach upravené, inak ide o vydanie z roku 1964 (napísané i vydané v exile).

Sám pôvodca na začiatku knihy, na strane 13, píše, že si je „vedomý, že práca trpí všetkými nedostatkami diela písaného zďaleka a s obmedzeným prístupom k primárnym zdrojom informácií.“ No zároveň je kniha „ukážkou, ako Slováci pozerali na povstanie tam, kde sa dala písať jeho história bez cenzúry, bez ideologického usmerňovania, bez strachu, čo na to povie sused, brat, alebo obávaný prokurátor.“

Dielo pôsobí doslova osviežujúco, nebolo písané pod ničím tlakom, a hoc pôvodca bol už v roku 1989 pristarý (podľa vlastných slov uvedených inde) na kutranie sa v domácich archívoch, kniha má čo ponúknuť i súčasnému čitateľovi. Mnohé tvrdenia z knihy, za ktoré bol tak za minulého, ako i za súčasného zriadenia Vnuk neraz osočovaný, sa už vyskytujú i v súčasných, nikým nespochybňovaných prácach (Jablonický, Majewski, Hruboň, Lacko), a celkovo doteraz nik Vnukove tvrdenia a závery nevyvrátil – boli iba taktne obchádzané, či vysmievané (Mičev).

Pravda, niektoré čísla si dnes zasluhujú úpravu, ale na celkový výsledok valný dopad nemajú: napr. z necelých 100 000 Židov prežilo ich vojnu 10 000, a nie 20 000, ako uvádza Vnuk; i počty povstalcov a partizánov sú presnejšie v novšej spisbe (Hruboň, Lacko).

Keďže o dvojici Ďurica-Vnuk šíria sa rôzne polopravdy a lži, odcitujem zo strany 87, kde pôvodca ostro kritizuje nemeckú teóriu „o nadľudskosti preloženej do praxe a degradujúcej Židov a Slovanov na úroveň otrokov.“ Vnuk takisto kritizuje prezidenta Tisu, ktorý, ako stojí na strane 53, „aj v ťažkých kritických okamihoch hľadel na problematiku, obrazne povedané, z okna bánovskej fary,“ a nezakročil proti rozkladným živlom v armáde, ktorá sa následne nedokázala vysporiadať so sovietskymi záškodníckymi jednotkami vysadenými na území štátu (A. S. Jegorov, P. A. Veličko, A. A. Snežinský...), a ktoré aj podľa tvrdení pamätníkov i súčasnej odbornej spisby (Jablonický, Lacko, Majewski) dopúšťali sa ohavností tak voči civilistom, ako i povstalcom. Takisto pôvodca z nemeckých archívov cituje dobové sťažnosti slovenských úradov či slovenského ministerstva zahraničia, adresované nemeckej strane, a ostro kritizujúce počínanie si nemeckých vojsk na Slovensku – čo nezničili partizáni a povstalci, to si prisvojili Nemci.

Vnuk jednoducho neoznačuje prídavnými menami a prívlastkami ako hrdinský, za slobodu bojujúci apod. ani partizánov 32 národností, ani k povstalcom pod hrozbou smrti zmobilizovaných vojakov slovenskej armády, ba ani nemecké či sovietske jednotky. Stroho, stručne a jasne, bez emócií a na základe prameňov opisuje bôľ a strádanie svojho národa.

Preklepy:
Strana 43, riadok 9: „1. augusta“ treba zameniť za „11. (s platnosťou od 12.) augusta“
Strana 62, riadok 7: „sovietskych“ treba zameniť za „nemeckých“ (nejde o prekrúcanie, pretože zo súvislostí je jasné, o čom je reč, ale neodborníka to môže dopliesť).

Viackrát spomenutý Majewski, viď:
MAJEWSKI, S.: Karpatsko-duklianska operácia Červenej armády a SNP. In: Acta historica neosoliensia, tomus 3, 2000, s. 140 – 147.

Na Slovensku sa strelo 5 rôznych postojov k približujúcemu sa frontu (v knihe to takto súhrnne napísané nie je, iba pre orientáciu):
- vládne a provládne sily = zachovať štát a až do konca bojovať proti ZSSR
- Čatlošov plán prechodu Slovenska na stranu ZSSR, ale so zachovaním Slovenského štátu i po vojne, s dočasnou Čatlošovou vojenskou diktatúrou
- plán čs. vlády v Londýne pripraviť povstanie, ktoré vráti Slovensko do lona Československej republiky (Beneš požadoval Čatlošovu popravu)
- partizánske hnutie riadené z Moskvy, cieľom ktorého bolo vyprovokovať zásah Nemcov a znížiť úspešnosť povstania riadeného z Londýna (aby bolo Slovensko obsadené Červenou armádou, nie vlastnou)
- ľahostajnosť

4 29.12.2022

Ešte pred rokom 2010, keď kniha vyšla, som o tom vyparení sa čínskych vojakov počul v domove dôchodcov, nebola to teda úplne neznáma záležitosť. Rozhodne je ale dobre, že sa pán Syruček podujal na napísanie tejto knihy a uvádza mnohé opakujúce sa mylné predstavy na pravú mieru.

2 27.12.2022

Nezaujatý opis udalostí, stručne a jasne vysvetlené javy v spoločnosti, bujnenie opozície, neskôr priamo odboja, zložitosti a zákulisie objavenia sa prvých prejavov otvoreného odporu v Štáte. Pán Lacko zvolil najlepší možný spôsob, ako prostredníctvom jednoducho (nie príliš odborne) písanej knihy priblížiť povstanie čitateľom, ktorí abože o povstaní nevedia temer nič, abo majú v podvedomí zakotvené dogmy hlásané minulým i súčasným zriadením, a teda vedia menej ako nič. Poukazuje na nedostatky Slovenského štátu, i na nedostatky odboja a partizánov, a zároveň dáva možnosť pochopiť, prečo k tým nedostatkom dochádzalo. Knihu považujem za odrazový mostík pre súčasného čitateľa, ktorý sa o povstanie iba začína zaujímať, a sám vo svojom vnútri k povstaniu zatiaľ nezaujal nijaký, kladný či záporný, postoj (keďže postoj možno zaujať až na základe vedomostí). Už po prečítaní tejto nezaujato písanej všeobecnej knihy sa môže čitateľ pohnúť ďalej, a prečítať si čo-to odbornejšie, či zamerané na čiastkové otázky (partizáni, HG, odboj, diplomacia...), aby vedel samostatne zaujať k tejto prelomovej udalosti našich dejín stanovisko (Hruboň, Jablonický, Šmigeľ, Vnuk, Ďurica...).

Na Slovensku sa strelo 5 rôznych postojov k približujúcemu sa frontu (v knihe to takto súhrnne napísané nie je, iba pre orientáciu):
- vládne a provládne sily = zachovať štát a až do konca bojovať proti ZSSR
- Čatlošov plán prechodu Slovenska na stranu ZSSR, ale so zachovaním Slovenského štátu i po vojne, s dočasnou Čatlošovou vojenskou diktatúrou
- plán čs. vlády v Londýne pripraviť povstanie, ktoré vráti Slovensko do lona Československej republiky (Beneš požadoval Čatlošovu popravu)
- partizánske hnutie riadené z Moskvy, cieľom ktorého bolo vyprovokovať zásah Nemcov a znížiť úspešnosť povstania riadeného z Londýna (aby bolo Slovensko obsadené Červenou armádou, nie vlastnou)
- ľahostajnosť

Menej rozšírený pohľad na povstanie, takisto vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

2 26.12.2022

Zborník príspevkov naozaj naslovovzatých odborníkov. Azda najväčšmi ma zaujali dva príspevky, pričom jeden český:

1. Kapitola velitelství Hlinkovy mládeže v závěrečné fázi SR a přechod do exilu (pričom dobovo sa to označovalo slovom evakuácia, nie exil, pretože sa stále očakával zvrat na fronte, napr. spojenectvo USA, Británie a Nemecka proti ZSSR). Príprava slovenského odboja a protištátnych (vo vzťahu k ČSR) buniek. Veľmi zaujímavé čítanie.

2. Jozef Tiso a povstanie je takisto veľmi obohacujúca kapitola, napísaná pomerne nestranne, na viacerých miestach cituje priamo prezidenta Tisu, posudzuje jeho konanie ako štátnika a človeka.

Len pre tieto kapitoly by som dal 6/5, ale celkový nádych knihy je očividný, a povinné formulky o „zrelosti a nadhľade slovenskej politiky“, ktorá v roku 1992 vyhlásila v obnovenej SR povstanie za sviatok, sú v rozpore so samotným obsahom knihy. Knihu určite odporúčam.

Menej rozšírený pohľad na povstanie, takisto vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

5 25.12.2022

Zborník príspevkov od slovenských historikov. Hneď na začiatku poteší úvod pred dvomi rokmi zosnulého pána prof. Marsinu, ktorý načrtáva problematiku názvoslovia slovenského dejepisectva vo vzťahu k dejinám Slovenov (od 15. storočia Slovákov) a Maďarov. Pán Homza napr. uvádza zaujímavú skutočnosť, a síce, že Slovania nazývali Pečenehov besy, alebo že Arpádovský kráľ Ladislav mal synovca Svätopluka (čo dokazuje prežívanie veľkomoravskej tradície v Uhorsku), a v podobnom duchu sa nesie i príspevok od Ivana Mrvu. Jedným z najzaujímavejších je príspevok zostavovateľa zborníka, pána Letza, ktorý o. i. približuje i snahy Moravanov o pripojenie k Slovensku v 30. rokoch minulého storočia. Knihu môžem iba odporúčať (ako povinné čítanie na stredné školy).

4 24.12.2022

Zaujímavé čítanie, a to tak samotný letopis (podľa Lavrentievskeho odpisu), ako i úvodná štúdia a obsiahly doslov rozdelený na kapitoly (Góti, Maďari, Chazari...) od prekladateľa letopisu, pána Daniša. Letopis začína opisom udalostí po biblickej potope, píše o tom, ako sa od Dunaja, „kde je teraz zem uhorská“ rozišli Slovania do okolitých krajín, ba opisuje i príchod Uhrov/Maďarov (оугри) k Slovenom a Vlachom (волхi и словѣни). Pravda, pán Daniš patrí k historikom, ktorí pod vplyvom českej slavistiky uvádzajú nie Sloveni, lež Slovieni (viď napr. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Králika či Odtajnené trezory slov III od Ondruša). Pri toľkých zákulisných ťahoch kniežat jedného proti druhému sa človek stratí, a ako uvádza prvý príspevok k tejto knihe tu na DK, ide o najslabšiu časť celého slovenského vydania. Knihu vrelo odporúčam.

3 24.12.2022

Vďaka prekladateľovi veľmi čítavé dielo, napriek tomu, že vzniklo pred poldruhým tisícročím. Prokopios bol naozaj nie letopisec či kronikár, lež naozajstný historik, hoci miestami utieka sa i básnickým opisom – jeho spôsob predostierania dejín prirovnal by som k pánovi Dvořákovi a jeho Stopám dávnej minulosti :) Obzvlášť ma zaujali slová na strane 211 o Perúnovi, ktorému Slovania obetujú býky, či o tom, ako hľadia na osud.

4 24.12.2022

Podobne ako Haličsko-volynská kronika, i táto je vybavená rozsiahlou úvodnou štúdiou pána Homzu, a takisto rozsiahlymi poznámkami priamo k textu kroniky + na konci knihy je stránku po stránke odfotografovaná celá kronika. Opäť musím povedať, že text od pána Homzu je zaujímavejší ako samotná kronika, ale bez nej by bol jeho text bezpredmetný. Kronika označuje Štefanovho syna, vládnúceho v Nitre, ako vojvodu Slovenska, dux Sclauonie (s. 164). Knihu naozaj vrelo odporúčam, pán Homza opäť raz ukázal, že uhorské dejiny sú rovnako slovenské, ako i maďarské, a to dnešnému čitateľovi treba.

3 24.12.2022

Môj prvý priamy stret s dielom pána Třeštíka. Azda nieto knihy o ranostredovekých Čechách, ktorá by sa na Třeštíka neodvolávala. Najväčšmi ma zaujala kapitola Státy a otroci ve střední Evropě: naozaj zaujímavé, ako otroctvo ovplyvnilo upevnenie moci českých Přemyslovcov, vďaka ktorým si český národ udržal výsostné postavenie v Českej kotline. Knihu určite vrelo odporúčam.

4 21.12.2022

(SPOILER) Málokedy ver' píšem príspevky k románom, ale k tomuto sa vyjadrím v nádeji, že voľakoho nadchnem k prečítaniu si knihy. Ako každá Urbanova kniha je napísaná svojsky, a hneď badať, kto ju napísal. Pri čítaní človek pochopí, prečo za minulého zriadenia nemohla vyjsť, a tiež si spraví približný obraz o tom, ako Urban vnímal povstanie. Trošku ma srdilo (inému to bude možno po chuti), že občas bolo treba napínať mozog, aby človek pochopil, kto je kto. Knihu však naozaj vrelo odporúčam.

Kto chce sám hádať, kto je v románe kto, ďalej nečítajte ;-)
Uvediem iba pár príkladov, zabudol som si ich totiž písať.
Záboj – Vavro Šrobár
Smid – Karol Šmidke
Švihrovský – pplk. Ján Šmigovský
Holáň – pplk. Ján Golian
Beňa – Dr. Jozef Tiso
Málik – generál II. triedy Augustín Malár
Feranec – generál II. triedy Jozef Turanec
Makoš – generál I. triedy Ferdinand Čatloš

Menej rozšírený pohľad na povstanie, vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

3 20.12.2022

Na obálke knihy síce stojí hradiska.sk, Dolná Mariková, ale nejde o nejaký počin neodborných nadšencov. Kniha vyšla s podporou ministerstva kultúry, na konci každej kapitoly je množstvo použitej odbornej (a zväčša takmer nedostupnej) spisby, články dopĺňajú čiernobiele fotografie a náčrty. Plnofarebná obrazová príloha a nové 3D obrazy starých hradísk sú úchvatné. Hradiská na Slovensku, od tých, čo vznikli v bronzovej dobe, až po tie z čias Avarov. Knihu naozaj vrelo odporúčam.

4 19.12.2022

Naozaj jedinečné dielo: obsah i prevedenie na 100 %. Hutná a obsažná kniha, pritom sa dobre číta. Takto si predstavujem odbornú spisbu. Temer na každej strane sú pod čiarou odkazy na archívne pramene, text sprevádzajú mnohé doteraz nezverejnené fotografie. Je zaujímavé čítať o prebehlíkoch v ideologicky nezaťaženej práci, kde je prebehlíctvo ani nie vyzdvihované, ani nie hanené, lež čisto vedecky posúdené = a človek zisťuje, že to nebolo celkom tak s tými húfmi Slovákov prebehnuvšími k nepriateľovi. Tento diel knižného radu o východnom ťažení naozaj temer vyčerpal námet zaisťovacej divízie a železničných pionierov. Vrelo odporúčam.

Takisto je zaujímavé, aké je všeobecné povedomie o pôsobení slovenských vojakov za druhej svetovej vojny na Ukrajine či v Rusku, a aké je oproti tomu povedomie o pôsobení sovietskych vojakov na Slovensku (kniha sa, pravda, tomuto priamo nevenuje, len na základe knihy už jesto s čím porovnávať spomienky našich starých rodičov).

4 18.12.2022

Nightingale Press je nové české nakladateľstvo, podľa vlastných slov zamerané na francúzsku vojnovú spisbu, pričom toto je prvá (a zatiaľ jediná) kniha v jeho ponuke. Kým niektoré náučné knihy sa čítajú priťažko (Krach operácie Neptún), a niektoré sú písané až temer akoby pre mlaď (Stopy dávnej minulosti), táto kniha je taký zdravý priemer, je čítavá a rýchlo tak odbúda strana za stranou. Prekvapilo ma, že jednotka vznikla v lete 1943, teda rozhodne nie v čase najväčšej slávy nemeckých zbraní. Francúzi dostali výcvik u našich západných susedov a následne bojovali v prvej línii (žiadny odpočinok ako dozorcovia v koncentráku, či pri hľadaní vysielačiek po humnách). Je veľmi zaujímavé sledovať, čo viedlo mladých mužov do prehratej vojny, pričom na strane Nemecka, ktoré tri roky pred ich vstupom do SS porazilo Francúzsko. Knihu vrelo odporúčam.

7 11.12.2022

Zaujímavé, a azda ani netreba hovoriť, že na Slovensku dnes napospol neznáme, články a texty o Jozefovi Tisovi, ktoré vyšli v slovenskom jazyku v zahraničí (v exile) a na Slovensku. Nie sú sprevádzané vyjadreniami zostavovateľov knihy, text nebol menený (preveril som to na troch článkoch), ide teda naozaj o zbierku prameňov, využiteľnú pri odbornom výskume. Pred každým článkom je napísané, skadiaľ text pochádza. Knihu vrelo odporúčam.

5 09.12.2022

Naozaj jedinečné čítanie. Doteraz boli mojimi obľúbenými rozprávkami tie v podaní Dobšinského. Teraz som si nie istý. :) Rozprávky od Reussa sú úplne iné, má iný spôsob prerozprávania ako Dobšinský (porovnávam s pôvodným Dobšinského textom vydaným v dotlači vo vydavateľstve Nestor). Sprievodné obrázky pána Ursínyho dokonalo dopĺňajú text. Celkovo sa táto knižočka výborne číta takto v zime pri piecke, najmä tie rozprávky s jasne strašidelným odtienkom. Vrelo odporúčam deťom i dospelým!

6 06.12.2022

Pán Auský, podobne ako ruskí historici (prekladaní do češtiny) Viktor Suvorov či Mark Solonin, odborne a čítavo rúca báje sovietskej (po)vojnovej propagandy, a poodhaľuje nám smutný osud kozáctva, ktoré sa postavilo nie proti Rusku či Rusom, lež proti boľševizmu, pod dohľadom ktorého „v priebehu občianskej vojny, dvoch hladomorov a represií 30. rokov bolo dohromady fyzicky zlikvidovaných až 70 % kozákov“ (strana 814 https://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-ruska-20-stoleti-dejiny-ruska-20-stoleti-1-dil-222090). Možno sa potom vari čudovať, že sa Kozáci pridali k nemeckému ťaženiu? Treba si uvedomiť, že oni nevedeli, aké zámysly má nacistické vedenie s dobytým územím. Dobové fotografie + názorné mapy postupu a ústupu vojsk.

4 04.12.2022

Je svätá pravda, že treba čítať i knihy, ktoré nás nútia pokladať si nepohodlné a dotieravé otázky, a ktoré spochybňujú náš doterajší svetonáhľad – ak čítame iba knihy potvrdzujúce to, čo si už myslíme, žijeme v akejsi bubline. Preto som dal tejto knihe šancu, podobne ako aj do slovenčiny zatiaľ nepreloženým knihám (МУХИН: Почему народ за Сталина; КАРПОВ: Генералиссимус. Историко-документальное издание). No opäť sa mi potvrdilo, že stalinisti nemajú čo ponúknuť: vyvrátiť Stalinovu účasť v niekoľkých vybraných súdnych konaniach či popravách, to sa dá, ale poprieť priehrštia dôkazov (nie bájí/mýtov) sa Martirosianovi nepodarilo, takže sa dá povedať, že kniha splnila moje očakávania. Treba dodať, že prekladateľ vydavateľstva Torden je už na úrovni.

Po prečítaní tejto knihy vrelo odporúčam (na porovnanie) objemnú knihu Veľký teror, ktorá vyšla ešte počas jestvovania ZSSR, no ani zánik sovietskej ríše (odtajnenie archívov, zmenený výklad dejín, objavenie sa očitých svedectiev) závery tejto knihy nevyvrátil.
https://www.databazeknih.cz/knihy/velky-teror-145890

Touto knižkou som bol veľmi milo prekvapený. Kniha má síce 200 strán, ale obsah je veľmi čítavý a rozmery knihy sú menšie ako zošit A5 – za jeden deň to má človek prečítané. Pravda, rusista sa nič nové nedozvie, no pre širokú verejnosť je to výborné. Pán Koubský sa v danej oblasti očividne vyzná, nepíše odťažito a hmlisto – každá strana je údajmi a zaujímavosťami priam nabitá. Knihu vrelo odporúčam, ba i ako pomôcku na vybrané hodiny dejepisu a zemepisu na základných a stredných školách (raný stredovek na Rusi, východné ťaženie za druhej svetovej vojny, vojna na Ukrajine, vývoj ruskej spoločnosti natoľko rozdielny od toho na Ukrajine či v Európe...).

7 29.11.2022