taikatalvi
komentáře u knih

Dizajn knihy je 10 z 10, o tom bez diskusie. Krásne listy, miestami som sa cítila ako zlodejka, že si čítam súkromnú korešpondenciu ale bolo to krásne. Oľge som miestami závidela to, ako ju Julo mal na piedestáli a úplne ju zbožňal, cítil sa nebyť hoden jej záujmu. Krásne jej dvoril. Ja milujem písať a prijímať listy. Je to pre mňa osobnejšie než správy na messengeri a whatsappe. Je mi ľúto, že spolu nemali možnosť zostarnúť, ale to je žiaľ život, nevyspytateľný. Kniha patrí medzi klenoty mojej knižnice.


Veľmi som rozčarovaná z tejto knihy a nechápem tie výchvalné recenzie na stránke Martinusu. A ten koniec ???? (!!!) Je to na základe nejakých historických faktov alebo autorka sa nechala unášať na vlne fikcie? Jazyk postáv (Adele niekoľkokrát brat povie krava) Takto sa zemani nerozprávali ani keď boli v súkromí a je vyslovene neprípustné aby sa tiež poddaná tak uvoľnene rozprávala s panstvom (Katika a Adela).


Som absolventkou Britských a amerických štúdií, čiže čítať Pani Dallowayovú bolo povinné. Virginiu Woolf obdivujem za jej štýl písania ktorý je naozaj priekopnícky, ale toto som nedala ani na výške, potom som sa snažila prečítať to ešte raz, nevydalo, teraz opäť. Trápila som sa (opäť) - tentoraz po stranu 50. Je mi to ľúto, toto nikdy nebude moja obľúbená kniha a už sa nebudem týrať. Obdivujem všetkých fanúšikov tejto autorky ktorí dokonca knihy od nej čítali viackrát a vždy tam nájdu niečo zaujímavé. I tried.

Pridávam sa k recenzii ktorú napísal/a Piškotek11. Ja som to dočítala, čas už viac nevrátim späť. Julie Caplin je oproti tejto zlátanine laureátka na Nobelovu cenu za literatúru.


To byla jízda! :D Milión postáv, niektoré s rôznymi menami, že som sa strácala ale aj tak to bolo super, bavilo ma to. Je to ťažšia kniha na čítanie, niektoré pasáže idú ľahšie, niekde musíte nasadiť plné sústredenie. Nebudem tvrdiť že som tú knihu pochopila, podľa mňa sa to úplne pochopiť ani nedá. Páčil sa mi veľmi štýl písania a to magično. Knihu si nechávam, možno sa k nej ešte vrátim a pochopím všetky roviny :)


Knihu mi spomenul jeden z mojich žiakov keď som sa pýtala na obľúbenú knihu. A som rada, že som si ju prečítala. Je úžasná. Smutná, krásna, trpká, nespravodlivá- taká, aký je aj život. Človek si naozaj uvedomí, že je tu iba na prázdninách a ako by sme si ten život mali užiť čo najlepšie a starať sa iba o veci, na ktorých záleží.

Super...je to fikcia ale ako Slovenka sa bojím, aby to na Slovensku nebola o chvíľu realita :(


Dala som 30 strán, nedočítané. Buď sa to snažilo byť príliš múdre a sofistikované alebo to pokazil preklad.


Moja prvá kniha od Mornštajnovej a bolo to super. Nebola to oddychová kniha, bola dosť smutná a niesla ťažkú tému. Štýl písania sa mi veľmi páčil, akurát s koncom nie som úplne stotožnená.


Mánii okolo tejto knihy som neušla ani ja. Vyskakovala na mňa (naozaj, nepreháňam) asi 3x každý deň na nejakej čitateľskej stránke kde sa všetci rozplývali ako tú knihu musíte mať v knižnici, aká je úžasná, ako pri nej všetci plakali a podobne. Je to pekný príbeh? Je. Stojí za prečítanie? Stojí. Je niečím výnimočný? Svojim spôsobom áno, ale je špeciálny tým, že autorka opisuje svoje korene, svoju rodinu. Nechcem bagatelizovať, ale takýchto osudov, ak by každý zalovil v kronike svojho rodu, je plno. Naozaj si neviem predstaviť, že sa k tejto knihe budem opäť vracať a čítať ju 3x, 4x. Niektoré vsuvky mi tam prišli až nasilu- autorka na cintoríne dáva lekciu správania pubertiakom a tí hypnotizovane počúvajú jej príbeh- yeah, right...a príliš nasladlé a zidealizované. Som rada, že som túto knihu mala iba požičanú z knižnice.


Tu mi tie postavy prišli vyslovene detinské na svoj vek a úplne trápne.... ten záver- Hannah ako veľký záchranca, všetci kus natvrdlí :D Verte mi, prečítala som všetky ktoré doposiaľ vyšli a viem že toto nie je žiadna hlboká literatúra ktorá človeku zmení život ale pri tomto dieli mi obočie vyskakovalo opovážlivo viackrát než pri iných dieloch...Inak som zvedavá dokedy spisovateľke táto zlatá baňa s nápadmi/lokalitami vydrží :) Pri jej knihách niekedy rozmýšľam že byť spisovateľkou v dnešnej dobe nie je možno až také ťažké, ako som si myslela...


Toto bolo utrpenie dočítať. Už nikdy viac, vďakabohu. 2 hviezdy za autorov štýl písania, inak nič.


Zaujímavá téma, ale podľa mňa sa z toho dalo vyťažiť oveľa viacej. Bolo to nudné, veľmi sa to vlieklo. Knihu som dočítala, ale tak nasilu.


Musím uznať že veľmi milé spracovanie, komiksoví Lasica a Satinský sú úžasní. Na jednorázové prečítanie fajn, som rada, že to mali v knižnici a nekupovala som ju, lebo viem, že k takému dielku sa asi často vracať nebudem. Týchto pánov veľmi obdivujem za všetko, čím si prešli a aj tak s humorom im vlastným, neprestali.


Filmové spracovanie patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy, videla som už mnohokrát a niektoré pasáže viem odrapotať naspamäť. Knihu som čítala asi dvakrát a je dobrá. Pasáže ktoré hovoria o politike už menej ale treba to pripísať obdobiu kedy kniha vznikala, možno by ani nevyšla ak by neobsahovala predpísané percentá :)


No, fajn oddychovka ale táto opäť slabšia zo série. Počkám si kým sa v knižnici objaví Domček v Írsku, dovtedy si oddýchnem opäť s trošku kvalitnejšou literatúrou ;)


Veľmi sa mi to páčilo, prevedenie knihy je nádherné. Aj mi napadlo počas čítania, či by som niečo podobné v kratšej verzii nespravila pre moju rodinu :) Každopádne, počas čítania som sa milo usmievala, pretože som ten istý ročník ako autorka a aj mi parkrát vyhŕkli slzy...za tým, čo bolo a už sa nevráti, aj pri častiach o starých rodičoch. Viem, že autorka píše o svojej rodine ale ja som často spomínala na tú moju a vyvolalo to vo mne spomienky na moje zážitky. Takže to vyšlo. Kniha spustila to, čo mala :)


No, takto. Na Janu Eyrovú mi nikto nešahajte. To je kniha na piedestále. Čo však veľa ľudí nechápe je to, o čom kniha pojednáva. Autorku totižto zaujala postava "Berthy", Antoinetty z Jany Eyrovej a veľmi zaujímavo sa toho chytila. Kto vlastne je? Aký je jej príbeh? Poznáme iba pohľad pána Rochestera, nie jej. Kniha poukazuje na otroctvo, postkolonializmus, rasizmus (ano, aj vo vlastných kruhoch ale to veľa ľudí nerieši. Skúste žiť v komunite kde sú všetci čierni a vy máte jedneho z rodičov inej farby pleti a tým pádom nie ste rovnako tmavý- odsduzovanie neskutočné). Autorka poukázala aj na to. Rocherster je tu zobrazený veľmi ovplyvniteľný. Bola Antoinettina mama naozaj šialena alebo sa pod jej stav podpísal neskonalý smútok a sklamanie? Bola Antoinetta naozaj šialená už keď prišla na Thornfield alebo to z nej spravilo nešťastné manželstvo a to, že bola zavretá pred svetom? Tieto otázky a témy by som riešila pri čítaní tejto knihy.
