TERRORDROME komentáře u knih

(SPOILER) Takže finále dalšej nekroskopistiticistickej trilológie, vajcia sú rozbité, stačí len vyšľahať. Alebo aj nie, začiatok sa nesie v rozpačitom duchu ako vypočúvanie človrda čo ako jediný prežil upírsku katastrofu na výletnej lodi. Iste, ten chudák si prešiel peklom a chce ten des zo seba vyžmýkať, ale my čo žijeme z vonkajšej strany knihy vieme do písmena presne čo a ako sa stalo, lebo sme to videli iksypsylon krát predtým a toto je len ďalšia zdĺhavá kopírka. Následne Lumley z posledných síl zadržuje dych až do fialova predtým než spustí finálnu kĺzačku a nahustí do nás kompletne absurdný a zbytočný mentálny výlet na hviezdnu stranu kde sa rýpe do vecí ktoré nemajú pre túto knihu žiadny zmysel, teda okrem chronického naťahovania času. A taktiež je utnutá tá najzaujímavejšia linka a síce neodbytný mŕtvy vampír nasáčkovaný v nekroskopovej mysli. Síce to nakoniec dôjde ospravedlniteľnej a zásadnej pointy, ale aj tak ma to just štve! Každopádne konečne nastane ten moment keď už niet kam uhnúť, hrdinovia pobozkajú cesnak pre šťastie a začne sa divoký hon na vampírov, ktorý po celkovom neúspechu zdrhajú z našej dimenzie a tak sa konečné zúčtovanie prenáša na známu sibírsku adresu kde uspokojivo vyvrcholí. Nie som si istý či ten apokalyptický epilóg nebol tak trochu smiešny, ale taktiež uzatvára linku o ktorej som si myslel že snáď ostane zabudnutá a tak má svoje opodstatnenie. Celá trilógia pobočky E v značne miere trpela tematickou ohranosťou a len tak prežúvala všetko čo sa jej vracalo zo žalúdku do papule, ale svoje trojhviezdičkové hodnotenie si stabilne udržiavala, bác ho tam!

2 04.11.2020

Paranormálna pobočka E pokračuje v boji proti przniteľským votrelcom/votreleckým przniteľom z iného sveta a jej nový nekroskop Jake v boji proti sebe samému. Jeho problém s vyčúraným duchom mŕtveho upíra v hlave je vôbec asi najzaujímavejším prvkom celého príbehu, pretože inak je tam ten štandardný problém druhého dielu trilógie, kde sa dej veľmi zvoľna niekam plíži a nie je isté že tam vôbec dôjde. Nechcem tým povedať že je to nuda, kniha to v pohode ustojí ako solídny thriller s upírskou tematikou, len postráda nejaké výrazné záchytné body ktoré by definovali jeho tvar. Esperi ( paranormálne nadaný jedinci v službách jej veličenstva ) stopujú vampírov do grécka kde sa fotošopovaná kruťácka kráska Vavara usídlila v ženskom kláštore a Jake si medzitým ide sólo po svojom úhlavnom nepriateľovi, talianskom mafiánovi Luigim Castellanovi. A tu tak trochu naráža sekera na žulu, lebo onen mafiózo je v skutočnosti ďalší, 24-tý posledný upír Ferenczy, čo posúva mlátenie prázdnej slamy na nový level. Ak by Luigi bol proste iba špinavec miesto upíra, aký rozdiel by v tom bol? Uplne žiadny, je to iba Lumleyho utkvelá erotická predstava že ja ako čitatel budem z toho úplne na vetvy a konáre. Čo nie som, lebo Ferencziovská telenovela začala byť úmorná už Dávno pradávno, keď sa krv sypala a mozgy liali. Podivného hrbáča z kanálov radšej nespomínam, lebo neviem čo si mám myslieť o "prínose" tohoto charakteru. Každopádne tak ako v predošlom diely aj tu nakoniec dej dospeje až do záverečného výbuchu akcie kde hrdinovia konečne konfrontujú záporákov s vysoko explozívnou cisternou rútiacou sa na upírske mníšky. No, nakoniec ten komentár vyznieva viac kriticky než som chcel, ale čo človek narobí. Ideme proste ďalej, lebo nás čaká finále.

2 18.10.2020

Kosek sa po románových malovietnamských problémoch vracia ku poviedkovej forme, ale stratenú nápaditosť stále nenachádza ani hádzaním príbehov rôzne po svete. Z úvodnej kubánskej historky o revolucionároch si už vybavujem snáď len nejakú tú chrámovú vúdú orgiu, zbytok textu odplával do predčasného zabudnutia. Rómsko-politický segment bol na tom o niečo lepšie, hlavne vďaka motívu strašidelnej cigánskej babizne vraždiacej hrdzavým kladivom. Naozaj zábavná je však až Tokijská časť kde sa jakuzácka sex šou zmení na pavúčí masaker s démonickými striptérkami. krátke a úderné. Parížska poviedka sa zdala byť tiež zaujímavá, lebo v nej Kosek musí skrížiť zbrane so svojim nemŕtvym bývalým kolegom a núti pri tom ľudí aby hromadne súložili. Vďaka extrémne hlúpemu rozprávkovému koncu to však napokon body k hodnoteniu nepridá. Niečo je fajn, niečo je o ničom, odsýpa to stále, hlášky má, krv aj sex, mínus celková zabudnuteľnosť... tak nejak priemer.

2 09.08.2020

Pôvodná nekroskopická pentalógia skončila harryho definitívnym exnutím a vystrelením do mystických posmrtných sfér, nasledujúca trilógia vykopala všetkých vampírov aj z paralelnej hviezdnej strany a ako bonus vysušila všetky močiare. Lenže kolesá sa stále točia a tak nás Lumley berie oblúkom späť do minulosti, medzi druhý a tretí diel do stratených rokov. Musia byť stratené, lebo si ich nikto v predchádzajúcej budúcnosti nepamätá a preto tu všetci Harryho po celý čas hypnotizujú, takže je z neho tak trochu bábka čo si spomína a vie iba to čo mu jeho "guruovia" dovolia. Ono je to celé dlhé ako basketbalista na škripci a prvá polovica ma zhusta nebavila, lebo je to furt to isté čo predtým v tých slabších dieloch. Lepšie to začalo byť až v historickom okienku o pôvode nového záporáka Radua Lykana a jeho vyhostení na zem skrz "pekelnú bránu". Aj to je síce všetko stokrát obšľahnuté zo všetkého čo už bolo, ale určite je to väčšia zábava než sledovať bezradne sa potácajúceho Harryho v jeho modrom období. Ak pominieme v živici naloženého vampíra, tak najzaujímavejšou postavou sa stáva jeho ambiciózna otrokiňa B.J. ktorá tiež múti Harryho melancholickú hlavu. Druhá polovica ponúka aj veľkú upírsku lúpež v trezore bratov ferenczyovcov ( áááno, ďalší ferencziovia, vraj už posledný... ), akčné stretnutie so zubatými hare krišnami a miesto tradičných zlých rusov tentoraz autor dosadil hnusných číňanov. Stratené roky sú značne dlhý a silno repetitívny úvod niečoho čo v ďalšom diely snáď vyústi/vypučí v nejakú solídnu režbu... ktorú si ale nikto nebude môcť pamätať.

2 16.06.2020

(SPOILER) Vrchol ságy už sme minuli a stál za prd, ďalší diel bola len kompilácia odrobiniek a aj tento posledný pôvodne začal ako poviedka, neskôr rozšírená do celovečernej dlhohrajúcej podoby. Chcem tým len povedať že som od tohto prídavku nič moc neočakával, nakoniec ma však pozitívne prekvapil a väčšinu času som si myslel že budem štedrý v hodnotení rovnajúcemu sa štyrom hviezdičkám. Príbeh ide pozadím skrz udalosti celej ságy, začína v období prvého dielu kde sa niekoľko nešťastníkov snaží vytĺcť nejaké prachy podnikaním riskantných vesmírnych ciest v oných experimentálnych emzáckych lodiach ktoré nikto nevie riadiť, ale nemajú ani trochu šťastia a globálny vývoj ktorý už poznáme im dáva na zadok. Nakoniec im ostáva iba stať sa prvými ľudskými obyvateľmi čiernej diery medzi čpavkom voňajúcimi kostráčmi Heechee, ale ani to vplyvom dilatácie času netrvá dlhšie než pár hodín. Okrem ich problémov s novým bývaním sledujeme viac príbehových liniek s rôznymi postavami, ktoré sa všetky nevyhnutne zbiehajú v jednom bode, respektíve osobe a to je starý známy Wan, sociopat naštvaný na celý vesmír plánujúci niečo veľké a nekalé. Síce si myslím že to mohlo byť celé pokojne kratšie, ale inak som sa solídne bavil a pokazil to až záver kde autor v tej najnapínavejšej chvíli, ktorú po celý čas tak poctivo šróboval, zrazu urobí čáry máry prd a situáciu zvládne za 10 sekúnd holografický kuchár, čo potom dáva pocit že vlastne o nič nešlo. Taktiež ten problém dilatácie času v čiernej diere sa spomína len veľmi veľmi okrajovo, pritom by sa z toho dalo ťažiť určite viac. Takže to bolo lepšie než som čakal, ale problém nepríjemne rýchlych zázračných riešení rozohraných situácií zostáva a tak si beriem jednu hviezdičku späť.

2 24.05.2020

Tretí diel série je zatiaľ najlepší. Broadhead stále pátra po Heechee a stopu mu prihrá starý kamoš ktorý strčil hlavu tam kam nemal. Zároveň však autor spakruky eliminuje tajomstvo okolo Heechee tým, že vypráva časť knihy z ich pohľadu, čo však vlastne nevadí lebo dianie okolo nich je dostatočne zaujímavé. Ich schovávanie v čiernej diere má ten prostý dôvod, že sú platonicky poondený z akýchsi energetických bytostí ktoré chcú aby sa vesmír zmrskol do pôvodnej veľkosti. V tomto diely k samotnému ohrozeniu nedôjde, ale keď Heecheovia zistia že ľudkovia si bezstarostne lietajú naverímboha vesmírom, skoro dostanú zrádnika a musia na svetlo sveta. Podobne je na tom aj linka s dávno stratenou Klárou, ktorá je z čiernej diery len tak mimo záber oslobodená Wanom, z ktorého vyrástlo riadne indivíduum na zabitie a keď zisťuje že "prespala" 30 rokov je z toho tak trochu v háji, že kam teraz z konopí. Tento diel teda nahradzuje mystérium priamočiarym polopatizmom, ale ukázalo sa že mi to v tomto prípade nevadí. Ideme ďalej.

2 22.11.2019

Minulý diel bol nebezpečne rutinne-recyklačný, s týmto je to trochu komplikovanejšie. Základom je nekroskopova premena na vampíra, keďže ho mentálne znásilnil hnusák Faethor a Harry sa tak pomaly stáva vyvrheľom po ktorom idú jeho bývalý kolegovia a aj mŕtvy ( ktorý ho dovtedy zbožnovali a neváhali kvôli nemu kedykoľvek vstať z hrobu aj vo forme stáročných franforcov ) mu dali košom, lebo s upírom sa nebavia, HOWGH! K tomu je prilepený Harryho posledný prípad, po ktorom plánuje nadobro vziať roha z našej dimenzie. Úlohou je chytiť úchylného nekrofilného nekromanta znásilňujúceho svoje obete do ručne vyrezaných dier ľubovolne po tele, tak aby to cítili aj po smrti. No a medzitým ešte prcnutá linka z hviezdnej strany s vampírmi v ľadovom vyhnanstve plánujúcimi čo ďalej. Táto časť sa mi páčila, len som si nevedel dosť dobre predstaviť kam ( a či vôbec ) to nakoniec môže viesť. Nuž, viedlo aj keď tá záverečná kucapaca pôsobila opäť v celkovom kontexte tak nejak divne dolepene a hrrr, ale zasa horiace kríže, zvracanie granátov, atómový blitzkrieg a satan so stratou pamäti je zaujímavá kombinácia. Plus vampírsky sex s nevídanou telesnou akrobaciou. Takže to bolo síce preplácané, ale došlo solídneho konca, každopádne to vidím na tri.

2 22.09.2019

Po prvý krát ma Nekroskop naozaj sklamal, jediné pozitívum Reči Mŕtvych je vyrovnávanie sa Harryho s jeho zablokovanými nekroskopickými schopnosťami vďaka vampírskemu synovi, ktorý sa mu pohral s mozgom a takto sa poistil že po ňom tatko nepôjde. Tento nekroskopov pád a jeho neschopnosť byť sám sebou zaujal, všetko ostatné je už iba rutina ktorú sa Lumley snaží zakryť možno iba občasnou perverzitkou. Z hrobu/urny povstane ďalší Ferenczy, tentoraz nehodný Faethorov štvorprstý syn Janos a zbytok knihy je plus mínus iba hajpovanie akýže strašlivý a nebezpečný hnusák to je. Ale keď na to reálne príde, tak Harry zasa len povolá pár mŕtvol na pomoc a Janos si ani neprdne... tak to ma teda nepresvedčilo. Čo už...

2 01.09.2019

Tretí Nekroskop je hneď od začiatku nakopnutý ako stíhačka. Sovieti zmršeným projektom otvoria bránu do inej dimenzie z ktorej občas vyletí nejaký ten hnus a na oplátku tam oni nahádžu pár ľudí že čo to spraví. Takto skončí na druhej strane aj zajatý imperialistický špión prezývaný Jazz a stihne so sebou ešte strhnúť aj jedného nepríjemného ruského hajzla. Všetky tie popisy sibírskej základne, samotného experimentu aj bizarného cudzieho sveta sú zmáknuté, zaujímavé a nemám k nim žiadne výhrady. Samozrejme vzhľadom k naturelu tejto série neprekvapí že nový rozmer je plný hašterivých a tyranských upírov obývajúcich svoje zámky, po Frankensteinovsky pozliepaných zo zmodifikovaných tiel rôznych úbožiakov. Potešila prítomnosť telepatky Zek, ktorá sa objavila už v predchádzajúcom diely a ako ideologicky nepohodlná ( stále sme v časoch sovietskeho zväzu ) osoba mala tú "česť" byť poslaná bránou na "hviezdnu stranu. Stále som nespomenul samotného Nekroskopa, lebo ten už tak nejak tradične nemá, hlavne v prvej polovici až trištvrtine knihy veľa priestoru, vlastne len pár pasáží kde rieši kam sa podeli jeho žena a syn, plus neskôr kam sa podel agent Jazz. Vlastne si myslím že Harryho hrdinský nástup vo finále môj celkový zážitok skôr narušoval, lebo celý čas sledujeme nejaké postavy hodené a pretĺkajúce sa nepriateľskou dimenziou a potom ich z ničoho nič len tak opustíme pretože tam zrazu nabehne Superman Keogh ako nejaký naspídovaný Gandalf a začne smažiť upírov bleskami zo svojej zadnice. To síce trochu preháňam, ale bolo to niečo v podobnom duchu a posunulo ladenie príbehu ešte viac smerom k epic fantasy. Inak my ale ten odklon od hororu k fantasy nevadil, lebo som sa proste bavil, len ten záver by som jemne ošomral, pretože to proste dosť nemilosrdne utne rozbehnuté vyprávanie len aby bolo jasné že je to stále o Nekroskopovi. P.S. to že cigáni pochádzajú z inej dimenzie ma ako slováka úprimne pobavilo... mier!

2 18.08.2019

Takmer polovicu knihy som si hovoril že to proste nie je tak zaujímavé ako prvý diel, základ príbehu je postavený na barličke že sa "mŕtvy" upír Tibor Ferenczy okrem onoho plánu s Dragosanim pokúša oživiť sám seba aj pomocou stvorenia poloupíra, ktorého matku znásilnil chápadlom. Okrem toho tvoria dej samé flashbacky do minulosti a všetky postavy sa tam len mihajú, vrátane samotného Nekroskopa Harry Keogha uväzneného v podivnej posmrtnej metaexistencii. Neskôr sa ale začne balvan valiť z kopca, pasáže z Tiborovej a Faethorovej minulosti plnej vražedného šialenstva majú grády, upírsky pankhart a satanáš samouk Julian Bodesku sa stáva riadne zvrhlým bastardom a ako bonus tam buble nemysliaci surový, upírsky protohnus pod podlahou v pivnici. Taktiež špiónska linka príbehu ( stále je studená vojna ) solídne graduje, pričom za vrchol knihy považujem útok na Bodeskov "brloh" plný plameňometného grilovania úpírskych psov i nahých žien v kúpeľni. Áno, všetky tie morbídne a brutálne detaily s perverzným podtónom rozhodne potešili, stále žiadna gotická emo romantika len poctivý horor. Trochu by som asi skritizoval finálne zúčtovanie, proste preto lebo značne kopíruje to z prvého dielu, aj keď samozrejme zombík s polovicou hlavy zatĺkajúci kolík do upíra pomocou náhrobného kameňa je bizár ako sviňa a to ako sa Harry napokon vysporiadal so svojou nehmotnou existenciou bolo celkovo parádne vypointované vyústenie. Takže nakoniec som bol opäť spokojný.

2 26.07.2019

Zaujímavá vec s upírskou tematikou, aj keď tí upíri sú tam vlastne len okrajovo a neovplyvňujú priamo fyzicky samotný dej. V každom prípade je určite fajn že to nie sú moderný trblietavý emáci, ale odporný vyčúraný paraziti najhnusnejšej kategórie. Dej ako taký je rozdelený na dve súbežné linky, pričom viac priestoru nedostáva prekvapivo hrdina, teda titulný Nekroskop, ale je ho "protivník", sovietsky ( studená vojna a špióni fungujú ako motor príbehu ) nekromant Dragosani špecializujúci sa na vypočúvanie mŕtvol veľmi nechutným spôsobom a plánujúci získať tajomstvá jedného skoromŕtveho upíra pochovaného uprostred rumunských lesov. Samotný hrdina sa oproti tomu rozbieha veľmi zvoľna, objavuje svoje schopnosti tlachania z mŕtvymi a pasáže s ním sú kratšie než Borisove. Nakoniec sa títo dvaja samozrejme stretnú, ale to už je jeden z nich upír a druhý superman čo sa dokáže pomocou metafyzických rovníc vo svojej hlave teleportovať a vyvolávať armády kostlivcov. Záver je v kontraste s dovtedy precízne budovaným hororíkom taká rozšupnutá mysteriózna fantasy, ale mne to náladu nepokazilo ( Dragosaniho finálny časopriestorový rozsudok ma dostal ). A vzhľadom k počtu nasekaných pokračovaní by som povedal že sám autor bude nejaký druh upíra čo svoje pôvodné originálne nápady vysaje až do kostnej drene... veď uvidíme.

2 16.07.2019

Tretí diel už definitívne prišiel o čokoľvek čo robilo vesmírnu odyseu zaujímavou, Clarke možno dokáže popísať technické detaily vesmírnych letov tak, že to ani dnes nepôsobí smiešne, ale rozhodne nedokáže normálne odvyprávať ani obyčajnú jednoduchú historku akou 2061 proste je. Z nejakého vesmírneho mystéria neostal ani prd, len politika, technické popisy čohokoľvek-kedykoľvek a za tým všetkým skrčená naivná Verneovská zápletka o stroskotancoch na Europe čo nájdu diamantovú horu ( a žiadnych mimozemšťanov, lebo tí sa vraj ukryli ). Clarke si dá záležať na životopise čínskeho magnáta čo sa knihou len mihne či detailmi obratu kozmickej lode, vrátane toho že je dôležité ju osprchovať v kometárnom gejzíre, ale samotná záchranná akcia je nakoniec odbitá "mimo záber", zato toho ako si posádka kráti dlhé chvíle na ceste si užijeme do sýtosti. Z celého diela som mal akurát dojem halabala zlátanej fušeriny ktorá sa tragicky neúspešne tvári ako hard sci-fi ale je úplne prostučká, skáče len hore-dole, vyžíva sa presne v tom čo ma vôbec nezaujíma, súvislým príbehom príliš neprekypuje a dokonca kašle na vlastné pravidlá ( no fakt, čo to tajomné varovanie o nevstupovaní na Europu ktoré je porušené a nič z toho... ). Toto je bieda!

2 07.07.2019

Keď je treba zabrániť svadbe, Pratchettove čarodejnice sú ideálne kandidátky na splnenie misie a Ich jasne vyprofilované akčné charaktery neomylne ťahajú celý príbeh, dávajúc na frak všetkému a všetkým. Takže sa vydajú na cestu, počas ktorej neustále narážajú na situácie kde sú ľudia aj zvieratá kýmsi zmanipulovaný aby sa správali podľa klasických rozprávok. Najviac ma asi zaujal ten schizofrénny vlk, aj keď to nebola práve jedna z tých vtipných vložiek. Inak je to ale neprekvapivo o tom ako sú fúria Zlopočasná a veselá starenka Oggová ťažko nad vecou a silou arogantného uragánu riešia všetky problémy napríklad tak že proste sfackujú stádo býkov valiace sa mestom, nehovoriac o tom ako dokážu sebedrsnejšieho protivníka psychicky zlomiť len pomocou diabolsky rafinovaného špárania sa v uchu. Ich mladšia a neistejšia kolegyňa Magráta sa im viac menej iba pletie pod nohy ( aj keď je to celé oficiálne jej akcia ) a mení svojou tvrdohlavou kúzelnou paličkou všetko na dyne. Takže z toho vychádza fajn oddychová zábavka s hláškami ( starenkine svojrázne pokusy hovoriť vlastnoručne spatlanými cudzími jazykmi boli brilantné ) a tentoraz menej abstraktným "zlom" než v pár predchádzajúcich Zemeplochách. Miestami som uvažoval či nedám štyri hviezdičky, ale tie tri sú nakoniec tak akurát.

2 30.06.2019

Americký novinár pátra po autenticite Ježiša a jeho zázrakov a má to vysoké hodnotenia, takže som sa do toho pustil aj ja. Kniha je pojatá ako séria rozhovorov pri ktorých autor rozoberá hodnovernosť jednotlivých aspektov evanjelií s niekoľkými novozákonnými top expertami, ktorý drvia na prach každú pochybnosť... teda skoro, lebo ja som ateista ukovaný vo vyhniach Mordoru a keď nejaký ( akokoľvek fundovaný ) týpek vyhlási že zázrak sa musel stať lebo staroveký pisateľ dokázal správne opísať miesta na ktorých sa odohrával, tak proste nepadnem hneď na zadok s modlitbou na perách. Pozitívom je to že Strobel dáva správne rýpavé otázky a dostáva vyčerpávajúce odpovede nad ktorými sa proste človek musí zamyslieť a nejako spracovať ( a treba povedať že čím som to dlhšie trávil, tým viac sa mi to všetko zdalo ako celkom šikovný manipulačný manifest. ). Ono, všetci tí experti sú veriaci, často teológovia, či dokonca kňazi, takže ma neprekvapuje že dochádzajú iba k jednoznačne kladným odpovediam na to či bol Ježiš zosobnený Boh ( ak to o sebe Ježiš tvrdil, vraj to musí byť pravda práve preto že je to také extravagantné ) a mesiáš čo rozhadzoval zázraky ako lentilky a popri tom sa ešte musia občas decentne rozhorčiť nad tým ako sa stále niekto pokúša tieto veci spochybniť. Všetci pochybovači, skeptici a ateisti sú tu celkovo iba za takých habkajúcich truľkov ktorý sú radi ak dajú dohromady aspoň súvislú vetu aby ju naši apologéti mohli rozcupovať. Oni si síce dokážu výrečne vyargumentovať čokoľvek ( ale to dokáže aj Däniken keď tvrdí že pyramídy postavili mimozemšťania ) a že apoštoli a evanjelisti proste nemohli klamať, mystifikovať či sa len mýliť, ale pre mňa je to stále o tom že niekto pred 2000 rokmi píše o zázrakoch a ja tomu môžem iba veriť alebo neveriť. Hlavne v prvej polovici má Strobel tendenciu uspokojiť sa s odpoveďami ktoré vo mne akurát vyvolávali ďalšie otázky a aj keď nakoniec poznamená že kniha proste nemôže obsiahnuť všetko, tak ma štve ak sú mi teda predkladané takéto rádoby definitívy, ktoré vraj dovtedy pochybujúceho autora absolútne odrovnali. Hovoria tu o tom že minimálne 10 000 židov v krátkej dobe opustilo svoju vieru a prešlo ku kresťanstvu, čo sa dá vraj vysvetliť iba tým že videli oživlého Ježiša, ale ani podľa evanjelií ktoré opisujú jeho "posmrtné" zjavenia ho toľko ľudí nemohlo vidieť a väčšina z nich teda musela konvertovať z "druhej ruky", čiže na základe toho čo tvrdili iný ľudia. Taktiež keď sa to hodí, je nám pripomenuté že v staroveku neboli žiadne noviny, rádio a televízia, takže keď Herodes vyvraždil novorodeniatka takmer nikto si to vraj ani nemusel všimnúť, ale zato ak by boli v evanjeliách o Ježišovi napísané nepravdivé či skreslené údaje, hneď by bol údajne oheň na streche a "pamätníci" oných udalostí by sa museli predsa ohradzovať voči takým bludom. Verdiktom knihy proste je že nový zákon je na železobetón stopercentne pravdivý, medzi historickým a mýtickým Ježišom nie je žiaden rozdiel a že je to tak si môže každý overiť tým že sa k nemu obráti. Sorry, toto nežeriem... každopádne aj keď ma kniha o ničom nepresvedčila, tak ju asi odporúčam skúsiť, ale neberte ju moc vážne, lebo je veľmi ľahké podľahnúť veľkohubej sebaistote Kristových obhajcov a nadobudnúť dojem že všetko čo povedia má zmysel... ale nemá, stačí to len rozdýchať a nestratiť hlavu.

2 01.06.2019

Keď exploduje časovaná čierna diera, narušená realita sa krúti ako Trump na háčiku a pokiaľ sa z toho človek nezblázni, tak sa aspoň povracia. Po surrealistickom únikovom nášupe sa rieši čo ďalej s uniknutým Shaitom, výlevkou v časopriestore ktorá hrozí vycucnúť planétu a Hartmann uvidí naživo Danteho peklo aj s duchmi zo Skubiho Dú. Hlavne ale Charity prežíva akútne stavy paranoje keď netuší o čo galaktohipisákom Jaredom vlastne ide a za každým rohom vidí nekalé úmysly. To ma na tom bavilo najviac, takže napriek tomu že tento diel bol vcelku pokľudnejší, udržuje nervózne napätie čo by sa dalo laserom rezať.

2 03.01.2019

Tentoraz to Charity dotiahla až na päť hviezdičiek, lebo Peklo z Ohňa a Ľadu frčí na naozaj výrazných prvkoch. Cesta do New Yorku skrz zónu mrazu na Moronskom megachrobákovi alias chodiacej oceliarni ( páči sa mi ako si autor vymyslí nejakú prehnanú hovadinu a potom si to obháji tým že nechá aj hrdinov krútiť hlavami že ako môže tá emzácka absurdnosť fungovať ), do toho pasáže s podivným týpkom žijúcim v podivnej zakuklenej kolónii na hmyzáckej vesmírnej stanici a ten záverečný multiplikačný schizo masaker to úplne dorazil. Toto už bolo poriadne prepálene husté a tak neváham.

2 01.01.2019

V rámci zmeny prostredia sa dej presúva transmitérom hmoty do Paríža obrasteného mimozemskou burinou. Francúzi sú naštvaný, lebo miesto lahôdkových žiab a slimákov majú teraz akurát zmutované krysy a emzáckych mravcov vegetujúcich v bahne. Charity a spol. si v meste lásky užívajú trocha tradične vražednej romantiky, zatiaľ čo zmätený megaman Kyl objavuje kto vlastne je a zradcovský Guvernér Stone zas ( nie príliš prekvapivo ) odhaľuje že je to s ním trochu komplikovanejšie. Okrem štandardnej akcie a pár nových čriepkov informácií ( ktoré však stále príliš odpovedí neposkytujú ) by som vypichol existenciálny rozhovor Charity s Gurkom, ktorý opäť podčiarkuje vesmírnu bezvýchodnosť celého snaženia. Ale karavána ide ďalej...

2 29.12.2018

X rokov po konci sveta precitá Charity z mrazáku, spoluzmrazenec je fuč a spustošenou krajinou sa preháňajú imitácie Mad Maxa dotované emzáckymi vládcami planéty. Druhý diel série je celkovo pútavejší vďaka skúmaniu drsného postapokalyptického sveta pod nadvládou hmyzích kruťákov. Taktiež do deja vstupujú zaujímavejšie postavy ako vodca motorkárskeho gangu Skudder, protivná púštiarka Net a groteskný vyčúraný trpaslík Gurk. Ako hovorí názov knihy, budúcnosť pekne smrdí a každá ďalšia informácia je len horšia, ale ľudkovia sa nakoniec vyhecujú k nejakej rebelii a zamordujú pár hnusných votrelcov. Hrdinovia si podajú ruky a hrrr na ďalší diel, odhaliť tajomstvá Moronov! Efektívne svištiace béčko.

2 24.12.2018

Problémový aztécky mladík túži uniknúť z nesnesiteľne ortodoxného údolia, ale v tom mu okrem fanatických kňazov a mátožných susedov bráni aj neprekonateľný terén a k tomu dvojhlavá obluda čo šmejdí nocou a žerie neposlušných ľudkov. Hrdinovo rebelantstvo nakoniec spôsobí hlavnému kňazovi infarkt a následne dokonca nevyjde ráno slnko, ale na úteku pred popravou konečne nájde dvere vedúce... niekam kde to nie je o moc lepšie a všetci sú tam rovnako bigotne šľahnutý, akurát ich zoslabnuté telá podopiera exoskelet ( v knihe to nazývajú eskoskelet ) a majú lejzrové búchačky. Hlavnou myšlienkou knihy je pre Harrisona typický konflikt premýšľajúceho hrdinu so skostnatenými panákmi pre ktorých dva a dva rovná sa päť, pretože to káže ich viera. Zaujímavá bola pasáž kde hrdina beží po "kulisách" nebies, veľmi živý opis až sa človeku zakrúti hlava. Pravda, všetko je tu miestami až nepríjemne zjednodušené pre potreby béčkovej story, takže trebárs hrdina, azték z primitívnej dediny, je informácie hltajúci génius proste preto že jeho rodičia nešťastnou náhodou neboli, takpovediac príbuzný, zatiaľ čo všetci okolo bez výnimky sú len nenapraviteľne vymleté bábky. Ale určite je to svižné dobrodružné sci-fi z atraktívneho prostredia a čo tým chce Harrison povedať to aj povie, čiže sa nemíňa účinkom.

2 26.11.2018

Pirátske peklo spočíva v tom, že sa všetci nahrnú na planétu smrti Pyrrus a spustia vyhladzovanie všetkého naštvaného živočíšstva. Celá kniha je tak vlastne jeden veľký výsadok a svištiaci masaker doplnený o reality show. Všetko totiž snímajú štáby a všetci v galaxii stavajú na výsledky boja. Cieľom prešpekulovaného plánu fikaného Hrdinu Jasona je ale samozrejme zničenie pirátov, ktorý sa v šialenom hurááá vytržení vrhajú do samovražedných akcií. Aj vďaka kompaktnej priamočiarosti sa moje hodnotenie vyšplhalo dosť vysoko, ale niečo predsa len ofrflať ( okrem stále nedoriešených maličkostí z predošlých dielov ) musím a to záverečný všetkoriešiaci zvrat ktorý bol príliš rýchly, vágny a vlastne o ničom. Ono, hrdinovia tejto ságy podľa mňa vôbec nemajú potenciál na čokoľvek viacdielne a centrovanie všetkých problémov vesmíru okolo planéty Pyrrus už vôbec nie. Toto vyvrcholenie často nezmyselného snaženia bolo zrejme najlepšie aké mohlo byť, ale naozaj už stačilo. Ešte vraj existuje ďalší diel, ale ten si asi strážia rusi ako štátne tajomstvo.

2 08.10.2018