TERRORDROME komentáře u knih

(SPOILER) Bratia Strugacký sa prezliekli za istého S. Jaroslavceva aby sa oslobodili od všetkých pravidiel a napísali rozprávkovú space operu plnú lietajúcich tanierov, čajníkov a kastrólov. Hneď začiatok je dosť surrealistický, keď traja super borci nazývaný Atos, Porthos a Aramis prídu na to že zmizol kus krajiny, ktorú "vycucol" vesmírny pirát Dvojhlavý Jul pre potreby Veľkého Krakena. Keď Jul unesie kamarátku týchto troch, tak som teda logicky očakával že v jej záchrane bude spočívať ona cesta do pekiel, ale v skutočnosti pozemšťania nakopú mimozemské pirátske jašterice, morské hviezdice a mončičákov ako nič a až neskôr sa vláda rozhodne že je nutné poslať na planétu vagabundov trestnú výpravu ktorá... taktiež prebehne ako nič a celá populácia kozmických šmejdov je zatknutá mimo záber. Pokiaľ sa vyprávajú historky o pozadí a histórii udalostí je to odľahčená zábava pripomínajúca výpravy Aladára Miazgu na rôzne bizarné planéty, ale keď má dôjsť na akciu odohrávajúcu sa tu a teraz, tak to akoby autorov príliš nezaujímalo a snažili sa to mať čo najskôr za sebou. Rozkúskovanosť príbehu na tretiny u takejto jednoduchej bláznivej historky moc nepridáva a zvlášť v poslednej tretine ktorá sa odohráva o x rokov neskôr. Najlepšou postavou je bez debát ukecaný Dvojhlavý Jul, všetci ostatný sú charaktery na úrovni pornofilmu čo sú všetci namakaný a stále im stojí a to tam neskôr ešte pridajú aj ich deti. To že jednotlivé veci v tomto vesmíre nedávajú zmysel a emzáci z planét kde nepoznajú kyslík a pijú kyselinu pokojne dýchajú pozemskú atmosféru a naopak by vzhľadom k rozjuchanej LSD povahe príbehu nevadilo, za mňa hlavne škoda že je to viac koláž než priamočiare dobrodružstvo.

4 23.10.2022

Je Temný Obraz najlepšie Dickovo dielo? To je vzhľadom k jeho rýdzo feťáckemu charakteru trochu zložité, lebo minimálne polovica textu sa dá označiť za čistý blábol a je len na vás či si dokážete užiť všetky tie nádherne nezmyselné dialógy a myšlienkové pochody vysmážaných hrdinov. Kniha má v zásade dva sci-fi prvky, nejakú novú super drogu o ktorej sa vôbec nevie kde vzniká a maskovacie zariadenia protidrogových agentov vďaka ktorým majú veľmi neurčité tvary. Vtip je v tom, že nikto nepozná identitu agentov, takže je hlavný hrdina poverený sledovaním samého seba, lebo má na feťáka žijúceho v rozpadnutom baráku podozrivo veľa peňazí, ktoré ale v skutočnosti zarobil práve ako agent. Áno, bavila ma tá smažená fritovaná absurdnosť, paranoidné výplody, historky o hašišovom robotovi a ten moment keď chudák Bob prestával rozlišovať kto vlastne je ma krásne rozsekal. Ale samozrejme je tu nejaké to ale a to sú pre mňa hlavne skoky vo vyprávaní ktoré narušujú plynulosť rozpadu hrdinovej osobnosti, takže preskakujeme z bodu kde začal pochybovať do bodu kde je už úplne mimo a nakoniec len smažená troska vznášajúca sa niekde v diaľavách. Všetko čo bolo tak úžasne rozohraté je v istom bode zmietnuté zo stola, lebo už na tom nezáleží a aj keď to stále dáva svojho druhu zmysel a speje k finálovej pointe, tak mám pocit že mi tie úskočné manévre ukradli časť zážitku. Ale čo by som asi chcel od feťáckej odysey, že? Takže je to moc fajn, ale v mojich očiach to malo na viac, keby autora nenapadlo zahnúť za roh.

4 16.01.2022

(SPOILER) Niekto tu píše že v tej knihe sa strieda len chaos s regeneráciou, s čím sa dá súhlasiť. Autor ide ešte o trochu ďalej než jeho kolegovia a "hrdinami" jeho entropie sú dvaja démoni čo zabíjajú a ničia proste pre zábavu, k tomu žerú ľudí, chlastajú, fetujú a vôbec sú to strašné hovädá. Jeden má telo krpatého starčeka napchaté nekonečnou zásobou cigariet a ten druhý aj podľa obalu vyzerá ako Caleb z hry Blood a iba jeho superoblek drží na uzde nekontrolovateľne tryskajúcu silu pomocou ktorej roztrhne výškovú budovu na dvoje. Títo dvaja sa dajú dohromady lebo im je spolu veselo a rezko zabŕdajú do šialených masakrov až sú po kolená v... hovnách, lebo s takým zbesilým prístupom spoľahlivo naštvete celý svet a kresťania nie sú žiadny dobráci. A všetko to beztak riadi satan, takže sa akcia zvrháva v regulérnu apokalypsu s brutálne nabúchaným anime pápežom a nakoniec sa to rozplizne v totálne mazlavé žužu. Niečo ako záver vesmírnej odysey, akurát s hromadou vyvrhnutého hnusu čo ulepí celý svet. Strašný bordel a asi jediná kniha kde som si celý čas prial aby hlavný hrdinovia prehrali a boli čo najkrutejšie zmasakrovaný, aj keď boli určite zábavný a už len kvôli tomu že tam preberajú film Tetsuo majú jednu hviezdičku k dobru.

4 03.01.2022

(SPOILER) Tak predovšetkým, čo presne znamená že je preklad voľne prerozprávaný podľa originálu? To si ako "prekladateľ" knihu prečítal a potom ju po pamäti dal nejako dohromady? Každopádne, či už je preklad verný alebo len približný, Čierny Mustang sa od iných Mayoviek nijako nelíši. Tie isté motívy, ten istý postup a tie isté výsledky, v tomto prípade dokonca ešte viac zjednodušené a drvivejšie. Vinnetou a Shatterhand prídu o svoje zbrane a idú si ich vziať späť! Prakticky nič im nestojí v ceste, zo stôp vyčítajú nie len to kde sa nepriateľ nachádza, ale aj čo si myslí a prekabátiť pár namyslených indošov je úplná hračka. Tým to ešte nekončí, lebo ponížený indiáni obratý o všetko plánujú posledný zúfalý pokus o pomstu, ale ten rovnako drvivo nevyjde, čo už náčelník Čierny Mustag psychicky neunesie a je z neho úplná troska. Nejaké napätie či dobrodružstvo, ktoré človek logicky očakáva, ostáva len v oficiálnom žánrovom zaradení, lebo keď sú hrdinovia dokonalí, až znudený supermani, ktorých nič neprekvapí a záporáci len banda mrzkých tupoňov ťažko z toho vzíde niečo epické a vzrušujúce. Jedinú nepríjemnosť na ceste za vítazstvom, predstavuje ožratý dozorca ktorému ujde zajatec zo studne. Ako plus je tu komedálny prvok Hobble Frank, ktorý ani tentoraz nesklame a jeho komolenie odborných výrazov tradične pobaví. Nakoniec dávam tri hviezdy, lebo sa to napriek všetkej Brežnevovskej strnulosti nečítalo zle a utieklo. Ale sakra Karl, hrdinovia potrebujú nejakú výzvu, nemôžu proste len celý čas vyhrávať!

4 05.12.2021

Po nejakých tých prekonaných Mayovkách už som k ďalšej pristupoval s pozície mierne škodoradostného proroka predpovedajúceho dej knihy. Vidím zálesáka idúceho prériou ktorý sa dozvie že niekomu hrozí nebezpečenstvo, čo ho privedie na nekonečný kolotoč stopovania, odpočúvania a oslobodzovania, Howgh! Nuž, mám samozrejem pravdu, tým hrdinom je sám Shatterhand a jeho cieľom pomoc Bloody Foxovi ktorého sa chystajú vyklepať Komančovia. Plus tým istým Komančom vyrvať z pazúrov Old Surehanda, pretože čím viac Old Niečohandov pokope, tým je na svete viac mieru a spravodlivosti. Všetko je presne na svojom mieste, Shatterhand vždy dopredu vypočuje nepriateľské plány, takže záporáci idú len konštantne do pasce a jediná reálna prekážka Oldovho triumfu je jeho príliš horlivý "parťák", takzvaný kráľ kovbojov, alias Old Wabble, alias starý trtko. Robím si z toho srandu ale je to poctivá Mayovka ktorá presne spĺňa požiadavky naivného dobrodružstva a napriek tomu že špatoši nemajú šancu dosiahnuť čokoľvek, disponuje aj solídnym napätím. Treba povedať že aj keď sa furt hovorí o strieľaní, tak pušky po celý čas mlčia a všetko sa nakoniec rieši len dohovorom. Mojou najväčšou kritikou, okrem Shatterhanda rozjímajúceho o bohu, tak ostáva onen titulný Surehand ktorý je verný svojej charakteristike mlčanlivého lovca, človek o ňom väčšinou ani nevie, len občas niečo povie aby sa vedelo že je stále tam. Až som si hovoril načo tam sakra vôbec je, keď nie je vlastne k ničomu, ale má isté tajomstvo ( nevalné, ale predsa ), takže spolu s ohrdnutým Old Wabbleom snáď zamieša karty v druhom diely.

4 13.06.2021

(SPOILER) Takže ďalšie postapo do zbierky. Svet prikryla tajomná clona a po prechodnej dobe temna, keď nebolo vidieť ani prd sa ten bordel klasicky rozdelil na dve polovice. Na jednej strane všemocný Techcorp a na tej druhej fanatické barbarské hordy plieniace v mene svojho rubínového boha a jeho bezmenného proroka. Hlavný hrdina patrí k takémuto klanu, ale rád by ho zničil, lebo mu zabili jeho bigotného alkoholického otca. Avšak najprv potrebuje z vodcu vydolovať isté informácie a prežiť dva týždne prikovaný vo vani plnej hovna. To že je hrdina a jeho "parťáci" banda nihilistických šialených hoväd ženúcich sa nepríčetne do skazy ma bavilo. Hlavne v závere sa to zvrhne na bezbrehý masaker kde špeciálne jednotky, hrbatý cyborg aj prostá čvarga s vidinou odmeny lezú do mlynčeka na mäso a vychádzajú druhým koncom ako rezance. Každopádne to končí v najlepšom, takže sa nedozvieme odpovede na žiadnu s položených otázok ( samotná clona, bezmenný "spasiteľ" či počítačový vírus meniaci ľudí na samovražedných atentátnikov ). Autor zaťal sekerku hlboko a nech sa snaží aby v pokračovaní odhalenia stáli za to, inak sa nepoznám. Zatiaľ to bolo v postate super.

4 18.04.2021

(SPOILER) No hej, ono je to taká Tolkienovská fanfikcia kde sa autor dvakrát nepretrhol vlastnými nápadmi a iba zúrivo drví všetky fantasy klišé, kulisy a typy postáv. Tajomný mág príde za obyčajným chalanom pretože sily zla sú v pohybe a on je ten vyvolený stratený kráľovský potomok, ktorý ako jediný môže použiť zázračný meč aby zastavil strašného čierneho mága zvaného čierny mág. Pridá sa k nim udatný hraničiar, mrzutý trpaslík aj nejaký tí elfský bratia a spolu po ceste na steampunkový zámok zápasia s Jožinom z bažín či samoopravovacím prasopsom. Práve tie skromné postapo prvky fantasy sveta ktorý je pozostatkom atómovej civilizácie čo zničila sama seba sú na tom celom jediným záchvevom originality, ale nejaká zvláštna pozornosť sa tomu nevenuje. Inak celkovo kvitujem ten béčkový prístup kde nemusím preskakovať strany plné elfskej poézie a radšej sa držíme kľučkovania s vyplazeným jazykom nebezpečnými lokalitami medzi rôznorodou háveďou. Škoda že hrdinovia nikdy nedokážu zachrániť sami seba a vždy im len musí na poslednú chvíľu helfnúť niekto tretí, kto sa objaví v pravý moment. Keď sa to tak deje zas a znova a furt a stále, začne to človeku vytekať ušami. Najhoršie na tom celom je ale fakt že je nám predhadzovaná nejaká akože strašná osudová hrozba, ale je to len nejaká tradičná zgerba trollov čo si čierny mág vytiahne zo zadku a pošle buzerovať svet. Preto ma ani záverečná megarubačka aspoň spočiatku moc nebavila, lebo je to len anonymná masa debilov proti zmäti strašne moc gýčovito udatných hrdinov ktorý sú mi vlastne ukradnutý a najlepšou postavou celej knihy sa pre mňa stal jednoruký zlodej, lebo je to fajn pako. No a potom je tu ten čierny mág, najšialenejšia hrozba na svete ktorý sa vo finále konečne objaví a dokáže vzdorovať hrdinovi s kúzelným mečom snáď aj 5 minút, nech nežerem! Nuž, tak som im naložil, ale ako nepríliš vynaliezavá plagiátorská béčková jazda fantasy svetom dokáže svojim sileným drevorubačetvom predsa len solídne pobaviť a neuspať. Snáď sa tu autor naozaj len rozbieha a v ďalších dieloch zo seba vydlabe niečo trochu menej kostnaté.

4 08.04.2021

Keďže sa jedná o nepoužitý materiál z nekroskopových stratených rokov, teda z toho najhoršieho čo nekroskop kedy priniesol, moje očakávania boli hlboko pod úrovňou mŕtveho mora. Neexistujúcu latku sa ale ani Harrymu Keoghovi nepodarilo podliezť aj keď je jeho charakter na bode mrazu, lebo hlavnou postavou tohoto odrezku je treťotriedny záporácky upír/gangster ktorý svojou neokrôchanosťou tak dožral svojich mafiánskych pánov že ho nechali nakaziť besnotou, morom a leprou a poslali ho to roznášať. On je ale tak neschopný že sa vskutku skôr rozloží než oslintá svoju obeť. Tie popisy kde má topánky plné hnisu až za sebou necháva slizovú stopu ako slimák boli chutnučké. Na záver dokonca nečakane akčne zaskóruje aj ten Keogh s ostrelovačkou a bombami, za čo má u mňa jeden malý bezvýznamný bod. Naviac je to iba také krátke ( a nesnaží sa ani nič moc okolo vysvetľovať takže nezainteresovaný divák nevie ktorá bije, ale ja to iba kvitujem ) takže v rámci možností môžem hodnotiť vlastne iba kladne .

4 14.03.2021

Ako popísať zrozumiteľne dej tejto knihy niekomu kto ju nečítal? Zem je po vojne s Titáncami, nerodia sa deti ( za čo môžu číňania! ) a ľudia hrajú hru zvanú blafák o vlastníctvo rôznych miest. Dôvod na túto hru je, že Titánci vraj obľubujú náhodný presun majetku. Jeden z hráčov je zavraždený, hlavný hrdina má výpadok pamäti a zažíva halucinačné výlety pri ktorých všade vidí maskovaných emzákov. Plus naštvaný psionici, zbesilá telekinetička a zákulisný súboj medzi Titanskými frakciami... Je to zábava číťať a psychotická nepredvídateľnosť tomu dodáva grády, akurát som zo skúsenosti tŕpol či sa to celé nakoniec nevyvinie v makový trt. Nuž nie tak celkom, ale po tom čo začalo ísť do tuhého a ľudský protagonisti boli vtiahnutí do skutočnej planetárnej hry o... neviemčo, tak to hodí spiatočku a vlastne sa vrátime tam kde sme boli. Nepôsobí to frustrujúco a dokonca dáva zmysel, ale predsa len by človek od Dicka chcel aby mu to vystrelilo mozog z hlavy miesto zaliatia octom. Takže fajn.

4 07.02.2021

(SPOILER) Tak za čo bude Smrť dneska? Túto rýpavú otázku si nemôžem odpustiť, ale treba povedať že zo všetkých smrťáckych príbehov ma tento bavil najviac, čo bude asi tou modrastou iskrou šialenstva čo má v oku. Je totiž treba zabiť Otca Prasiatok, čo je Zemeplošská obdoba Santa Clausa a tak si Smrť nasadí falošnú bradu, vypchá brucho vankúšom a so sloganom Ho-Ho-Ho rozhadzuje malým bastardom vytúžených poníkov. Rozhodne je to absurdnejšia situácia než keď Smrťko odišiel kosiť obilie a naviac sa zdá že mu chvíľami začína definitívne hrabať, aj keď sa ho sluha Albert snaží udržať v realite ( a vychlastá pri tom oceán Cherry ). Čo a prečo sa vlastne deje zisťuje Smrťova vnučka Zuzana ( ktorá sa inak snaží byť normálna, až na to že musí zmlátiť celú populáciu bubákov kutáčom ) s pomocou Krysieho Smrťa a tentoraz ešte nechutnejšieho havrana ktorý túži len po vyzobávaní očí z mŕtvol. To všetko je super, len som si hovoril že kniha je na takú story moc dlhá a nakoniec prišiel ten okamih keď na povrch vybublala všetka priestorová výplň v podobe filozofických okienok a zástupu zhmotnelých personifikácií ktoré sa zjavujú aby motali hlavy už tak dosť zblbnutým mágom. Smrť taktiež robí stále podivnejšie hovadiny, ale zas treba povedať že keď vykradne reštauráciu, rozdá jedlo žobrákom ( excelentne humusácka eskadra známych somrákov ) a kuchár potom musí pripravovať všetky chody z topánok a blata tak to samo o sebe vtipné určite je. Niektoré veci som asi tak úplne nepochopil, napríklad ako bol vlastne Santa "zabitý" a načo malo sakra slúžiť ovládanie detí pomocou hromady zubov. Asi nemôžem vedieť všetko lebo nie som boh vševedenia. Každopádne finále bolo jedno z tých lepších a poukázanie na to že starý bohovia dostávajú nové funkcie trefné, takže celkový dojem ostáva kladný. HO-HO-HO... !

4 03.01.2021

(SPOILER) Syn Lovca Medveďov ponúka presne to čo by človek od Karla Maya čakal. Na druhej strane je to až príliš moc doslovne na najtenší chlp bezsrstej mačky presne to čo by človek od Karla Maya čakal. Plusom je že na rozdiel od Vinnetouovej série toto nie je taký rozsekaný bordel, ale jednoduchá kompaktná historka o záchrane oného lovca medveďov ktorý padol do rúk krvilačný Siouxom Ogallalom túžiacim umučiť nejakého belocha na hroboch ich náčelníkov, ktorých kedysi zabil... Old Shatterhand! Príbeh rozohrávajú nové postavy Tučný Jemmy a Dlhý Davy ktorý sa spolu s hobľujúcim Frankom a synom medveďobijca vydajú na záchrannú misiu. Musím oceniť solídny humor, prekáračky a Frankove neustále komolenie "náročných" slov, veď je predsa indulgent. Naopak kritika sa paradoxne znesie na hlavu toho kto by mal byť najväčšou superstár príbehu a to je samotný božský Shatterhand. Akonáhle sa objaví je všetko pevne v jeho neomylnej a dokonalej réžii až to nie je pekné a všetci ostatný mu môžu tak maximálne... asistovať a aj to len biedne. Dokonca aj Vinnetou, sám ďalší dokonalý exemplár spojujúci všetky ušľachtilé vlastnosti, je tu iba Oldov pritakávač. Ak sa ostatný rozhodnú urobiť niečo na vlastnú päsť, vzíde z toho nevyhnutne jedine trápna blamáž ktorá Shatterhandovi pridáva vrásku na ľavom oku. Samotné dianie je inak klasický mix stopovania, zajatí a oslobodení, s tou zaujímavosťou že každý nepriateľ na ktorého narazia je nakoniec konvertovaný na priateľa a len ten najhlavnejší a najneústupnejší je nútený zhynúť ako podvraťák v bitke medzi soptiacimi gejzírmi. Nie je to vták, nie je to lietadlo, je to May a všetko čo k tomu patrí v dobrom aj zlom.

4 07.12.2020

(SPOILER) Lem sa púšťa trochu ďalej než na venušu, až ku hviezdam a potom doľava. Vesmírna výprava má trvať roky a presne taký pocit som mal aj pri čítaní. Len než sa dostaneme do rakety uplynú veky, behom ktorých spoznáme históriu rodného domu hlavného hrdinu, jeho vzťah s babičkou a aj všetky prepotrebné a veledôležité detaily o absolvovaní bežeckého maratónu s vyplazeným jazykom. Všetko informácie bez ktorých by následná vesmírna cesta nemala zmysel, však? Aj potom je to celé koncipované ako nekonečný opis rutiny letu v obrovskej konzerve. Keď máte more času na výlete cez pol vesmíru snažíte sa proste nejak zabaviť, možno aj získať odznak za vedenie filozofických rozhovorov, plus nejaká tá platonická skororomanca. Občas vyskočí zádrhel, menšia nehoda, otras mozgu, pôrod a hlavne som vkladal značné nádeje do ponorkovej choroby ústiacej do paranoje, keď niektorý cestujúci prestávajú veriť že sú skutočne vo vesmírnej lodi a dožadujú sa otvorenia dverí. Nanešťastie je to tiež len krátka epizódka ukončená preslovom múdreho starešinu ktorý prítomných dumbasov poučí o tom že komunisti za druhej svetovej predsa trpeli aby tu oni dnes vôbec mohli byť. No áno, to sú tie pozostatky Lemovho raného socialistického nadšenia. Najzaujímavejšia pasáž knihy je nájdenie stratenej americkej lode plnej atómových bômb a odporných plagátov s nahými ženštinami, z tých je hrdina obzvlášť úprimne zhnusený a rozmýšla či tie roznožené kreatúry s červenými nechtami a perami mohli byť skutočný ľudia. Sme sa trošku pobavili, ale cesta pokračuje a rádoby vrcholí pár kusými správičkami o emzákoch ktoré hrdina počúva z vysielačky zatiaľ čo vegetuje na nejakom šutre. Aby bolo jasné, nečakal som nejakú dobrodružnú space operu, ale toto bolo o dve konské dĺžky a žirafiu hlavu viac nedejové než dokážem zvládnuť.

4 02.12.2020

(SPOILER) Autori z východného bloku najradšej jazdili na Venušu, tam sa kapitalistom moc nechcelo. Pravda, tamojšie podnebie si obvykle predstavovali dosť romanticky, nie ako to reálne toxické skleníkové peklo kde prší kyselina. Lemova výprava je motivovaná údajne plánovanou inváziou z ružovej planéty, ktorej obyvatelia spôsobili Tunguzskú katastrofu. Musím povedať že som od príbehu teda čakal viac budovateľského nadšenia, ale vlastne okrem onoho absurdného projektu zo začiatku knihy, kde sa ľudstvo po definitívnom páde hnusného kapitalizmu snaží roztopiť arktické ľady pomocou nukleárnych ohníkov, sú zbytky ideomasáže iba také štandardné motivačné kecy. Nechýba však poriadna technická príprava v podobe školskej exkurzie, kde sa môže Lem vybúriť v tuningu a rozpisovať detaily fungovania čohokoľvek od vývoja rakiet, cez atómovú energiu až po ľudský mozog. Pasáž o vynájdení nového druhu supergumy pôsobila vyložene ako vedecké porno o bielych plášťoch v extáze. Zaberá to polovicu knihy a pokojne by som sa bez toho brnkania po atómoch obišiel, tak ako bez pasáží o minulosti hlavného hrdinu, pravého sovietskeho černocha ktorého starý otec zdrhol z Ameriky do Ruska. Keď už sme konečne na Venuši je to fajn, ani tam nie je moc teplo, len nejakých štandardných irackých 60 stupňov ( miesto reálnych vyše 400 ), voda je príjemná, občas chladivý daždík, snáď len ten zvýšený oxid uhličitý to kazí a hrdinovia si na ich veľké sklamanie nemôžu dať dole prilby ( to postavy z obdobne ladenej knihy Planéta Nachových Mračien od Bratov Strugackých urobiť mohli ). Pátranie po zákerných Venušanoch je nakoniec dosť zaujímavé, okrem štandardných cestovateľských problémov ako zničený vrtuľník a potreba prešliapať sa späť do rakety náročným terénom tu máme nálezy tajomných artefaktov a zničených zbytkov ako aj zápasenie so záhadnými úkazmi, lebo komunisti neboli jediný v slnečnej sústave kto rozkazoval vetru-dažďu. Napokon z toho vyjde ponaučenie že za všetko si Venušania môžu sami a neodvratne podľahli vlastným mocenským chúťkam. celkovo vzaté, dalo sa.

4 18.07.2020

(SPOILER) Po filmoch sa vylúpol na svetlo zemeplochy aj rock alias hudba s kamením a samozrejme to skončí masakrom ako svadba v Hošticiach. Démonická gitara spôsobí anarchiu v Ankh-Morporku a popri tom sa už zasa niekam stratil ten pako Smrť, ktorý proste v každom svojom príbehu trpí nejakou depresiou a tentoraz to pre zmenu skúša v cudzineckej légii a dokonca ako žobrák. Krysí Smrť ( "kvík" ) tak musí zverbovať do služby Smrťovu vnučku čo zostala po Mortovi, lebo niekto to odkosiť musí. Niektoré pasáže ma potešili až morbídnym humorom, keď sa havran tlmočník sťažuje že na bojisku je ešte toľko chutných mŕtvol a on už je tak plný že to ostane hniť bez úžitku. Zuzanka je fajn, možno by to po dedkovi mohla prebrať nastálo, lebo ten je napriek kecom o povinnostiach evidentne notoricky nespoľahlivý. Kšeftársky mástrmajnd Kolík cíti prachy a poskoka mu robí troll menom Asfalt ktorého v cirkuse pár krát prisadol slon takže je teraz širší než vyšší. Všetko je to fajn, ale stále mám pocit že sa iba opakujú veci z predošlých príbehov, teda až na vrcholnú scénu keď to Smrť rozbalí na rozpadajúcej sa motorke len tak plamene svištia. Finále je však opäť jedno z tých abstraktných kde zloducha predstavuje niečo nehmotné, tentoraz hudba samotná a osobne mi to príde ako taký halucinogénny svalový kŕč. Takže Melodično dostane tri hviezdičky za to že je OK ( "OOK" ) Zemeplochou s hláškami, na ktorú ale rýchlo zabudnem.

4 02.06.2020

Story o Heechee vyvrcholila minulým dielom v epicky nehybnom finále, ale ešte tu zostali nejaké tie črepiny ktoré supersilná gravitácia zmrštila do tejto knihy. Základom, najdlhším príspevkom a dôvodom solídnych troch hviezdičiek je príhoda notorického nešťastníka Audee Walthersa čo sprevádza pracháčov na venuši v honbe za artefaktmi. Pokiaľ si urgentne nezarobí na novú pečeň miesto svojej schátralej, bude čoskoro po ňom a vesmír za ním ani neprdne. Sledovať jeho stále zúfalejšiu situáciu a krkolomnú snahu prežiť bolo dosť zábavné ( teda, z pohľadu čitateľa ) a temne humorná transplantačná pointa to zaklincovala. Zbytok knihy sú potom také správičky a stĺpčeky z vesmíru Heechee, kde sú v krátkosti popísané niektoré historické momenty ako nájdenie asteroidu Gateway, "nebies Heechee", či kam ubzikli vesmírny kostráči s batohmi v rozkroku a podobne. Vzhľadom k tomu že väčšinu toho už poznáme a vieme z oných románov, plus pár viet navrch, z ponožiek som kvôli tomu nevyletel. Musel by som byť asi fakt hardcore milovník Heechee aby som tú zmäť odrobiniek plne ocenil. Takže sorry.

4 27.01.2020

Fabián ani v tomto prípade nesklamal a jeho cyberpunková detektívka šliape v rytme elektrického tanga. Hrdina bez pamäti získa kšeft od hnusného multiboháča a celé to smrdí ako týždeň stará ryba v ponožke mŕtveho bezdomovca. Všetko otrepané námety, ale bavia spoľahlivo keď cynický drsňák šmejdí po ľúbezne opísaných rozpadávajúcich sa zákutiach plných feťákov budúcnosti, plus nejaký ten jasnozrivý mutant ako upomienka na Total Recall a experimentálny terminátorský zabiják ktorý presne podľa pravidiel sci-fi pomaličky plánuje odtrhnúť sa z reťaze. Pátranie následne preskakuje z jednej hnusnej planéty na ešte hnusnejšie a jediné čo možno trochu kazí celkový dojem je opäť ona neoriginalita čo sa týka odhalenia problému s miliardárskou dcérkou. Takže je to za štyri. P.S. len tak na okraj, ako Slovákovi mi príde komické keď zbrane pri streľbe vydávajú zvuk "trrrt".

4 18.11.2018

Ak porovnávam s filmom, tak tá prvá časť s opoľudmi mi v knihe prišla slabšia, lebo zatiaľ čo vo filme vidíme toho opičiaka ako pod záhadným vplyvom monolitu a za zvukov duniacej "tadáááá" hudby mláti tou kosťou, v knihe Clark opisuje ako si monolit opičákov preskenuje a potom im vštepuje novátorské myšlienky, čo bolo moc polopatistické. Druhý dielik mozaiky s cestou na mesiac je zas vlastne iba technický popis letu ( pobavil ma suchý zips na topánkach stewardky ) zakončený jedným mrknutím na MAT1 a potom už nasleduje hlavný a najlepší bod programu, teda cesta Discovery k Saturnu a súboj so "šialeným počítačom". Finále v surrealistickom móde kde zostávajúci hrdina zažije haluškoidný prelet galaxiou a zmení sa na hviezdne dieťa oplývalo veľmi plastickými a živými popismi, takže sa mi to v hlave krásne vizualizovalo a to musím extra oceniť. Takže nakoniec za štyri.

4 04.11.2018

Taký doplnoček k nářezovému bratstvu kde sa z Radegasta stane Gerhard a zhodou náhod stvorí slovanský klan upírov. Nie je to žiadny zázrak, má to slušnú stredovekú atmosféru a kvitujem slovanskú tematiku. Najvýraznejšia scéna je lesbické znásilnenie Very upírskou vládkyňou, keď potom začnú s Gerhardom na úteku šukať ako zajace je z toho zasa rutina a pán Kotleta má zrejme nutkavú predstavu že čitateľ proste musí presne vedieť koľkokrát, kde a ako si to rozdajú. Akcie tu celkom je, ale nejako zvlášť nezaujme a Gerhard zostáva po celý čas tým istým hajzlom, čo ale dáva v kontexte s Hustými Nářezmi zmysel. Ono to vôbec nie je zlé a aj dejovo solídne, len nie moc zapamätateľné a preto dávam tri.

4 20.08.2018

Takže Bratstvo Krvi dospelo do fázy Mega, aj keď je to väčšinu času stále to isté čo predtým, akurát že sa konečne začne rysovať plán ako vyduriť emzáckych žltokožcov z tejto planéty. Ratatata-bum-prásk-sek a hromady mletého mäsa, asi toľko k deju. Prekvapivo plán nestál za nič lebo ani vesmírnym konským hlavám sa nedá veriť a tak si Jan Bezzemek užije extra vypečenú mučiarenskú pasáž, ktorá už začínala byt fakt hustá. No a prepálené, zbesilo besniace besnenie pri kynožení kybernautického osadenstva bojových lodí už sa naozaj blíži k bodu Mega, do ktorého sa nakoniec definitívne prehupne počas atómovej opekačky upírov a konečného zúčtovania s hnusákom Fredom. ... a Kulhánek sa obracia v zásuvke písacieho stola.

4 11.08.2018

Kulhánek už sa do cieľa nedokulhal a tak sa niekto Moudrý musel podujať dokončiť Cestu Krve. Plameňmi ošľahaný hrdina Maxmilián si zoženie dokonalú nožnú protézu, vyleští svoj inteligentný supertank a pustí sa do konečného súboja s hnusáckymi emzákmi. Milovníkom logiky a realizmu z toho vybuchnú hlavy, ale toto je proste explozívny brak kde jeden pomstychtivý pako z rozdvojenou osobnosťou nájde raketoplán, jeho šialený palubný počítač nahackuje celú galaxiu a spolu zlikvidujú dve bojujúce mimozemské rasy... a nakoniec len svojim ukrutným pohľadom zničí vesmírneho boha! To už bolo asi trochu moc, ale rozhodne to bola zbesilá jazda skrz stovky rozstrieľaných a roztrhaných zelenokrvných ufošmejdov. Pán Moudrý dokonca prekonáva Kulhánka v humore a hláškach ktorými je príbeh prešpikovaný, trebárs scéna kde sa Maxmilián prisadruje ku kobercu. Plný počet ale nedám, predsa len to bol značne prehnaný nezmysel s nesmrteľným supešťastlivým hrdinom, všemocným počítačom a tupými ufónmi.

4 13.05.2018