Torgal komentáře u knih

Záhadu hlavolamu som spolu s ostatnými Foglarovkami prvý krát čítal v optimálnom veku, keď sme s kamošmi podnikali výpravy do okolia nášho mesta a zakladali si bunkre. Dobrodružstvo vtedy číhalo za každým rohom a túto knihu, ktorá bola splnením všetkých chlapčenských snov, som hltal plnými dúškami. Aj teraz, o dvadsaťpäť rokov neskôr, vo mne zarezonovala rovnako ako vtedy a opäť rozdúchala túžbu hľadať v záhadných Stínadlách ukryté tajomstvá Vontov. Viem, že nostalgia a spomienky (obzvlášť v tomto prípade) nasadzujú na oči ružové okuliare, ale naozaj si myslím, že toto je najlepšia kniha pre mládež akú som kedy čítal. Tu naozaj nič nechýba - pútavý tajuplný príbeh plný napätia a nebezpečenstva, skutky veľkej odvahy aj sebaobetovania a nezabudnuteľné finále. Všetko do seba krásne zapadá a funguje to ako výborne namazaný stroj.

Bohužiaľ to isté už nemôžem povedať o jeho dvoch pokračovaniach, ktorú sú tiež súčasťou tejto knihy. Tie sa ku mne dostali až teraz a cítim z nich pokus o vstúpenie do tej istej rieky, ktorý tak úplne nevyšiel. Opakuje sa v nich motív ježka v klietky, ktorý bol podľa mňa v prvom diely uzavretý ideálnym spôsobom a pokračovania mu tým robia medvediu službu. Stínadlá a Vontov tu spoznáme do takých podrobností, že sa úplne rozplynie aura ich výnimočnosti a záhadnosti. Dej tiež pôsobí ako recyklát bez poriadneho ťažiskového nápadu, ktorým bolo v prvom diely odkrývanie Tleskačovho osudu. Stále sú to veľmi dobré chlapčenské dobrodružstvá, ale tu som už viackrát musel privierať oči nad očividnými spisovateľskými barličkami.

Aj napriek výrazným výhradám voči druhému a tretiemu príbehu ale nemám srdce strhnúť tejto knihe ani jednu hviezdu. Keby totiž namiesto sociálnych sietí formovali dnešné nastupujúce generácie takéto diela, tak by som bol určite spokojnejší. Lebo chlapíkov ako je Mirek Dušín a jeho partia nie je nikdy dosť. 9-/10

4 26.02.2023

Zavŕšeniu dobrodružstiev kapitána Báthory jasne dominuje veľkolepé obliehanie pevnosti v Nových Zámkoch. Ďuro si zjavne poctivo naštudoval všetky dobové pramene a suverénne servíruje také záľahy cudzokrajných názvov hradieb, zbraní a vojenských hodností oboch zúčastnených strán, že ani rozsiahle vysvetlivky na konci knihy mi nestačili. Častokrát mi to už pripadalo tak, že len machruje na čitateľov :-) Keď ale chcel byť tak autentický, mal si dať pozor aby všetci od veliteľov až po posledného knechta nehovorili ako z čítanky. Kniha ako taká sa ale číta jedným dychom, sústredenie deja na pevnosť a jej okolie pomohlo zovretosti dejových línii. Bojové scény sú opäť napísané s gustom, nešetrí sa usekanými hlavami ani telesnými tekutinami, ale to už tak nejak Ďurovi patrí. Nechýba ani pre sériu typická prítomnosť nadprirodzena, ale tentokrát je tu skôr na spestrenie a dotvorenie paranoidnej atmosféry, pričom netvorí ťažisko príbehu ako v Bránach Irkally. Potešil ma aj drsný zvrat v polovici knihy a celkovo to, že autor so svojimi postavami nejednal práve v rukavičkách. Z môjho pohľadu zakončenie ako sa patrí, hoci k pravému nadšeniu ešte čo-to chýbalo. 8/10
PS: Kaprál Remenár je môj bratranec :-D Aby ste ma chápali: Bratrancov švagor už dlho pomáha Ďurovi so zháňaním podkladov pre jeho knihy a požiadal ho, aby po bratrancovi pomenoval postavu v knihe. A aby toho nebolo málo, tak jeho švagor sa volá Lončík a nájdete ho v aj poďakovaní :-)

4 30.12.2019

Moja obľúbená Nočná hliadka sa opäť hlási do služby aby zastavila vyčíňanie vraha vyzbrojeného šialeným plánom a palnou zbraňou nevídanej sily. Ešte šťastie, že z nariadenia patricija sa jej rady rozšírili o zástupcov menšinových rás (trolla, trpaslíka a ženu). Dnešní bojovníci za rovnoprávnosť musia určite zatlačiť slzičku dojatia nad tým, aký bol Pratchett v tomto nadčasový. Nováčikovia prinášajú svieži vietor a napríklad také postupné zbližovanie trolla Navážky s trpaslíkom Potrublom je zlatá baňa zábavy (ale ani zbližovanie Karotku s Anguou nie je na zahodenie :-)). Detektívne vyšetrovanie hrá samozrejme len druhé husle a prím má typický Pratchettovský humor, ale svoju úlohu zvláda a na konci dokáže vytiahnuť aj prekvapivý zvrat. Jediné povzdychnutie mám tentokrát nad tým, že sľubná téma Elániovej svadby bola tak trestuhodne nevyužitá. 8/10

4 04.03.2019

Milujem vtipné hranie sa rozprávkovými archetypmi a Pratchett túto tému zužitkoval na maximum. Toľko odkazov na všetko možné (od Červenej čiapočky cez Hobita až po žiť a nechať zomrieť) sa na jednom mieste len tak nevidí. Všetko je to pritom skĺbené do funkčného príbehu o tom, ako zabrániť Popoluške vziať si princa aby mohli byť všetci šťastní až do smrti. Stařenka a Bábi sú navyše dokonale zohraná dvojka pri ktorej žiadna bránica neostane na pokoji. Ale aby som len nechválil, tak rozbeh knihy bol predsa len trochu pomalší a od rozuzlenia som asi čakal viac. Aj tak je to spolu s Pyramidami pre mňa najlepšia Zeměplocha. 8+/10 PS: Pár kníh som už nevychvaľoval do nebies Kantůrkov preklad, tak doplním resty - je geniálny ako vždy a bez neho by tie knihy boli polovičné.

4 18.08.2018

Všímam si, že čím menej mágie je v Pratchettových knihách, tým viac ma bavia. Pyramidy, ktoré si berú na paškál staroveký Egypt, som tak na rozdiel od posledných dvoch kníh zhltol ako malinu. Prvá, nečakane seriózna, tretina knihy v ktorej nahliadneme do života nádejných vrahov navyše ukazuje, že Terrymu to výborne píše aj na vážnejšiu nôtu. Potom sa však presunieme do Mžilu, kde sa roztáča kolotoč nepredvídateľných situácii na konci ktorého bohovia doslova začnú chodiť po zemi. Potešilo ma, že popri tradičnej dávne skvelého humoru (zdôvodnenie prečo sú ťavy najlepšími matematikmi nemalo chybu) nechýbajú ani originálne zvraty a jeden extra vypečený je dokonca až v samom závere. Za mňa osobne spolu s Mortom doteraz najlepšia Zeměplocha v ktorej sa skĺbil kvalitný príbeh s ešte lepšou zábavou. 8+/10

4 04.05.2018

Ďalší masterpiece od kráľovej detektívok. Tentokrát môžem vytknúť jedine trochu rozvláčnejší úvod, kde je pred prvým ťahom potrebné predstaviť všetky figúrky na šachovnici. Od prvej vraždy sa už ale šliape do plných a príbeh graduje až k veľmi uspokojivému rozuzleniu. Niektoré dejové línie pôsobia trochu nadbytočným dojmom (napr. prítomnosť teroristu na palube), ale v konečnom dôsledku len prispievajú k zamotanosti a komplikovanosti celého prípadu, ktorý geniálny Poirot opäť s gráciou sebe vlastnou rozlúskne. 9+/10

4 13.04.2018

Kniha očividne vznikla ako pocta Stokerovmu Draculovi - Barlow svetoznámemu transylvánskemu grófovi akoby z oka vypadol a zaberajú naňho aj tie isté ťahy. Lenže Stephen nie je King len tak pre nič za nič a dýchavičný originál napumpoval vo svojej verzii adrenalínom a napätím do takej miery, že Dracula môže len závidieť. Chvíľu mi trvalo zorientovať sa v množstve obyvateľov Jerusalem's Lotu, ktorých osudy kniha sleduje, ale sloh je jednoducho fantastický. Spôsob akým autor buduje atmosféru strachu a neistoty je bravúrny a absolútne z neho necítiť, že ide len o jeho druhú (!) knihu. Maximálne hodnotenie nedávam len kvôli tomu, že do upírskeho subžánru neprináša nič nové len pracuje s už zavedenými klišé. Ďalšou drobou výhradou je aj to, že skoro všetky narážky na popkultúru 70-tych rokov v Amerike (ktorých bolo nemálo) išli mimo mňa. 8+/10

4 16.03.2018

Môj prvý kontakt s Kulhánkom a pravdepodobne nie posledný :-) Hoci je to „len“ odpočinkové čítanie keď sa človek ide zrelaxovať pri rozstrieľaných mafiánoch/ázijcoch/upírov, tak je podané mimoriadne čtivým a zábavným spôsobom. Úvodné zoznamovanie sa s Nočným klubom má grády, o to šokujúcejšie zapôsobil nečakaný dejový odklon zhruba v štvrtine knihy. Hrdina sa možno až príliš zdĺhavo zoznamuje s novými schopnosťami a kuje plány na pomstu. Tempo však nie je nijak závratné a veľa sa toho do konca knihy dopovedať nestihne. Výborná jednohubka, no popredné umiestnenie medzi najlepšie hodnotenými knihami úplne nechápem. 8/10

4 26.09.2017

Doteraz najlepšia kniha v sérii. Hneď na úvod sa dočkáme strhujúcej hádankárskej súťaže, pred ktorou blednú aj legendárne hádanky v tme z Tolkienovho Hobita. Po tomto parádnom štarte ale na väčšinu knihy Rolandovu družinu opustíme a miesto toho sledujeme zásadné udalosti z jeho mladosti. Spočiatku mi dosť prekážalo, že je to úplne iný príbeh, hoci výrazné westernové ladenie aj romantická linka mi sadli. Rolandove pohnuté osudy sa rozbiehajú pomaly ako parný valec, ktorý ale keď naberie rýchlosť, tak ho nič nezastaví. Rozuzlenie je emocionálna nálož parádne zúročujúca tie stovky strán investované do rozvoja postáv Rolandových priateľov a životnej lásky. Zakončenie knihy, už s Rolandovým súčasným ka-tet, je potom fascinujúcou parafrázou Čarodejníka z krajiny Oz. Temná veža sa stále len črtá niekde v diaľke, no jednotlivé dieliky príbehu dávajú tušiť monumentálne rozuzlenie. 9/10

4 10.05.2017

Alegória, ktorá hravou formou vysvetľuje ako moc ničí charakter a že aj tie najvznešenejšie ideály neobstoja proti ľudskej nenažranosti. Mnoho tu načrtnutých myšlienok autor dotiahol v 1984 do dokonalosti, nič to ale neznižuje na jej pôsobivosti a poučnosti. Nečudujem sa súdruhom, že ju zakázali, to spodobenie vtedajšieho režimu bolo dokonalé. 9-/10

Zavŕšenie trilógie privádza našich hrdinov späť na hranice Uhorska a opäť je z toho čtivá rubanica s fantasy nádychom, akou bol prvý diel. Väčšie ambície než baviť čitateľa stínaním mohamedánskych kotŕb Ďuro ani tentokrát nemal, čo je s ohľadom na úžasnú prácu s historickými reáliami možno aj trochu škoda. Dej už tradične nepatrí k najkomplikovanejším, ale odsýpa vo vysokom tempe a neraz sa vytiahne s parádnou scénou. Nové postavy sa tiež vydarili a oproti Bráne Irkally som sa dočkal aj plnotučných záporákov. V mojich očiach teda najlepšia časť série, uvidíme čo na to Železný polmesiac. 8/10 PS: Tá porno vložka už ale bola trochu moc, do knihy mi nepasovala.

4 22.06.2016

Dej sa presunul na exotický Blízky východ, ktorého arabská poetika bola veľmi príjemným spestrením príbehu (i keď v Uhorsku som sa aj tak cítil „viac doma“). Nesadlo mi, že tlačením na nadprirodzené prvky sa z historického dobrodružného románu Báthory zmenil v podstate na klasickú fantasy, k čomu prispel aj menej zaujímavý dej spočívajúci v klasickej výprave družiny do nebezpečenstva. Navyše nepriateľom chýba „ksicht“ – sú to len generické prekážky stojace hrdinom v ceste, o ich motiváciách sa nič nedozvieme. I napriek tradične vysokej úrovni slohu hodnotím teda o hodný kus horšie ako Strážcov Varadína. 6+/10

S knihami Stevena Eriksona, v československom prostredí považovaného za spasiteľa fantasy žánru, som sa stretol už takmer pred desiatimi rokmi, ale na začiatku štvrtej knihy série som boj s neustálym prílevom nových postáv vzdal. Teraz prišiel čas sa k tejto ospevovanej ságe vrátiť.

Erikson bezpochyby vytvoril (možno až prehnane) obrovský svet, vtisol mu unikátnu tvár, zaľudnil ho bezpočtom podivných rás, obohatil o do detailov prepracovanú históriu, vytvoril preň unikátny systém mágie a dodal množstvo originálnych prvkov, ktoré Malaz vyzdvihujú nad ostatné fantasy svety, ktoré sú si väčšinou veľmi podobné. Tento kolos však nedokáže zrozumiteľne predať. Autor čitateľa bez vysvetľovania hádže hneď do stredu diania a ten sa v neznámom prostredí s nedostatkom záchytných bodov orientuje len pomaly a ťažko. Je doslova zavalený tonami informácii a nemá čas ich spracovať, lebo sa naňho valia ďalšie mená a pojmy.

Samotný príbeh je mimoriadne ambiciózny, sledujeme množstvo rôznych dejových línii, ale u väčšiny z nich netušíme, čo je cieľom snaženia ich protagonistov. Každý má skryté ciele a plány, do hry vstupujú bohovia s ešte nejasnejšími zámermi a niektoré ich motivácie sa nevysvetlia ani do konca knihy (čo napríklad chcel dosiahnuť Kotilion tým, že posadol Líto sa zrejme nedozviem nikdy). Na konci sa to všetko pretne v epickom finále, ktoré ale pôsobí chaoticky a nasilu. Navyše keď človek začne uvažovať na konaním všetkých tých supersilných entít, tak sa musí diviť, prečo neriešili situácie inak a jednoduchšie – moc na to rozhodne mali.

Moji známi, čo už majú Eriksona načítaného, sa zhodujú na tom, že prvá kniha sa štýlom vymyká z ostatných kníh série a tie sú kvalitnejšie. Ostáva im len veriť, lebo Mesačné záhrady sú len nadpriemerným zmäteným zlepencom príbehov a prológom do omnoho väčšieho príbehu. 7-/10

4 03.06.2015

Po výborných poviedkach Geralt konečne zavítal aj na stránky románu, a to rovno pentalógie. Prvá časť má tempo ešte celkom voľné a len sa v nej zoznamujeme s protagonistami rozsiahleho príbehu plného politických pletích, v ktorých je Geralt len bezvýznamným pešiakom. I napriek tomu, že do záveru knihy sa zápletka ešte ani nestihne poriadne začať sa kniha číta jedným dychom. Sapkowski opäť potvrdzuje, že je majstrom dialógov a nie je mu cudzí ani humor, ktorým si vie často vystreliť z klišé fantasy žánru. 9+/10

4 04.03.2015

Ako detská fantasy cielená na čitateľov vo veku okolo 12 rokov to je celkom dobré, no v porovnaní so "skutočnými" fantasy strašne jednoduchá kniha. Sloh je dostačujúci, aj podaktoré autorove nápady sa mi páčili (fungovanie áur, železo vs. starobylé bytosti), no zväčša len hádže na čitateľa tony známych mien z histórie a legiend s tým, že všetky legendy sú pravdivé. Následne dvojičky v hlavných úlohách majú problém to predýchať a tak stále dokola, pri každej novej zmienke o golemoch, kancodlakoch, bohyniach, atlantídach a milióne ďalších vecí. Špeciálne chlapec Josh je asi mechom udretý, lebo každú chvíľu navyše uvažuje o tom ako všetkým okolo seba neverí. Postavy celkovo sú definované dosť biedne (špeciálne Scathach sa absolútne nechová ako niekto, kto je na svete dve a pol tisícročia) a ich konanie často nedáva zmysel (napr. pre záporákov je super dôležité získať stránky kódexu a dvojičky, ale zlá bohyňa všetko nechá na svojho poskoka a SAMA HRÁ VIDEOHRY NA KTORÝCH JE ZÁVISLÁ!). Výhodou je, že hoci je príbeh naivný, udalosti sa dejú vo veľkom tempe a tak nuda nehrozí. 4/10 PS: Ako bonus som sa niekde v polovici knihy dozvedel, že toto je len prvá časť šesťdielnej série. Pri tom tempe ako sa tam objavujú mytologické a historické postavy, na konci tam už bude asi aj Jánošík. Ďalej každopádne nečítam.

4 03.03.2015

Mýty a legendy Stredozeme. Pre fanúšikov Pána prsteňov povinnosť, fascinujúce čítanie o zväčša tragických osudoch vznešených elfov a ich beznádejnom boji z neporaziteľnou mocou trvajúcom tisíce rokov. Štýl knihy kladie na čitateľa vysoké nároky a osobne nepoznám človeka, čo by tento text plne docenil na prvé prečítanie, s opakovaním ale moja úcta k nemu len rástla. 10-/10

4 03.03.2015

Všetko čo som napísal k Spoločenstvu platí aj tu - veď sa jedná o jednu knihu rozdelenú do troch zväzkov. V strednej časti príbehu je tempo rozprávania dosť väčšie a pribudne aj akcie, čo si trochu odnesie atmosféra knihy, ktorá už nie je tak magická. Pribúda postáv, dej temnie a všetci sa pripravujú k poslednému zúfalému vzdoru proti temnote. 9+/10

4 03.03.2015

O zdravej životospráve už toho boli napísané stohy kníh, pričom hromada z nich si vzájomne odporuje a zmätený čitateľ zaplavený protichodnými tvrdeniami má problém zorientovať sa v tom, čo je pravda a čo blud. Táto kniha sa marketingovo atraktívne tvári ako arbiter, ktorý na základe výsledkov vedeckých štúdii definitívne rozhodne. Tak jednoduché to ale nie je. Kto by čakal jasné odpovede bude sklamaný, lebo zhoda častokrát nepanuje ani v odbornej obci a pre mnoho tvrdení niet zatiaľ ešte dostatok dôkazov na ich vyvrátenie alebo potvrdenie. Väčšina “právd v knihe je tak veľmi nejasných a nejednoznačných. Osobne by mi tiež viac vyhovovalo, keby sa všetka vedecká omáčka z tejto knihy abstrahovala a to podstatné sa zhustilo na niekoľko strán naplnených overenými informáciami. Ostala by nám tak ale len malá brožúrka, ktorá by nám nepovedala nič, čo by sme už nevedeli, alebo aspoň netušili. Ako prvý kontakt so svetom zdravého životného štýlu to ale vôbec nie je zlé. 7+/10

3 18.02.2024

V Überwalde sa chystá korunovácia trpasličieho kráľa a tak Patricij posiela na diplomatickú misiu svojho najlepšieho muža - Samuela Elánia - aby s ním vyjednal pre Ankh-Morpork dôležité obchodné dohody. Čo ale keď bol ukradnutý mazanec - posvätný trpasličí kameň - a korunovácia je v ohrození? Elánius sa zapletá do mocenskej hry v ktorej sa ukazuje, že za nitky ťahajú vlkodlačí príbuzní Angui. A v Ankh-Morporku sa medzitým pod nekompetentným velením Freda Tračníka rozpadá mestská hliadka.
Detektívne vyšetrovanie na Zeměploche ma vždy baví, to je istota ktorá nesklamala ani tentokrát. Überwald bol aj so všetkými jeho Igormi vyťažený omnoho lepšie ako minule a poriadne sme preskúmali aj trable trpaslíkov preferujúcich sukne. Pratchett ma síce asi už nikdy nedokáže strhnúť samotným príbehom, no jemný úsmev mi stále vie vyčariť spoľahlivo. Len som nepochopil prečo sa kniha volá Piaty elefant (teda okrem toho že je to srandovná narážka na Piaty element). 7+/10

3 28.09.2020

V Lancre sa chystajú krstiny Magrátinej dcéry, pričom pozvánku dostali aj upíri zo susedného Überwaldu, no nie Bábi Zlopočasná. Je teda jasné, že problémy na seba nenechajú dlho čakať. Náplňou knihy je predovšetkým pokus upírskej rodinky o prevzatie kontroly nad kráľovstvom, v čom sa im snaží zabrániť trio čarodejok Stařenka, Magráta a Agnes, pričom Bábi má vlastný plán. Humor ťaží hlavne z upírskych klišé, ktoré systematicky búra - krvesaji si totiž trénovali odolnosť na cesnak, denné svetlo aj stratené ponožky (???). Najväčším zdrojom zábavy je ale ich sluha Igor, ktorý je stelesneným všetkého čo sa dá predstaviť pod servilným sluhom klasického monštra. I napriek tomu nemôžem povedať, že by ma kniha ako celkom bavila. Vtipné momenty sú príliš zriedené (pre mňa) celkom fádnym a nezaujímavým dejom, navyše Lancre ako také moc nemusím. Aj tá Bábi tu bola viac mŕtva ako živá. 6/10

3 23.09.2020