Torgal komentáře u knih

V podstate to isté ako Umenie jasného myslenia, len mám dojem, že tie najlepšie témy autor vystrieľal už minule. Mnoho kapitol mi prišlo menej podnetných a časté zaklínanie sa Buffetom, Kahnemanom a Mungerom ma už prestalo baviť. Vo výsledku teda o triedu slabší dojem ako minule. 6+/10

22.04.2019

Päťdesiatka myšlienkových pascí, do ktorých často padáme. Veľa z nich nebola pre mňa novinkou, ale podporená výsledkami vedeckých pozorovaní tvorí táto kniha dobrý základ kritického myslenia. Len mám obavy, že ak by sa všetci rozhodovali vždy len racionálne, svet by sa zmeniť na veľmi chladné miesto :-) 8+/10

22.04.2019

Zdá sa mi to, alebo sa už Terry začína opakovať? Táto kniha mi príde ako plod súrodeneckej lásky medzi Mortom a Pohyblivými obrázkami. Namiesto filmu teraz ovládla Ankh-Morpork rocková hudba (aka “hudba s kamením”), starý známy Kolík ASP sa z toho snaží vytrieskať balík a do toho sa Smrť zas niekde zašíva a rieši existanciálnu krízu. V jednotlivostiach je kniha samozrejme stále zábavná (i keď teraz mi tu chýbali výraznejšie/šibnutejšie postavy), ale ako celok ma neoslovila. Môj problém je rovnaký ako pri Pohyblivých obrázkoch - tieto priame paródie výdobytkov modernej spoločnosti sú na mňa príliš “lacné”. 6/10

Napriek kritike si ale dovolím odcitovať pasáž, pri ktorej som sa musel aj vo vlaku začať smiať nahlas:

Dav, znejistělý novým obratem situace, se zatetelil.
„Zdravím tě, Ankh-Morporku!“ zvolal Drtič. Kývl na Špínu, který už na druhý pokus zasáhl své bubny.
A doprovodná skupina se vrhla do svého prvního a shodou okolností i posledního závěrečného čísla. Přesněji řečeno tři posledních čísel. Drtič se pokoušel o Anarchii v Ankh-Morporku. Kubouš propadl naprosté panice, protože se neviděl v zrcadle, a hrál dokola tu jedinou stránku z kytarové školy Zábrnka Kobylky, kterou si pamatoval, což byl obsah, zatímco Mumák si zapletl prsty do strun.
Co se Špíny týkalo, melodie písní, to byla starost těch druhých. On se musel soustředit na rytmus.
Většina lidí to nepotřebuje, ale pro Špínu bylo i obyčejné tleskání do dlaní namáhavým cvičením v koordinaci. Hrál ve svém malém uzavřeném světě a nevšiml si proto, že se publikum zvedlo jako pokažený žaludek a vrhlo se na pódium.

04.03.2019

Je mi to ľúto, ale toto je prvá kniha, v ktorej som si s Terrym vôbec nepadol do noty. Celý čas som mal pocit, že sa jedná len o nafúknutú poviedku, ktorá mala jediný účel – ukázať ako sa Mrakoplaš dostal z Podzemných rozmerov. Žiadny solídnejší dej tu nie je a fakt, že sa všetko točí okolo Mrakoplaša – postavy, ktorá má biedny príbehový potenciál, lebo je to len sraľo, ktorého životným cieľom je zašiť sa niekam, kde je bezpečne – knihe tiež nijak nepomohlo. A zavazadlo sa mi už teda tiež dobre zajedá, lebo vždy je to len o tom ako vydesí (a potom podupe) všetko, kde sa objaví. Tentokrát som sa skrátka veľmi nepobavil... 5/10

01.06.2018

Nepárne Zeměplochy mi zdá sa nesedia. Ale možno je to aj témou, ktorá ma tentokrát veľmi nechytila – objavil sa supermág a jeho mocou napájaný mágovia sa vrhli prevziať kontrolu nad svetom. A v tomto bordely sa v podstate bezcieľne potĺka Mrakoplaš s partiou klišé figúrok, ktoré tu sú len aby robili prvoplánový humor (skvelá bojovníčka, ktorá túži byť kaderníčkou, rachitický tovariš, ktorý sa chce stať barbarom a zhýralý boháč, ktorého prítomnosť v knihe som nepochopil). Originálne švihnutých nápadov, hlavne oproti predošlému Mortovi, je skrátka pomenej a prevažuje dojem rutiny. 6/10

09.02.2018

Filan dokáže neuveriteľne zanietene hovoriť o každej blbosti a túto svoju vlastnosť v tejto knihe využil na maximum. Píše v nej o svojich cestovateľských zážitkoch z celého sveta, ale čitateľ sa pritom o spomínaných krajinách nedozvie takmer nič. Miestami zaujímavé, inokedy nudné – podľa toho o čom práve píše – vždy ale precítené, plné úžasu a láskavej človečiny. 6-/10

29.12.2017

Po skvele bláznivom Ľahkom fantastične nečakaný útlm a preladenie na serióznejšiu nôtu. Autor sa venuje zbrusu novým postavám, tempo je voľné, humoru pomálo a držiaceho sa pri zemi. Neinformovaný čitateľ by si dokonca mohol knihu pomýliť s úplne štandardnou fantasy! Kvôli priškrteniu autorovej fantázie a nevýraznému príbehu som si ju až tak neužil, hoci nemôžem povedať, že by sa mi čítala zle. Minimálne postavy má veľmi sympatické. 6/10

29.12.2017

Motiváciou k prečítaniu tejto knihy bola čitateľská výzva na prečítanie knihy rozprávok. Keď som videl rozsah knihy, tak som ostal trochu zaskočený, lebo oficiálnych 127 strán je sotva 50 strán normálneho formátu, pričom dobrú polovicu z nich tvoria Brumbálove poznámky. Tie boli napokon zaujímavejšie ako kratučké príbehy, ktoré sa väčšinou ani nestihli rozbehnúť a u viacerých z nich som mal problém nájsť poučenie, ktoré by mali bájky obsahovať. Ako bonus k sérii o Harry Potterovi je to milý počin, samostatne by táto kniha nemala šancu obstáť. 6/10

31.10.2017

Kniha dvoch tvárí – a tým nemyslím len schizofrénnu dualitu Susannah. V jednej rovine extrémne zaujímavá dejová línia Rolanda a Eddieho, v ktorej do deja vstupuje postava samotného autora, v druhej Susannah/Mia speje k pôrodu skrz sériu psychovýletov a toto bolo už omnoho ťažšie stráviteľné. V deji navyše až príliš veľa udalostí riadi „ka“ a tým je ospravedlnených veľké množstvo zvláštnych dejových zákrut a deus ex machina. Vo výsledku ma táto kniha bavila nepomerne menej ako predošlé. 7-/10

09.06.2017

Po vynikajúcom druhom diely sú Pustiny rozhodne sklamaním. Dej sa kompletne presunul do Stredosveta a žáner sa opäť zmenil - tentokrát na fantasy verziu postapokalitického survivalu. Rolandova skupina sa za veľmi dramatických okolností doplní o posledného člena (ak nerátame rozkošného brumláka) a záveru v rozkladajúcom sa veľkomeste nechýba tempo ani gradácia, ale mimo týchto pasáží moja pozornosť značne upadala. Podaktoré prvky mi viac (Mašinka Šš-šš) či menej (robotický medveď) nesadli, na iných miestach bol dej príliš rozťahaný. Aj preto je výsledný dojem nakoniec len ľahko nadpriemerný. 6+/10

12.04.2017

Táto kniha ma ťažkým spôsobom minula. Na oltár budovania atmosféry je obetovaný akýkoľvek zrozumiteľný dej. Máme tu síce putovanie pištoľníka za mužom v čiernom, ale o príčinách tohto prenasledovania sa nedozvieme takmer nič. Temná veža je tiež len enigmatický cieľ na horizonte, o ktorom ani Roland nevie povedať prečo sa za ním ženie. Metaforické opisy a flashbacky mi síce prišli spočiatku zaujímavé, no bez poriadneho príbehu som pomerne rýchlo skĺzol do nudy a čítanie mi išlo zťažka. Do ďalších dielov idem len kvôli tomu, že podľa ohlasov sa prvá časť série vymyká (aj kvalitatívne) zvyšku. 4/10

14.03.2017

Doteraz subjektívne asi najslabší prírastok do série. Možno je za tým kratší rozsah knihy, kde sa všetko vyrieši príliš rýchlo a bez väčších zvratov, možno sa už začína prejavovať únava materiálu, kedy dvojica vyšetrovateľov (a terminátor Jaroš) už nemá čím prekvapiť. Faktom je, že i keď sa kniha stále číta jedným dychom, snaha o čoraz bombastickejšie zápletky sa u mňa míňa účinkom. Na rozdiel od predchádzajúcich dielov mi aj konanie páchateľov prišlo menej logické a tiež dôraz na akciu na úkor detektívnej práce mi úplne nesadol. Vo výsledku teda len solídny štandard. 7-/10

08.03.2017

Uhtred starne, trápi ho staré zranenie, ale nepriatelia Alfrédovho sna o jednotnom Anglicku nespia – a to ako vonkajší, tak aj vnútorný. Preto musí zaťať zuby a brániť Aethelfaedin nárok na uvoľnený trón. Udalosti smerujúce k voľbe vládcu Mercie sú teda tradične napínavé a dramatické s parádnym vyvrcholením. Potom už akoby ale náhle nebolo o čom písať a tak sa Uhtred vydáva na „side quest“ do Írska za zázračným liekom na svoje bolesti. Nie že by sa to čítalo zle, len to pôsobí ako nadbytočný prívesok a slepá ulička. V závere ale samozrejme nechýba veľké bojové finále, lebo severania samozrejme tiež nespia. Po množstve kníh v sérii, zakončených podobným spôsobom už ale ani to nemá ako prekvapiť. 7+/10

28.02.2017

Táto kniha je takmer kompletná fikcia, ale Uhtredov odvážny plán na záchranu kresťanského Anglicka sa za to nečíta o nič horšie. Popri tom sa ale konečne začali dôkladnejšie riešiť jeho vzťahy so synmi a došlo aj na dlho očakávaný útok na Bebbanburg. K forme je zbytočné sa vyjadrovať – Cornwell píše úsporne, ale veľmi živo a pútavo, čiže ako vždy výborne. Škoda len že v prvej tretine dejovo dosť tápe, neskôr sa ale roztočia hotové vojenské manévre zakončené doteraz najbeznádejnejšou bitkou série. 8/10

06.02.2017

Uhtred akoby v tomto diely otrepal z pliec únavu a zahryzol sa do Dánov s novou vervou. Alfrédovo ťažko budované kráľovstvo je totiž treba udržať pre ďalšie generácie a vlci už číhajú na hraniciach. Alfrédova smrť dala knihe nový impulz a naštartovala mocenské hry, lebo trón Wessexu je lákavá korisť. A záverečná bitka plná strategických manévrov bola doteraz to najlepšie, čo som od neho čítal. Na záver ešte jedna citácia z knižky: “Eohric je earsling“ řekl jsem, „a pokud bys nevěděl, co to je, je to věc podobná biskupu Asserovi, kterou vytlačujeme zadkem.“ 9-/10

06.02.2017

V tomto diely už začínam cítiť únavu materiálu. Kvalita textu sa nemení a drží si vysokú úroveň, len témy sa už opakujú. Uhtred sa stále borí s nepriazňou cirkvi a prejde mnohými bojmi (ten najtvrdší je tradične na konci), ale pôsobí to, ako by sa točil v kruhoch. Lúpežný nájazd na Skirnira už dokonca pôsobí len ako výplňovka, ktorá by sa dala bez problémov vyškrtnúť. Pri tom všetkom je to stále výborné čítanie, akurát sa stratil moment prekvapenia a prešlo sa na rutinu. 7/10

26.01.2017

Štvrtá časť série síce mierne zvoľnila tempo, o nejakej nude ale nemôže byť ani reči. Na to sa na Britských ostrovoch deje až priveľa zaujímavého a severania sú stále hrozbou. Teraz sa dej sústredí okolo Alfredovej dcéry Æthelflæd a v závere už tradične vrcholí veľkolepou surovou rubačkou. Škoda len, že tej fikcie je tu až priveľa a román potom nepôsobí veľmi uveriteľne. Uhtred je tiež na môj vkus až príliš veľký masér, ale táto séria je aj vďaka tomu návyková ako droga. 8/10

11.01.2017

Kniha pre deti v nás. Rozsahom dlhá ako krátka poviedka, myšlienkami ale bohatšia ako mnohá hrubá bichľa. Príbeh v nej hľadať netreba, jej zámerom je obrátiť našu pozornosť na to podstatné, čo očami nevidieť. Napriek mnohým krásnym momentom (ovečka, ruža, líška) som ale v dobrej polovici podobenstiev nepochytil ich posolstvo. Z tohto dôvodu (a možno aj preto, že dieťa vo mne je už asi odrastené) nedokážem Malého princa oceniť tak, ako by som rád. 7-/10

31.05.2016

Tretí krát vstupujeme do tej istej rieky a nedejovosť knihy už je problém, nad ktorým nejde mávnuť rukou. Družina sa stále len bezcieľne potĺka krajinou, deje sa toho len málo zaujímavého a aj to málo sú iba izolované miniepizódky. Druhý príbeh je v tomto ohľade svetlá výnimka a výprava na hradisko zamorené harpyjami aspoň dýcha pravou "dračákovskou" atmosférou. Bohužiaľ záverečná epizóda opäť skĺzne do bezradnosti a nezáživnosti tej úvodnej. Skrátka bez poriadneho dejového základu nemá pre autora ani pre čitateľov zmysel v tejto sérii pokračovať, unikátny jazyk a nádych zemitej fantasy po troch knihách nie sú samospasiteľné. 5-/10

03.02.2016

Po dočítaní druhých letopisov musím konštatovať, že na pripomenutie si čara Dračího Doupěte bohato stačil prvý diel. Táto kniha je totiž stále len o prežívaní zo dňa na deň a prekonávaní problémov, do ktorých družinu (obzvlášť v poslednom príbehu) zlomyseľný Pán jaskyne s obľubou hádže. Pochváliť ale musím atmosféru knihy - autorov zmysel pre detail a bohatý jazyk maľuje pred očami obraz dýchajúcej dedinskej fantasy. Bez poriadneho príbehu ale v druhej polovici moja pozornosť postupne upadala. A tak, aj keď sa sloh zlepšil, musím ísť s hodnotením o kúsok nižšie ako pri mojej prvej výprave do Vukogvazdu. 6/10

04.10.2015