verden
komentáře u knih
451 stupňov Fahrenheita
Ray Bradbury (p)
"Knihy boli iba jednou zo schránok, do ktorých sme ukladali veľa dôležitého zo strachu, že by sme mohli zabudnúť. Knihy v sebe nemajú nič čarovné, kdeže. Čary sa ukrývajú iba v tom, čo nám knihy vravia, v tom, ako namiesto nás zošívajú stehmi útržky vesmíru do jedného veľkého rúcha."
Pozoruhodne jasne som v 70 rokov starej dystopii videla našu súčasnosť.
Atramentovo čierne srdce
Robert Galbraith (p)
(SPOILER) Perfektné! Napokon, ako obyčajne :)
Ohromne sa mi páčilo prostredie, do ktorého bol príbeh zasadený a aj témy, ktorým sa venoval. Užívala som si rozsah, čo do počtu strán, aj do počtu postáv. Knihu som čítala oveľa pomalšie, ako by som chcela (život... :) ) a áno, niekedy som musela dlhšie loviť v pamäti, ale celkovo som nemala nijaký väčší problém zorientovať sa.
A musím sa priznať, že pri čítaní Atramentovočierneho srdca som prvýkrát zaváhala, či vlastne naozaj chcem, aby sa Strike a Robin vo svojom vzájomnom vzťahu niekam posunuli. Mám totiž vážne obavy, že Jo im to dovolí až vtedy, keď už bude chcieť sériu ukončiť. A na to ešte rozhodne nie som pripravená!
Auroville
Katarzyna Boni
Rovnako ako LuckaH2, aj ja som sa o existencii Auroville dozvedela, až keď som túto knihu vytiahla z police v knižnici. Prečítala som ju od prvého slova po posledné, ale obávam sa, že mnohé pasáže mi nieže hneď vyfučali z hlavy, ale stratili sa niekde po ceste do nej. Za mňa bola táto kniha, najmä jej prvá časť, veľmi popletená a chronologicky zle usporiadaná, strácala som sa a bez mučenia priznávam, že sa mi ani nechcelo vynaložiť viac úsilia, aby som sa v nej zorientovala. Nebyť toho, že som nechcela hneď prvú rozčítanú knihu tohto roka nedočítať a že ma v konečnom dôsledku zaujímalo, ako to s Auroville dopadlo (ak vám napadne Google, vráťte sa k prvému dôvodu :D ), asi by som z nej po prvých 80 stranách vytiahla záložku a pekne krásne ju do tej knižnice zaniesla naspäť. Za mňa jedna z najslabších Absyntoviek.
Ostrov
Adrian McKinty
Celkom dobre napísaný, príbehovo ničím neoriginálny survival thriller. Neočarí, neurazí.
Koniec všetkého
Rumaan Alam
Nekopíruje Koniec všetkého život? Zmätenosť, bezradnosť, otázky bez odpovedí, detstvo a dospelosť, sebeckosť a ohľaduplnosť, živočíšnosť a ľudskosť, obavy a upokojovanie, triezvy pohľad a opitosť, pokoj a hrozba, vitalita a choroba a hrozba, že sme vždy len jeden deň od zrútenia všetkého, čo poznáme. Skvelo napísané.
Dům tajemných stínů
Darcy Coates
Nepoviem nič originálne, no aj tak to napíšem- prvá kniha super, v druhej Darcy varila z vody.
Dům tajemných stínů prináša do série opäť osvieženie, tentoraz v podobe návratu do čias minulých.
House of Shadows bol zmesou Pýchy a predsudku, Jany Eyrovej a Purpurového vrchu (ak ste nevideli, odporúčam pozrieť :) - vzhľadom na to, že všetky zmienené diela mám fakt rada, krochkala som blahom nad postavami, vzťahmi, atmosférou, dejom, prostredím, zvratmi, atď, atď, proste je to asi najlepšia kniha od Darcy, ktorú som zatiaľ čítala. To, že vlastne recykuje nápady iných jej odpúšťam len preto, že píše fakt pútavo. A ešte preto, že Sophie a Joseph! :))
House of Secrets bol sklamaním. Dejovo sa vlečie, Sophie začína byť mierne iritujúca, množia sa nelogickosti a množili sa aj moje prevracania očí. Dobojovala som to s mierne kyselkavým pocitom. Škoda.
Záhada domu Marwicků
Darcy Coates
(SPOILER) Nechtiac som zaradom čítala Blackwood, Rookward a Marwick- trio najslabších kníh zo série. Neviem ich zoradiť do poradia, ale naozaj dúfam, že nasledujúca kniha pretrhne túto šnúru sklamaní.
Ale k Domu Marwicků- Josephine v hlavnej úlohe bola totálne divná, asi ako postava v tých béčkových thrilleroch, kde je najprv nová spolubývajúca fajn, ale nakoniec sa z nej vykľuje posadnutá maniačka a vrahyňa. Bola som presvedčená, že sa jedná o niečo podobné, že Josephinina mŕtva matka bola v skutočnosti jej obeťou a Anna smeruje k rovnakému osudu. S týmto som síce triafala vedľa, ale inak bol príbeh až smiešne predvídateľný (niežeby bola Darcy majsterkou prekvapivých zvratov, ale tuto ma to ozaj štvalo).
Postavy sa správali ale že úplne nelogicky- však prečo by sme volali políciu, keď v noci zistíme, že susedu sleduje bývalý priateľ, ktorý má súdny zákaz priblíženia?! A také niečo že VYMENIŤ si čísla, to sa už dnes asi nenosí. Nehovoriac o tom, že nikomu ani len nenapadlo zavolať ženské médium, keď Helen tak veľmi neznášala mužov, čo nám nielenže došlo skôr ako všetkým postavám, ale nám to aj NIEKOĽKOKRÁT vyslovene potvrdil ten milý, ustavične zvracajúci pán.
Jediná vec, na ktorú som bola fakt zvedavá, bolo to, ako sa Helen vysporiada s Raulom. A čo sa mi dostalo? Celé sme to prespali! No vďaka pekne.
V každom prípade, mám to za sebou a držím si palce pri ďalšom dieli.
Přízraky domu Carrowů
Darcy Coates
Tak toto sa mi riadne páčilo, až som mala pocit, že som 9.členkou skupiny :)) Remy mi bola sympatická, mohli by sme byť kamošky, len by som sa jej asi stále snažila vysvetliť, že nie je vedúcou v detskom tábore a NEMÁ za všetko a všetkých zodpovednosť :)
Duchové rodiny Folcroftů
Darcy Coates
Toto bolo rozhodne prekvapenie! :)
Nadprirodzena len tak pomenej (až som si vravela, že tam tých duchov Darcy vtesnala len preto, aby kniha zapadala do Strašidelných domov), ale inak veľmi oceňujem vybočenie zo schémy predchádzajúcich kníh. Dej aj postavy prinášajú do série osvieženie. Za mňa super.
Fantom z Blackwoodu
Darcy Coates
Tento diel sa mi zatiaľ páčil najmenej. Mara mi nesadla, ani dejovo ma to nijako zvlášť nechytilo a ilustrácie síce neboli zlý nápad, ale zdali sa mi také nejaké... amatérske.
Tajemství sídla Craven Manor
Darcy Coates
(SPOILER) Úplne rozumiem ľuďom, ktorých znechutilo zavádzajúce zaradenie tejto knihy medzi horory, pretože to naozaj horor nie je. Páči sa mi označenie hororová rozprávka, ktoré som videla v komentároch nižšie a ktoré túto knihu úplne vystihuje.
Odhliadnuc od kategórie, v porovnaní s prvým dielom sa mi to páčilo viac. Opäť veľmi chytľavo napísané, hlavná postava je vyložene sympaťák a hoci očividne nemá jedinú zlú vlastnosť, táto nevyváženosť ma iritovala menej ako nelogické správanie hrdinky z prvého dielu. Za iných okolností by ma zjavná šablónovitosť pri porovnaní s prvým dielom skôr otrávila, tuto mi to absolútne neprekážalo... lebo Bran :D Prisámpačku, ja by som uňho tiež ostala, nech by sa dialo čokoľvek! :D takže áno, záver ma potešil, Darcy, ďakujem. Už sa teším, čo mi predvedieš v ďalšom dieli.
Duch domu Ashburnů
Darcy Coates
(SPOILER) Napriek tomu, že od Addinho rozhovoru s Beth mi bolo jasné, aký zvrat sa mi Darcy chystá v závere naservírovať a tiež napriek niekoľkým už spomenutým slabinám v príbehu (finančná negramotnosť, tok času a čo vlastne Addy celé dni robila?) sa mi prvé stretnutie s autorkou celkom páčilo. Tunajšie hodnotenie je síce premrštené, ale musím jej uznať, že kniha je chytľavá oddychovka, treba sa do nej len ponoriť a (radšej) príliš nepremýšľať.
Orol pristál
Jack Higgins
Vôbec nechápem, čo sa udialo, či šlo o nejaké nepriaznivé postavenie hviezd alebo hormonálnu nerovnováhu (pokus o vtip), pretože Orol pristál je vcelku fajn kniha. Aj napísaná je fajn, aj postavy sú fajn, aj príbeh je fajn. Celý čas, čo som s ňou zápasila, som cítila, že by ma mala baviť.
Akurát, že ma nebavila. Pretrpela som ju kvôli výzve, koniec som síce zhltla na dva hlty, lebo mi okolnosti dovolili, no ani ten vo mne nevzbudil očakávané emócie.
Napriek tomu, možno trochu paradoxne, knihu odporúčam prečítať. Je fajn. Len ja som to akosi...
Zlodejka kníh
Markus Zusak
Naozaj mi prekážal štýl autora, používa príliš veľa a často nezvyčajných prívlastkov. Stretávam sa s tým pri fanfic-och a v angličtine mi to, paradoxne, vôbec neprekáža, ale v slovenčine mi takýto text pripadal veľmi kostrbatý a pôsobil na mňa, neviem ako to inak nazvať, proste lacno. Rovnako tie vsuvky písané boldom, to mi zas evokovalo YA. Jednoducho mi obsah a forma spolu vôbec neladili, naozaj som mala pocit, že sa pán Zusak snažil zaujať kvázi nekonvenčnosťou (rovnako vnímam aj výber rozprávača) a pritom bol samotný príbeh natoľko zaujímavý, že to vôbec nepotreboval.
Uspávač
Lars Kepler
(SPOILER) V podstate úplne súhlasím s grimikom a Cacolinkou nižšie, len ešte musím dodať, že ja som totálne prevracala očami nad chlapcom, ktorý bol ako 10 ročný unesený, 13 rokov väznený v jednej miestnosti so sestrou, s ktorou sa po čase prestal rozprávať, ale po úteku je schopný komunikácie (a tým myslím štýl vyjadrovania a slovnú zásobu) a správania na úrovni zdravého dvadsiatnika, ktorý maximálne tak strávil týždeň v nemocnici...
Dámský gambit
Walter Tevis
Okolo seriálu (ktorý som nevidela), bolo také haló, že som od knihy čakala NIEČO. Dostala som však tuctovú dejovú líniu, ktorá neodmysliteľne patrí k tomuto typu príbehov. Ľadové ostrie, len s inými kulisami.
27 smrtí Tobyho Obeda
Joanna Gierak-Onoszko
(SPOILER) "Ta-ko-vá-by-la-do-ba."
Všetci máme povedomie, že ve jménu našeho Pána Ježíše Krista sa diali hrozné veci. Ale o tomto konkrétnom kolosálnom zverstve som nemala ani poňatia. Tak veľa vinníkov, tak veľa obetí, toľko hrôz a bolesti, nedokážem to stráviť. Rovnako ani fakt, že sa katolícka cirkev stále neospravedlnila. Aj keď prekvapiť ma to neprekvapilo.
Kniha je perfektne napísaná, žiadne lacné hranie na city. Veľmi oceňujem, že Joanna vniesla do čierno-bielej histórie aj trochu šedej zo súčasnosti (narážam na zahrnutie trochu inej optiky, najmä v kapitole Zrcadlo na narozeniny). Výpoveď a nečakané uzavretie kruhu Anny Wesleyovej mnou zamávalo. Trauma sa dedí, "ten, kdo je zneužívaný, pozděj sám zneužívá, a týraný sám týrá".
Odpor
Stephen King
Nie je o čom, King to proste vie. 1078 strán, ktoré som si užívala ako si dieťa po dlhej zime užíva zmrzlinu- od prvých mrazivých olíznutí, až po lepkavé prsty po dojedení kornútku. Len ten epilóg, pri tom mi na jazyku trochu zhorklo. Zrejme mu to odpustím, predsa len je to majster a možno takýmto epilógom v 1988-mom nekončilo každé druhé dielo podobného žánru.
Literární spolek Laury Sněžné
Pasi Ilmari Jääskeläinen
Žáner mi nie je cudzí, no napriek tomu mi trvalo pár (desiatok) strán, kým som knihe prišla na chuť. Potom to už bola parádna jazda, ktorú som si náramne užila a ten záver, mňam.
Vražda medzi riadkami
Janice Hallett
(SPOILER) Hehe, no môžem nenapísať komentár, keď som bola na databazeknih prvá, ktorá mala knihu v práve čítaných a aj prvá, ktorá si ju označila ako prečítanú?! :)
Vraždu medzi riadkami mi neplánovane a nečakane kúpil manžel a musím sa mu aj týmto spôsobom poďakovať, lebo sa mi postaral o niekoľko veľmi príjemných večerov.
Ide naozaj o nevšednú detektívku, už len tým, že k samotnej vražde dôjde až niekde v 3/4 knihy, čiže namiesto uvažovania o vrahovi som si asi 300 strán lámala hlavu nad tým, kto sa asi stane obeťou.
Od začiatku som si vravela, že by som sa nad príbehom mohla viac zamýšľať a vytvoriť si vlastné teórie, ale zároveň som vedela, že som príliš zvedavá (ergo sa nebudem zdržiavať teóriami a radšej budem čítať ako drak) a príliš málo sa po večeroch dokážem sústrediť na detaily (ale nezrovnalosť so strážením Poppy mi neunikla! :). Po dočítaní som však presvedčená, že bez dodatočných informácií od Tannera a bez Femiho a Charlottiných brainstormingov by som tak či tak nemala šancu dopracovať sa k riešeniu a prípad sa dal rozlúštiť len za pomoci autorky, samotná korešpondencia by tak či tak nestačila. Niežeby mi to ubralo zo zážitku!
Jediné, čo mi trooošku prekážalo (a ono je to samozrejme pochopiteľné, že to tak muselo byť) - kvôli plynutiu deja a odhaľovaniu informácií si niekedy postavy vymieňali emaily s obsahom alebo v situáciách, ktorým sa mi fakt nechcelo uveriť, že by to tak bolo aj v realite.
V každom prípade, Janice ma úplne vtiahla do komunity súboru Fairway, čítanie ma neskutočne bavilo a prinieslo mi nevšedný detektívny zážitok. Oceňujem tiež grafické spracovanie obálky a všitú záložku a Vraždu medzi riadkami môžem len a len odporúčať.