verden komentáře u knih
Nieeee… Ten ezoterický prístup proste nieeee, ten fakt neviem prekusnúť, vzdávam sa. Vraciam do knižnice nedočítanú.
Dosť dobrá kniha, niektoré zvraty očakávané, niektoré ma fakt prekvapili. Príjemne strávený čas :)
Dôležitá kniha, vďaka ktorej môžeme nahliadnuť do čias, kedy dnešné fakty boli ešte len kacírske myšlienky (napr. že stres ovplyvňuje imunitný systém a pod.). Dôležitá kniha, ktorá búra predstavu, že citlivé deti sú morálne slabé a nedostatočné. Dôležitá kniha.
…ale to slovenské vydanie je čistá katastrofa. Ešte som hádam nedržala publikáciu s takým ohromným počtom chýb, že som mala chuť zobrať červené pero a začať opravovať. Hanba…
(SPOILER) Ťažko sa mi kniha hodnotí, lebo romance ako také príliš nemusím. Sem-tam sa ku mne nejaká dostane, ako aj teraz Všetko, čo sme zamlčali, ale inak ich naozaj nevyhľadávam.
V každom prípade, čítala som aj horšie romantické knihy. Záverečné rozuzlenie mi došlo už okolo strany 300, takže pre mňa žiadne veľké prekvapenie na konci nenastalo.
Rebecca sa silou mocou snažila nejako vysvetliť a ospravedlniť Georgino správanie voči Noahovi, za mňa to ale aj tak odporovalo reálnemu životu, podľa mňa šlo čisto o snahu o slow burn, ktorý sa len umelo naťahoval.
Rovnako podľa mňa nie úplne zvládla časť zasadenú do ll.svetovej vojny. Aj jazyk, aj správanie postáv sa mi zdalo príliš moderné…
Keby som knihu hodnotila v porovnaní so všetkými, ktoré som kedy čítala, dopadla by oveľa horšie, ale nakoniec som sa rozhodla ohodnotiť ju s ohľadom na žáner, takže nakoniec taký lepší priemer.
(SPOILER) Za mňa slabéé, väčšinu knihy som sa vyslovene trápila a dúfala som, že napokon sa z toho vykľuje niečo iné, ako toľkokrát omieľaná téma “diabolskej kamošky (ešte aj odkaz na Spolubývajúcu zaznel, ach jaj). Enormne ma iritovali aj tie intelektuálske vložky typu “znela molová melódia. Áno, rozumiem, autorka je vysoko inteligentná a rozhľadená, ale mne to v tom ničím neoriginálnom texte vypichovalo oči. Prosím, nestrácajte s touto knihou čas.
Aj smutné, aj mrazivé.
Scéna, keď Blythe vytiahla Samove veci, ma rozsekala.
(SPOILER) Nevšedný koncept a aj relatívne dobre rozpracovaný. Hviezdičku uberám za presladený a príliš holyvúdsky happy end.
Som veľmi vďačná za fakt, že som si Deviaty spolok a Brány pekla doniesla z knižnice domov naraz. Kebyže nie, asi by som túto trilógiu po prvom dieli vzdala a to by som sa veru obrala o neskutočnú mňamku.
Neviem, čím to bolo, či som bola v nejakom inom rozpoložení alebo som len potrebovala Alex prísť na chuť, ale tento diel som si veľmi, veľmi užila. Nebudem sa tu rozpisovať, za všetko vypichnem len "budem ti slúžiť až do skonania sveta" (zimomriavky... nie nadarmo je táto veta aj na obálke).
Ak po jednotke, podobne ako ja, váhate či v čítaní pokračovať, rozhodne áno! A ja sa už neviem sa dočkať finále :)
Napísané je to skvelo! Zo začiatku som bola nadšená, ale ako mi pribúdali prečítané strany, stále intenzívnejšie som si uvedomovala, že sa do príbehu nedokážem ponoriť a že keby som Deviaty spolok hneď v tom okamihu zavrela a vrátila do knižnice, vôbec by ma netrápila zvedavosť, čo sa dialo ďalej...
Na túto knihu som sa veľmi tešila, nevedela som sa dočkať dňa, keď ju nájdem v ponuke v knižnici, no nakoniec som z nej ostala sklamaná.
Nijako som sa do nej nevedela ponoriť, proste ma nechytila a nebavila. Príbeh sa mi zdal slabý, postavy nesympatické, klimatický odkaz nevýrazný. Od finálnej časti kvarteta som čakala viac.
Vôbec neviem, ako Papierových duchov ohodnotiť.
Aj ma to bavilo, aj som sa nudila. Aj ma to vtiahlo, aj som sa nevedela dočkať konca. Aj sa mi páčila atmosféra, aj mi bola odpoveď na hlavnú otázku ľahostajná. Aj sa chcem knihy zbaviť, aj si ju chcem nechať.
Za mňa nic moc. Neoriginálne, predvídateľné, šablónovité, správanie hlavnej hrdinky po zatknutí nepochopiteľné. Som rada, že to mám za sebou.
Neviem, ako to opísať. Nesnesitelná lehkost bytí sa dotkla niečoho vo mne, niečo vo mne prebudila, niečo vo mne zanechala.
Ďakujem výzve 2024, že nás zoznámila, pán Kundera. Verím, že sa opäť stretneme.
(SPOILER) Ech, no mňa to teda nepresvedčilo. Chápem, na čo sa chcela táto kniha hrať, ale povedzme si pravdu, na Elizabethinom mieste by som z Ivana mala na základe jeho správania a rečí skôr strach ako že by som sa doňho zamilovala. Tiež som prekvapená, že nikto (a najmä Benjamin) nepovažoval Elizabeth za psychotickú. Jasné, veď halucinácie sú vlastne prejavom zmyslu pre humor!
ĎAKUJEM Čtenářskej výzvě za túto knihu.
Vedela som, že existuje, ale nejako som ju, NETUŠÍM PREČO, mala v hlave zaradenú medzi knihami typu Jedz, modli sa, miluj (ktorú som nečítala) a inými podobnými náboženskými blábolmi, ech, chcem povedať bestsellermi (ktoré som tiež nečítala).
Tým chcem povedať, že som vôbec netušila, do čoho idem a bola som úchvátená. Očarená. Pohnutá. Zhrozená. Naštvaná. Smutná.
Neviem, či sa mi niekedy predtým stalo, že som nejakú knihu odložila alebo ani neotvorila, pretože som vedela, že na toto teraz nie som v dobrom rozpoložení. Rozhádzalo ma to. Nejde ani tak o to, že by ma obsahovo nejako zvlášť prekvapovala (svojho času som pracovala so zdravotne znevýhodnenými dospelými - áno, naschvál som politicky korektná), skôr ide o ten uhol pohľadu, ktorý nám ponúka a samozrejme o zoznámenie sa s Charliem Gordonom a jeho nezvyčajným osudom.
Musím si na záver požičať vyjadrenie Lucky podo mnou, pretože presne vystihla aj moje pocity- bolo mi cťou si knihu prečítať.
Toto bolo čo?! Obsahovo, aj jazykovo zlé, zlé, zlé, neviem sa rozhodnúť, či to po večeroch písala 80 ročná babička alebo cez prestávky do zošita čmáral 15 ročný výrastok. Prečo toto, prepánakráľa, niekto vydal?!
Za mňa super, čítalo sa to takmer samo. Oceňujem tiež, že Absynt sa nebojí používať autentický jazyk mladých, vďaka tomuto je Čistá asi prvá YA, ktorá mi v slovenčine po jazykovej stránke nepripadala neskutočne umelá.
Priznám sa, naivne som čakala niečo na štýl Love, Simon zo Slovenska, ale dostalo sa mi... ja ani neviem.
Vyjadrovacími prostriedkami a celkovo štýlom to pôsobilo veľmi autenticky, asi ako denník 15 ročného chlapca. No čo ma nenormálne rozčuľovalo, bola rozporuplnosť jednotlivých postáv. Ani nie tak v tom, že niečo iné hovorili a opak robili, to zas nie je nič výnimočné, ale koľkokrát si odporovali aj ich vyjadrenia a činy navzájom.
Adama som mala chuť fackať asi na každej strane. Ži tak, ako chceš, len aby si bol šťastný vs. nebuď gej, nájdi si babu. A do toho ho bez problémov kefoval :D
Mama veľmi podobne. Pred všetkým ťa chcem chrániť vs. je ok, že máš 15 rokov a ostaneš cez noc bohviekde s bohviekým.
Pri pasážach z Pokecu som vyslovene trpela.
K záveru sa radšej ani nevyjadrujem.
Celý tento počin mi príde ako keby mal spisovateľ naozaj 15 rokov, ten pubertálny pohľad na život, egocentrizmus, stratenosť vo svete aj v sebe samom atď. boli veľmi autentické, ale charaktery postáv totálne nezvládnuté, vyjadrovanie a mnohokrát aj správanie dospelých bolo vekovo na úrovni hlavného hrdinu.
S tematikou skúmania vlastnej identity, sexuality a sebaprijatia nájdete oveľa kvalitnejšie knihy. Táto za mňa proste nie.
"Knihy boli iba jednou zo schránok, do ktorých sme ukladali veľa dôležitého zo strachu, že by sme mohli zabudnúť. Knihy v sebe nemajú nič čarovné, kdeže. Čary sa ukrývajú iba v tom, čo nám knihy vravia, v tom, ako namiesto nás zošívajú stehmi útržky vesmíru do jedného veľkého rúcha."
Pozoruhodne jasne som v 70 rokov starej dystopii videla našu súčasnosť.