Vlado84 komentáře u knih
Tak toto bola Pamukovina.. opäť raz som zostal fascinovaný a nadšený, krásne stratený a niekedy som sa smial na postavách, niekedy som s nimi plakal a potom niekedy som zistil, že vlastne žijeme sem-tam rovnaké životy ako tie postavy, a tak som sa vlastne smial aj sám na sebe a plakal som sám zo seba.
Na samom konci je to ale vždy o láske, a láska je nekonečno.
Poetika slov, a nevídané a neskutočne krásne opisy v samotnej ťaživosti celého príbehu, ktorý zažil nejeden z nás. Lebo keď sa láska skončí... bolí. A chce to more, oceány času..
Neviem jednoducho nájsť slová na opis tohto diela. V samom závere to gradovalo, až som si musel kúsať peru, a šúchať dlaňami tvár, ako sa v deji strhla lavína pocitov a opisov vnútorných stavov a bojov. Úžasne krásne, hoci téma tak smutná. Ale tá katarzia..
Polnoc už ticho žiada si,
začujúc chýr o zmene,
že len čo sa vyčasí,
smrť premôže a porazí
úsilie o Vzkriesenie.
...
Všetko je iné teraz pri jari.
Čvirikot vrabcov čulejší je.
Mne vysloviť sa sotva podarí,
jak v duši jasno s tichom žije.
...
Býva sen - nespíš, iba sa ti sníva,
len túžiš po sne; človek drieme len,
no slnká, ktoré v mihalniciach skrýval,
pália mu riasy pre sen. Skrze sen.
...
Jak v kúpeli z chladnúcich chrbátov žien
tu v cícerkoch steká pot z tabulí balkónov.
A v jahodách leskne sa zmrazená zem,
i soľ v krúpach ľadovca z poľa i polomu
...
Keď svet už pozastieral mráz
v obloku zdola, zhora,
clivota ponáša sa viac
na pustatinu mora..
„Člověk má pocit, že se topí, stačí vidět všechny ty obrazy z vlastního života, jak letí kolem. A něco z toho je samozřejmě nesmírně emotivní, když vidíš ve spoustě věcí Lindu. Svým způsobem jsou to krásný, šťastný vzpomínky, ale skutečnost, že už tady není, je strašně smutná.
To se děje pokaždý, když dáváme dohromady nějakou sbírku filmových záznamů nebo videoklipů. Je na nich ona a já vím, že to bude jedna z vecí, s níž se budu muset vyrovnat. S tou emotivní stránkou, Ale v podstatě je to svým způsobem milý, jako když si prohlížíš starý fotky. Je to smutný, ale na druhou stranu skvělý, protože si říkáš, co všechno jsme spolu prožili.. “
You'd think that people would've had enough of silly love songs
But I look around me, and I see it isn't so
Some people want to fill the world with silly love songs
And what's wrong with that?
I'd like to know, 'cause here I go again
I love you...
Skvelo spracovaný životopis, formou rozhovorov a spomienok.
Pre fanúšika úžasná studnica informácií a krásnych, dôverných a autentických myšlienok priamo “z Paulovej dlane“.
Pre “nefanúšika“, ktorý by mal chuť sa dozvedieť niečo zo života jedného z najvplyvnejších hudobníkov nášho storočia sa ponúka skvelá forma, ktorá nenudí, pretože nie je len faktografickou retrospekciou v čase.
Odporúčam :)
,,Nejaký čas tu ešte pobudneš a potom bude koniec. Si tu, lebo si chcela ešte posledný raz prejsť všetky minulé roky, aby si ich pochopila. Tu, pod neónovými svetlami na Bielom námestí sa všetko začalo. Posledný raz si sa vrátila do rodiska, do východiskového bodu, aby si zistila, či bolo možné zvoliť si inú cestu, či sa veci mohli odvíjať inak."
Patrick Modiano opäť hľadá, obracia sa späť do minulosti aby našiel odpovede na otázky, ktoré tam niekde vo vnútri, na duši.. tlačia.. A ako keby ste sa ocitli v časovej slučke. Minulosť sa dotýka prítomnosti a naopak. Melanchólia. Snaha o porozumenie minulosti, a snaha o porozumenie prítomnosti skrz minulosť a naspäť.
Na konci bola tma a z nej vyšlo svetlo.
Ako memento, aby sa už nikdy nikdy nikdy niečo takéto nestalo. Make love and peace, no war.
Nadčasové dielko, krásne, smutné, kraso smutné a smutno krásne..
Tak nebuďme aký bol zlý Scrooge.
Buďme ako dobrý a zmenený Scrooge.
,,...nech sa uškŕňajú, jeho srdce sa smialo - a to mu celkom stačilo."
Nádhera.
V protisvetle (z nás) ako sa ponára dom do súmraku.
Bez cesty bez záhrady bez tesnej brány.
Tvoje vlasy bledé kovové steblá.
Hovoríš; zhasni
Úder viečka o moje čelo. Cez prižmúrené oči ťa vidím obchádzať
Múry záhrady presklenené veže. Vo vitríne času nehlučne sa kĺzajú
Limuzíny: telá odovzdané rituálnemu spánku.
Potom sneh v hmle.
Potom Tvoj biely chrbát ku ktorému sa dôverne priviniem.
Potom nechať všetko tak nech plynie.
V izbe ktorú sme nemali nikdy opustiť.
Dormi5
Nádherná zbierka...
Milovaná Mila Haugová
Nádherné, krásne.. slová, ktoré hľadia dušu
Proste Kniha toužení
Hmm, super teda. Zase som o niečo viac múdrejší, no ale aj jemne zmätený. Zaujímavé čítanie.
Zvláštny pocit zostal.. toľko dilem, toľko uhlov pohľadu, toľko porozumenia a zároveň asi rovnako veľa nepochopenia.. Všetko tak jasné, a napriek tomu toľko nejasností a otázok.
Ako život. Existencializmus v plnej paráde od skvelého Alberta Camusa.
Kde v půli život náš je se svou poutí,
procházet musel jsem tak temným lesem,
že pravý směr jsem nemoh uhodnouti.
..tu vyšli jsme a spatřili zas hvězdy.
Nádherný príbeh o nádeji a láske v časoch najväčšieho zúfalstva.
O minulosti. Ale hlavne o prítomnosti. Sme tu a teraz. Toľko je tam toho napísaného medzi riadkami.. Krásne.
Aké nekonečne krásne je, keď láska príde a pohladí srdce a dušu. A aké neopísateľne smutné je, ak láska zabolí a odíde.
proste nádhera
o priateľstve, kamarátstve, o radosti a smútku, o láske
o živote
Introspektívny a retrospektívny pohľad do vlastného vnútra a nie len tam, a pohľad do minulosti, spomienky - nádherná poetika, miestami až drsná a ťaživá.. Proste, rozprávačky, navrávačky :)
..najviac sa mi páčil obraz na samom konci, kde si sadol k moru a pozoroval ho "ďaleko od hlučného davu", v tichu a samote.