zuzulique komentáře u knih

Tejto knihe som sa dlho vyhýbala a potom som ju vyhrala, tak som si povedala, že to bude znamenie a čas vziať ju do lapákov :)

Spočiatku mi to nešlo do gulivera a chytal ma razdraz, keď som začala lukovať na tie podivné wordy. Z každej strany fŕkala bladka, skrímovali voisy, tolkovalo sa, fajčili sa rakoviny a pilo sa moloko s nožmi počas každej najtky. Neverila som vlastným glazom a ani sa mi nedrimovalo, že to dočítam. Trvalo mi hodne dlho, kým som sa začítala, potom už to išlo odinočky.

Neviem úlne objektívne zhodnotiť preklad,
no samozrejme som si potom hľadala články o tom ako vznikol nadsat, čo ma veľmi zaujímalo. Obávam sa, že pri prekladoch sa stráca veľa z originálu, miestami slova znejú nasilu, inokedy prirodzene.

Myšlienka románu je nepochybne silná, nedávno som čítala Kvety pre Algernona, takisto narazíme na myšlienku manipulovania so slobodnou voľou.
No povedzme si úprimne, či píplovia urobili nejaké chorošné stvary odinočky, keď dostal slobodnú voľu, sme poriadne v šaroch, celý tento náš svet a tikáč sme umlčali tým, čo nám vyhovuje.

7 19.06.2019

Už dávno ma tak čítanie knihy nezahrialo na duši. Našťastie sa mi do ruky dostal český a nie slovenský preklad, kde z hlavného hrdinu urobili Bula Retarda. V českej verzii sa hrdina volá Guyilan Vignolles, z čoho vzniká prešmyčka Vilan Guignol a znamená niečo ako "ošklivý šašek." Uznajte, že ošklivý šašek je v porovnaní s Bulom Retardom (vzniklo z Ardlo (?!) Buret) pôvabné meno.
Môžeme povedať, že kniha je v podstate rozprávkovým príbehom a celý čas som sa cítila ako v čarovnom svete Amélie z Montmartru, nie náhodou, nachádzame sa v Paríži. Kto miluje knihy, čítanie, písanie (nielen o knihách) a všetko s tým spojené, možno si túto knihu užije tak ako ja :) Či je niečo uveriteľné alebo nie, nechám už na vás :)

7 15.04.2019

Ja som sa bavila. Rozprávačsky výborné, mýtus prerozprávaný moderným, vtipným a nenásilným spôsobom. Plus autorkin pohľad na rôzne alternatívy daných situácií, správania postáv a predsudky.

7 22.07.2013

Táto kniha je úplne iný level, než väčšina kníh, s ktorými som sa doteraz stretla. Hovoriť o obsahu nie je podstatné, no dá sa povedať, že rovnako obsahom i formou autor ponúka čitateľovi neskutočne fascinujúce, i keď na druhej strane aj náročné čítanie, ktoré uspokojí tých, ktorí hľadajú v knihách stále niečo nové, nevšedné a neuspokoja sa so šedým priemerom (či už po formálnej alebo obsahovej stránke). Fajnšmekri si prídu na svoje, tí ostatní ešte nedosiahli požadovaný level. Ja som po prečítaní poslednej vety zostala v nemom úžase a už teraz sa teším, keď si knihu vychutnám opäť a takých kníh, ktoré by som chcela čítať opäť a znovu je málo. Uvidím, či sa v blízkej dobe nájde nejaká kniha, ktorá by siahla Viz láske aspoň po päty.

7 17.06.2013

Výborná kniha. Zo začiatku som sa trochu ťažkopádnejšie vžívala do deja a jednotlivých postáv, no postupne som si po desiatkach strán naprávala chuť :-) Nechýbali prvky magického realizmu jemne a správne dávkované na celej ploche románu. Oceňujem i autorov zmysel pre humor, sadol mi:-) Film neplánujem pozerať, vraj z toho spravili ľúbostnú frašku a i keď v knihe láska prítomná bola, nebol to jediný a hlavný motív...

7 20.08.2012

Nie ľahké čítanie, ale výborné. Ak viete oceniť aj formu, nielen obsah, určite skúste Robinsonovej román Ztrácení. V románe sa toho veľa nedeje, no krásu nájdete hlavne v detailoch a jazyku.
Život vo fiktívnom mestečku Fingerbone je v podstate nezaujímavý, dni sú nudne stereotypné, pokiaľ nerátame mnohé povodne a požiare. Snáď každá rodina v ňom má nejaký pohnutý osud, no ten týkajúci sa Ruth a Lucille, je obzvlášť neprehliadnuteľný. Rozprávačom príbehu je Ruth, ktorá v skutočnom živote toho veľa nenahovorí a je opak svojej sestry Lucille. Dozvedáme sa o detstve oboch dievčat, o tom ako stratili matku, prešli do starostlivosti starej mamy, tiet a nakoniec skončili u tety s tuláckymi sklonmi Sylvie. Otec zmizol, dedko sa utopil, mužské postavy v románe prakticky nemajú svoje miesto.
Teta Sylvia sa do mestečka vracia po dlhých rokoch, ktoré strávila putovaním z jedného mesta do ruhého a starostlivosť o domácnosť jej veľmi nejde a v dome zhromažďuje hromady časopisov, konzerv a iného odpadu. Dievčatá sa v škole stávajú terčom smiechu, rezignujú a začínajú chodiť poza školu. Pri svojich potulkách stretávajú tetu, ktorú vidia trebárs spať v parku na lavičke prikrytú novinami alebo len tak sa bezcieľne prechádzať ulicami. Ruth a Lucille vnímajú túto situáciu odlišne, Ruth všetko čo prichádza prijíma bez protestu, no spoločenskejšia Lucille sa snaží osudu vydedenca a čudáka vyhnúť...
Kniha dostala Cenu amerického PEN klubu. V doslove som sa dočítala, že autorka chcela napísať takú knihu, ktorú by si sama rada prečítala. Odporúčam tým, ktorí už majú čo to „načítané“ a zvládnu aj niečo menej všedné :-)

úryvky z knihy:
„Chtít a mít jsou si stejně blízké jako skutečnost a její stín – protože když puká plod na jazyku sladčeji, než když toužíme po jeho chuti, a kdy jindy se chuť štěpí do tolika vůní a příchutí země a zralosti, nebo, konečně, kdy něco vnímáme smysly tak cele jako ve chvíli, kdy to postrádáme? A znovu je tu znamení – svět se zacelí. Vždyť přát si dotek něčí ruky na svých vlasech je bezmála jako jej cítit. Cokoliv ztrácíme, získáváme samotnou touhou zase zpět. A když sníme, aniž o tom víme, touha nás střeží jako anděl, hladí nás po vlasech a nosí nám lesní jahody.“

7 05.06.2012

Toma Cricka chcú vyhodiť zo školy údajne pre nadbytočnosť a jeho metódy výučby. Skutočným dôvodom je jeho manželka Mary, ktorá je zodpovedná za únos dieťaťa. Len po maličkých kúskoch nám autor odhaľuje počiatky lásky k Mary, jej priebeh, pády a návraty, udalosti a okamihy, ktoré viedli k smrti niekoľkých ľudí a vyvrcholili v spomínaný únos. Nemenej významnú rolu vo všetkom dianí zohráva Tomov slabomyseľný brat Dick.

Po tom ako sa Tom dozvie o zamýšľanom prepustení, začína so žiakmi viesť polemiku ohľadom dôležitosti histórie a zároveň im rozprávať príbehy spojené s osudmi dvoch rodín svojich predkov Atkinsonovcov a Crickovcov, čo tvorí ďalšiu rozsiahlu líniu románu. Vynára sa pred nami história mestečka Fens a dozvedáme sa nielen o vode a jej neduhoch, o varení piva, úhoroch, veľkom ohni, ale aj o rodinných tajomstvách, poverách a duchoch. Práve v týchto častiach badať autorove jemné koketovanie s magickým realizmom.

Jednotlivé línie v románe sa prelínajú, čím autor udržiava nielen napätie, ale aj túžbu odhaľovať ďalej, Tom sa striedavo prihovára žiakom (neskôr už ťažko rozoznať, či sa rozpráva so skutočným alebo pomyselným publikom), rozpráva príbehy a zamýšľa sa nad svojou terajšou situáciou. Neraz poukazuje na skutočnosť, že história sa neustále opakuje a nie je v našej moci, aby sme niečo zmenili.

Román je to vskutku smutný a bolestný, no krásny.

7 28.05.2012

Trochu strašidelná kniha :-) Začnete čítať a stratíte sa veľmi rýchlo. Nielen v kompozícii a v striedajúcich sa rozprávačoch, ale i v tom, kto je živý a kto mŕtvy. Kniha je pomerne útla, no treba ju čítať pomaly a pozorne, aby ste sa nestratili, dokonca odporúčam dve čítania...O Rulfovi sa hovorí, že je skutočný tvorca magického realizmu a táto kniha inšpirovala Marqueza k napísaniu jeho najlepšieho románu Sto rokov samoty:-) Ďakujem pán Rulfo! :-) Kniha sa aktuálne zohnať nedá, ale knižnica to istí!

7 26.03.2012

Nadčasová záležitosť, ktorú môžete čítať o sto, o dvesto aj o tisíc rokov a stále bud platiť :-)

Veľmi krásna kniha...pred vami sa odohráva príbeh dvoch žien, s ktorými prežijete všetko od začiatku až do konca a uvedomíte si, aký je život v našich krajinách pre ženy krásny a bezstarostný...

7 24.05.2011

Je dosť pravdepodobné, že ste už čítali podobné príbehy ako tie v Doživotí. Intenzita zážitku tohto románu spočíva však predovšetkým v autorovej schopnosti skladať nádherné premyslené vety a myšlienky bez toho, aby skĺzol ku klišé a patetickosti. Dojímavý príbeh troch postáv prepojených rodinnými vzťahmi odkrýva kus írskych dejín, ale hlavne dejiny osobné, ľudské, obyčajné. Billy O´Callaghan mohol pokojne napísať nekonečnú ságu, no vystačil si s priestorom o rozsahu necelých 200 strán, v ktorom sa postavy ocitajú zoči voči smrti v rôznych podobách, no v svojom nekonečnom smútku si uvedomujú, že život ich má ešte stále o čo obrať. Postavu Jera považujem za jednu za najkrajších mužských postáv v literatúre, v roli bratra, manžela i otca obstál na jednotku s hviezdičkou. Keďže autor v románe spracováva skutočné rozprávanie svojich príbuzných, musel sa inšpirovať úžasným človekom. Jer pre mňa stelesňuje predstavu, čo s človekom dokáže láska v rôznych podobách v ťažkých časoch.
Vraj text obsahuje logické chyby, nevšimla som si, som nepozorná čitateľka. Ak nejaké sú, nevadilo mi to. Na začiatku knihy je rodokmeň, tam sú tiež chyby v rokoch, ale na orientáciu rodinnej schémy veľmi fajn. Neviem koho z týchto nedokonalostí viniť, ale samotného autora zrejme nie. Zážitok z čítana mi to našťastie nepokazilo.

6 02.05.2024

Mieko tne do živého, otvára veľa dôležitých tém ženstva, sexuality a materstva, ktoré riešimi úplne všetky. Možno sa niekomu bude miestami zdať pritiahnutá za vlasy, ale garantujem vám, že život sám taký často je.

6 02.01.2023

Tretie stretnutie s Barbaričom a Steinom a musím povedať, že zatiaľ najlepšie. Výborne vystavaný dej bez hluchých miest, radosť čítať. Teším sa na štvrtý diel.

6 02.12.2019

Pozerám, že som knihu čítala druhý raz po 9 rokoch. Čo povedať o knihe, na ktorú už teraz myslím s nostalgiou a viem, že keď si ju znovu niekedy v budúcnosti prečítam, budem ju milovať viac a viac. Kniha dom duchov je jedna z najúžasnejších kníh môjho života a ja som chcela znovu prežiť ten pocit, ktorý som zažívala, keď som ju držala v ruke po prvý raz. Musím povedať, že druhé čítanie bolo ešte viac intenzívne, šetrila som si knihu po kapitolách.
Allende napísala svoj prvý román a zároveň svoj najlepší v roku 1982 a tým bol predurčený pre osobu, ktorá sa narodila v tom istom roku, a to pre mňa. V knihe je všetko, čo mám rada. Napriek tomu, že hlavná postava je Esteban Trueba, oveľa viac sa dostáva miesto nezabudnuteľným ženským postavám, od Clary, cez Blancu až po Albu. Okrem nich nechýba záplava menších postáv, ktoré nie sú o nič menej významné. Príbeh plynie strhujúcim tempom, miestami dojme, pobaví i zamrazí, informuje, odhaľuje, prekvapí, naznačuje a lapí vás do svojich osídiel. Skrátka moja knižná láska, ktorá starne spolu so mnou. Teším sa na opätovné čítanie do tretice :) PS: Mohol by sa už konečne niekto na databazeknih.cz zamyslieť nad možnosťou, že knihy sa dajú čítať aj opätovne? Re-reading tu chýba ako možnosť a tým pádom nesedia štatistiky.

Trochu som sa obávala tejto knihy vzhľadom na tie hodnotenia na knižných portáloch, ale v konečnom dôsledku sa tým len zriedka nechám ovplyvniť. Môžeme to zhrnúť nasledovne: po nenáročnej, ľahko čitateľnej mainstremovej Neapolskej ságe, zrazu ponúkajú fanúšikom Ferrante jej rané diela a všetci sú v šoku. Naozaj všetci od nich očakávali, že dostanú to isté, čo v NS?
Mne sa Ferrante pre náročnejšieho čitateľa páčila, mám celkom blízko k takýmto podivnostiam. Každý z nás sa istým spôsobom vyrovnáva so svojím vzťahom k blízkym, so spomienkami (nielen na detstvo), ktoré sa nám neustále vedome či nevedome premietajú do nášho života a defilujú nám pred očami. Kniha je pocitovka, nie je to žiadny tuctový príbeh, ktorý má začiatok a koniec.

6 26.11.2018

Shalev opäť napísal pútavý príbeh, nenadarmo, je to výborný židovský rozprávač. Prezradil nám niečo zo svojho rodinného súkromia a cesty k spisovateľskej kariére, predstavil nám svojich rodinných príbuzných a ich záľubu v rozprávaní a v príbehoch. Nuž, má to mať po kom :-)) Vtipné, svieže, ľahko čitateľné...

6 06.07.2013

krásna "esej" pre milovníkov kníh :-)
"Čítanie nezávisí od organizácie času, čítanie je tak ako láska spôsob bytia. Otázka neznie, či mám, alebo nemám čas na čítanie (čas, ktorý mi nikto nedá), ale či si dožičím tú slasť byť čitateľom."

6 16.06.2013

Zadie Smithová určite zaujme svojím rozprávačským štýlom, vďaka ktorému nevšedne vyrozpráva príbehy všedných ľudí, cudzincov v cudzine. Biele zuby je akýsi multikultúrny román, v ktorom autorka poukazuje na aktuálny stav sveta a jeho prepletaní kultúr a koreňov, román nielen o hľadaní identity, o rovnakosti i inakosti, o náboženstve i ateizme, ale predovšetkým o ľuďoch a ich osudoch. Názov Biele zuby nie je metaforou, biele zuby sa objavujú ako leitmotív na mnohých miestach, kde tu sa zablysnú ako výrazný kontrast k tmavšej pokožke hrdinov – imigrantov, i tých, ktorí sa už narodili v Londýne. Kontrastov je viac než dosť, samotné mená hrdinov o tom svedčia, zoberme si napríklad mená Archie Jones a Irie Jonesová.

Postavy mladej generácie (90.roky 20st.) bojujú so stretom viacerých kultúr. Funguje v nich biologický odkaz, no bije sa s vplyvmi nového prostredia, v ktorom vyrastajú, s čím sa samozrejme neľahko a rôzne vyrovnávajú. Mladú generáciu predstavujú v románe postavy Irie, Millata, či jeho brata Magida. Staršia generácia sa snaží zubami-nechtami zachovať svoje tradície a zvyky, spomeniem napríklad postavu moslima Samáda Iqbála, no na druhej strane tu máme jeho pozoruhodné priateľstvo s Angličanom Archiem Jonesom, s ktorým sa zoznámil počas 2.svetovej vojny. Napriek kultúrnym, náboženským i iným odlišnostiam sa stali najlepšími priateľmi.

Kniha je rozdelená na 4 časti, venovaná jednotlivým generáciám a ich príbehom, viac by prezrádzať bola škoda...

Nejaké mušky by sa dali vychytať, ale kniha určite stojí za prečítanie. Prvotina autorke vyšla, už žiadna jej ďalšia kniha vraj nedosiahla úroveň tejto. Ja sa každopádne chystám čítať Smithovej najnovší titul NW.

6 23.04.2013

Prvýkrát som mala možnosť čítať knihu z „indiánskeho prostredia.“ Ako to už býva, neznáme prostredie je pre nás čitateľov veľmi príťažlivé a v tomto prípade to takisto nie je výnimka.

Samotný román, mimochodom výborne napísaný, sa skladá z kapitol, pričom každú z nich rozpráva iná postava a postupne sa odvíja história dvoch rodín žijúcich v indiánskej rezervácii v rozpätí cca 50tich rokov.

Jednotlivé kapitoly by obstáli i ako poviedky, ktoré zdanlivo nemajú súvislosť. Po prečítaní knihy si však sami poskladáte mozaiku postáv a príbehov, budete čítať o tej istej udalosti, postave a situáciách viac ráz, no z iného uhla pohľadu a zakaždým inak. Každá z postáv je výnimočná, zapamätateľná a svojská ako samotná povaha idiánov, ktorá je divoká, plná vzdoru, túžiaca po voľnosti.
V slovenskom jazyku vyšla kniha pod názvom Čary lásky, čo je takisto názov jednej z kapitol a láska a jej podoby ( či už partnerská, súrodenecká, rodičovská...) sa tiahnu celým dielom, no nečakajte žiadnu romatiku a gýč. Nechýbajú aj samotné čary, mágia a tajomné obrady, ktoré pochádzajú z indiánskych tradícií, konflikt starého a nového, skúsenosti predkov, spolužitie belochov a indiánov, či ľudské vzťahy vo všeobecnosti.

Odporúčam všetkými desiatimi, kniha mi dokonale pohľadila čitateľskú dušu. Kúpite skoro v každom internetovom antikvariáte v cene okolo 2€, neváhajte ani chvíľu.

6 08.10.2012

Čo písať ku knihám o Harrym Potterovi, keď ich milujete na život a na smrť? :-)

6 22.02.2012