zuzulique zuzulique komentáře u knih

☰ menu

Niekde ku koncu Niekde ku koncu Diana Athill

Keď raz budem starnúť, verím, že s takou gráciou, ako o tom s láskavým humorom a múdrosťou píše Diana Athill, ktorá vydala svoju prvú knihu Niekde na konci sveta v 89tich rokoch. Zomrela vo veku 101 tento rok. Zamýšľa sa nad témami akými sú náboženstvo, vzťahy rodinné i intímne, starmutie i jeho "výhody a nevýhody," literatúra, dôležitosť tvorivosti v živote, sebadôvera a mnohé iné.
"Výzor je pre staré ženy dôležitý nie preto, že by sme chceli zapôsobiť na iných, ale pre to, čo uvidíme pri pohľade do zrkadla...Ako sa človek vidí, sa nemusí kryť s tým, aký naozaj je, ale to prvé k tomu druhému do veľkej miery prispieva. Celkom určite viem, že sa cítim mladšie, a aj sa tak správam, než sa cítili a správali moje staré mamykeď boli staré."
"Na tému mladosti sa písali knihy rad za radom a ešte viac ich vzniklo o plodení a podrobnostiach s ním súvisiacich, ale na tému telesného úpadku toho veľa nie je. Keďže som v tomto procese už celkom pokročila a obtrela si oň nos práve vďaka tým mopslíkom a stromovitému papradiu, povedala som si :"Prečo sa do toho nepustiť?" A tak idem na to. "

10.09.2019 4 z 5


Cesta tieňmi Cesta tieňmi Mariateresa Di Lascia

Škoda. Tak lákavo vyzerala táto kniha, od vizuálnej stránky, cez príbeh až po skutočnosť, že ide o taliansku autorku, no nič z toho sa nepretavilo do výnimočného čitateľského zážitku. Mal to byť "strhujúci" príbeh, no nekonalo sa. Druhá časť príbehu mala potenciál, no akosi tomu chýbala duša, napriek tomu, že jazyk bol veľmi pekný a kniha sa čítala pomerne dobre. Takmer žiadna postava ani jej konanie nevzbudila vo mne negatívne ani pozitívne emócie, celý ten príbeh ma nechal chladnou. Vždy keď som sa pri čítaní naladila na správnu strunu, že teraz to už bude ono, ten pocit rýchlo pominul. Určite to nie je zlá kniha (dokonca som čítala viaceré dobré odozvy), no pokiaľ sa bavíme o talianskych autorkách, vymenovala by som na fleku aspoň tri, ktoré ma zaujali viac. Za mňa priemer, ktorý mal oveľa väčší potenciál.

27.08.2019 3 z 5


Podstata všetkých vecí Podstata všetkých vecí Elizabeth Gilbert

Autorka je predovšetkým známa svojou knihou Jedz, modli sa a miluj, ktorá ma svojím obsahom vôbec nelákala (také motivačné životné srandy nemusím). No keď vyšla Podstata všetkých vecí, tak som spozornela, lebo už len ten vizuál je nádherný. Potom ju čítalo zopár známych a presvedčili ma, že stojí za pokus.
Včera som knihu dočítala, celkom som si ju šanovala, každý deň dala ako bonbónik dve-tri krátke kapitolky, nech si ju môžem vychutnávať čo najdlhšie. Nie je to kniha pre každého, ani by som k nej nepísala odporúčacie ódy, nakoľko plynie veľmi pomaly bez strhujúceho deja a prekvapivých rozuzlení, nachádza sa v nej aj veľa "výkladových" pasáži a veľa informácií z botaniky, čo tiež značne spomaľuje dej, no zasa na druhej strane sa mi to veľmi páčilo. Najviac na celej knihe mi bolo sympatické to, že hlavná postava nebola žiadna úžasná krásavica s dokonalou postavou, arzenálom milencov a šťastných vzťahov, ale ženská s veľmi silnou náturou a múdrou hlavou, ktorá prežila trošku iný život ako bežné románové hrdinky. Človek má hneď príjemný pocit, že v záplave prečítaných kníh narazí stále na takú, ktorá ho niečím prekvapí a poteší zasa trochu inak.

16.08.2019 5 z 5


Vzdelaná Vzdelaná Tara Westover

Nie je to žiadny literárny skvost, o tom nemôže byť ani reči, no aj výborne napísaná mainstreamová knižka vie potešiť. Dávno mi pri čítaní nevírilo v hlave toľko nezodpovedaných otázok a musím povedať, že ani po dočítaní som nedostala odpoveď.
Kniha poukazuje na konflikt medzi tým, ako vás ovplyvňuje a formuje prostredie, v ktorom vyrastáte a tým, ktoré vám otvára oči a cestu za vzdelaním a podnecuje túžbu vymaniť sa z pazúrov nevedomosti. Človek veľmi ľahko uverí, že veci môžu byť iba tak, ako ich dlhé roky pozná, keď vyrastá v narušenom prostredí.

"Nevedieť niečo s istotou, ale odmietať sa podvoliť tým, ktorí vyhlasujú, že majú istotu, bola výsada, ktorú som si dovtedy neudelila. Môj život rozprávali iní. Ich hlasy boli rázne, dôrazné, absolútne. Nikdy mi ani len nenapadlo, že môj hlas môže byť rovnako silný ako ten ich."

"Vydala som sa na cestu uvedomenia, pochopila som niečo zásadné o svojom bratovi, otcovi aj o sebe. Začala som chápať, ako nás formuje tradícia, ktorú nám odovzdali iní, tradícia, ktorú sme buď vedome, alebo neúmyselne ignorovali. Porozumela som, že sme svoje hlasy prepožičali rétorike, ktorej jediným cieľom bolo odľudštiť a týrať iných - pretože živiť túto rétoriku bolo ľahšie, pretože udržanie moci sa vždy zdá byť cestou vpred."

05.08.2019 4 z 5


Malý život Malý život Hanya Yanagihara

Tak poďme na to. Nenávidím túto knihu. Emocionálne ma úplne vyčerpala. Možno až príliš. A čo je príliš, je aj jej dĺžka, chcelo byť to tak o 200 strán menej, lebo niektoré scény už sa opakovali dookola a bolo to zasa príliš rozvláčne. Posledných 100 strán som sa nevedela dočkať konca. Príliš dlho som ju čítala a často s ňou bojovala, lebo som ju príliš často musela odkladať, lebo ma príliš rozrušovala a bolo mi z nej fyzicky zle. Príliš som začala uvažovať o tom, že okolo nás žijú iba samí úchyláci. Už nikdy viac ju čítať nebudem, ani ju nikomu nebudem odporúčam, všetkého je tam príliš...
Keby kniha nebola dobre napísaná, nedala by som ani 3*, no vždy zvažujem všetky aspekty, takže 4* so cťou. Inak nerozumiem komentárom, že kniha je nádherná. To môže napísať jediné nejaký masochista, asi som divná. Pri knihe som neuronila ani slzu, plakali asi všetci okrem mňa. Dej a jeho vývoj sa už niekde v polovici stal pre mňa priehľadný a predvídateľný, čiže veci, ktoré sa diali som očakávala a nechali ma chladnou. Jediný, koho mi bolo naozaj ľúto, bol Harold. Faktom zostáva, že na príbeh určite nezabudnem, aj keby som chcela.
Ak sa vám zdalo, že som príliš často použila slovo "príliš," skúste si zrátať, koľko ráz v Malom živote povedal Jude "mrzí ma to."

29.07.2019 4 z 5


Mechanický pomaranč Mechanický pomaranč Anthony Burgess

Tejto knihe som sa dlho vyhýbala a potom som ju vyhrala, tak som si povedala, že to bude znamenie a čas vziať ju do lapákov :)

Spočiatku mi to nešlo do gulivera a chytal ma razdraz, keď som začala lukovať na tie podivné wordy. Z každej strany fŕkala bladka, skrímovali voisy, tolkovalo sa, fajčili sa rakoviny a pilo sa moloko s nožmi počas každej najtky. Neverila som vlastným glazom a ani sa mi nedrimovalo, že to dočítam. Trvalo mi hodne dlho, kým som sa začítala, potom už to išlo odinočky.

Neviem úlne objektívne zhodnotiť preklad,
no samozrejme som si potom hľadala články o tom ako vznikol nadsat, čo ma veľmi zaujímalo. Obávam sa, že pri prekladoch sa stráca veľa z originálu, miestami slova znejú nasilu, inokedy prirodzene.

Myšlienka románu je nepochybne silná, nedávno som čítala Kvety pre Algernona, takisto narazíme na myšlienku manipulovania so slobodnou voľou.
No povedzme si úprimne, či píplovia urobili nejaké chorošné stvary odinočky, keď dostal slobodnú voľu, sme poriadne v šaroch, celý tento náš svet a tikáč sme umlčali tým, čo nám vyhovuje.

19.06.2019 4 z 5


Tiché roky Tiché roky Alena Mornštajnová

Požičiam si jednu vetu z recenzie, ktorú som čítala nedávno a úplne sa s ňou stotožňujem: "Mít talent lehce psát – dar i prokletí…"
Musím povedať, že som v rozpakoch. Očakávanie boli veľké, no neboli naplnené. Síce sa mi páčilo, že Mornštajnová opustila tie "rozmachlé" príbehy s desiatkami postáv a la Hotýlek a Slepá mapa a napísala komornú "drámu," no mala som pocit, že som niečo podobné čítala už niekoľkokrát. Motív mlčania a neporozumenia je taká bežná vec v živote každého človeka, neexistuje snáď nikto z nás, kto by sa s niekým vo svojom okolí (aj veľmi blízkom) nerozprával, resp. ho nejakým spôsobom ignoroval, aj dobrovoľne. A naše rodinné vzťahy nie sú ani zďaleka ružové a mohli by sme o nich napísať podobné "drámy."
Čítalo sa to výborne, ľahko, možno až príliš. Miestami som skĺzala k rýchlemu čítaniu, čo vôbec nie je dobré znamenie. Prvá polovica románu ma bavila viac, druhá, predvídateľná, už menej. Ani záver neohúril, i keď som čakala, že aspoň ten mi vytrie zrak.
Dávam 4* iba preto, že som dala Hotýlku a Slepej mape 3* a Tiché roky považujem za lepší román.

11.06.2019 4 z 5


Pán / O Senhor / Valéry / Henri / Juarroz Pán / O Senhor / Valéry / Henri / Juarroz Gonçalo M. Tavares

Ach tie očakávania :) Keď sa idete pustiť do knihy, o ktorej nemáte ani šajnu a dostanete viac ako ste dúfali, vtedy sa dostaví ten magický pocit :) Knižka (a jej pokračovanie Štvrť) je poctou rôznym autorom, ktorý bývajú v jednej štvrti. S nositeľmi príbehov majú spoločné iba meno. Ak vám sadne druh humoru, knižka si vás podmaní, ak nie, so znechutením ju odložíte. Ja som sa schuti zasmiala najmä pri prvej časti, venovanej Paulovi Valérymi, a to sa mi často nestáva. Teším sa i na ďalších pánov "na holenie" v pokračovaní Štvrť.

20.05.2019 4 z 5


Otrok Otrok Anand Dilvar

Ako hodnotiť nehodnotiteľné. Keby som si kupovala slovenskú verziu, tak by som si prečítala toto: "Predali sa z nej takmer dva milióny výtlačkov a je na najlepšej ceste zaradiť sa medzi klasické duchovné práce, aké napísali William P. Young, Paulo Coelho či Eckhart Tolle." Uznajte, knihu by som si v žiadnom prípade nekúpila. Žiaľ, kupovala som si českú verziu, zaujala ma anotácia a predstavovala som si niečo úplne iné ako som dostala. Spracovať tému o tom, že všetci sme otrokmi niečoho, považujem stále za výborný nápad, ale úplne v inom románe bez patetických fráz. Všetky tie klišé donekonečna sa opakujúce frázy o tom, že máme žiť pre prítomnosť a zbaviť sa minulosti, nemyslieť na to, čo sa nám stalo, na rany, sklamania, svojich kostlivcov v skrini a neriešiť budúcnosť, nebáť sa o ňu, všetko je v našich rukách. Nemáme prahnúť po majetkov a vážiť si čo máme, lebo často túžime po niečom, čo nás šťastných neurobí, bla bla bla. Toľko krížov človek dostáva, koľko dokáže uniesť, skúšky patria k životu, bla bla bla, keď nie si spokojný v práci, vo vzťahu, v živote, osloboď sa, máš na to všetky páky, bla bla bla, všetci sme tu z nejakého dôvodu, bla bla bla...nie, nie je to pre mňa "life-changing" kniha, ako som si prečítala z komentárov, mňa uvrhla ešte do väčšej depky, akú som mala pred čítaním knihy :D Kniha víťazí v kategórii NAJHORŠIA prečítanú kniha v roku 2019 (neverím, že to niečo prekoná) a preberá štafetu po Daj mi tvoje meno.

17.05.2019 1 z 5


Město a psi Město a psi Mario Vargas Llosa

Čítať takúto knihu je pre mňa vždy zážitkom. Keď človek číta veľa jednu knihu za druhou, vždy ho poteší, keď sa mu dostane do rúk niečo, s čím sa ešte nestretol. O tejto knihe to platí v celom svojom rozsahu. Výborná téma, spracovanie, striedanie časových rovín, rozprávačov, hranie sa s pozornosťou čitateľa, skladanie nikdy nekončiaceho puzzle a pôsobivý záver.
Bolo mi ľúto, keď som čítala epilóg a lúčila sa s týmto skvostom, ktorý je prvotinou nositeľa Nobelovej ceny. Mala som tú česť vidieť ho pred pár dňami v Prahe na Svete kníh, bol to takisto nezabudnuteľný zážitok.

16.05.2019 5 z 5


Posol Posol Markus Zusak

Povedala by som, že Posol by mohol byť pokojne zaradený v kategórii "young adult." Pri čítaní tejto knihy som sa cítila ako na hojdačke. Po prvých pár stranách som ju chcela odložiť, potom ma s pribúdajúcimi stranami zaujala, v závere zasa nadšenie trochu opadlo. Miestami na mňa príliš patetické a hraničiace s motivačnom literatúrou, ale teda stále v zóne "dobre, nebola to strata času." Zlodejku kníh mám oveľa radšej.

30.04.2019 3 z 5


Čtenář z vlaku v 6.27 Čtenář z vlaku v 6.27 Jean-Paul Didierlaurent

Už dávno ma tak čítanie knihy nezahrialo na duši. Našťastie sa mi do ruky dostal český a nie slovenský preklad, kde z hlavného hrdinu urobili Bula Retarda. V českej verzii sa hrdina volá Guyilan Vignolles, z čoho vzniká prešmyčka Vilan Guignol a znamená niečo ako "ošklivý šašek." Uznajte, že ošklivý šašek je v porovnaní s Bulom Retardom (vzniklo z Ardlo (?!) Buret) pôvabné meno.
Môžeme povedať, že kniha je v podstate rozprávkovým príbehom a celý čas som sa cítila ako v čarovnom svete Amélie z Montmartru, nie náhodou, nachádzame sa v Paríži. Kto miluje knihy, čítanie, písanie (nielen o knihách) a všetko s tým spojené, možno si túto knihu užije tak ako ja :) Či je niečo uveriteľné alebo nie, nechám už na vás :)

15.04.2019 5 z 5


Franz Kafka - Člověk své a naší doby Franz Kafka - Člověk své a naší doby Radek Malý

Autorov život je "opradený" množstvom mýtov, ktoré sa zahniezdili v našich predstavách. Kniha od Radka malého vyvracia či uvádza na pravú mieru mnohé z nich a umožňuje nám bližšie spoznať postavu tajomného Kafku. Textu nie je veľa, no bohato stačí (v duchu niekedy je menej viac). Nádherné kresby v knihe, od ktorých sa nedá odtrhnúť, dodávajú celku tajomnú atmosféru.

11.03.2019 5 z 5


Môj skvelý brat Robinzon Môj skvelý brat Robinzon Jaroslava Blažková

Nebola som schopná prečítať viac ako 10-15 strán na posedenie, lebo text je veľmi hutný a jazyk taký obrazný, no pôsobivý zároveň, že naň treba viac ako 100% sústredenie. Trochu absentuje pútavejší príbeh, ktorý udrží pozornosť, čo je pre knihu pre mládež pomerne dôležité. Rozmýšľam, či by som túto knihu v tínedžerskom veku zvládla. Podľa mňa vyžaduje skúsenejšieho čitateľa a hlbšie čítanie s porozumením.

08.03.2019 4 z 5


Není jiné cesty Není jiné cesty Trygve Gulbranssen

Tretí diel trilógie sa nesie v podobnom duchu ako druhý a do rovnakej miery ma aj zaujal. Musím povedať, že pre mňa bol prvý diel veľmi sľubným začiatkom a potom sa nasledujúce diely niesli v duchu "nenadchne, ale ani neurazí." Pekný koniec, celkovo zakončenie i vyústenie celého príbehu, no a na záver by som hromadne hodnotila celú trilógiu 3,5* Určite to nepovažujem za stratu času, no oslovila ma menej ako väčšinu čitateľov.

01.03.2019 3 z 5


Intimita Intimita Hanif Kureishi

Pre väčšinu ľudí je hrdina zbabelý a egoistický, pre mňa odvážny. Možno preto, že by som v živote potrebovala viac odvahy pri zásadných rozhodnutiach.

"Neopúšťam tento nešťastný raj len preto, že ho neznášam, ale preto, že chcem byť niekým iným. Sen, či skôr nočná mora o šťastnej rodine nás máta všetkých; v dnešnej dobe je to jedna z mála utopických myšlienok, ktoré nám zostali. A tak verím, napriek všetkému - ako som povedal Asifovi - na lásku."

21.02.2019 4 z 5


Japonský milenec Japonský milenec Isabel Allende

Síce táto nová kniha nie je o magickom realizme ako sme u Allende zvyknutí, no stále potvrdzuje svoje rozprávačské umenie schopnosť vytvárať zaujímavé postavy a príbehy. Zároveň bez patetickosti a prílišnej snahy útočiť na city. Za mňa veľmi príjemný čitateľský zážitok.

18.02.2019 4 z 5


Hypnotizér Hypnotizér Lars Kepler

Au. Tak toto ma akosi minulo.

15.02.2019 1 z 5


Josephine Bakerová Josephine Bakerová Catel Muller

Bolo to dobre. Ale. Mam niekolko vyhrad, preto iba 3*. Josephine bola fascinujuca osobnost, co sa, zial, v komiksovej casti nepodarilo tak uplne rozvinut, akoby vsetko iba klzalo po povrchu. Chybali motivacie k jej konaniu a vela raz z nej autori urobili povrchnu zenu. Velmi sa mi pacili ilustracie a prilozena chronologia jej zivotopisu, kde sa vyskytuje vela zaujimavejsich veci z jej zivota, ktore komiks nezachytil. Vyborny je aj zoznam postav, ktory sa mihnu zivotom tejto divy a ich stručný životopis. Mena zname i menej zname. Kazdopadne odporucam i napriek tymto vyhradam. Zatial najhrubsi komiks, ktory sa mi dostal do ruky. Rada by som si precitala ozajstny zivotopis JB.

11.02.2019 3 z 5


Všehokniha Všehokniha Guus Kuijer

Veľmi silná a emóciami nabitá kniha. Čítam tu nižšie komentáre, že nepáčila sa deťom a neviem čo...To nie je kniha pre deti. Mám ju požičanú z knižnice a je na nej uvedená kategória 16-19, čo je viac dospelý človek ako dieťa.

28.01.2019 5 z 5