zuzulique komentáře u knih

Dočítané zhruba pred hodinou, nedokážem v tejto chvíli niečo zmysluplné napísať, možno neskôr, keď sa mi všetko rozloží v hlave...Celeste Ng sa mi opäť raz dostala pod kožu. Pre mňa osobne oveľa silnejšie ako taký všade omieľaný Malý život.

12 17.02.2020

Viete aký je môj najobľúbenejší sen? Že lietam. Vraj sa to ľuďom sníva často, ale mne to zatiaľ nikto nepotvrdil. Neviem ani opísať ten úžasný pocit po zobudení a už vôbec nie ten pocit pri samotnom lietaní. Smiešne na tom je, že sa brodím vzduchom plaveckým štýlom prsia :))
Často som na svoj obľúbený sen myslela pri čítaní tejto knihy a dúfala som, že si ho tak privolám, ale teda dlho neprešiel. Birdy nie je kniha na jedno posedenie, má ešte aj blbý font, kvôli ktorému som ju nedokázala dlho čítať a odkladala po pár stranách, no určite stojí za pozornosť. Kniha bola naviac sfilmovaná. Vizuálne to môže byť ešte silnejší zážitok ako pri čítaní. Veľmi by som nerozmýšľala nad posolstvom knihy a nehľadala možnosti interpretácií, ako už uvádza samotná anotácia, túžba po slobode sa tiahne celým príbehom.

5 13.02.2020

Knižná lahôdka pre fajnšmekrov. Puzzle, ktoré sa budete pokúšať poskladať a v konečnom dôsledku sa vám to aj tak nemusí úplne podariť.
Skákanie z jedného odseku na druhý a z jedného príbehu na ďalší je spočiatku mätúce, no keď pristúpite na túto hru a necháte sa unášať textom, zážitok sa dostaví. Nevšedná kompozícia pre zdatnejších čitateľov, ktorých to neodradí a nájdu v sebe istú dávku porozumenia a trpezlivosti, sledovať niekoľko rozprávačov, ktorí sa striedajú v prúde času.
Na začiatku príbehu sa zomiera a na jeho konci sa rodí nový život, kolobeh sa uzaviera. Cintorín klavírov je stolárskou dielňou, miestom, kde sa odohrávajú príbehy lásky, bolesti i radosti. Retrospektívne sa dozvedáme čriepky zo života jednotlivých postáv, stávame sa svedkami násilnej povahy otcov s fatálnymi následkami a pasivity ich manželiek, ktoré sa na všetko nemo dívajú.
Príbeh ako taký vyznieva neusporiadane (máme tu pravú IKEU), no v závere sa spojí a prinesie možno i slzu v oku. Zvažujem druhé čítanie, ktoré by mi objasnilo veci, ktoré som pri prvom nepostrehla.
Chválim výborný preklad, radosť čítať a vychutnávať.
Hneď po sebe som čítala knihy, kde sa uvažuje o dôveryhodnosti našej pamäti a mňa táto myšlienka neprestáva fascinovať.
"Neexistuje rozdiel medzi tým, čo sa naozaj stalo a tým, čo predstavivosť dlhé roky znova a znova skresľovala. Neexistuje rozdiel medzi matnými obrazmi, ktoré si pamätám, a surovými, krutými slovami, ktoré si myslím, že si pamätám, ale sú to len odrazy, čo vytvorila vina. Čas ako múr, ako veža, ako akákoľvek stavba spôsobuje, že sa strácajú rozdiely medzi pravdou a lžou. Čas zmiešava pravdu so lžou. To, čo sa stalo, splýva s tým, čo by som chcel, aby sa stalo, a s nie je tým, čo mi povedali, že sa stalo. Moja pamäť nie je moja. Moja pamäť som ja skreslený časom a pomiešaný so samou samým: so svojím strachom, so svojou vinou, so svojou ľútosťou. "

2 06.02.2020

Kniha z kategórie "nič neočakávaš a dostaneš oveľa viac." Útly román ponúka široké spektrum otázok, ktorý mi stále znejú v hlave...Existuje nejaká realita alebo si ju iba nahovárame? Dokáže posadnutosť literatúrou strieť hranicu medzi fikciou a skutočnosťou až tak, že sa život stane literatúrou a literatúra životom?

50tnik Christoph rozpráva na prechádzke o 20 rokov mladšej Lene svoj životný príbeh lásky k žene, ktorú mu pripomína. Postupne vyplýva, že sa nielen podobajú fyzicky, no ich príbehy sú s menšími odchýlkami identické. Môžu existovať rovnaké životy iba o 20 rokov posunuté? Je život každého z nás originálom alebo len opakovaným vzorcom po celé veky? Sme svojím strojcom alebo si to iba namýšľame? Tieto a ďalšie znepokojivé otázky si kladú postavy príbehu a budete si ich dávať spolu s nimi.

Pokojná jednohubka, ktorá neponúka strhujúci príbeh je skôr o pocitoch a zamyslení sa.

"Nechci vůbec vědet, co mi budoucnost přinese, ale líbí se mi představa, že je už daná, že všechno, co se mi přihodí, už jednou potkalo někoho jiného, že to má souvislost a dává to smysl. Jako by můj život byl příběh. Myslím, že právě tohle jsem měla vždycky ráda na knižkách. Že jsou neměnné. Člověk je vůbec nemusí číst. Stačí je vlastnit, vzít do ruky a vědet, že zůstanou takové, jaké jsou."

7 01.02.2020

Aj príbeh obyčajného človeka môže byť napísaný strhujúcim spôsobom. Stoner s jeho charakterom mi prirástol k srdcu a preplávala som celým jeho životom počas niekoľkých príjemných hodín. Naozaj som sa bavila a pritom to zábavné nebolo, skôr naopak.

2 28.01.2020

Ku knihe som si počas čítania vytvorila komplikovaný vzťah. Hrdinka Selin , intelektuálka, prostredie Harvardu, polovica 90-tych rokov, Paríž, následne maďarská dedina a Turecko. Román líči jej každodenný študentský život na prahu dospievania, názov Idiot nie je náhodný a ponúka mnohé presahy. Myslím, že by som to ocenila viac, keby som čítala aj samotného Idiota od FDM. Selin sa učí ruštinu a zamiluje sa do Ivana, ktorý je Maďar, nie Rus :) Tento zvláštny vzťah i samotného dospievanie dostáva Selin do rôznych situácií, z ktorých často vychádza ako idiot, resp. sa tak cíti. Aj ja som sa občas a pri čítaní sama cítila ako ten idiot, lebo nie všetkého som rozumela a nevedela som, čo tým autorka chce povedať. Selin rada číta, často narazíte na nejakú knihu, ktorou sa práve zaoberá, často sú to klasiky. Každopádne som rada, že som si knihu prečítala a objavila trochu iný svet.

2 28.01.2020

Páčil sa mi jazyk akým je kniha napísaná, takisto text prestúpeny od začiatku do konca pojmami z podmorského sveta, páčila sa mi metafora akvária a rodinných vzťahov.
Plávala som si týmto príbehom pár príjemných hodín, no občas som mala pocit, že sa chcem utopiť. Celé to pokazilo zopár situácií pritiahnutých za vlasy, spomeniem napr. to, že 12 ročné dievča je dostatočne staré na erotické hrátky s kamoškou, ale nie na to, aby verilo v existenciu yetiho (facepalm). Zarazila ma krutá pomstychtivosť matky, osobne poznám človeka poznačeného rovnakou životnou skúsenosťou a neviem si predstaviť, že by to isté "dopriala" vlastným deťom napriek celoživotnej traumy, ktorej sa nikdy nezbaví.

2 19.01.2020

Opäť raz budem veľmi subjektívna. Knihu som začala čítať deň po tom, ako som v kine videla film Výnimoční. Hlboko ma zasiahol a akosi som podvedome siahla po tejto knihe. Je úplne jedno, koľko hviezdičiek dám alebo nedám, no knihy ako táto ma vždy vytrhnú z vlastných neexistujúcich problémov a dajú mi peknú facku.
13 ročný chalan píše o tom, ako lepšie porozumieť ľuďom so špeciálnymi potrebami, autistom. Možno niekto môže nadobudnúť pocit, že sa dookola opakuje. Autisti milujú opakovanie. O čom inom je aj náš bežný život, ak nie o opakovaní? Nahovárame si, že žijeme nejaké výnimočné životy a pritom na konci to bude aj tak jedno. Výnimoční sú práve oni.

David Mitchell napísal dojímavý predslov o tom, ako mu kniha pomohla priblížiť sa k svojmu autistickému synovi. Jeho žena KA Yošida stojí za prekladom knihy z originálu.

3 19.01.2020

Knižka trošku z iného súdka. Páčilo sa mi nahliadnutie do hlavy psychológa a jeho stretnutí s pacientmi, ktorí sa boria s láskou v rôznych podobách. Z literárneho hľadiska to zrejme nie je žiadne terno, no veľmi som si čítanie užila, tak to prevýši subjektívne všetko. Často som premýšľala nad účastníkmi príbehov a záverom mi z toho vyšlo, že v každom z nás sa skrývajú tajomstvá a nevyslovené bloky, ktoré si v sebe nosíme od detstva a odrážajú sa v celom našom živote. Veď ako hovorí Alfred Adler: "Jediní normálni ľudia sú tí, ktorých dobre nepoznáte."

5 18.01.2020

Kde by som si prečítala o genocíde v Burundi a Rwande, keby som sa nedostala k tejto knihe? Čím viac čítam, tým viac zisťujem ako málo toho viem.
Cez detského hrdinu sa dozvedáme o udalostiach, ktoré zrazu narušia jeho bezstarostné detstvo a poznačia životy preživších navždy.

"Vojna nám vždy nájde nepriateľa, aj keď ju o to nežiadame. Chcel som ostať neutrálny, no nemohol som. S týmto príbehom som sa narodil. Koloval vo mne. Patril som k nemu."

"Genocída je ropná škvrna - tí, čo sa v nej neutopia, ostanú do smrti pošpinení."

1 08.01.2020

Telenovela s dookola sa opakujúcim motívom prekliatia okorenená scénami a la červená knižnica. Hmýri sa ženskými postavami, ktoré aj napriek tomu, že nie sú do jednej nadpozemsky krásne (že až samotné nebo by s nimi chcelo smilniť, keby malo úd - facepalm), sú unášané iba svojimi vášňami a okrem toho nemajú nič iné na robote. Sorry, okrem tej pomsty. Aby nebolo málo, tak aj chlapec, ktorý prelomí prekliatie je nádherný (facepalm 2).

Čítala som, že ako milovníčka magického realizmu určite knihu ocením, ale žiaľ, pre mňa je až príliš jednoduchá, miestami až hlúpučká, aby sa mi páčila. Autorkine "originálne metafory" mali na mňa úplne opačný účinok, samotný príbeh ma vytáčal do nepríčetnosti, na každej druhej strane slová ako "panenská blana mačacie kosti a prekliatie," dočítala som to so cťou a takéto knihy si už neprosím...Krásna obálka to nezachráni.
Keď som videla, že to ľudia porovnávajú s Márquezom, dala by som im po hlave. Tento slabý odvarček mu nesiaha mu po päty.

07.01.2020

"Cyril Avery je možno všetkým, čím som bol, čím som, čím nie som a čím ešte možno budem. Túžba po láske a živote s druhým človekom nie je homosexuálna, ani heterosexuálna. Je ľudská. Všetci hľadáme niekoho, kto sa nám páči po fyzickej i duševnej stránke. Môžeme len dúfať, že raz niekoho takého stretneme."

Takto by sa možno dal v skratke zhrnúť tento obsiahly román, ku ktorému autor na konci knihy napísal zopár poznámok a medzi nimi bola táto. Paralely jeho života a hlavnej postavy sú zrejmé. Na napísanie takéhoto románu potreboval aj Boyne veľa odvahy a trochu viac rokov. Nebyť tohto dodatku, dala by som zrejme nižšie hodnotenie, ale veľmi úplne ma to zlomilo aj dojalo (áno, mňa), že som zabudla na tie výhrady, ktoré som mala počas čítania. Knihu som doslova zhltla, čo nemusí byť merítkom dobrej knihy, no pomohli k tomu časté dialógy, niekedy príliš dlhé. Ocenila by som niekedy opis, nemuselo byť všetko povedané ústami postáv. Tých bolo ku koncu neúrekom, až som sa občas strácala, napriek tomu, že som knihu čítala non-stop počas niekoľkých dní. Až na zopár udalostí v knihe à la deus ex machina (nebudem spoilerovať), niekedy až príliš pritiahnutými za vlasy, som si povedala, že som prečítala naozaj dobrú knihu, ktorá mi robila spoločnosť počas vianočných dní. Čítala som, že ju podaktorí označujú za humornú (ok, miestami možno, veď aj sám Boyne to povedal), no rieši také závažné témy, že sa okrem niekoľkých úškrnov som sa na viac nezmohla. Určite patrí k príbehom, na ktoré nezabudnem.

8 30.12.2019

Tretie stretnutie s Barbaričom a Steinom a musím povedať, že zatiaľ najlepšie. Výborne vystavaný dej bez hluchých miest, radosť čítať. Teším sa na štvrtý diel.

6 02.12.2019

Obsah tejto knihy by sa dal zhrnúť do desiatich viet, čo teda autorka vyplodila v knihe 700+? Aj ja sa pýtam...žiaľ som polovicu som dala iba rýchlym čítaním, chcela som len vedieť ako to celé skončí, ale celkovo to považujem za stratu času. Hrubé knihy nie sú tie najlepšie, je to klišé. Patetický záver s filozofickým nádychom to celé korunoval, nebola som šťastnejšia ako vo chvíli, keď som v čítačke klikla na záverečnú stranu a ukončila toto trápenie. Zažívala som podobné pocity ako pri čítaní Malého života, tam už naozaj bolo tých záverečných 100 strán neskutočný fail. Neviem, či má autorka dokonale preštudovanú tému drogovej závislosti (ja nemám), ale pochybujem, že niekto môže fungovať celé roky takýmto spôsobom a papať si to ako cukríčky na dobrú náladu.
Za mňa Stehlík no way, sklamanie roka.

9 13.11.2019

Nikdy som pri čítaní knihy necítila takú bezmocnosť...Ak mám nejakú knihu označiť slovom "silná," tak je to práve táto výpoveď.

9 11.11.2019

Rozlíšiť predstavy od skutočnosti môže byť v istom období života problematickejšie ako sa na prvý pohľad môže zdať. Čo je realita a čo sme si iba vymysleli, prekrútili či vyfabulovali? Aj o tomto je táto útla kniha od výbornej rozprávačky Claire Messud.
"Všetci si obliekame kostýmy, masky a predstierame. Berieme rozsiahle, neúplné, neuchopiteľné hory udalostí a emócií a cedíme ich do zjednodušeného rozprávania, do prostého príbehu, ktorý predstavujeme ako pravdivý.(...) Lenže v skutočnosti vôbec nič nevieme, len to, ako by mal príbeh pokračovať, tvárime sa, že je to náš príbeh, a dúfame, že všetko dobre dopadne. Rozdiel je v tom, že na pódiu alebo vo filme priznávame podvod, prijímame, že sme vytvorili svet, ktorý odmieta to, čo ignorujeme. Ako bohovia vymýšľame svet, ktorý by mal logiku."

2 06.11.2019

V podstate milá jednohubka, na prvý pohľad banálna, no na druhý ponúka veľa podnetov na zamyslenie. Za jazykové stvárnenie dávam tú 4.tú hviezdu.
Príbeh o psychiatrovi, ktorý netrpezlivo čaká na svoj odchod do dôchodku a ráta koľko sedení mu zostáva do konca. Ľuďom radí v duchu: "Myslím si, že život se skládá z dlouhé řady ruzných možností volby, se kterými se musíme utkat. A teprve až za ně odmítneme přijmout odpovědnost, nám začne být všechno jedno," no sám v živote nikdy nebol šťastný a nikoho nemiloval. Čaká kedy skončí jeho pracovná rutina, aby mohol začať žiť. Ale čo je to "začať žiť?"
Za mňa posledná strana (kapitolka) knižky nemusela byť.

4 24.10.2019

Pozerám, že som knihu čítala druhý raz po 9 rokoch. Čo povedať o knihe, na ktorú už teraz myslím s nostalgiou a viem, že keď si ju znovu niekedy v budúcnosti prečítam, budem ju milovať viac a viac. Kniha dom duchov je jedna z najúžasnejších kníh môjho života a ja som chcela znovu prežiť ten pocit, ktorý som zažívala, keď som ju držala v ruke po prvý raz. Musím povedať, že druhé čítanie bolo ešte viac intenzívne, šetrila som si knihu po kapitolách.
Allende napísala svoj prvý román a zároveň svoj najlepší v roku 1982 a tým bol predurčený pre osobu, ktorá sa narodila v tom istom roku, a to pre mňa. V knihe je všetko, čo mám rada. Napriek tomu, že hlavná postava je Esteban Trueba, oveľa viac sa dostáva miesto nezabudnuteľným ženským postavám, od Clary, cez Blancu až po Albu. Okrem nich nechýba záplava menších postáv, ktoré nie sú o nič menej významné. Príbeh plynie strhujúcim tempom, miestami dojme, pobaví i zamrazí, informuje, odhaľuje, prekvapí, naznačuje a lapí vás do svojich osídiel. Skrátka moja knižná láska, ktorá starne spolu so mnou. Teším sa na opätovné čítanie do tretice :) PS: Mohol by sa už konečne niekto na databazeknih.cz zamyslieť nad možnosťou, že knihy sa dajú čítať aj opätovne? Re-reading tu chýba ako možnosť a tým pádom nesedia štatistiky.

Kniha, ktorá si ma bezvýhradne získala svojou atmosférou. Pravek a iné časy ma pohltil svojou jednoduchosťou, magickosťou a svojimi plnokrvnými postavami, ktoré mi budú chýbať. Mierne sa ponáša na Letné svetlo a potom príde noc od Stefanssona, ak sa vám páčila, neváhajte ani s čítaním tejto knihy. Teším sa na ďalšie knihy od výbornej poľskej autorky akou je Tokarczuk.

8 23.09.2019

Velmi originalna kniha. Je potesujuce natrafit na nieco, co prekvapi. Pribeh Zanety je o hladani seba samej v tomto svete. Vyrasta v pokrivenom "raji bezpecia a istot" a symbolom tohto sveta je pomaranc, ktory je podla matky jedine poriadne ovocie. Adoptovana dcera je zasvatena Bohu, predurcena stat sa misionarkou a obracat ludi na vieru. Zivot sa jej obrati vo chvili, ked sa zamiluje do dievcata. Autorka v knihe poukazuje na to, ze nie homosexuali su zvrhli, ale ptabe ich okolie.
Pomarance su romanovy experiment, pisany tzv. spiralovou formou. Winterson nechape, preco by sme mali citat v priamkach, ved tak ani nemyslime, ani nezijeme. Nase dusevne pochody maju blizsie k bludisku nez k dialnici, kazda odbocka plodi dalsiu odbocku. A takato je i jej kniha, urcena zdatnym citatelom. Povazujem za nejake zvlastne znamenie, ze uz v druhej knihe po sebe sa spomina moja oblubena kniha Middlemarch :) Citala a lubila ju aj Diane Athill, aj Zaneta v Pomarancoch.

"Rodina, ta opravdova, je stul a zidle a spravny pocet hrnicku. Jenze ja do zadne patrit nemuzu, a od te sve se nedokazu odtrhnout : matka mi uvazala za knoflik nit a muze za ni dle libosti tahat."

5 23.09.2019