zuzulique komentáře u knih

Téma viac než zaujímavá, no jej spracovanie sa mi páčilo trochu menej. Škoda, že jedinú emóciu vo mne vzbudil záver, inak som všetko čítala iba ako suché fakty jeden za druhým. Filmové spracovanie by tomu určite dodalo potrebné grády...Napriek tomu čítanie knihy nepovažujem za stratu času, dozvedela som sa veľa zaujímavych detailov z minulosti.

1 15.04.2017

Mnou dlho očakávané pokračovanie nesklamalo. Trochu som sa obávala, či druhý diel z Neapolskej ságy nebude slabší ako ten prvý, no opak je pravdou. To čo si Ferrante vymyslela s postavami a ich životami a to, ako sa s nimi nemilosrdne pohrala, ma v dobrom priam rozčuľovalo i prekvapovalo zároveň. O Lile a Elene sa vám bude aj snívať, dostanú sa vám hlboko pod kožu.
Opäť nechýbal vypointovaný záver, ktorý otvára dvere novým začiatkom...
Verím tomu, že tretí diel, ktorý už teraz netrpezlivo očakávam, budem opäť čítať so zatajeným dychom a zhltnem ho za pár dní, ako sa na výborný page-turner patrí :-)

14 19.11.2016

Už dlho som nečítala knihu, o ktorej by som chcela rozprávať toľkým ľuďom naokolo. Ferrante je neskutočne dobrý rozprávač, príbeh, ktorý napísala zaujal mužov i ženy v mojom okolí. V práci sme okolo nej spôsobili hotovú epidémiu, Geniálna priateľka je na čakačke. Kniha vám ponúkne obraz Neapola a života v ňom, množstvo malých i osudových postáv, veľkých príbehov i mikropríbehov, ktoré vám nedajú spávať. Nie je to žiadny intelektuálny román, zvyknú ho označovať skôr za inteligentný page-turner, ktorým skutočne je. Tento príbeh sa číta sám, žiadna strana nie je zbytočná, zaujme skúsenejších čitateľov i čitateľov začiatočníkov. Záver je famózny, nenechá vás chladnými a budete chcieť čítať pokračovanie čím skôr.

14 19.11.2016

Pre mňa osobne veľmi nudná kniha a predovšetkým sklamanie, nakoľko je všeobecne vysoko hodnotená. Najviac sa mi na nej nepáčilo to, čo sa podľa väčšiny komentárov čitateľom páčilo (všetky tie úžasné myšlienky a úvahy ma neskutočne otravovali a znervózňovali...). Čítala som ju takmer rok (!) a to sa mi so žiadnou, ani tou najhoršou knihou, ešte nestalo. Uznávam, že jazyk knihy bol pôsobivý, ale hlavná postava, ani jej "príbeh" ma nedokázali vtiahnuť a udržať moju pozornosť. Nedokázala som na jedno posedenie prečítať viac ako desať strán, občas som aj trpela. Každopádne som po prečítaní bola veľmi smutná (aj rozčarovaná a sklamaná).

Možno je chyba vo mne a mala som si ju prečítať v inej dobe, v inom veku či v inom živote. Skrátka mi nesadla.
edit: Videla som aj film. Je rovnako nudný.

5 17.10.2015

Tento typ kníh má veľkú výpovednú hodnotu, no literárna stránka "pokulháva." Nie je to nič prekvapujúce, nakoľko autormi nie sú skutoční spisovatelia, ale obyčajní ľudia, ktorí si prežili svoje životné príbehy a chceli ich rozpovedať svetu, aby istým spôsobom upozornili na hrôzy, ktoré sa im udiali a zbavili sa do istej miery bremena, ktoré im priniesli.

5 03.10.2015

Z môjho hľadiska má táto kniha (podobne ako román Anny Frankovej) skôr spomienkovú a historickú hodnotu, rovnako je svedectvom podávajúcim obraz o istom období v histórii, než by mala nejakú význačnú literárnu hodnotu. Napísaná jednoduchým štýlom, ľahko čitateľné, ničím zvláštne. Napriek tomu, že autorka písala o hrôzach vojny a smutných osudoch ľudí, vôbec vo mne nevzbudila súciť, ľútosť, dokonca ani sympatie s hlavnou hrdinkou, čo možno spôsobila samotná denníková forma, ktorá ma v tomto prípadne rušila.

2 13.09.2015

Snažila som sa, no bola som nesmierne sklamaná. No nebola som sama, nakoľko diskusia s niekoľkým známymi, ktorí sa s knihou stretli potvrdila, že nielen moje pocity sú rozporuplné.
Kniha bola natoľko medializovaná a ospevovaná, že moje prílišné očakávania sa po prečítaní niečo vyše 200 strán nenaplnili.
Pre mňa osobne - jediné plus sú autobiografické prvky, no inak napísaná úplne jednoduchým štýlom bez zvláštnych literárnych kvalít a invencie. Všetko bolo iba vymenované a vyratúvané ako v nejakej rozprávke so šťastným koncom. Ani neviem, či by som o niečo prišla, keby som ju nečítala.
Možno sa mýlim, no predpokladám, že kniha mala obrovskú hodnotu v dobe, v ktorej vyšla (čo viem dostatočne pochopiť, no nie oceniť), no v súčasnosti sa bez ťažkostí stratí v záplave kníh s podobnou tematikou.

5 09.09.2015

Po dlhom čase kniha, ktorá ma NAOZAJ zaujala a zažiarila spomedzi niekoľkých desiatok prečítaných za posledné obdobie.
Rozprávačský talent Eugenidesa má neskutočné grády a zvolená téma v sebe nesie tajomstvo neznámeho a neodhaleného.
Táto kniha potvrdzuje všeobecne známy fakt, že literatúra nás učí tolerancii, porozumeniu a empatii. Už nikdy sa na ľudí s podobným problémom nebudem dívať rovnako.

11 09.09.2015

Vcelku kvalitná oddychovka o žene, ktorá hľadá rovnováhu v živote. Nahliadnutie do sveta, ktorá ma vždy zaujímal a fascinoval, sveta ortodoxného židovstva, ktorý je nám neznámy a jeho detaily si len môžeme predstavovať alebo si o nich môžeme prečítať.
Príbeh o tom, že žiadne extrémy v živote nám neprinesú šťastie a nájsť si tú svoju cestu, ktorou sa chcem vydať je nesmierne náročné...

5 09.09.2015

Svieže, vtipné, na zamyslenie i miestami s trpkou príchuťou. Každý si tam nájde to, čo chce.
Autor je ešte mladý, no je veľmi talentovaný, jeho prvotina si určite zaslúži pozornosť. Držím mu palce!
PS: Pankovčín je pán! :-)

4 09.09.2015

Tak toto bola slabota...tak ako ma dokázal baviť Doppler a jeho nezabudnuteľné výroky, tak ma už nepobavila žiadna autorova kniha a bohužiaľ ani táto. Zhodla som sa na tom aj s inými nadšencami Dopplera, takže to zrejme nebude náhoda. Nuda, nuda a ešte raz nuda, podľa mňa ešte aj tá anotácia je istým spôsobom zavádzajúca. Čo to urobil s Dopplerom?! Zopár svetlých resp. vtipných miest príbehu nevylepšilo sklamanie z tejto nemastnej-neslanej knihy.

1 23.04.2015

Na slovenských autorov (hlavne tých súčasných) mám zlozvyk dívať sa cez prsty. Bohužiaľ len málokedy niečo stojí za prečítanie a už vôbec nie za zmienku (som zlá, ja viem :-). K Pankovčínovi som sa dostala vďaka tomu, že mám rada magický realizmus a rada ho objavujem u nových autorov, pretože každý z nich ho uchopí po svojom a to ma na tom nesmierne baví.
O Pankovčínovi som veľa počula, čítala, no keď som mala chuť niečo si prečítať, narazila som na ďalší problém - jeho knihy sa prakticky nedajú zohnať. No už som sa viac ráz presvedčila o tom, že ak som veľmi túžila čítať nejakú knihu, tak sa ku mne dostala :-) A musím povedať, že som bola viac než milo prekvapená, nielen tým ako autor uchopil tému magického realizmu, resp. jeho prvky, ale i jeho spôsob zaujať a na malej ploche vytvoriť príbeh, ktorý vás napriek svojej jednoduchosti nepustí.
Niektoré poviedky považujem za nesmierne vydarené, napr. Choď, brat ťa volá, Bude to pekný pohreb, garantujem vám, že zimomriavky sa dostavia :-)
Veľká škoda tohto talentu, prečítala by som si od neho všetko...

5 22.04.2015

Knihu som si kúpila pred rokmi a založila niekde do police. Tam čakala na svoj čas, ktorý prišiel nedávno. Siahla som po nej preto, lebo som mala chuť na dobrú dávku magického realizmu a našťastie som dostala, čo som potrebovala :-) Aby som nezabudla, táto kniha ma vyšla nekresťanské peniaze, keďže som ju objednávala z ČR na dobierku, ale oplatilo sa!

Na rozdiel od magického realizmu ako ho poznáme, či už v podaní GGM, Allende v duchu latinskoamerických tradícií alebo ten Rushdieho, nám Okri ukazuje niečo celkom nové, svet africkej mytológie, ktorá ovplyvňuje život všetkých postáv. Na každom rohu na Vás čakajú duchovia, fetiše, šamani, kúzla, fantastické scény, mŕtvi a živí pospolu, povery, mýty, je to pestrá mozaika, ktorú stojí za to si poskladať. Okrem toho všetkého sa zovšadiaľ plazí hlad v symbole hladovej cesty, i tá má svoj príbeh.

Na pozadí politických nepokojov a bojov rozohráva príbeh chlapca Azzara, chlapca „abiku,“ ktorý sa síce narodí do sveta živých, ale stále udržiava spojenie so svetom mŕtvych, svetom duchov. Život na zemi je totiž iba utrpenie, na druhej strane je šťastný. Azzaro sa však rozhodne tentoraz svoj ľudský údel prežiť kvôli milujúcim rodičom, ktorí mu všemožne pomáhajú v boji s množstvom ľudských i nadprirodzených bytostí a v boji o samotný holý život v chudobe. Život v ghette je monotónny, dookola sa opakujúci, rovnaké problémy, ťažká práca, chudoba, alkoholizmus, bitky...Chlapec sa utieka na svoje tajné miesto, ktoré sa nachádza za hranicou reality a z ktorého sa stále vracia.

Hladová cesta predstavuje akýsi obraz osudu samotnej Afriky, jej opakujúcej sa histórie a neschopnosti využiť nové začiatky na zásadnú a trvalú zmenu.

5 24.02.2015

Som rada, že som sa k tejto knihe dostala až "ako dospelá," nakoľko nepochybujem o tom, že ako násťročná by som ju so znechutením odložila. Zrejme by som aj zdieľala nechuť voči Stingovi ako veľa hodnotiacich, no z môjho súčasného pohľadu som k nemu chovala skôr pocity súcitu a pochopenia. Postava Sophie je určite jedna z najvýraznejších postáv v literatúre, ťažko uchopiteľná, s pohnutým osudom, realistická a na druhej strane trochu efemérna bytosť (v očiach Stinga nepochybne), ktorej konanie je nepredvídateľné.
Styronova SV je nenadarmo masterpiece medzi románmi s podobnou tématikou.

Šialená jazda s pánom Bulgakovom! Chvíľu si myslíte, že ste už pochopili, potom sa stratíte, no musíte čítať ďalej, nedá sa! :-) Výnimočná kniha s príchuťou magického realizmu, ktorú som zvládla až s odstupom pár rokov, keď som ju prvý raz držala v rukách, dostala ju ako darček a odložila po 20tich stranách. Na tretí pokus to vyšlo a stálo to za to. Tak ako sa meníme my, menia sa aj naše postoje, skúsenosti, vrátane tých čitateľských.

16 09.02.2015

Táto kniha patrí do kategórie "young adult" no dostala sa mi do rúk oveľa neskôr :-) Napriek tomu, že som už mám tento vek dávno za sebou, musím podotknúť, že celkom závidím dnešným tínedžerom, ktorým sa táto kniha dostane do rúk. Budú mať z nej určite ešte o kúsok väčší pôžitok ako ja, dospelá osoba.
Autor sa veľmi dobre vysporiadal s témou holocaustu, dokázal ju ideálne stvárniť pre detského čitateľa. Napriek tomu, že je všetko vyjadrené implicitne, neubránite sa zimomriavkam. Na margo reálnosti/nereálnosti, polemizovať o takomto niečom v literatúre mi príde úplne scestné. Literatúra vždy bola a bude fikcia, aj tá, ktorá má trebárs autobiografické črty.

8 06.02.2015

Úplne iná Zadie ako tá z románu Bílé zuby. Nie som si istá, či "úplne iná" v dobrom zmysle. Keď som začala knihu čítať, bola som úplne unesená, páčil sa mi štýl, vyjadrovanie, príbeh. Postava meno Lea si ma získala a s nadšením som otáčala stranu za stranou a v duchu som si hovorila, že takú dobrú knihu som dávno nečítala. Lea, prisťahovalkyňa z Írska je vzdelaná žena, ktorá dennodenne vykonáva nudnú prácu, má milujúceho manžela, ktorý túži po deťoch, no ona sama odmieta byť matkou len preto, že to od nej vyžaduje spoločnosť a márne hľadá zmysel života. Stereotyp bežných dní náhle naruší osoba, ktorá zazvoní pri dverách a zápletka je na svete...

Neskôr sa na scéne objaví ďalšia osoba – Felix, môj záujem začal opadávať, ale stále som si hovorila, je to výborné.
No ďalej nasledovali akési denníkové fragmenty zo života ďalšej postavy – kamarátky Ley Natalie, ktorá to napriek svojmu černošskému pôvodu, vďaka svojej húževnatosti a ambicióznosti, dotiahne na úspešnú advokátku. Mala by byť šťastnejšie ako Lea, no je tomu tak? V živote prežíva tiež nudu, ale trochu inú ako Lea a rieši si ju po svojom...

184 krátkych pasáží zabili moju chuť a nadšenie (strácala som sa v nich a opäť nachádzala...) a napriek tomu, že v poslednej časti románu sa opäť stretávame s postavami Ley a Natalie v tom klasickejšom zmysle príbehu. Mohla som sa sústrediť už len ťažko, dočítala som to s odretými ušami.
Veľmi ťažko uchopiteľný príbeh a netradičná forma ma väčšinou na knihách priťahujú, ale v tomto prípade ma to akosi minulo, hlavne uprostred.
Napriek tomu za 2/3 románu dávam 4*, celkovo 3. Snaha o moderný naturalistický román jej tak úplne nevyšla, ale škoda, mohla... Za prečítanie však určite stojí, stratený čas to v žiadnom prípade nebol :-)

3 21.01.2015

Výborná kniha, Coetzee opäť nesklamal, je to pán spisovateľ, ktorý Nobelovu cenu za literatúru nedostal náhodou :-) Prekvapivo jedna z jeho najčitateľnejších kníh plná dialógov, no napriek tomu jej to neuberá na čare a výnimočnosti. Možno vás tiež zaujal názov a budete úpenlivo premýšľať, prečo sa kniha volá tak ako sa volá, bolo to zrejme autorovým zámerom a interpretáciu podobenstva nechal na nás. Mňa sa spolucestujúce vo vlaku pýtali, či čítam o Ježišovom detstve, tak som im vysvetlila, že to nie je Ježiš, ktorého majú na mysli :-) Kniha zasieva v nás mnoho otázok, postavy ich sami kladú plnou náručou a budete si ich klásť aj vy.
Škoda len, že ja som si kládla aj tú, prečo kniha neprešla jazykovou korektúrou. Vydavateľstvu
Citadella, ktoré som doteraz nepoznala, by som odporúčala vymeniť jazykového redaktora. Nikdy som totiž nečítala titul s takým množstvom "nedokonalostí."

4 08.01.2015

Keď som knihu začala čítať a postupne som sa prepracovala asi na stranu č. 100, stále som sa pýtala sama seba, čím tento autor zaujal toľké masy, veď tam sa nič nedialo (?!)...pre mňa to bola nevýslovná nuda a celý čas som myslela na Agathu Christie, že hocijaký jej román by ma upútal viac. Celkovo som chcela hodnotiť dvomi *, ale za tých posledných pár strán pridávam tretiu. Možno skúsim ešte inú knihu, snáď to bol "iba" zlý výber bestselleru, ktorý bol dokonca sfilmovaný...

8 02.01.2015

Tak toto je bezkonkurenčne najslabšia kniha od Baricca, podľa mňa úplne "nebariccovská." Márne som v nej hľadala niečo, čo by mi aspoň trošku pripomenulo knihu, s ktorou má údajne niečo spoločné - Pán Gwyn. Možno mi niečo uniklo a opäť si ju prečítam, no na rozdiel od tejto knihy, doslova s radosťou. Na Pána Gwyna mi zostalo množstvo spomienok, ale medzi nimi nejaká zmieňovaná kniha 3x na svitaní nebola, tak tým pádom to nejak zostalo visieť vo vzduchu. Nebudem uvažovať nad tým, či je chyba vo mne, no ja som na týchto troch krátkych príbehoch nenašla nič pôsobivé a bezduché nútené dialógy ma nepresvedčili o tom, že sa za nimi môže skrývať aj niečo viac.
Aby som nebola až taká prísna, tak pár pekných myšlienok sa tam našlo, ale kvôli tomu knihy nečítam, to sa hodí skôr na charakteristiku kníh od Coelha...

3 07.10.2014