zuzulique
komentáře u knih
Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti
Ransom Riggs
Nie je to žiadny literárny skvost, brala som to ako oddychovku, ktorú som v tej chvíli potrebovala. Škoda toho, že autor nevyužil potenciál, ktorá kniha mohla mať. Bolo očividné, že text je účelovo napísaný k fotkám a to mi dosť prekážalo. Prvé dve tretiny ma veľmi bavili a držali ma v napätí, no poslednú tretiu som takpovediac pretrpela v očakávaní záveru. Nie som si úplne istá, či chcem čítať pokračovanie, ale na druhej strane som tak trochu zvedavá na ďalšie osudy postáv. No ak sa diel číslo 2 bude niesť v duchu poslednej tretiny 1tky, tak budem veľmi sklamaná...
Padněte na kolena
Ann-Marie MacDonald
Po dlhom čase kniha, ktorá ma zaujala po všetkých stránkach. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy čítala niečo, čo som nemala po chvíli chuť odložiť a nebolo mi ľúto, že príbeh skončí. A ani som si nevšimla, že má viac ako 500 strán. Autorka svojou prvotinou nasadila vysokú „laťku,“ som zvedavá na ďalšiu knihu a na to, či dosiahne úroveň aspoň tejto.
Neskutočné živé postavy, ktoré sa vám zaryjú pod kožu a zostanú pod ňou ešte dlho...
Rozprávačský talent, ktorý sa nedá naučiť, vás zdrapí za dušu a nepustí...
Strany, ktoré si prečítate niekoľko ráz po sebe v snahe pochopiť prečítané, no márne...
Prekvapivé rozuzlenia, ktoré prídu, keď už ani nebudete dúfať ...
Výborná kniha, ktorá patrí jednoznačne medzi MUST READ a názov mať lepší naozaj nemohla...
Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
Som prekvapená koľko negatívnych slov schytala K. Tučková od svojich rodákov...Vzhľadom na to, že je to relatívne mladá spisovateľka, ktorá má kariéru len pred sebou, je jej kniha Žitkovské bohyně výbornou a originálnou knihou. Zároveň je prísľubom ďalších skvelých kníh od tejto talentovanej osoby. Škoda, mali by ste byť na ňu viac hrdí, bratia Česi, v tej záplave braku, čo sa objavuje na našom knižnom trhu je toto svetielko nádeje...
Anna Karenina
Lev Nikolajevič Tolstoj
S touto knihou som sa trápila pár dlhých mesiacov a konečne som ju pokorila. Keby som mala hodnotiť knihu podľa toho, ako mi boli sympatické jednotlivé postavy, tak by som dala asi 0*...Annu Kareninu by som prehla cez koleno a dala jej 5 a 20, potom by nasledoval Levin, za ním jeho ženuška a ďalšie postavy :-))) Čo by som dala aspoň za kúsok šťastia, ktoré mnohí z nich mali... Kniha je napísaná samozrejme výborne, no väčšinou mi kniha prirastie k srdcu aj skrz postavy a v tomto prípade som ju určite čítala prvý a posledný raz. A v tejto chvíli som rada, že to mám za sebou. Možno niekedy v budúcnosti sa ešte pánovi Tolstojovi povenujem a skúsim Vojnu a mier, no čo sa týka Rusov, tak oveľa viac mi sadol FMD...
Lidská skvrna
Philip Roth
Dokonalosť sama. Dokonale prepracované postavy. Počnúc Colemanom, ktorého dobehlo tajomstvo z minulosti, pokračujúc ďalšími (napr. Delphine, Faunia, Farley...), s ktorými napriek predsudkom, obrovským protirečeniam a tajomstvách, ktoré v sebe nesú, budete neraz sympatizovať. Ešte dlho po zatvorení knihy mi vírili v hlave ich osudy. Naozaj nebudete vedieť, či s nimi sympatizovať alebo vám budú proti srsti. Dokonale vystavaný dej, ktorý nepustí od prvého písmena po poslednú bodku, ak máte radi VEĽKÉ a DOBRÉ knihy. Dokonalý rafinovaný štýl, ktorým Roth narába priam majstrovsky a mnohí spisovatelia by mu mohli závidieť. O Rothovi netreba veľa písať, treba ho čítať.
Po prečítaní knihy si možno tiež budete klásť otázku, či morálna autorita nie je skôr tou amorálnou...
Molcho
Avraham B. Jehošua
To Koka: úplne výstižný komentár, nemám ani čo dodať. Snáď len toľko, že mne sa Molcho páčil o trošku menej ako Milenec, aj keď to bol určite výrobný román hodný čítania. Komu sa autorove knihy páčia, nesklame ani Molcho.
Doba železná
John Maxwell Coetzee
Zomierajúca matka píše dcére „list.“ S podobnou témou som sa už stretla, spomenula som si na Paulu od Allende, i keď v tomto prípade je tou zomierajúcou dcéra a matka sa jej zveruje s celým svojím životom. Samozrejme je podstatný rozdiel aj v tom, že Coetzee píše v mene ženy. Zhostil sa toho naozaj excelentne, ani raz som nezapochybovala o tom, že všetko vychádza z „úst“ ženy. Coetzee píše mrazivo dobre takéto smutné a „zimomriavkové témy“ a opäť na malej ploche zachytil neľahké témy, ktoré prenasledujú jeho postavy.
Chorá žena pomaly cíti, že prichádza jej čas, preto si v hlave reprízuje jednotlivé časti života a svoje úvahy zachytáva na papier. Jej jediným spoločníkom a v konečnom dôsledku aj osobou, ktorá jej uľahčuje posledné dni života je smradľavý bezdomovec, o ktorom nevie dokopy nič.
„Člověk musí milovat to, co je nejblíž. Člověk musí milovat to, co je po ruce, tak, jako miluje pes.“
Všetko toto sa odohráva v ťaživej atmosfére apartheidu, o ktorom, priznajme si, veľa nevieme.
Coetzee nie je autor pre každého, ale mne výslovne sadol.
Francouzská suita
Irène Némirovsky
Majstrovské dielo. Takéto vyjadrenia padli ohľadom tejto knihy neraz a ja môžem iba prikyvovať hlavou. Koľká škoda, že zámer autorky vytvoriť oveľa rozsiahlejšiu knihu, nevyšiel a prekazili ju hrôzy vojny, počas ktorej Francouzská suita vznikala. Bolo mi ľúto, keď som dočítala poslednú stranu s túžbou čítať to, čo by bolo ďalej.
No čitateľ má možnosť dozvedieť sa, aký bol autorkin cieľ, oceňujem tie prílohy, ktoré objasňujú vznik románu a samotný príbeh na začiatku, ktorý viedol k vydaniu knihy je rovnako fascinujúci ako FS sama.
Raňajky u Tiffanyho
Truman Capote
Toto zrejme bude jedna z tých večných kníh, ktoré buď milujete alebo ste nepochopili autorov zámer a tým pádom sa vám nepáčila. Ja to mám takto trebárs s knihou Kto chytá v žite (pre mňa úplne zbytočná kniha).
Raňajky som čítala tento rok druhý raz, pretože prvý raz som tuším knihu zhltla za dve hodiny a nič to so mnou neurobilo. Ako je toto možné, hovorila som si vtedy, keďže ide zrejme o jednu zo zásadných kníh v literatúre, no povedala som si aj to, že tomu dám čas a že sa k nej niekedy opäť vrátim.
Ten čas prišiel nedávno a kniha ma neskutočne očarila. Možno som len na ňu dozrela a dokázala som ju oceniť a pochopiť až teraz...Nečítala som ju jedným dychom, pomaly som si dávkovala strany, odkladala knihu a potom sa k nej vracala. Na malej ploche autor povedal oveľa viac ako povedia niektorí pseudoautori na na 600 stranách nejakého aktuálneho bestselleru bez duše. A na margo podaktorých príspevkov - v žiadnom prípade by som si nedovolila knihu označiť za nenáročné čítanie či oddychovku a porovnávať ju s Meyerovej "knihami" je nanajvýš urážlivé (nie však pre moju osobu...).
Knihárka z Bergeracu
Anne Delaflotte Mehdevi
Typický ženský sladký príbeh s happyendom. Jediné plus tejto knihy spočíva v tom, že som sa dozvedela niečo o kníhviazačstve a opravovaní kníh (inak 2*, kvôli tomuto 3*). Žiadna invencia umeleckého textu, taký stredný prúd mainstreamového typu, prudko oddychové, ba až nudné...Škoda toho, z tejto tematiky i príbehu sa dalo vyťažiť viac, potenciál bol. Čítala som ju pred dvomi rokmi, dnes by som zrejme po podobnom titule už ani nesiahla...
Brooklyn
Colm Tóibín
Nemyslím si, že kniha Brooklyn by bola nejakým literárny skvostom. Pokiaľ nejdete pri čítaní iba po obsahu, tak sa nedočkáte úplnej spokojnosti. Označila by som ju skôr za kvalitné odpočinkové čítanie, v ktorom ide predovšetkým o dej, žiadne literárne, myšlienkové, či umelecké invencie v knihe nehľadajte.
Príbeh Eilis je napriek tomu pútavý a určite budete chcieť vedieť ako sa celý príbeh skončí. Mňa zaujalo to, že sa odohráva v 50tych rokoch 20.storočia a že som sa dozvedela niečo málo o sťahovaní sa Írov a Talianov za prácou do Ameriky. História mi nikdy neprišla zaujímavá a skôr ma čísla a historické udalosti nudili, ale takto v beletrii tomu prichádzam postupne na chuť a užitočné sa spája so "zábavným." Potešilo ma, že kniha nemala výslovne pozitívny záver, i keď sa k nemu nevyhnutne schyľovalo.
Celkovo by som povedala, že čítanie neľutujem, ale prežila by som, ak by som sa ku knihe nedostala, nakoľko chcem od knihy trochu viac ako len dobrý dej...
Po otřesech
Haruki Murakami
Ani ja som neporozumela negatívnym ohlasom na túto knihu. Osobne som toho názoru, že je to typický Murakami so všetkým, čo k nemu patrí a na čo sme u neho zvyknutí (témy, zvláštne postavy, kultúra, atmosféra, hudba, jedlo...). Možno len viacerí z nás nechopili alebo nechceli pochopiť ich zmysel, no HM sa nám tu ukázal i ako výborný autor poviedok. Každý z nás v živote prežil a prežije niečo, čo ním otrasie a bude sa musieť pozbierať a žiť ďalej s tým, čo má k dispozícii a bojovať. Najviac sa mi páčili poviekdy Thailand a potom úplne posledná - Medovníky, z ktorej by pokračovaním, podľa môjho skromného názoru, mohol byť i román :-)
Každý deň má niekto narodeniny
Silvia Bystričanová
No dobre. Tie dva komentáre nižšie sú prehnané. Ku knihe som pristupovala s veľkými obavami, nakoľko vieme, aký je stav súčasnej slovenskej literatúry, hlavne tej ženskej. Po prečítaní knihy som si však povedala, že to bola celkom pekná kniha, z celkového pohľadu na slovenskú tvorbu si ju dovolím označiť za ľahký nadpriemer, ak budem v hodnotení trochu zhovievavá.
Páčili sa mi dve postavy: pán Guttman a pán z antikvariátu (slovu antikvariátnik som sa zámerne vyhla, nakoľko nie je správne), škoda, že nedostal viac priestoru. Ostatné postavy boli dosť šedé a aj keď sa hrali na výnimočné, nezožrala som im to (príliš talentovaná, príliš krásna, nuda :-O).
Celý román chce byť nasilu intelektuálskym, no myslím si, že keby autorka menej tlačila na pílu, bola by to oveľa lepší román. Prechádzať z bezduchých rozhovorov (mám na mysli tie bežné, pri ktorých som neustále krútila hlavou a hovorila si, že predsa takto sa ľudia nerozprávajú) k filozofickým témam by si tiež zaslúžilo menší kontrast. Tak buď sme intoši alebo sme obyčajní...
Potenciál mala kniha veľký, samotná téma otvorenia čajovne ma zaujala, no chýbalo mi tam viac chutí a vôní. Chcela som čítať o tom ako sa celá čajovňa zariaďuje, ako vyzerá, aké čaje Nina ponúka, aké knihy šupla do políc, chcela som cítiť, že sedím priamo v nej. Nestalo sa. Atmosféra sa nekonala. Miesto toho som sa len dozvedela, že sa Nine splnil sen a bodka, dokonca sa podniku okamžite darilo, hneď mal kopec zákazníkov, no skrátka klišé ako vyšité. A potom nasledovalo ďalšie a ďalšie, zopár „vykradnutých“ motívov z iných kníh, príliš veľa bonmotov, všeobecne platných výrokov a la Coelho, strašne patetický koniec, ktorý ma sklamal. Samotní hrdinovia by mi boli oveľa sympatickejší, keby sa menej vozili v taxíkoch...
Škoda...Z toho, čo autorka načrtla, sa dalo vyťažiť oveľa viac. Verím tomu, že autorka má na to, aby jej druhá kniha bola o kúsok lepšia. Zo zvedavosti si ju určite prečítam.
Penelopiáda
Margaret Atwood
Ja som sa bavila. Rozprávačsky výborné, mýtus prerozprávaný moderným, vtipným a nenásilným spôsobom. Plus autorkin pohľad na rôzne alternatívy daných situácií, správania postáv a predsudky.
Láska
Toni Morrison
Zatiaľ to najlepšie, čo som od Morrisonovej čítala. Pôsobivé, silné a strhujúce. Mikrosága rodiny Coseyovcov sa pred nami rozvíja a rozpletá postupne a všetko zapadá na svoje miesto. Vychutnala som si necelých 200 strán od začiatku do konca.
S elegancí ježka
Muriel Barbery
Je ťažké byť iným. Je ťažké nezapadať medzi rovesníkov a nebyť stádovitým typom. Možno práve preto mi táto kniha a jej postavy boli také blízke. Autorka vytvorila úžasné postavičky, ktoré som si zamilovala.
Nieže by som disponovala výnimočnou inteligenciou, ale vždy som bola nikde úplne inde ako ľudia v mojom veku. A práve vtedy som tiež túžila po svojej „skrýši“ a túžim po nej doteraz. Zavrieť sa niekam, preč od ostatných, a mať chvíľu pre seba, v tichu, s knihou alebo len tak, sama so svojimi myšlienkami. Dnes nie je IN dávať najavo, že niečo viete, práve naopak...
Posledná láska v Carihrade
Milorad Pavić
Knihu som čítala 2x s odstupom niekoľkých rokov sa pôvodné hodnotenie 2-3* vyšvihlo na 4 až 4,5*. Nuž, tiež som trochu vyspela, čo sa týka čitateľského vkusu a mohla som tak oceniť pána Pavica, ktorý skutočne vie rozprávať svojským a výborným štýlom, ktorý je všetko len nie ľahko čitateľný.
Kniha je zaujímavým spôsobom rozdelená podľa tarotových kariet (dokonca sú v knihe ako príloha), každá karta predstavuje novú epizódu a novú postavu. Úlohu v románe zohráva prepojenosť postáv, osudovosť, mágia, ba až mystika. Nesmie chýbať láska, erotika, život a smrť v svojich mnohých podobách.
Ťažko povedať, ako zapôsobí kniha práve práve na vás, no pre mňa to bol skutočne pôsobivý čitateľský zážitok. Určite čoskoro siahnem aj po ďalších Pavicových knihách.
Moja ruská babka a jej americký vysávač
Meir Šalev
Shalev opäť napísal pútavý príbeh, nenadarmo, je to výborný židovský rozprávač. Prezradil nám niečo zo svojho rodinného súkromia a cesty k spisovateľskej kariére, predstavil nám svojich rodinných príbuzných a ich záľubu v rozprávaní a v príbehoch. Nuž, má to mať po kom :-)) Vtipné, svieže, ľahko čitateľné...
Pán Gwyn
Alessandro Baricco
Už dávno som nemala pri čítaní knihy zimomriavky. Taktiež som už dávno nečítala takú dobrú knihu od Baricca, odvážim sa tvrdiť, že sa okamžite stala mojou najobľúbenejšou z jeho tvorby.
Ťažko povedať, či autor v postave spisovateľa Gwyna chcel zobraziť sám seba. Možno sám občas prežíva tvorivú krízu a má chuť, ako sa hovorí, so všetkým „praštiť.“ Každopádne keď máte niečo v krvi, neviete bez toho žiť a hľadáte inú možnú alternatívu. Nechcem naznačovať veľa z knihy, i keď v anotácii je toho prezradeného viac než dosť , no celá pôsobí veľmi intímne a určite k tomu prispieva i výborný slovenský preklad, ktorý v tomto prípade pôsobí ako balzam na dušu. Odporúčam všetkými desiatimi a nielen fanúšikom tohto výborného talianskeho autora...
Na pláži
Ian McEwan
Moja prvá kniha od McEwana a určite nie posledná. To, že sa dej odohráva pár desiatok rokov dozadu je pre mňa osobne obrovské pozitívum, čítať o tom, čo sa deje dnes nepotrebujem, to mi je viac než jasné a nie je to pre mňa zaujímavé :-))
Dnes je otvorenosť v intímnej oblasti taká prehnaná, že to spôsobuje viac škody ako pozitív, no v minulosti, keď bolo všetko tabu, to taktiež nemali ľudia ľahké, predovšetkým ženy. Čo je (alebo bolo) lepšie? ...Odpoveď na to sa skrýva v samotnej knihe a prozaicky to, čo platilo pred mnohými rokmi, platí i dnes.
Autor píše veľmi "čítavým" štýlom a zároveň pútavým, knihu neodložíte skôr ako ju prečítate. A kto už nemá ani na to, aby čítal McEwana, tak už je na tom ozaj zle :-)) Sorry, som hnusná (no dosť často ma vytáčajú komentáre ľudí, ktorí čítajú nemožný mainstream a potom idú komentovať kvalitné knihy a rozumejú sa tomu ako koza pivu) :-)))
