zuzulique komentáře u knih

Hodnotiť knihu podľa obsahu nie je dostatočné. Je to veľmi povrchné, pretože kniha má aj svoju formu. A pre mňa ten literárny jazyk Germainovej bol veľmi pôsobivý. Spočiatku mi trvalo, kým som sa do knihy začítala, no keď som sa dostala do druhej polovice knihy, môj záujem narastal a dočítala som ju takmer bleskovo. Celkovo si tu u mňa "nová" autorka vytiahla na 4*

2 02.07.2013

Vitpne a sviežo prerozprávaný mýtus o Atlasovi a jeho bremene. Jednohubka, ktorá je napísaná s nadhľadom a zaručene pobaví :-)

1 26.06.2013

Strašne ťažko čitateľná kniha. Nemám veľmi rada históriu ako takú, ale vhodne zakomponovanú v knihách ju rada uvítam. V tomto prípade to autor/autori vhodne neurobili, čítať každú chvíľu 5-10 strán iba o situácii v krajine ma naozaj nebavilo. Samotný príbeh, ktorý sa tiahol celým románom bol celkom pútavý, no tie zdĺhavé informácie o ničom ma nudili. Ku koncu som preskakovala riadky, už som chcela vedieť len to, ako sa to celé skončí...

1 26.06.2013

Táto kniha je úplne iný level, než väčšina kníh, s ktorými som sa doteraz stretla. Hovoriť o obsahu nie je podstatné, no dá sa povedať, že rovnako obsahom i formou autor ponúka čitateľovi neskutočne fascinujúce, i keď na druhej strane aj náročné čítanie, ktoré uspokojí tých, ktorí hľadajú v knihách stále niečo nové, nevšedné a neuspokoja sa so šedým priemerom (či už po formálnej alebo obsahovej stránke). Fajnšmekri si prídu na svoje, tí ostatní ešte nedosiahli požadovaný level. Ja som po prečítaní poslednej vety zostala v nemom úžase a už teraz sa teším, keď si knihu vychutnám opäť a takých kníh, ktoré by som chcela čítať opäť a znovu je málo. Uvidím, či sa v blízkej dobe nájde nejaká kniha, ktorá by siahla Viz láske aspoň po päty.

7 17.06.2013

krásna "esej" pre milovníkov kníh :-)
"Čítanie nezávisí od organizácie času, čítanie je tak ako láska spôsob bytia. Otázka neznie, či mám, alebo nemám čas na čítanie (čas, ktorý mi nikto nedá), ale či si dožičím tú slasť byť čitateľom."

6 16.06.2013

Jediná kniha o "diéte," ktorá funguje! Vlastne nenazvala by som to diétou, je to o zmene životného štýlu na ten zdravý...a hlavne o zmene zmýšľania o stravovaní. Čudujem sa, že pod touto knihou nie sú milióny komentárov od ľudí, ktorí vďaka nej schudli, tak ako je tomu na webe. Ja som sa celý život vyhovárala a potom som narazila na Mirovu webovú stránku, ktorá mi možno zachránila život...no možno trochu preháňam, minimálne zdravie určite :-)) Zatiaľ som sa zbavila 13stich kíl, ale viem, že vďaka Mirovi boli mnohí ľudia oveľa úspešnejší...Ja tiež verím, že pomaly ďalej zájdem a budem úspešne pokračovať ďalej. Kam sa hrabe Dukanova diéta a podobné kraviny, ktoré vždy fungujú len dočasne. No zdravý životný štýl nie je dočasná záležitosť, je to celoživotná záležitosť, ktorá nekončí po mesiaci, polroku alebo niekoľkých rokoch...

4 03.06.2013

Výborná kniha o zdravej výžive aj pre laika, kde nájdete všetky potrebné informácie a vysvetlené základné pojmy, ak máte v úmysle zmeniť svoje stravovacie návyky, prípadne schudnúť. Drastické diéty dlhodobo nefungujú, poškodzujú skôr zdravie, no zdravý spôsob stravovania je celoživotná záležitosť a životný štýl, ktorý si vyberáme sami...

27.05.2013

Spisovateľ s veľkým "S," ktorému prajem Nobelovu cenu za literatúru. Autor, ktorý má stále čím prekvapovať, tak o ňom hovoria, keďže vydal už viac ako 20 románov. Ja som čítala zatiaľ od neho iba zo dve tenučké knižočky v SJ, ktoré ma až tak nenadchli pokiaľ ide o obsah, ale autorov štýl je nepochybne skvelý. Pokiaľ ide o Nemesis, tá stúpla v mojich očiach o priečku vyššie, naozaj výborná kniha. Je tak neskutočne smutná, no čítala som ju s pôžitkom, kto prečíta, ten určite pochopí :-) Príbeh jednoduchý, priamy, plný obáv rozorvaného jedinca v bezútešnej situácii...Ešte som nečítala jeho majstrovské diela Lidská skvrna, Americká idyla a iné, no chystám sa a teším sa :-)

2 07.05.2013

Téma veľká, sľubná, zaujímavá. Autorka píše o mladej 15 ročnej židovke Ellie, ktorou nie je nikto iný ako sama autorka. Ellie spolu s matkou a bratom zázrakom prežili pobyt v koncentračných táboroch a čaká ich návrat domov. Nepíše o pobyte plnom hrôzy, píše o hrôzach, ktoré nasledovali po tom všetkom, pretože skončením vojny sa v skutočnosti neskončilo nič. Návrat k pôvodnému životu je ťažký, plný prekážok a polien, ktoré osud hádže pod nohy. Bola by to pekná kniha, keby mala viacej umeleckého potenciálu. Možno to bolo zámerom, že autorka bez veľkého zainteresovania vymenovávala fakty, udalosti a predstavovala postavu za postavou. Miestami, hlavne zo začiatku som čítala s väčším nadšením, nechýbali dokonca irónia a vtip, no kniha a celý Ellin príbeh sa uzavrel závratne rýchlo a celý mi prišiel pritiahnutý za vlasy. Chýba mi tam tá avízovaná autentickosť, citová zainteresovanosť samotnej autorky, atmosféra neohúrila...Ešte v jednom prípade by som knihu pokladala za o niečo lepšiu - ak by ju naozaj písalo 15ročné dievča, čo je v podstate nonsens.

Nieže by som spochybňovala to, že všetko to, čo napísala autorke v knihe aj prežila...Neviem veľmi dobre vyjadriť svoje rozpaky, možno niekto iný, kto si knihu prečíta mi porozumie. Číta sa veľmi ľahko, pre mňa to vyslovene oddychovka. Čítala som ju po Rushdieho Hanbe a pred Rothovým Nemezisom...Z týchto dvoch kníh si človek prečíta pár riadkov a povie si, že toto je umenie...Tak len toľko :-)

2 02.05.2013

Zadie Smithová určite zaujme svojím rozprávačským štýlom, vďaka ktorému nevšedne vyrozpráva príbehy všedných ľudí, cudzincov v cudzine. Biele zuby je akýsi multikultúrny román, v ktorom autorka poukazuje na aktuálny stav sveta a jeho prepletaní kultúr a koreňov, román nielen o hľadaní identity, o rovnakosti i inakosti, o náboženstve i ateizme, ale predovšetkým o ľuďoch a ich osudoch. Názov Biele zuby nie je metaforou, biele zuby sa objavujú ako leitmotív na mnohých miestach, kde tu sa zablysnú ako výrazný kontrast k tmavšej pokožke hrdinov – imigrantov, i tých, ktorí sa už narodili v Londýne. Kontrastov je viac než dosť, samotné mená hrdinov o tom svedčia, zoberme si napríklad mená Archie Jones a Irie Jonesová.

Postavy mladej generácie (90.roky 20st.) bojujú so stretom viacerých kultúr. Funguje v nich biologický odkaz, no bije sa s vplyvmi nového prostredia, v ktorom vyrastajú, s čím sa samozrejme neľahko a rôzne vyrovnávajú. Mladú generáciu predstavujú v románe postavy Irie, Millata, či jeho brata Magida. Staršia generácia sa snaží zubami-nechtami zachovať svoje tradície a zvyky, spomeniem napríklad postavu moslima Samáda Iqbála, no na druhej strane tu máme jeho pozoruhodné priateľstvo s Angličanom Archiem Jonesom, s ktorým sa zoznámil počas 2.svetovej vojny. Napriek kultúrnym, náboženským i iným odlišnostiam sa stali najlepšími priateľmi.

Kniha je rozdelená na 4 časti, venovaná jednotlivým generáciám a ich príbehom, viac by prezrádzať bola škoda...

Nejaké mušky by sa dali vychytať, ale kniha určite stojí za prečítanie. Prvotina autorke vyšla, už žiadna jej ďalšia kniha vraj nedosiahla úroveň tejto. Ja sa každopádne chystám čítať Smithovej najnovší titul NW.

6 23.04.2013

Dúfala som, že aspoň tretia časť trilógie mi napraví chuť, ale nestalo sa. Po výbornej jednotke a katastrofálnej dvojke prišla priemerná trojka. Cítila som sa ako na hojdačke, pretože kniha začala výborne a usmievala som sa, že to vyzerá sľubne. No sklamanie na seba nenechalo dlho čakať, mala som chuť knihu odložiť pomerne dosť často. Miestami som sa opäť zahĺbil a kniha ma doslova vtiahla a potom som znovu zívala nudou. O čom vlastne celá kniha bola? Úprimne Vám poviem, že neviem...Murakami tam toho načrtol požehnane, nevysvetlil nič ako zvyčajne, čo by obvykle nevadí, ale táto kniha bola úplne čudná, mala som pocit, že som v nejakom divnom labyrinte a neviem sa pohnúť ani doprava, ani doľava. Naozaj som ľutovala čas, ktorý som strávila čítaním a stratila som chuť čítať v dohľadnej dobe niečo ďalšie od autora...Škoda, že HM neudržal trend, ktorý naznačil v jednotke, ktorá sa mi naozaj veľmi páčila. Autora mám inak všeobecne veľmi rada, no toto mu skutočne nevyšlo. Aspoň u mňa nie...:-(

1 12.04.2013

Od autorky som čítala zatiaľ slabšiu knihu Žena k nakousnutí a výbornú knihu Příbeh služebnice. Už po prečítaní týchto dvoch mi bolo jasné, že každá Atwoodovej kniha je originál. Siahla som po tretej – Neveste zbojníčke a iba som sa utvrdila v predchádzajúcom tvrdení.
Nevesta zbojníčka je román, v ktorom sa stretávame so záhadnou Zeniou a tromi ženami, ktorým skrížila životné cesty. Postupne sa rozvíja sled udalostí a príbehov, uveriteľných i menej uveriteľných, napätie je dávkované dokonale. Rýchlo zistíte, čo je Zenia zač, no aj tak vám to nezabráni v tom, aby ste knihu dočítali rýchlym tempom. Je totiž veľmi čitateľná a pritom to nie je žiadna ženská braková literatúra a la súčasná slovenská literárna scéna...Atwoodová filozofuje, zvažuje, báda a hľadá zmysel prostredníctvom troch žien. Každá z nich predstavuje jedinečnú a zaujímavú figúrku, s ktorými sa autorka dokonale pohrala. Ako to celé môže skončiť môžete iba hádať alebo predpokladať, no určite nebudete sklamaní. Názov knihy je veľmi zvláštny, ale aj na jeho pôvod natrafíte v knihe. V češtine vyšla kniha pod názvom Loupení jehňátek :-)

4 02.04.2013

Odporúčam si najprv prečítať knihu, ktorá inšpirovala Kunderu k napísaniu tejto :-) Ako spomínali niektorí nižšie, tiež by som rada videla hru naživo, určite je to ešte lepší zážitok ako čítať ju. Zase trošku iná poloha autora, ktorú som mala možnosť objaviť a zároveň sa ešte viac sa pred ním skloniť :-)

3 05.03.2013

Trochu sklamanie.
Od Austera je to asi najslabšia kniha, ktorú som čítala. Nespochybňujem Austerove rozprávačské umenie, no v tomto prípade ma nejako minul jeho efekt. Celé mi to príde napísané nasilu, ťažkopádne, chýba tomu jeho zvyčajná ľahkosť s akou píše a možno za tým bude aj to, že si zvolil vyjadrovanie v 2.osobe, naozaj to pôsobí rušivo.

Autor sa pokúsil o akúsi autobiografiu a snažil sa do svojho románu vtesnať stovky udalostí svojho života. Zaspomínal si na dobré i zlé, čo prežil, popri živote nezabúda i na smrť. Miestami sa mi Zimný denník čítal príjemne, inokedy som sa zasekla a myšlienky mi utekali inam, čo považujem hneď za signál, že toto nebude ono. Keď vám niekto mechanicky vymenováva 21 miest, na ktorých býval, niekde v polovici sa začnete nudiť, pokiaľ s každým miestom nie je spojený nejaký zaujímavý a pútavý príbeh.

Veľmi mi tam chýbalo niečo viac zo spisovateľského sveta pána Austera, nielen z toho ľudského sveta. Ocenila by som, keby som sa dozvedela niektoré fakty a detaily, ktoré ho viedli a inšpirovali k napísaniu kníh, občas sa tam niečo blysne, ale pramálo :-( Celá kniha sa niesla v melancholickom duchu, čo za normálnych okolností môžem, ale tentoraz z nej na mňa vial príliš veľký smútok...

Mimochodom, aby som bola aj pozitívna - krásna obálka, Artforum! :-)

4 01.03.2013

Mám rada autorovu sebairóniu, humor, jeho vyjadrovanie a atmosféru jeho kníh.
Kniha Pokušenie je rozdelená na dve časti, musím povedať, že tá prvá sa mi páčila o niečo viac. Stretávame sa v nej s hrdinom detským, ktorý sa snaží vyrovnávať s mnohými vecami, ktoré sa dejú mimo jeho vôle (zlé sny, koktanie, nočné pomočovanie). Trošku som zapochybovala o tom, či 5ročný chlapec dokáže vnímať ženu tak, ako to vykreslil samotný autor, keďže chlapci v tom veku skôr dievčatami pohŕdajú a začínajú si ich všímať až trochu neskôr. Neviem, ťažko povedať, nebola som chlapec :-) Ja ako dievča som si síce všímala od škôlky, ale nevedela som posúdiť niekoho "krásu."

V druhej časti sa prehupneme o niekoľko desiatok rokov dopredu, Peter je už dospelý a tápa. Má za sebou vzťahy, rozvod, smrť dcéry, prežíva druhé manželstvo, ktoré nie je ani zďaleka ideálne.

Do života románového hrdina Petra vstupuje mladé dievča. Trochu klišé, trochu výčitka, náramná zhoda okolností, dievčina miluje knihu, ktorú miluje aj Peter. Má niečo po 20tke a miluje muža, ktorý už má väčšinu života za sebou, pretože...Dozviete sa v románe samozrejme :-)) Toto jediné by mi prišlo relatívne možné, no znovu som zapochybovala pri takej blbosti ako je napríklad to, že si slečna po skončení VŠ dokáže v BA platiť dvojizbový byt, aby tam mal aj Peter vlastný priestor. Ja viem, kravina, banalita, ale niekedy je to o detailoch, ale nepočula som ešte o žene, ktorá má taký plat, že môže takto žiť, pokiaľ máte predstavu o tom, aké sú ceny za byty v Bratislave :-P
Ako to celé skončí a ako to vôbec môže skončiť, keď sa starší muž zamiluje do žaby?

Celkovo sa mi kniha páčila, oceňujem rozprávačský talent a schopnosť zaujať. Osobne odporúčam knihy : Biele noci, čierne dni , Prekliatie a Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice.

3 21.02.2013

Nenáročný ženský román, ktorý určite neurazí...najviac ma naštvala asi tá anotácia, ktorá vlastne prezradila úplne všetko.

12.02.2013

Je ťažké písať niečo k tejto knihe. Ja viem určite len to, že som zvláštnejšiu knihu ešte nečítala, a možno práve preto sa mi páčila. Zaujímavá je celkovým stvárnením, autor používa koláž umeleckých postupov a prostriedkov, vnútorný monológ, simultánnosť dejov, strieda osoby v rozprávaní, štylisticky je román veľmi náročný. Ako pri nejednej knihe, ktorú som v poslednom čase čítala, tak i v prípade tejto si vyžaduje čitateľa s istou čitateľskou skúsenosťou. Osobne by som ju zrejme pred 10timi rokmi po pár stranách odložila s nepochopením.

Kniha je tajomná, spočiatku sa pred nami rozvíja čudesný vzťah Martina a Alexandry, ktorý len ťažko nazvať láskou, v konečnom dôsledku nenaplnenou. Samotné postavy sú takisto patologicky poznačené a aj keď autor odkrýva v mnohých prípadoch zákutia ich duše, veľa zostáva nevypovedaného a mozaika sa nikdy úplne neposkladá, ani sami neviete, čo si máte o postávach myslieť. S postavou Alexandrinho otca Fernanda Vidala, ktorého chorá myseľ je posadnutá slepcami, sa stretneme v samotnej „kapitole,“ lepšie povedané v románe s utopicko-fantastickými prvkami.

Na pozadí vzťahov sa prezentuje história rodiny Olmosovcov i argentínska spoločnosť 20-50tych rokov 20.storočia, i v tomto prípade nanajvýš originálnym spôsobom. Samotný dej je prerušovaný vstupmi historického charakteru, pred očami defiluje armáda generála Lavalleho.

Autora zaraďujú do rodu umelcov akými sú Proust, Faulkner, Joyce, Dos Passos, F.M.Dostojevskij, Woolfová, či Borges. Ak je Vám niektorí z nich blízki, možno budete prístupní i Sabatovi, odporúčam vyskúšať trpezlivým čitateľom, čítať po kúskoch, vychutnávať.

10 07.02.2013

Je mi úplne jedno, ktorý diel HP čítam, skrátka milujem všetky. Zamilovala som sa do postáv, ktoré JK vytvorila, hlboko sa skláňam pred jej fantáziou a viem, že si knihy znovu a znovu budem rada čítať, aj keď budem už staručká babka :-)

Čítala som už dávnejšie, dokonca 2x. Obdivujem týchto geniálnych "starých" autorov, dnes už sa takí rodia zriedkavo...

3 19.12.2012

Ak máte radi príbehy židovských rozprávačov, určite nevynechajte Milenca. Mne táto kniha dokonale pohladila moju melancholickú dušičku a čitateľskú ešte viac. Ak očakávate dej plný zvratov, knihu nečítajte. Ako je napísané vyššie, ide o psychologický román a to dopísmena :-)

Začítajte sa tohto skvelého románu, ktorý Vám ponúka nielen
príbeh Adama, ktorý vlastní autoservis a prežíva manželskú krízu,
príbeh Asije, ktorá je Adamovou ženou a ako jediná z postáv miluje to, čo v živote robí,
príbeh Gabriela, ktorý vstúpi do života manželov,
príbeh Dafi, dcéry Adama a Asije, ktorá sa všetkému ticho prizerá, trpí nespavosťou a zaľúbi sa do nevhodného chlapca,
príbeh Naíma, ktorý je nevhodným chlapcom, pretože je Arab,
príbeh Veduče, ktorej osud sa stretne so spomínanými tromi mužmi, no zakaždým inak,
príbeh milencov, ktorých počet je nakoniec viac ako jeden...
a ešte oveľa viac na pozadí pohnutých historických udalostí a konfliktov medzi Arabami a Židmi, napísané excelentným štýlom, striedajúc jednotlivé postavy a časové roviny...čítajte, vychutnávajte každú stranu tak ako ja :-)

10 23.11.2012