zuzulique komentáře u knih

Tešila som sa na novú knižku od autorky, aj keď musím povedať, že Životopis hladu, ktorý vyšiel rovnako tento rok bol o 50% lepší. Možno sa Nothombovej viac darí písať knihy s autobiografickými črtami ako tie iné. Kniha Zabiť otca je metaforou na vzťah "otca" a "syna," viac sa dozviete z čítania samotného. Chýbala mi v nej tá nothombovská iskra, dala by som iba 3*, no za záverečnú časť a pointu dávam 4*. Moja top tri zostáva : V ohromení a strachu, Vrahova hygiena a Ani Adam, ani Eva.

4 22.11.2012

Slabota...Nebudem tu porovnávať Anjelskú hru a Tieň vetra, porovnávala by som totiž neporovnateľné, postavím sa k AH ako k samostatnej knihe, ktorá ma trochu nudila. Spočiatku autor sľuboval slušný príbeh, črtala sa zaujímavá zápletka, tajomný dej. Prečítate sto strán, poviete si fajn, ešte možno aj ďalších 200 a stále ste trpezliví...a potom som sa začala vskutku nudiť a čakala som, kým sa všetko skončí a ešte aj ten záver nič prevratné nepriniesol. Boli časti, ktoré sa mi páčili a čítala som ich s radosťou, no ako tu niekto nižšie napísal, rozsah knihy je prehnaný, kopec hluchých miest, predvídateľné klišé, pomiešaný thriller s romantikou, meditovaním...Žiadne hlboké dojmy vo mne táto kniha nezanechala a 2x by som ju zrejme nečítala, ale takých kníh je v mojom prípade skutočne málo. Napriek tomu Marinu a Zajatca určite časom skúsim :-)

8 09.11.2012

Ako je napísané v príspevku podo mnou, určite tento autor patrí medzi aktuálnu TOP spomedzi slovenských spisovateľov, ktorí nepíšu bláboly...Cieľom väčšiny autorov je dnes šokovať, táto kniha tiež šokuje, ale niečím, čo sa skutočne stalo, či mohlo stať a dokonca sa môže stať opäť. Zaujímavý pohľad na tému, o ktorej bolo napísané množstvo kníh, no veľmi originálne, prostredníctvom troch hlavných postáv-kamarátov, napriek národnostným a náboženským rozdielom, ktoré skutočné priateľstvo nerobí...
Prvá 1/2kniha je pútavejšia, v tej druhej trošku autor zaostáva v nasadenom tempe, ale celkovo výborné čítanie.

8 09.11.2012

Prvýkrát som mala možnosť čítať knihu z „indiánskeho prostredia.“ Ako to už býva, neznáme prostredie je pre nás čitateľov veľmi príťažlivé a v tomto prípade to takisto nie je výnimka.

Samotný román, mimochodom výborne napísaný, sa skladá z kapitol, pričom každú z nich rozpráva iná postava a postupne sa odvíja história dvoch rodín žijúcich v indiánskej rezervácii v rozpätí cca 50tich rokov.

Jednotlivé kapitoly by obstáli i ako poviedky, ktoré zdanlivo nemajú súvislosť. Po prečítaní knihy si však sami poskladáte mozaiku postáv a príbehov, budete čítať o tej istej udalosti, postave a situáciách viac ráz, no z iného uhla pohľadu a zakaždým inak. Každá z postáv je výnimočná, zapamätateľná a svojská ako samotná povaha idiánov, ktorá je divoká, plná vzdoru, túžiaca po voľnosti.
V slovenskom jazyku vyšla kniha pod názvom Čary lásky, čo je takisto názov jednej z kapitol a láska a jej podoby ( či už partnerská, súrodenecká, rodičovská...) sa tiahnu celým dielom, no nečakajte žiadnu romatiku a gýč. Nechýbajú aj samotné čary, mágia a tajomné obrady, ktoré pochádzajú z indiánskych tradícií, konflikt starého a nového, skúsenosti predkov, spolužitie belochov a indiánov, či ľudské vzťahy vo všeobecnosti.

Odporúčam všetkými desiatimi, kniha mi dokonale pohľadila čitateľskú dušu. Kúpite skoro v každom internetovom antikvariáte v cene okolo 2€, neváhajte ani chvíľu.

6 08.10.2012

Toto bol nejaký omyl. Neviem, či si pán Murakami dal za cieľ za každú cenu napísať rozsiahlu knihu, no mne celá táto druhá časť ako pokračovanie Kroniky vtáčika na kľúčik prišla maximálne zbytočná. To, čo sa udialo na ploch 250 strán by sa dalo zhrnúť do desiatich viet a okrem toho to, čo ma zaujalo by bolo ešte kratšie. Murakamiho mám veľmi rada, prečítala som od neho 8 titulov, no tento mi spomedzi nich príde úplne najhorší. Nuda, nuda, čistá nuda, nič zaujímavé, žiadna spisovateľská invencia, už mi ani tá atmosféra, ktorá ma vždy brala neprišla ničím príťažlivá. Neviem, či som nebola nastavená na tento druh kníh alebo sa udialo niečo iné. Predstavovala som si, že som Prétextat Tach z románu Vrahova hygiena (A.Nothombová) a mám neskutočnú potrebu „čistiť“ knihy (vytŕhať zbytočné strany). V tomto prípade by z Kroniky 2. nezostalo takmer nič. Pritom jednotka bola výborná! Samozrejme budem nútená čítať trojku, keďže sa chcem dozvedieť isté skutočnosti, no obávam sa, že v prípade akým je Murakami sa ich v podstate ani nedozviem :-DD

1 24.09.2012

Výborná Nothombovka, ako vždy. Ak patríte medzi fanúšikov, narazíte v knihe na miesta, ktoré Vám pripomenú Metafyziku trubíc, či v Ohromení a strachu. Autorka v knihe píše o svojom detstve a dospievaní svojským netuctovým spôsobom. V konflikte stretov s rôznymi kultúrami a národnosťami sa v hlave a v živote mladej Amélie odohrávajú bizarné veci, no spojenie Nothombová a bizarnosti sú vlastne synonymá :-) Dozvieme sa aj o jej ceste k písaniu, množstvo prečítaných kníh odkazuje na viacerých autorov a ich diela. Ja som si zase povzdychla pri zmienenej knihe Zlatý pavilon od Mišima Jukia, ktorú nemôžem zohnať :-(

3 17.09.2012

Hlavná postava Zorbasa nie je len fiktívnou postavičkou, má reálny predobraz človeka, ktorý bol priateľom autora knihy. Alexis Zorbas je jednoduchý človek, žijúci v súlade s prirodzenými zákonmi, vychutnávajúci si život so všetkým čo ponúka, jeho dary i rany, človek „živočíšny,“ no zároveň hlboko súcitný. Tento človek sa stáva autorovým priateľom a jeho celoživotnou inšpiráciou, ukazuje mu stránku života, na ktorú vzdelaný človek, ktorý sedí večne nad knihami, zabúda. Spolu hľadajú odpovede na rôzne naliehavé otázky a filozofujú. Zorbasova filozofia života je nanajvýš ľudská a na všetko má tú správnu odpoveď. Škoda len, že táto kniha, ako väčšina výborných kníh, sa nedá len tak ľahko zohnať, mne sa to našťastie podarilo :-)
Autorov štýl písania i jeho jazyk považujem za geniálny, na mňa osobne veľmi zapôsobil.

„Já, nesměj se mi pane, si představuji Boha jako sebe. Jen je výš, je mocnejší, potřeštěnejší a nesmrtelný. Sedí si pohodlně na měkkých beraních kůžích a jeho obydlím je nebe. Ne ovšem ze starých plechovek jako naše nebe, ale z mraků. A v pravé ruce nedrží meč a váhy – těchto nástrojů užívají řezníci a kupci. Bůh drží velkou houbu plnou vody, jako dešťový mrak. Na pravé straně je ráj, na levé peklo. Nešťasná duše přichází nahá a chvěje se, protože ztratila tělo. Bůh se na ni dívá a směje se do vousů a jen tak ji straší: Pojď sem, říká jí a zesiluje hlas. Pojď sem, prokletá. A začíná výslech; duše padne před Bohem na kolena: Milost, křičí, zhřešila jsem. A tu jí Bůh počítá hříchy. Počítá, stále počítá bez konce. Pak ho to omrzí, zívá. Už mlč, křičí na ni. Už mě z toho bolí hlava. A bác, zamává houbou, smaže všecky hříchy. Jdi do ráje, povídá jí : Petře, pusť ji taky do ráje nešťastnici.
Abys vědel, pane, Bůh je mocný vládce. A to je pravá vláda – odpouštět.“

Toto bola prvá kniha, ktorú som počúvala lebo v písanej podobe som sa k nej nedokázala dostať... a musím povedať, že je to pecka! Škoda len, že z knihy sa lepšie opisujú pasáže, z počúvaného je to trochu náročnejšie. Doteraz som mala od Nothombovej na piedestáli knihu V ohromení a strachu a tuším sa teraz musí ten stupienok víťazov podeliť s Vrahovou hygienou. Prétexta Tach bol odpudivý a príťažlivý hrdina zároveň, miestami som žasla a potom sa zase zhrozila...ale to bol určite zámer samotnej autorky :-) Kto má rád Nothombovej knihy, tak bude nadmieru spokojný. Dúfam len, že sa dočkáme znovuvydania...

4 13.09.2012

Väčšinou sme zvyknutí, že pokračovania nebývajú také dobré ako prvé časti (Veľký zošit). V tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo, dôkazom toho je nielen fakt, že za Třetí lež dostala Agota Kristof ocenenie, ale samotný čitateľský zážitok, ktorý skúsenému alebo minimálne mierne pokročilému čitateľovi, kniha prinesie.
Počnúc Veľkým zošitom máte pocit, že vám je všetko jasné, autorka s ľahkosťou zapája čitateľa do deja, píše o tom, čo vidí, vety sú jednoduché, strohé, myšlienkové pochody a psychika postáv zostáva mimo. Dokáže však zaujať natoľko, že sa čitateľovi osudy postáv nie sú ľahostajné a číta stranu za stranou, použijem klišé „jedným dychom.“ Prečítate druhú časť Dukaz a máte pocit, že vám je všetko jasné a rozumiete všetkému, čo sa doteraz udialo. Začnete čítať tretiu a autorka vás vyvedie z omylu. Stúpa náročnosť textu, vety sa rozvíjajú a ocitnete sa v labyrinte príbehov i vlastných myšlienok, ktoré vám nedajú pokoj dlho po tom, ako knihu zavriete. Čo je pravda a čo je lož? Odporúčam všetkým desiatimi! Knihy Agoty Kristof nemajú v literatúre veľa paralel, i keď sa niekde spomína Kosinski, s ktorým zatiaľ nemám osobnú skúsenosť.

9 01.09.2012

Výborná kniha. Zo začiatku som sa trochu ťažkopádnejšie vžívala do deja a jednotlivých postáv, no postupne som si po desiatkach strán naprávala chuť :-) Nechýbali prvky magického realizmu jemne a správne dávkované na celej ploche románu. Oceňujem i autorov zmysel pre humor, sadol mi:-) Film neplánujem pozerať, vraj z toho spravili ľúbostnú frašku a i keď v knihe láska prítomná bola, nebol to jediný a hlavný motív...

7 20.08.2012

Veľmi pekná knižka, ale celkovo nič svetoborné, ohurujúce, či inovatívne. Jednoduchý príbeh bez zaujímavejších zvratov, skôr bohatý na myšlienky s duchovným obsahom. Zvláštnosťou je absencia priamej reči, aspoň tej vyznačenej, ale napriek tomu sa mi čítala veľmi ľahko. Pre mňa určite kniha z kategórie - prečítam si raz a viac sa k nej nevrátim, ani ju nepotrebujem vlastniť.

14.08.2012

Rozmýšľam, či tie 4* nie sú veľa...Od autora sa mi veľmi páčila Zlatá rybka a určite si prečítam ešte Púšť a Bludnú hviezdu. Ritornel hladu ma zaujal témou, ktorá sa mi zdala na 200 stranách nedostatočne rozvitá, autor naznačil veľmi veľa, ale nejak to nechal tak. Isté časti boli pútavé a zaujímavé (tie o Ethel a Xénii), väčšinu som čítala len preto, aby som dočítala. Nie je to zlá kniha, autora má nepochybne talent, pri čítaní prvých strán som bola očarená...škoda, že nie až do konca...

1 09.08.2012

Tak trochu magická rozprávka, ale určite pre dospelých, ktorá ma nepochybne zaujala a od autora vyhľadám aj iné tituly.

09.08.2012

Kniha, od ktorej väčšina ľudí čaká, že ich bude šokovať. Možno aj preto sa k tomuto výbornému spisovateľovi dostane toľko ľudí, dokonca takých, ktorí čítajú nenáročné knižky. Nie všetci ju zvládnu, pochopia, no ani tí, ktorí ju zhodnotia pozitívnym slovom ju zákonite pochopiť musia. Aj na prebale knihy je napísané, že význam tejto knihy sa nedá uchopiť naraz. Nabokov napísal veľmi inteligentnú knihu, samotná postava HH je povedzme si to úprimne sympatická a o jej správaní autor píše inteligentne a s humorom. Pre mňa to bol čistý estetický zážitok (ešte aj tie francúzske vety lahodili mojim očiam) a autorov štýl mi jednoznačne sadol, takže sa nebudem brániť aj ďalším titulom :-)

11 09.08.2012

Neviem ako to tá Allende robí, ale ja je každú knihu hltám od prvého riadka po posledný. Mala som s autorkou istý čas pauzu a doma ma čakali ešte tri tituly : Skazené dievča, Inés, má drahá a voľba padla na ten tretí, na Paulu. Určite neľutujem, čas strávený s touto knihou bol čarovný ako samotný magický realizmus. V tejto knihe je ho síce pomenej, ide skôr o ten autobiografický magický realizmus, ale ako sme zvyknutí u samotnej autorky, stretnete sa tu s množstvom neskutočných postáv s výnimočnými schopnosťami či vlastnosťami. Ako jediná spomedzi jej kníh je táto nebeletristická, no napriek tomu sa číta ako pútavý príbeh. Pasáže plné spomienok, v ktorých píše svojej chorej dcére pomyselný list, sa striedajú so stranami plnými smútku, ktorý prežíva sama Allende a celá jej rodina. Samozrejme ani v tomto románe nezabúda na zakomponovanie historických, politických a spoločenských udalostí, vďaka čomu nám dovolí nahliadnuť aj to týchto sfér jej života. Ozajstný fanúšik autorkiných románov ocení aj to, že sa dozvie, čo predchádzalo napísaniu jej prvého románu Dom duchov a ďalších.

3 27.07.2012

Väčšinou poznáme vzťahy a la klasický trojuholník, no tu to autor trošku skomplikoval a pridal štvrtú osobu. Muž a jeho tri ženy - "bývalá," súčasná a budúca. Každá má v jeho živote významné postavenie a ani jednej sa nechce vzdať. Na pozadí spomienok na minulosť, ktoré sa neustále vracajú a hrôzu, ktorú postavy prežili a ktorá ovplyvňuje ich celé bytie, sa rozvíja veľmi ľahko čitateľný príbeh, no štýl a jazyk autora je jedinečný a pôsobivý. Spôsob, akým opisuje a pomenováva niektoré skutočnosti ma naozaj dostal. Teším sa na ďalšie autorove knihy, židovskí autori sú naozaj skvelí rozprávači a Singer to opäť potvrdzuje.

5 11.07.2012

Veľmi sa mi páčil autorkin nezvyčajný štýl, akým je kniha napísaná, pôsobí priam čarovne. Originálita teda knihe rozhodne nechýba a určite si by si ju mali prečítať ľudia, ktorí majú radi výnimočné knihy a nemusia za každú cenu čítať príbeh, ktorý má jasný začiatok, priebeh a koniec. Občas sa mi stalo, že som sa trochu strácala a musela som opätovne čítať niektoré časti, ale to pripisujem skôr tomu teplu, ktoré aktuálne je :-) Pre mňa za 4,5*

3 10.07.2012

Čítanie klasiky človeka väčšinou nesklame, pokiaľ má rád knihy, v ktorých cítiť staré časy. Na Synov a milencov som počula samé chvály a po prečítaní by som knihu určite odporučila, no keďže som pred ňou čítala Middlemarch, trochu mám pocit, že S&M jej nesiaha ani po päty. Každopádne veľmi dobré čítanie, trochu monotématické, mám radšej bohatšie a rozvetvené príbehy.

27.06.2012

Veľmi nezvyčajný román. Pochmúrny, melancholický, smutný. Ak máte radi takýto typ kníh, určite po nej siahnite. Neočakávajte bravúrne rozvitý príbeh s nečakanými dejovými zvratmi, tu sa všetko odvíja veľmi pomaličky, no neznamená to, že by román nebol pútavý. Hneď na prvých stranách (ktoré som si prečítala asi 4x za sebou) som začala tápať a nerozumela som niektorým použitým pojmom. Postupne som natrafila na ďalšie a ďalšie, no klbko záhad sa nielen namotávalo, ale stranu za stranou aj rozmotávalo.

9 14.06.2012

Nie ľahké čítanie, ale výborné. Ak viete oceniť aj formu, nielen obsah, určite skúste Robinsonovej román Ztrácení. V románe sa toho veľa nedeje, no krásu nájdete hlavne v detailoch a jazyku.
Život vo fiktívnom mestečku Fingerbone je v podstate nezaujímavý, dni sú nudne stereotypné, pokiaľ nerátame mnohé povodne a požiare. Snáď každá rodina v ňom má nejaký pohnutý osud, no ten týkajúci sa Ruth a Lucille, je obzvlášť neprehliadnuteľný. Rozprávačom príbehu je Ruth, ktorá v skutočnom živote toho veľa nenahovorí a je opak svojej sestry Lucille. Dozvedáme sa o detstve oboch dievčat, o tom ako stratili matku, prešli do starostlivosti starej mamy, tiet a nakoniec skončili u tety s tuláckymi sklonmi Sylvie. Otec zmizol, dedko sa utopil, mužské postavy v románe prakticky nemajú svoje miesto.
Teta Sylvia sa do mestečka vracia po dlhých rokoch, ktoré strávila putovaním z jedného mesta do ruhého a starostlivosť o domácnosť jej veľmi nejde a v dome zhromažďuje hromady časopisov, konzerv a iného odpadu. Dievčatá sa v škole stávajú terčom smiechu, rezignujú a začínajú chodiť poza školu. Pri svojich potulkách stretávajú tetu, ktorú vidia trebárs spať v parku na lavičke prikrytú novinami alebo len tak sa bezcieľne prechádzať ulicami. Ruth a Lucille vnímajú túto situáciu odlišne, Ruth všetko čo prichádza prijíma bez protestu, no spoločenskejšia Lucille sa snaží osudu vydedenca a čudáka vyhnúť...
Kniha dostala Cenu amerického PEN klubu. V doslove som sa dočítala, že autorka chcela napísať takú knihu, ktorú by si sama rada prečítala. Odporúčam tým, ktorí už majú čo to „načítané“ a zvládnu aj niečo menej všedné :-)

úryvky z knihy:
„Chtít a mít jsou si stejně blízké jako skutečnost a její stín – protože když puká plod na jazyku sladčeji, než když toužíme po jeho chuti, a kdy jindy se chuť štěpí do tolika vůní a příchutí země a zralosti, nebo, konečně, kdy něco vnímáme smysly tak cele jako ve chvíli, kdy to postrádáme? A znovu je tu znamení – svět se zacelí. Vždyť přát si dotek něčí ruky na svých vlasech je bezmála jako jej cítit. Cokoliv ztrácíme, získáváme samotnou touhou zase zpět. A když sníme, aniž o tom víme, touha nás střeží jako anděl, hladí nás po vlasech a nosí nám lesní jahody.“

7 05.06.2012