zuzulique komentáře u knih
Váham s hodnotením. Kniha sa čítala v podstate ľahko, i keď to od čítania nevyžadujem, už očakávam od knihy viac ako len to, že sa ľahko číta, to už ma niekedy trošku odrádza. Nemám na mysli nejaké náročné filozofické traktáty, čítanie „ľahké“ mi skôr evokuje text, ktorý čítam a čítam a nenarazím na nič zaujímavé, čo by mi utkvelo v mysli a pohladilo moju čitateľskú dušu. Skrátka očakávam rafinovanejšie zážitky ako len niečo bežné, fádne, tuctové... V tomto prípade by som bola asi krutá, keby som to zhrnula len do jednej frázy o ľahkom čítaní. Čakala som od knihy viac vône Japonska, ale potom som pochopila, keď som si o autorovi prečítala, že už žije vo VB, takže nepíše knihy len pre Japoncov. V prvej línii príbehu, ktorá sa mi páčila najviac, som mohla nahliadnuť do istých japonských tradícií v súvislosti s dojednávaním sobášov, ktoré vyžadujú isté správanie, vhodný pôvod, opatrenia a zvyky. Dcéra na vydaj má totiž už 26(!) a prvý dojednaný sobáš padol (v skutočnosti sa nedozvieme prečo) a hľadanie ďalšieho vhodného partnera prerušili vojnové nepokoje a otcova minulosť zohráva tiež istú rolu vo „vyjednávaní, “ čo predstavuje v podstate druhú líniu príbehu. Maliar a jeho cesta k maľovaniu, jeho úspechy, neúspechy, vzťahové zhody či nezhody s ostatnými maliarmi a v nekonečnom rad biľag minulosti, ktorý ho prenasleduje. Tešila som sa z postavy malého Ičira, skrátka ma bavil. Celkovo by som hodnotila niekde medzi 3-4*
Podarila sa aj filmová verzia tejto knihy, ale čo si budeme hovoriť, predsa len v nej niečo chýbalo :-)
Miestami som sa bavila, väčšinou však nudila. Nesedel mi štýl, jazyk, druh humor...Mám radšej ten inteligentnejší...
Týmto románom prebehlo moje zoznámenie s pánom Vianom. Zaujal a prečítala som si Penu dní, ktorá ma chytila ešte viac.
Zatiaľ jediná kniha, ktorá sa mi od autorky páčila je Dobrý deň, smútok...Neviem prečo, ale tie ostatné mi prídu niekedy trochu prázdne...
Neľahký osud Michaela K. v období apartheidu, ktorý sa vzoprie všetkým a všetkému. Z histórie JAR toho veľa osobne neviem, vďaka knihám Coetzeeho sa toho dozviem viac + kvalita jeho kníh je nepopierateľná.
Čo písať ku knihám o Harrym Potterovi, keď ich milujete na život a na smrť? :-)
Slabučké...ani neviem, či ma pri čítaní niečo zaujalo, ale skrátka kniha nezahrala na tú správnu strunu...
Kafka sa mi páčila, ale na môj vkus tých nezodpovedaných otázok zostalo príliš...preto iba 4*, ale inak atmosféra kniha senzačná :-)
Za Clarissu by som mala dať o hviezdu menej, občas mi liezla na nervy. Ale nebudem taká zlá, lebo by som odoprela Cunnighamovi to, čo mu právom patrí za jeho poctu Virginii Wolfovej, ku ktorej ma to po prečítaní Hodín ťahá ešte viac :-) Doteraz som o nej toho veľa nevedela, tak som si okamžite hľadala info na internete a Pani Dallowayová už čaká v knižnici :-)
Po Žertu, NLB, Valčiku a Směšných láskach prišla Nesmrtelnost. Čítala sa mi najťažšie, asi preto, že bola úplne iná ako tie doteraz. Osobne si myslím, že spomedzi všetkých, čo som prečítala to bola Kunderova "najmúdrejšia" kniha. Mala som čo robiť, keď som si chcela vypisovať nejaké ukážky, ktoré ma dostali. Kniha si možno vyžaduje pozornejšieho čitateľa a tak trochu intelektuála, aby sa mu zavďačil touto knihou a ocenil "román v románe," ale vo mne jednoznačne svoju "cieľovku" našiel :-) Som vďačná aj za tie odkazy na mnohých autorov, Musila si určite musím prečítať!
Spočiatku sa mi kniha páčila, potom to všetko začalo stagnovať, škoda, potenciál mala kniha oveľa väčší... takže pre mňa iba za 3*...
Spomienky na detstvo a prvé písmenká sa mi viažu s touto knihou :-)
Anabela vykríkla z dvojitého rebríka...:-)
Už dávno som nemala zo žiadnej knihy také zmiešané pocity. Čo do rozsahu má kniha málo strán, po prvej kapitole som mala chuť knihu odložiť (prišla mi miestami trochu pritiahnutá za vlasy...), vytrvala som, no po sto stranách som bola stále presvedčená, že ide o priemernú knihu a lámala som si hlavu nad tým, prečo sa v Holandsku dočkala 50tej reedície. Po dočítaní poslednej tretiny knihy, ktorá sa mi páčila najviac, dávam 4*. Ide o príbeh dvoch ľudí z nerovnakých prostredí, žena opustí muža, no po celé roky sa k nemu stále vracia...
Mne sa čítanie o krajine ventilátorov, o směšňákoch a podobných bláznovstvách páčilo. Z pohľadu dieťaťa sú vtipné aj veci, ktoré nám dospelým prídu úplne bežné :-)
Z poviedok dýcha doba minulá, no potešia aj súčasného čitateľa. Mne sa páčili hlavne tie kratučké :-)
Shalev je veľmi dobrý rozprávač (tí židovskí sú všeobecne skvelí :-) a preto aj v tomto prípade ide o veľmi "čítavú" spleť príbehov, ktoré pohladia dušu čitateľa :-)
pri čítaní prežívala rôzne pocity, zo začiatku som tápala pri čítaní prológu a potom som sa začala vytešovať, keď sa všetko začalo postupne rozmotávať ako klbko a nachádzala som odpovede na otázky...samozrejme kniha je obsiahla, tak si človek musel počkať, musím sa priznať, že boli aj slabšie miesta, ale tých bolo pomenej a potom zase také, keď som knihu nechcela odložiť...Ora a jej štyria muži života, to je v skratke to, čo čitateľa pri čítaní čaká :-) viac sa prezrádzať nemá :-) určite vás však čaká nevšedný čitateľský zážitok, odporúčam tým, ktorí majú radi hodnotné knihy...
V jednoduchosti je krása, aj pri čítaní niektorých kníh sa to potvrdzuje :-)