bondula přečtené 410

Útek z tábora 14 2012, Blaine Harden

Sinov príbeh je nesporne jedinečný. Knižka ako taká však už nie. Je to prakticky životopis hlavného hrdinu, samozrejme so vsuvkami autora, vysvetľujúcimi severokórejskú realitu. Veľa priestoru je venovaných Sinovmu prechodu do normálneho života a snahe začleniť sa do západnej spoločnosti. Kniha už reflektuje zmeny, ktoré sa udiali v Kórei po a počas hladomorov v 90.tych rokoch, no ako z literárneho hľadiska, tak aj z pohľadu poskytnutých informácií, mi pripadajú staršie diela s podobnou tematikou, vydané u nás, oveľa atraktívnejšie.... celý text

Já, Tito a gramofon 2005, Miha Mazzini

Knižka pripomína vlnu obľúbených retro knižiek a filmov, ktoré s humorom spomínajú na socialistické časy. Zháňanie riflí, platní, obrazy straníckych vodcov, propagandistické slogany a do toho klasické trápenia dospievajúceho dieťaťa. Hoci socík v Juhoslávií bol trochu voľnejší, ako ten náš, problémy adolescentov boli navlas rovnaké a na nich vystavaný humor je v zásade podobný. Toto Mazziniho dielo je však oproti českým počinom odlišné v jednej zásadnej veci. Úskalia života v socializme tu nie sú nijak blahosklonne zľahčované tak, ako je to zvykom u nás. Chýba tu tá melanchólia za všetkým dobrým, čo vtedy bolo a ironizácia toho zlého. Teda v knižke chýba, mne nechýba, práve naopak, je to jeden z hlavných plusov, ktoré Já, Tito a gramofon zaujatému čitateľovi ponúka.... celý text

Konečné řešení 2007, Michael Chabon

Veľmi príjemné dielo, v ktorom Chabon dokazuje, že aj detektívka môže byť serióznou literatúrou. Skvelá štylistika, skvelý detektívny príbeh. Autor predhadzuje kopec vodítok, aby si dielo užil aj čitateľ, zvyknutý pri čítaní pátrať po páchateľovi sám a súčasne dielo nezabíja hlúpymi dialógmi, nechutnými detailami či logickými chybami. Straší ma akurát predstava legendárneho detektíva v rozklade, podvedome nemám rád, keď sa siaha na moje legendy.... celý text

Nesmrtelný příběh 2013, Catherynne M. Valente

Do motívov ľudových rozprávok zapracovaná ruská história prvej polovice dvadsiateho storočia. Domovojovia sa organizujú do minisovietov a volia vlastných predsedov, Baba Jaga nie je Baba Jaga, ale súdružka Jaga... Úžasné nápady! Mne však knižka vonkoncom nesadla. Autorka, Američanka, chcela byť ruskejšia, ako sami Rusi. Keď jedlo, tak boršč a blyny. Keď nápoj, tak vodka. Akoby Rusi ani nejedli chlieb, zemiaky či nepili vodu a kvas. Jedlo bol iba ten najvypuklejší prípad, mnoho motívov, ktoré mali priblížiť ruskú kultúru a vytvoriť autentickú atmosféru, pôsobilo, že sú tam trochu nasilu. Možno to bol i pohľad a rozprávanie z uhla čisto ženského, čo mi nedovolil sa do čítania poriadne ponoriť a príbeh prežívať. Ženské srdce, rozorvané láskou k dvom mužom a emócie, ktoré prežíva fakt nechápem. Nemôžem povedať, že knižka bola zlá. Presnejšie je, že len proste nebola pre mňa.... celý text

Despota 2011, František Kalenda

Autor písal príbeh akoby pozeral film. Filmový strih zo scény na scénu zmenou ich a er formy. V začiatkoch kapitol často naznačuje, čo sa bude diať ďalej (..túto príhodu rozprávam ja, lebo tí, ktorým sa stala, Vám ju už rozpovedať nemôžu). Asi to malo slúžiť na nabudenie očakávaní, mňa však takéto prezrádzanie vopred skôr rozčuľuje. Autor si dobové reálie síce naštudoval, no dôkladne ich nepoznal. Hoci detaily, mňa však rušili (stillety a arkebuzy v polovici štrnásteho storočia? atď). Viaceré nereálne veci, ktoré nemali pôsobiť fantaskne, pôsobili vtipne (človek poliaty ouzom sa vznieti od horiacej sviečky). Božie zásahy a zázračné zachránenia v každej druhej kapitole. Takto by dobrodružný román vyzerať nemal. V podobných knihách napätie zvykne gradovať, od čítania sa neviem odtrhnúť. Pri Despotovi žiaľ nie... Naopak, viackrát som mal chuť knižku zavrieť a viac sa k nej nevrátiť. Áno, ide o prvotinu, no popravde neveľmi vydarenú...... celý text

Moje Evropa 2009, Andrzej Stasiuk

„Přebívaní mezi Nemci a Rusi – dejiný osud střední Evropy. Středoevropský strach historicky kolísá mezi dvěma obavami: Nemci jdou, Rusové jdou. Středoevropská smrt – smrt vězeňská nebo táborová, navíc kolektivní, Massenmord, začistka. Středoevropská cesta, to je útek.“ Pozostatky východných dŕžav Habsburskej monarchie. Priestor definovaný ako priestor nedefinovaný a preto hľadajúci vlastné katégórie. Priestor definovaný v čase na pozadí životných osudov predkov Jujija Andruchovyča a života jeho samotného. Priestor definovaný kruhom, s kružidlom hrotom zapichnutým do Wolowca, miesta bydliska Andrzeja Stasiuka a ramenom natiahnutým odtiaľ až do jeho rodiska -Varšavy. Priestor v ktorom žijeme, priestor, ktorý žijeme. Autori sa snažia vytýčiť hranice tej ich strednej európy, nájsť to spoločné, čo ich (aj nás) spája a zároveň vymedziť sa voči tomu, čo už k nám nepatrí, alebo naopak, voči tomu, k čomu nepatríme my. Hľadanie stredoeurópskej polohy a identity no v kritériách tak osobných, že túto identifikáciu a vyznačenie neuzná žiadna veda. Iba krásna literatúra. Útla knižka, plná hlbokých myšlienok. Núti nasadnúť do rozbitého vlaku, iba tak, bez cieľa, pozerať cez špinavé okná, po ktorých stekajú prúdy dažďovej vody na krajinu plnú ruín, kde nič nie je dokonalé, na krajinu z globálneho hľadiska trocha zabudnutú, no pre nás tak dôležitú. Knižka niekedy možno trocha naivne romantická, no pre každého, kto pochybuje, či je možné byť na svoje stredoeurópanstvo hrdý, nesmierne podnetná. „V této věčne přechodné zóne, v tomto natolik anachronickém jediném kulturním prostoru, po nemž s věčným spoždením projíždejí spací vagony, v tech polích mezi Evropou a Neevropou potkávame celé miliony lidí s ukradeným rájem – bezradných, zlých, unavených...“... celý text

Stanice Tajga 2008, Petra Hůlová

Román o strete kultúr vo dvoch vrstvách. Kontakt západoeurópskeho a sovietskeho myslenia a nad to stret kultúry sovietskej a kultúry pôvodných národov Sibíre. Nepochopenie odlišností. Dej je od podlahy po strechu celý fiktívny, čo umožňuje autorke ukázať rozdiely v ich najvypuklejších podobách. Sprvu na mňa pôsobilo zvláštne, prečo mladá česká autorka píše povojnový príbeh o Dánsku a sovietskej Sibíri, ale v konečnom dôsledku na tom vôbec nezáleží. Reálie zrejme dôverne pozná, román je veľmi skutočný, po každej stránke, v každom detaile. Snáď len obálka knižky pôsobí trochu rozpačito. Nie že by k obsahu nepasovala, no ten zvláštny retro či lowcost štýl, akým je robená, ma od čítania diela niekoľko mesiacov, čo mi knižka stála v polici, odrádzal. Po prečítaní mám však na chrbte zimomriavky a nie je to od sibírskeho chladu...... celý text

Plochozemě 2013, Edwin A. Abbott

Veľké matematické a geometrické dobrodružstvo. Hlavnými hrdinami sú geometrické tvary a telesá, dej tvoria ich pohyby v priestore. Takto to znie strašne sucho, no v skutočnosti to bolo miestami až napínavé. Autor musel byť skvelým učiteľom, v tejto knižke ukazuje, ako jednoducho a pritom veľmi zrozumiteľne sa dá vysvetľovať. Celým textom (hádam vinou prekladu z vydavateľstva B4U Publishing) sa však niesla chyba, ktorá ma občas miatla. Úsečka bola nazývaná priamkou... Možno ide len o moju neznalosť matematickej češtiny, u nás je v týchto dvoch pojmoch zásadný rozdiel. Rozdiel, ktorý by sa v takomto texte vyskytnúť rozhodne nemal. Napriek tomu knižka stojí sa prečítanie.... celý text

Mapa času 2013, Félix J. Palma

Tri príbehy, každý iný, každý slabší, ako ten predošlý. Čím ďalej som sa v knižke dostával, tým viac som sa musel do čítania nútiť. Prvý príbeh bol skvelý, nerozumel som zlým referenciám, ktoré som ku knihe počul. Potom prišlo prekvapenie, vôbec nie nepríjemné, práve naopak. Druhý príbeh sa mi zdal trocha naivnejší, no stále dobrý, ale pri čítaní tretieho som už bol prekvapení takého typu, ako autor predvádzal doslova presýtený. Prirovnal by som to k jazde autom vo štvrti plnej slepých uličiek. Vojdete do nejakej prvý raz, v dobrom rozmare je to vcelku zábava. Druhá slepá ulička sa ešte dá, ale čím viac sa do nich zamotávate, tým ste viac a viac naštvaní. Presne takto na mňa knižka pôsobila. Steampunková atmosféra aj zasadenie príbehu do reálnych historických kulís, to všetko bolo super. Záverečná kapitola to všetko pre mňa žiaľ úplne zabila...... celý text

Pendragonská legenda 1985, Antal Szerb

Kam sa hrabe ten takzvaný steampunk! Nebyť nevinnej vety v prvej tretine knihy, ktorá mi z neznámeho dôvodu ostala v pamäti bol by zážitok z čítania tejto viktoriánskej detektívky stopercentný. Táto jedna veta, prezrádzajúca kľúčové spojenie ma pripravila o dôležité prekvapenie. Nič to. Hoci sa na poli tohto žánru v poslednej dobe veľa zmenilo, humor, napätie a skvelá atmosféra, ktorú autor vytvoril, robí knižku stále jednou z tých lepších, ktoré môže fanúšik anglického 19.teho storočia nájsť.... celý text

Carpathia 2011, Maroš Krajňák

Z Carpathie kričí inšpirácia Tarkovského filmovou verziou Stalkera. A vôbec to nie je zle. Stalker, zasadený do idealizovaného sveta umierajúcich Rusínov hľadá artefakty z minulosti, spomienky, pocity a náznaky možnej budúcnosti. Pri čítaní som mal pocit, že sa pozerám na krajinu cez nejaký filter. Trochu ju pre mňa zatemňoval, robil viac zelenou a neostrou. Okrem zamyslení nad osudom Rusínov sú to práve pocity, ktoré text v čitateľovi vyvoláva, najsilnejšou devízou tejto knižky. Ak by sa autorovi podarilo upratať jednotlivé čriepky, príbehy či poviedky, z ktorých sa Carpathia skladá do jednotného príbehu, dostal by ma ešte viac. Nemyslím viac epiky, skôr akúsi kontinuitu a pevnejšie súvislosti medzi jednotlivými kapitolami. No i takto sa jedná o veľmi dobré čítanie.... celý text

Jmenuji se Červená 2007, Orhan Pamuk

Bez mučenia priznávam, že dočítať toto Pamukovo dielo bolo pre mňa trápením. Po formálnej stránke bola kniha vynikajúca. Striedanie rozprávačov a uhlov pohľadu bez porušenia časovej postupnosti deja bolo úžasné. Sonda do život v starom osmanskom Istanbule bola pre mňa niečím novým, rovnako ako aj pohľad do islamu a aplikovania jeho zásad v každodennom živote tej doby. Čo mi vôbec nesadlo, bola prílišná rozvláčnosť celého románu. Čítať ho ako detektívku nemalo zmysel, to bolo jasné od začiatku. No čo s tým potom? V porovnaní s Novým životom mi tam chýbalo viac vrstiev. Teda nemyslím, že je to len pekne (v zmysle remeselnom) spravená detektívka, bez akéhokoľvek presahu. Iste nastoľuje mnohé témy na premýšľanie a čo ma nenapadlo hneď k tomu ma nakopol český doslov. Mám na mysli jednak viac vrstiev deja, ale aj nejaké myšlienky, ukryté v texte, nie úvahy, ktoré provokuje dielo ako celok. Možno som hľadal niečo čo v knihe byť nemalo a očakával niečo, čo kniha neponúkala. Nič to, Orhan Pamuk dokázal, že píše vynikajúco a hoci mne osobne táto knižka nesadla, v lúskaní jeho diela budem isto pokračovať aj naďalej.... celý text

Román o růži 2008, Vlastimil Vondruška

Podstatou tohto detektívneho príbehu sú ťahanice českej šľachty. Aj keď sú tieto detektívky písané veľmi ľahkým, niekedy až naivným spôsobom, autor, študovaný historik takýmto zaujímavým a nenáročným spôsobom sprostredkúva aj dejiny každodennosti. A nie len v oblasti hmotnej kultúry (hrady, oblečenie, zbrane). Dôraz kladie najmä na duchovný život vtedajších ľudí, sociálny a mocenský rozmer. Skutočnosť samozrejme mohla byť iná, no verím, že to, čo pán Vondruška predkladá čitateľovi, má svoj základ v reálnom dnešnom poznaní stredovekého života v Čechách.... celý text

Adventní kletba 2004, Vlastimil Vondruška

Autor presne vie, čo robiť, aby sa svojim čitateľom zavďačil. Pátranie po adventnej záhade Krašovského hradu stíha Oldřich z Chlumu vyriešiť behom jednej noci. O jeho vyšetrovaní píše pán Vondruška zľahka a pútavo, tak, že aj Vy knižku zvládnete behom jednej noci prečítať. Písané trocha naivne, romantizujúco, no napínavo a do detailu premyslene.... celý text

Poslední píseň z Isfahánu 2014, Naïri Nahapétian

Nie je všetko zlato, čo sa blyští, ani koňak, čo kôň vyš... Veď to poznáte. Poslední píseň z Isfahánu je tiež takýmto krokom vedľa. Detektívny príbeh je jednoduchý až hlúpy. Postavy úplne ploché, bez vlastnej histórie, emócií a akejkoľvek snahy získať si čitateľa. Skoky z miesta na miesto, kde sa v tom istom čase nachádzajú rôzne postavy, ktoré mali mať zrejme za úlohu zdramatizovanie deja akurát miatli. Iránske reále a pohľad do života v tejto zaujímavej blízkovýchodnej teokracií, ktoré mali byť v podaní lokálnej autorky akousi nadstavbou detektívneho príbehu sú iba hlúpou kulisou. O každodennom živote v Iráne sa zo stručných správ v dennej tlači dá dozvedieť viac, ako z tejto knižky. Tendenčný pohľad na život v krajine za prezidenta Ahmadinedžáda mi evokoval správy z Ruska z pera pani Petry Procházkovej. Je mi ľúto, že musím písať takýto negatívny komentár, no čítať Poslední píseň z Isfahánu je čistá strata času. Aby som len nehanil, obálka knihy je, ako tradične u vydavateľstva Host, perfektná. Za tú si knižka jednu hviezdičku zaslúži.... celý text

Český konec světa 2012, Kateřina Hejlová

Veselá až polovážňa apokalypsa v podaní mladých českých autorov. Poviedky Hlad a Když nahoře je dole šklbali kútikmi, boli super. Válka a blábol, môj osobný favorit, mi šklbala kútikmi tiež, ale tento raz vedome, aby som sa nesmial na celé kolo. Ostatné tri príbehy trochu zaostávajú. Udeľujem štyroch jazdcov apokalypsy z piatich možných.... celý text

Strážce boleslavského mystéria 2007, Vlastimil Vondruška

Romantické a naivné. No a čo? Všetky ženy sú krásne a prítulné, bojovníci udatní a nezraniteľní, pivo silné a dobré. No a? Jednoduchý jazyk, nadbytočné slová vo vetách, opakujúce sa frázy. A? Postavy konajú a myslia ako ľudia 21. storočia. Veď to vôbec nevadí! Napínavý thriller s konšpiračnými prvkami z prostredia českého stredoveku, napísaný tak, že od prvej stránky nepustí. Netreba v tom hľadať nijaký hodnotnú literatúru, nijaké poučenie, ani reálny pohľad na český stredovek. Ide v prvom rade o zábavu a v rámci tejto kategórie prekonáva knižka všetky očakávania. Pre mňa dosiaľ najvydarenejšie Vondruškovo dielo. Nedá mi nepozastaviť sa nad panošom Otom a jeho dirty talking replikami, nakoľko v tejto knižke do svojho umenia zaúča aj pána Oldřicha a o senzačné hlody tu nie je núdza. Pán Vondruška, to je „mazec“ ako sa u Vás v Čechách hovorí! Takáto verbálna výbava zaručí úspech u ktorejkoľvek ženy. Načo byť alfasamcom, takto možno získať titul najvtipnejšieho baliča, ktorý o ňu kedy prejavil záujem!... celý text

Turecký gambit 2005, Boris Akunin (p)

Akuninove Dobrodružstvá Erasta Fandorina by som nazval sériou romantických detektívok. Turecký gambit do tejto línie pekne zapadá. Postavy, vrátane záporáka sú naozaj sympatické, autor nerozoberá žiadne krvavé detaily, vsádza na atmosféru a ducha druhej polovice 19.teho storočia a nesprofanované miesta, kde sa Fandorinove prípady odohrávajú. Veľmi zaujímavým spôsobom popisuje spôsob vedenia vojen v tej dobe, kde už novinári a korešpondenti majú svoje pevné miesto, rovnako, ako vycifrovaní dôstojníci, celá cárska vojenská a policajná mašinéria a prefíkaní špióni. Nedá mi nepozastaviť sa nad záverečnou rečou chyteného páchateľa. Takto, ako autor trefne a kriticky hodnotí ruské dejiny a neskorší vývoj si to trúfne v podmienkach Ruska urobiť len málokto. Akuninovi sa to podarilo bez toho, aby stratil priazeň svojich ruských čitateľov. Myslím, že takáto nekompromisná, ale opodstatnená kritika je v pomeroch, ktoré tam v dnes vládnu veľmi žiaduca, nič na tom nemení ani fakt, že kritický názor autor vkladá do úst tureckého špióna v ľahkej detektívke.... celý text

Anna In v hrobkách sveta 2008, Olga Tokarczuk

Podľa slov autorky z doslovu, musela byť pre ňu práca na tomto dielku radosťou. A je to cítiť. Atmosféra, historizujúci nádych vo vetnej stavbe a častom opakovaní, kulisy fantastického mesta v bezčasí. Radosť čítať. Obtiaž však spočíva v samotnom príbehu. Tento mýtus, či skôr metamýtus, je chronicky známy, máme ho akoby už zažratý v génoch a historickej pamäti. Nedokáže prekvapiť. Jeho časový a regionálny odstup od môjho dneška je tak obrovský, myslenie ľudí, ktorý ho vytvorili je od môjho tak vzdialené, že tento príbeh asi nedokážem naplno pochopiť a oceniť. Štyri hviezdičky. Jedna dole však nie je chybou autorky, je nedostatkom a zadubenosťou mňa, ako čitateľa.... celý text

Nový život 2012, Orhan Pamuk

Vzal knihu, začal čítať a jeho život sa zmenil. Vzal som knihu, začal som čítať a zistil som, že to nebude iba tak. Nepreberné množstvo motívov, myšlienok, silný príbeh. Kontrast tradičného, konzervatívneho Turecka a moderných západných vplyvov. A strhujúca atmosféra. Postavy sú úplne normálni, moderní ľudia, no ich vnímanie sveta je úplne odlišné od nášho, západného. Je to to staré, pomaly miznúce Turecko. Tabakový dym cítiť z každej stránky. Hlboký čitateľský zážitok, vykúpený ťažkou drinou. Treba čítať pomaly, pozorne, aby si čitateľ stihol uvedomiť všetky myšlienky, ktoré mu Pamuk predkladá. I tak, ako sa dozvie pri jednom z mnohých priamych oslovení čitateľa, ktoré autor komponuje to textu, stále nečíta dosť dôkladne. Z príbehu som mal pocit, že autor sám sebe hádže polená pod nohy. Zvraty v deji, konanie postáv, okrem toho, že nie je logické a už vôbec nie predvídateľné, stavia celú konštrukciu príbehu úplne na hlavu. Z hľadiska čitateľa to nie je žiaden problém, komplikáciou je to pre pisateľa. Pamuk sám si kladie prekážky, aby ich následne majstrovsky preskakoval a nakoniec do posledného detailu osvetlil. Osman, hlavný hrdina príbehu, rád pozerá futbalové prenosy. A ako futbalový zápas je aj Nový život. Môžem fandiť futbalovému mužstvu svojej dedinky, môžem mať rád literátov druhej horskej ligy. No Liga majstrov sa hrá inde. Liga majstrov sa hrá tu . Hrá ju Orhan Pamuk.... celý text