emptyRow
přečtené 254
Srdce temnoty / Na pokraji sil
2006,
Joseph Conrad
´´ Tá hrôza, tá hrôza!´´ Novela Srdce temnoty od Josepha Conrada považujem za absolútny literárny skvost. Jediné negatívum tohto diela je podľa mňa v jeho rozsahu, pretože niečo také ako je Srdce temnoty by som čítal s chuťou aj keby malo 300 - 400 strán. Množstvo metaforických vyobrazení, opisov ľudskej prirodzenosti, jeho duše a samotná premena človeka z mrevného a cnostného na úroveň jeho pravekej podstaty je popísaná majstrovsky. Pán Conrad píše o premene z ľudskej bytosti na bytosť božskú, rozhodujúcu o živote a smrti, ktorá nepripisuje ostatným právo nielen majetku, šťastia ... ale vlastníctvo duše samotnej. Zostáva nám len dúfať že svetlo nádeje a života bude silnejšie a porazí aj tú najtemnejšiu temnotu srdca bijúceho v hrudi človeka, ktorý sám seba prehlási za Boha. ´´ Aké ťažké je opísať inému človeku pocit, ktorý mnou zmietal vo chvíli, keď som sa nachádzal v tomto pekle vytvorené človekom ešte na tomto svete. Asi takisto ako by som opísal svoje pocity pri snívaní. Je to veľmi ťažké, až nemožné. Asi preto je človek človeku tak vzdialený a žije tak ako sníva svoj sen, opustený. ´´... celý text
Solaris
2009,
Stanisław Lem
Často sa mi v poslednej dobe stávalo, že som čítal knihy, ktoré som už predtým videl sfilmované: Vesmírna odyssea, Potomci ľudí ... našťastie sa mi nepodarilo pozrieť si Solaris vo filmovej podobe (či už sa jednalo o ruskú alebo americkú produkciu s fešákom na booklete ...) Dnes to už možem povedať pán Lem bol pre mňa absolútne neznámy človek a hambím sa za to, že tomu tak bolo. Jeho Solaris prehralo už po niekoľkých desiatkach strán všetky sci fi knihy aké som ked čítal ... snáď okrem už spomínanej Odysei ... Koncepcia knihy je užasná, jej prelínanie siahajúce od strojových opisov vedeckého bádania, pokračujúce skrz poznávanie úplne nového sveta, cez filozofické úvahy, ktorým je Solaris prešpikovaný až prestáva niesť charakteristické prvky svojej platformy a samozrejme milostným príbehom s ? človekom ? či len niečím čo si myslí, že je esenciu života. Pán Lem stvoril niečo, čo nechcem opustiť, svet kde je možné všetko, svet, v ktorom je stále miesto a čase pre prežívanie krutých zázrakov. A mne zostáva len jediné: Ďakujem. '' Večnosť bola stvorená Bohom, aby sa mohol navečnosť opájať svojim víťazstvom, jediné čo však Bohu z tejto večnosti zostalo je nutnosť čeliť svojej prehre a to už na veky vekov. ''... celý text
Matka Noc
1992,
Kurt Vonnegut Jr.
'' Čítal som do rádia to čo chceli aby som čítal. Články boli plné nezmyslov o osočovaní, zlobe, strachu, nenávisti ... A ja som im robil tú radosť, veď kto by už len bral vážne to čo stálo na tých papieroch. Až neskor som z hrozou zistil koľko ľudí chcelo, bolo schopných a aj skutočne osočovalo, tŕplo hrozou a nenávidelo. Až z toho šiel strach. ... Koľko ľudí chcelo nenávidieť ... '' Knihu som čítal ako druhú v poradí od tohto autora (dnes som prečítal od Vonneguta asi 6 kníh) a musím povedať, že je to jeden z nejlepších spisovateľov posledných desaťročí. Jeho štýl rozprávania, začiatok v strede deja, čierny humor, vykresľovanie dejín, hodnotenie všetkého a všetkých ma absolútne nadchlo. Rovnako je veľmi zaujímavý druh vedenia príbehu, komponovanie postáv deja, rozpracovávanie hneď niekoľkých častí zároveň. Človek má chvíľami pocit akoby čítal tri knihy naraz. Najúžasnejšie však ostáva to ako majstrovsky dokáže Vonnegut všetky časti dopracovať k záveru aby čitateľ pochopil všetko na pár stranách (niekedy aj na tej poslednej). Matka noc je podľa mojej mienky absolútne vážne sa tváriacou knihou, dosť depresívnou, kde človek objaví smútok, strach, odovzdanosť či samotu hlavného hrdinu aj keď ako sám píše: ... Samotu nikdy nepocítil, pretože mojou jedinou spoločníčkou bola len smrť.... celý text
