freejazz přečtené 1083

Terry Pratchett: Fantastická duše 2017, Craig Cabell

keď už som sa pustil do Terryho Pratchetta, povedal som si, že je dobré vedieť o ňom viac o tomto obdivuhodnom mužovi, ktorému sa podarilo plniť sny nielen sebe, ale aj celým generáciám milovníkov fantasy. dobre sa to číta, ale nejde to príliš do hĺbky, pripadá mi to ako postávanie pri knižnici s Pratchettovými knihami a občasným listovaním vo vybraných dielach. oceňujem najmä druhú časť knihy, lebo nájsť na jednom mieste všetko, čo okrem Zemeplochy spísal, sa mi zatiaľ nepodarilo. v každom prípade príjemné posedenie.... celý text

Král Lávra 2020, Karel Havlíček Borovský

jednoduché, prosté, jednoznačné... jak jiné ve srovnání s existenciálními plky o ničem a experimentálním blábolením současných umluvených nicneříkajících veršoepců...... celý text

Kruh 2015, Dave Eggers

mrazivá dystopia. najhoršie na tom je, že toto sa môže veľmi ľahko stať. azda len s tým rozdielom, že zdieľacích komunikačných fašistov bude menšina. svojím terorom však dokážu otráviť život celému svetu. stačí pozrieť na atlas húb a jeho deštrukčný vplyv na kreativitu - koľko ľudí, firiem, spoločností rezignovalo na serióznu webovú prezentáciu a spoľahlo sa na fasabuk s jeho algoritmami... alebo - začítajte sa do hociktorej diskusie na hociktorom portáli - koľko ľudí neovláda svoj jazyk až natoľko, že sa spoliehajú na akúsi AI, ktorá pochybne dopĺňa slová, ktoré asi chceli použiť... a aké krkolomné hlúposti z toho vyliezajú. a čo sa stane so svetom, až budú vyčerpané zásoby všetkých vzácnych kovov, ktoré pcháme do smartov? čo sa stane, ak sa vyčerpajú zásoby energie a napr. elektrina bude na prídel? kto ho dostane a za čo? najprv budú zaslúžilí, ktorí majú nárok na väčší kus? čím budú potom manipulanti typu Zukerberger ovládať hlúpu čriedu, ktorá si myslí, že lajkovaním na tapete prejavuje svoju schopnosť žiť? dobrá kniha, len škoda, že sa nedostane do tých správnych rúk... čo oceňujem najviac je detailný popis manipulatívnych techník a mobing predstavený ako forma zdieľania...:) idem si prečítať Hologram. a ešte doplním: ako som bol rozbehnutý, pozrel som si rovno aj Circle. nejako mi v tom chýbala šťava, ale zasa na druhej strane ten záver vyznel lepšie ako v knihe. odporúčam sledovať po prečítaní, tak bude jasnejšie wocogou&húishú:)... celý text

Mona 2019, Bianca Bellová

jediná jistota u autorky je, že nic není jisté. ještě se mi u ní nestalo, že bych věděl, o čem bude knížka, kterou beru do ruky. příběh v něčem připomíná Jezero, ale je samozřejmě úplně jiný. to, jak bravurně představila cizí kulturu je nepřehlédnutelné. ale asi si dám od tvorby BB chvilku pauzu. je to hodně drsné. za přečtení stojí, ale je u toho nutno myslet, nejenom obracet stránky:)... celý text

Sešit s tátovými recepty 2020, Jacky Durand

ani neviem, z ktorej strany začať. netuším, koľko autobiografických prvkov táto kniha skrýva. ale vnímam ju ako vyznanie lásky – asi všetkým tým „nehviezdnym“ kuchárom a kuchtíkom, ktorí naozaj od skorého rána do neskorej noci nasadzujú všetky svoje schopnosti, zručnosti a fantáziu a dokážu čarovať s hrncami, aby spríjemnili deň neznámym a náhodným hosťom. varenie je moja radosť a čítať o varení je radosť dvojnásobná. tam, kde zvyčajne konzument pizze registruje nejaké divné slová, vidím hotovú poéziu na tanieri. tam, kde sa objaví ťažko vysloviteľný názov korenia alebo druh nevídanej zeleniny, mám farebný obraz plný vôní. obdivujem kuchárov, ktorí to myslia vážne a viem, že ich je veľa. a mám rád spisovateľov, ktorí vedia o tomto prostredí zasvätene písať. kuchyňa je naozajstné dobrodružstvo pre toho, kto ju dokáže vnímať. a táto kniha mi v čomsi pripomenula krásny film s Phillipom Noiretom - Bio Ráj. ak len trochu rozumiete kuchyni a možno aj zložitým vzťahom medzi otcom a synom, navyše s tajomnou zápletkou, určite si túto knihu prečítajte.... celý text

Ostrovy 2019, Dora Kaprálová

najprv som sa do toho nevedel začítať, ale ako som sa dostal k Berlínu a k tomu ľudomilnému taxikárovi, už to bolo fajn. také poviedky všedného dňa. a áno, v čomsi (v nálade, v stvárnení?) pripomínajú Luciu Berlin, ale takú originálnu, našu.... celý text

Dům s vypůjčeným výhledem 2017, Martina Leierová

i když těch „náhod“ bylo v tomto příběhu na můj vkus poněkud více, bylo to čtivé a dávalo to smysl. rozhodně je to knížka, která neurazí, ale potěší.

Tvrdohlavý muž 2014, Ondřej Horák

tak jo. v úterý jsem se dozvěděl, že tato kniha existuje, reagoval na bazaru a zaplatil. ve středu mi ji poslali, ve čtvrtek jsem ji měl k dispozici, včera jsem dodělal nezbytnou práci a dneska jsem si, podotýkám, že bez piva, knihu vychutnal. abych parafrázoval slogan kofoly: když ho miluješ, není co řešit. nemluvím samozřejmě o Stanislavu Bernardovi, ale o jeho produktu, který proslavil Humpolec více než legendami opředený Hliník. výborný vhled, který mám možnost kombinovat i s výročním číslem Vlastní cestou, které mapuje těch 30 let tvrdohlavosti od schátralé továrny určené na odstřel až k dnešku a doufám, že se dočkám i zářných zítřků. pivo Bernard mě uhranulo v roce 2010 a od té chvíle mu dávám přednost při každé příležitosti. takže ne, nemůžu být nestranný v hodnocení knížky. ale myslím, že kdo chce, najde si v ní mnoho zajímavých informací. pro mne to bylo příjemné posezení.... celý text

Dívka, která kopla do vosího hnízda 2010, Stieg Larsson

moc dobře namíchaný koktejl... ale je fakt, že jak to začalo být o tajných, chvíli mě to nebavilo. co to vlastně jsou ti tajní? ti, co si hrají na agenta 007 nebo tupí nekňubové, kteří se zhlédli ve špatných detektivkách? a když si představím ty břídily a mafiánské poskoky a podrazáky nejhrubšího kalibru, nebo pošuky, co si hrají na drsňáky a tváří se, jakoby řídili zeměkouli... prostě, tajní jsou banda pošuků a čím je jich míň, tím lépe... ale když jsem tuto divnou pasáž protrpěl a dostal se dál, měl příběh zase skvělou dramaturgii. no, nemějte rádi Kalleho nebo Lisbeth – Pippi, nebo vlastně každého, kdo stojí na straně pravdy – ne zákona... jenom je fakt škoda, že už si od Larssona nic nepřečteme. i když to byl komunista s někdy divnými názory... protože to, co z něj těží jeho domnělí dědicové (jaký paradox, že se po smrti stal obětí nestvůrného byrokraického systému a zdrojem příjmů těch, co ho za života moc nemuseli...) není ani zdaleka tak dobré, jako to, co třeba jenom nastínil sám.... celý text

Klub osamělých srdcí pana Vajíčko 2021, * antologie

já ti nevím, Karle. Brycz - čekal jsem víc. Elbe - nevím, jak číst, chystám se na Uranova, uvidím. robot - blbost a většina - něco tam napiš, aspoň to na mě tak působilo. bez šťávy, bez vkladu. přitom každý z těch autorů je úspěšný až veleúspěšný. a když někdo dokáže napsat knížku, kterou si přečtou děti, nerozumím, proč se nevloží do povídky pro dospělé. nějak mi to nepasuje. dvě věci, kterí si zaslouží větší pozornost jsou od Jakuba Koháka a Pavla Tomeše. Kohák proto, že jsou tam lidské emoce. Tomeš proto, že celý ten polosvět nelidí - otroků a jejich pohůnků bez odpovědnosti namaloval dosti brutálně. reklama je navoněná zdechlina. tato knížka to potvrzuje.... celý text

Naša (klimatická) zmena 2021, Jakub Filo

iste prínosná kniha pre tých, čo chcú premýšľať o naozajstných problémoch. možno by v nej mal dostať väčší priestor jeden z najväčších problémov súčasnosti - nadspotreba, konzumizmus, momentálne najsilnejšie a najrozsiahlejšie náboženstvo na tejto planéte. ale autor sa aj tohto problému dotkol. s čím nie som stotožnený je stavanie piedestálu pre Gretu. pre mňa je skôr symbolom greenwashingu ako boja. v celku je to dobrý pokus, ktorý stojí za čítanie - a premýšľanie. najväčšie mínus však vidím v odfláknutej redaktorskej robote, tento text ťažko videl korektorskú ruku. a ak by som chcel byť rýpavý - načo vlastne vyšiel v papierovej podobe? ako ebook by sa medzi čitateľov dostal - najmä v kategórii, ktorá sa problémami klimatickej hrozby naozaj zaoberá.... celý text

Dívka, která si hrála s ohněm 2009, Stieg Larsson

Dadyyy, I am heereee! jako z nejlepšího Kinga!:) od toho nešlo odejít.

Opuštěná společnost 2017, Erik Tabery

čítať knihy, ktoré hodnotia politickú situáciu a stav spoločnosti na západ od nás, v krajine „bývalých bratov a sestier“ je výborná škola. automaticky vám pritom naskakujú asociácie z domácej scény, porovnávate - v rámci svojich vedomostí a znalostí - rozdielnosť či príbuznosť reakcií u nás a za Moravou. fakt je, že extra výrazné rozdiely sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. napríklad švejkovanie, ktoré je schopné krajinu dohnať až na pokraj krízy. a v tom ostatnom sme si asi dosť podobní - či už ide o šírenie hoaxov a podliehanie fámam, viera v politikov, napriek tomu, že Kryl dôrazne pripomínal, že „politikům se nemá věřit, politiky je nutno kontrolovat“, uzatváranie sa do svojich divných bublín a tvárenie sa, že nás sa to netýka, ale aj xenofóbia a latentný rasizmus, euroskepticizmus, ignorovanie zjavných faktov a uprednostňovanie gaunerov všetkých farieb na úkor tých, ktorí sa snažia hovoriť na rovinu a čestne. aha, ešte jeden rozdiel - neskutočné hejterstvo, na ktoré sme vo východnej časti bývalej spoločnej republiky nedorástli. snaha za každú cenu dehonestovať a zhodiť každého a čokoľvek. u nás sa zatiaľ gro hejterov zlieza na profiloch pofidérnych ideológov extrémistických klík. Tabery sa na všetky tieto javy snaží pozerať takmer vedecky. klobúk dole, lebo prelúskať ohromné množstvo zdrojov a vyznať sa v tom, čo sa aktuálne odohráva, na to treba hlavu ako vedro. je to vynikajúci vklad na to, aby sa ľudia pustili do zmeny - nedokážem si však predstaviť, kto naše polarizované spoločnosti (ako českú, tak aj slovenskú) dokáže uzmieriť, nájsť styčné body a prinútiť k spolupráci, ktorá je jedinou cestou ako prežiť tieto nepokojné chvíle. nech sa však pozerám ako chcem, nevidím ani na jednej strane lídrov, ktorí by sa tejto úlohy chceli a dokázali zhostiť. ba priam naopak, stále viac mám pocit, že tento stav veľkej časti politického spektra vyhovuje a umelo ho rozdúchava a udržiava pri živote - toto napokon Tabery konštatuje aj vo svojej knihe. kto knihu číta ako lacný antibabišovský pamflet, vôbec nepochopil jej podstatu. už sa teším na pokračovanie, v ktorom sa dočítam analýzu stavu spoločnosti, zasiahnutej pandémiou covidu a bojujúcou s pandémiou hlúposti:)... celý text

Americký císař 2014, Martin Pollack

žijem v oblasti, kde prebehlo niekoľko veľmi silných emigračných vĺn. aj cez Vianoce sa rodina mojej ženy cez net zhovárala s rodinou, ktorá žije v USA, s pánom, ktorý má už vyše 90 rokov a ani neviem, či sa vôbec na Slovensku narodil. prakticky v každom dome tu majú väzby na vysťahovalcov. amerikáni sa od ostatných odlišovali. oblečením, vyjadrovaním, rozhľadom a v neposlednom rade domami, ktoré si po návrate dali postaviť. už to bol rozdiel - nestavali sami, dali si postaviť... a počúvam historky, ako na „kravský pas“ prešli cez hranice, na šíf do Hamburgu. ich stopy sme našli v zoznamoch z Ellis Islandu, zachovali sa aj fotky z oslavy na lodi (to už ale bolo kedysi v 30. rokoch, to neboli tie prvé vlny)... čo je podstatné, vždy boli tie spomienky sprevádzané humorom, vypichovaním žartovných situácií. tí, čo to šli skúsiť, mali v sebe veľa múdrosti a málo potreby sťažovať sa na zlý osud, brali svet a život z tej lepšej stránky. preto ma táto kniha úplne dostala. vynikajúce spracovanie, obrovské množstvo faktov, neprikrášlený život v najchudobnejších častiach c. a k. monarchie pred neuveriteľnými 130 rokmi... bezcennosť ľudského života, drsné kšeftovanie s bielym mäsom, neskutočné pomery, ktoré pre chudobných rodičov menili ich deti na predajný artikel, choroby, povery, nevedomosť... navyše sa na nete dá nájsť aj práca, ktorá Pollackovi pomohla pri bádaní: Przestępstwa emigracyjne w Galicji, 1897-1918. ak vás táto téma naozaj zaujíma, oplatí sa prečítať si aj toto.... celý text

Horečka 1994, Václav Hrabě

začnete čítať a rozbehnú sa vám spomienky. z úplne inej doby, úplne iného miesta. ale presne chápete, co tím chtěl básník říci - doslova. pre mňa tak tochu prekvapenie, pretože som, samozrejme, poznal iba Blues pro bláznivou holku.... celý text

Dům Bernardy Alby (převyprávění) 2008, Federico García Lorca

trochu ma sklamalo, že nejde o divadelný scenár, ale nakoniec to bolo celkom fajn. autor prepisu sa do knihy nesnažil pridať nič, čo tam pôvodne nebolo. videl som túto drámu kedysi v katastrofálnom naštudovaní košického divadla, neviem, či existuje horšie naštudovanie, pokiaľ viem, samotní herci hovorili o neskutočnej sračke, ktorá z toho vznikla. iné Lorcovo dielo, Krvavú svatbu som nemohol nevidieť v naštudovaní Antonia Gadesa v réžii Carlosa Sauru, takže som si musel napraviť chuť. áno, Lorca je skvelý dramatik a určite neobídem žiadnu jeho knihu, ktorú zoženiem... ako je v prehľade vidieť, vydavatelia ho veľmi neponúkajú...... celý text

Tragické hľadanie života: Dušan Makovický: Život a dielo v dokumentoch 1991, Tomáš Winkler

veľmi smutné čítanie o osobnej tragédii vzdelaného človeka. mohli by sme ho nazvať moderným Európanom v pravom zmysle toho označenia. lekár, trochu filozof, tak trochu svetobežník, no najmä hľadač. poznal sa s Masarykom, pracoval pre Tolstého, pri ktorom sa zoznámil s Čechovom a Gorkým, spolupracoval, ale sa aj sporil so slovenskými intelektuálmi. určite videl za roh. oplatí sa čítať, pretože to nie je farbotlačové podanie našich nedávnych dejín cez osudy významnej osobnosti, ale veľmi hlboký ponor do stavu vtedajšej spoločnosti. lenže ako tak pozerám na náklad, knihu sotva niekde objavíte...... celý text

Lesné divadlo 1987, Ladislav Ballek

žiaľ, táto kniha nenastolila vôbec nič. iba ak otázku či naozaj všetko, čo človek napíše, je hodné uverejnenia. pre mňa to bolo obrovské sklamanie. prázdne reči prázdnych ľudí, za vlasy pritiahnuté príbehy, nehodnoverné postavy... celá táto kniha bola ako farbotlačový obrázok. akoby to bolo písané na objednávku... už to vojenské prostredie na štátnych hraniciach... propaganda. chcem veriť, že to Ballek urobil naschvál, že pustil do sveta niečo tak neuveriteľne prázdne, aby upozornil na zúfalosť režimu, ktorý si to objednal... ale neviem. fakt neviem. je to ďalšia kniha, ktorú som zahodil.... celý text

Južná pošta 1974, Ladislav Ballek

južná pošta mi s odstupom času pripadá ako poznámky k Pomocníkovi. výborne napísané poviedky, ktoré na seba voľne i menej voľne nadväzujú, záznamy neskoršie detailne spracovaných situácií a postáv. a tiež dôkaz, že z výborného poviedkára sa neskôr stal vynikajúci romanopisec. tak sa mi ale vidí, že mám doma iné vydanie, než to, ktoré je tu v ponuke.... celý text

Agáty 1981, Ladislav Ballek

aj keď možno pokračovanie príbehov z Palánku nebolo také akčné a dramatické, bola to literárna udalosť. keď v knihe dnes listujem, oceňujem skutočne dokonalé využitie slovenčiny, v tom bol Ballek pán majster. zobrať si tak Pomocníka a Agáty na týždeň na tiché miesto a vychutnať si obe knihy, to by mohol byť v dnešnej divnej dobe príjemný relax.... celý text