lesslnk
přečtené 92
Stehlík
2015,
Donna Tartt
Začiatkom tohto leta som zaregistroval Donnu Tartt po prvý raz v spojení s Pulitzerovou cenou za rok 2014. V domácom kežmarskom kníhkupectve však Stehlíka ešte nemali. Chcel som sa o nej dozvedieť niečo viac, tak som začal hľadať. V knižnici som sa dostal k slovenskému prekladu z roku 1996 (jej debutu z r. 1992) s názvom Tajný Príbeh. Kniha oplývala chválou ako na prebale tak aj na amazon/e. Pustil som sa do nej aj keď detektívky nevyhľadávam a nie som ich fanúšik. Niektoré pasáže ma zaujali, no celkovo ma kniha veľmi neoslovila. Nad Stehlíkom som preto po jeho "príchode" do knihkupectva dlhšie uvažoval, no na koniec som si poňho zbehol. Nečakal som až taký hútny text ale od spisovateľky, ktorá pracuje na svojich beletriách zhruba 10 rokov sa to očakávať môže, ba priam aj musí. Dej textu ma vtiahol do svojho príbehu skoro okamžite, a to mám na knihách a hlavne ich autoroch, ktorí bez okolkov idú k veci a vhupnú "dotoho" z prosta do prosta baví. (Mojou osobnou hranicou je 50 strán, ak ma po 50 stranách kniha nezaujme, mám veľký problém dotiahnuť čítanie do konca). Po formálnej stránke (ako v prípade Tajného Príbehu) ide o päť o memoáre, spomienky prerozprávané v Stehlíkovi Theom. Plynulosť textu však v slovenskom vydaní prerušujú preklepy - cca každých 10/15 strán... (poctivejšia korektúra textovým redaktorom, by knihe v celkovej plynulosti prospela). Veľmi pútave čítanie sa tak trochu vyparuje po príchode Thea do Las Vegas, kde ma dej celkom prestal baviť. Krásne až čarovné sú však Tarttovej metafory a až magické opisy "účinkov" obrazu Stehlíka (mohlo by ich byť aj viac). Plus narážky na hlas ako médium emocionálneho vnútorného prežívania jednotlivých postáv, a ďalej vykresľovanie Theovho vnútorného sveta, jeho úzkostí z existenciálnych otrasov, nestálosti sú silné. Tieto pasáže dodávajú knihe hĺbku, ktorou ma jej autorka ku knihe intenzívne pútala. Na druhej strane značné mínus pre mňa predstavuje krimi pasáž v Holandsku, kde sa podľa mňa Tarttova zbytočnými doslova "opakovačkami" zamotáva, a myslím si, že mohla kľúdne túto pasáž značnejšie skrátiť... aj po tejto krimi časti som jej čítanie knihy vypustil.. záverečných 24 strán som však zhltol s čarom a nadšením práve dnes. A práve vďaka tomuto záverečnému existenciálnemu ponoru mnou prebehlo priebežné rozhodnutie, že si dám niekedy Stehlíka pravdepodobne ešte raz. ..."keď nám konečne Boh sníme svoje ruky z očí a povje: Pozri!"... celý text
