smazenaryba přečtené 612

O psaní: Memoáry o řemesle 2015, Stephen King

"Hned teď si v duchu svatosvatě slibte, že nikdy nepoužijete “implementovat”, když máte na mysli zavést, a nikdy neřeknete John zastavil a šel z tela vyloučit exkrementy, když máte na mysli John zastavil s šel se vysrat." Fajn kniha, ktorá napriek tomu, že nejde o beletriu, je stále "kingovkou". Či už po knihe siahnete zo zvedavosti, alebo kôli tomu, že sa chcete dozvedieť pár užitočných rád o písaní, sklamanie myslím nehrozí. Veľmi zaujímavá je táto kniha aj z dôvodu, že bola začatá pred a dokončená po autorovej vážnej nehode (aj tomu sa kniha venuje) a pozorným čitateľom neunikne nenápadné prepojenie s Temnu vežou. Viem si predstaviť, že ak by náučná literatúra bola písaná podobným štýlom, bolo by učenie oveľa zábavnejšie.... celý text

Knihy krve IV-VI 2009, Clive Barker

Barkerová poviedková tvorba je jedným zo základných pilierov moderného hororu a ikeď sa stala pre mnohých inšpiráciou, do dnes zostáva jedinečnou. U nikoho iného tak celkom nepocítite to, čo pri jeho tvorbe. Vytvoril akýsi hororový kult tela a sexuality, krásny a ohavný, vzrušujúci a odpudivý, skutočný a snový. Taký je Barker. Nechce sa mi veriť, že nemá v šuplíkoch zahrabanú hromadu nevydaných poviedok. Sem s nimi !... celý text

Gamalielova posedlost a jiné povídky 1965, William Heinesen

Ja viem že beletria sa všeobecne nazýva "krásna literatúra", ale Heinesenova tvorba je krásna doslovne. Krásne napísaná, krásna literatúra rozprávajúca o krásach Faerských ostrovov. Vyrastať na mieste, kde 300 dní v roku prší a priemerná teplota v lete je 10°C asi nie je žiadna sranda, no napriek tomu, po prečítaní pár Heinesenových kníh, je to miesto, kde by som chcel žiť. Môcť sa na život a túto krajinu pozerať autorovými milujúcimi očami beriem ako požehnanie. Ak rozmýšľate, že si od Heinesena niečo prečítate a neviete, s ktorou knihou začať, odporúčam niektorý z románov a po poviedkach siahnuť až potom. Román ponúkne možnosť lepšie sa vžiť do Heinesenovej ódy na život na Faerských ostrovoch a tieto špecifické poviedky si potom užijete o to viac.... celý text

Spiace krásavice 2018, Stephen King

"V druhej polovici devätnásteho storočia väčšina baní, vrátane tých v našich rodných Apalačských vrchoch, zamestnávala pracovníkov, ktorých volali chladiči. Boli to mládenci, niekedy len dvanásťroční chlapci, ktorí mali za úlohu stáť pri stroji, čo sa často prehrieval. Kuliovia mali po ruke sud s vodou alebo hadicu, ak bol neďaleko potok. Mali oblievať vodou remene a piesty, aby ich ochladili. Preto sa nazývali chladiči. Odvážil by som sa tvrdiť, že ženy v dejinách plnia rovnakú funkciu. Bránia mužom – aspoň tam, kde je to možné, konať tie najhoršie, najodpornejšie činy." Pri Hodgesovej trilógii som napísal, že to veru nie sú knihy, kôli ktorým by som sa stal Kingovým fanúšikom. O Spiacich krásaviciach však musím s radosťou napísať, že toto je PRESNE ten typ knihy, vďaka ktorému som Kinga čítať začal a zamiloval si ho. Mestečko plné pestrofarebných postáv, osudov a situácií, kde sa na porvch dostanú všetky ľudské vlastnosti od tých krásnych, až po tie naozaj hnusné. To celé ochutené o tajomné, vzrušujúce a desivé nadprirodzeno a voilá, na svete je Kingovka ako vyšitá. Čo na tom, že pri čítaní budete mať pocit, že niečo podobné ste už čítali. Čo na tom, že budete tušiť (a zhruba budete mať pravdu) ako sa to celé asi vyvinie. King sa koniec koncov nikdy nesnažil šokovať neočakávanými zvratmi. On vám naopak dopredu povie, čo sa bude diať a práve z toho ťaží. Ešte je tu tá maličkosť, že kniha je vlastne dielom dvoch autorov. Otca a syna. Pýtate sa, čo z knihy napísal Owen ? Neviem. To sa zrejme ani nikdy nedozvieme. A je mi to popravde úplne jedno, pretože koniec koncov, ide o výsledok. Ak by som mal však hádať, poviem, že vďaka Owenovi (a vďaka faktu že prácu si posúvali dvaja autori) je kniha dynamickejšia, nekompromisnejšia, drzejšia. Takmer by som sa odvážil tvrdiť, že Owen priniesol do knihy to, čo Stephen rokmi stráca. A nakoniec, celá kniha je vlasne úprimnou poctou a poklonou Vám, našim milovaným manželkám, milenkám, dcéram, matkám. Ani Vy nieste dokonalé, no my, muži, by sme bez Vás boli ničím.... celý text

Když ještě žili lidé 1970, Clifford D. Simak

"Co je to šíp a luk?" Opravdu, co je to ? Napadlo Jenkinse. Začátek konce. Je to stezka, která vede na ryčnou cestu války. Je to hračka a zbraň a triumf lidské techniky. Je to první náznak budoucí atomové bomby. Zaujímalo by ma, koľko ľudí od čítania odradil ten otrasný tuzemský obal a otravne doslovný názov. Nie že by som si vyberal knihy podľa obalu, ale ak by som mal pred sebou položené 2 klasiky a mal by som si vybrať, vyhrala by určite tá s lákavejším obalom. Nečudo, že novšie vydanie od laseru, ktoré pôsobí ako úplne iná kniha, tu má o viac než sto hodnotení navyše. Nech už ale kniha na vonok pôsobí akokoľvek brakovo, obsahovo je veru úplne inde a nebojím sa povedať, že ide o myšlienkovo jedno z najbohatších a najzaujímavejších sci-fi, aké som dosiaľ čítal. Podobne ako Asimovov Ja Robot, ide o poviedkový román, pojímajúci dlhé (v tomto prípade naozaj veľmi dlhé) časové obdobie, ponúkajúci náhľad na možný vývoj a smerovanie našej civilizácie. Ústredným motívom je agresívna podstata ľudskej nátury a snaha o jej zmenu. Simakove závery nie sú dva krát optimistické, no lacný optimizmus ani nieje to, čo k podobnej literatúre patrí. Obdivuhodné dielo.... celý text

Divné počasí 2018, Joe Hill (p)

Aj keby ostatné poviedky boli o ničom, kniha by stála za to už len kôli príbehu Nabito. Hnusný, mrazivý, realistický horor o rasizme, predsudkoch a hlavne o láske Ameriky k zbraniam. Toto je Hillova prvá skutočná rana do čierneho. Ani ostatné poviedky však niesu zlé, ba naopak, každá má niečo doseba a ponúkne výdatné zasýtenie hladu po klasickom "Kingovskom" nadprirodzene. Predovšetkým záverečný Déšť pôsobí ako Kingovský román zhustený do 100 strán. Neviem sa dočkať, kedy Hill napíše svoj Cintorín domácich zvieratiek, alebo svoje To. Mám tušák, že to už dlho nepotrvá.... celý text

Zdravie samo nepríde 2015, Jozef Marec

Moc fajn publikácia, ktorá nám, hrdinom pracovnej triedy, pomôže nakopnúť sa smerom k lepšej životospráve. Kniha pojednáva o dvoch základných, zo sebou úzko súvisiacich civilizačných chorobách - o vysokom tlaku a nadváhe. Je písaná veľmi stráviteľnou formou, odborná akurát na to, aby sme pochopili podstatu problematiky. Všetky rady sa týkajú vecí, ktoré môže s troškou pevnej vôle pre seba spraviť každý a nebude na to potrebovať žiadne príručky, diéty, ani osobného trénera, či kopec peňazí na špeciálne pomôcky. Vrelo odporúčam.... celý text

Forsytovská sága 1970, John Galsworthy

"Ak je vyššej strednej triede, vedno s ostatnými, súdené rozplynúť sa v beztvárnosti, tu, na týchto stránkach, leží zachovaná pod sklom, aby sa na ňu mohli dívať všetci, čo sa potulujú po rozsiahlom a zle usporiadanom múzeu Písomníctva. Tu odpočíva, konzervovaná vo vlastnej šťave: v Zmysle pre Majetok." Je ťažké posudzovať Forsytovskú ságu ako celok, pretože jednotlivé časti, predovšetkým prvá od zvyšných dvoch, sa v mojich očiach dosť líšia. Prvý diel je skutočným obrazom doby a štúdiou (ne)slávnej anglickej vyššej strednej triedy. Zvyšné dva sú hlavne príbehom postáv a už menej príbehom Anglicka. Pocit, ktorý prevláda po dočítaní bezmála tisíc strán, sa teda týka prevažne druhej , väčšej polovice knihy. A to jest, že ide predovšetkým o staromódny vzťahový román (to nie je myslené v zlom), ktorý si najviac užijú milovníci rozsiahlych mnohogeneračných ság. Ja som si najviac užil ten prvý diel, spolu s nádherným epilógom (medzihrou), ktorý skutočne pôsobil ako obraz končiacej sa éry a zároveň konfrontácia krásy (neuchopiteľná, nedá sa vlastniť) a hmotného majetku.... celý text

Balady 1957, Janko Kráľ

Ak ma z tvorby štúrovskej generácie niečo naozaj očarilo, tak sú to balady. A to najme tie vychádzajúce z ľudových povier, dýchajúce nadprirodzenou, až hororovou atmosférou. Jedny z najkrajších napísal práve divný Janko. Tento výber je mixom práve takýchto kúskov, ale aj ďalších, viac sociálne založených balád. Knihu dopĺňajú nádherné temné linoryty.... celý text

Smrt si říká Engelchen 1962, Ladislav Mňačko

Mňačko ako ho mám najradšej. Hrdina, či už prominentný fotograf (Ako chutí moc), lästige ausländer (Nočný rozhovor) alebo Voloďa z tohto románu, vypovedá vlastné kruté zážitky a poznania. Hrdina je vo všetkých prípadoch, viac či menej, samotný Mňačko (v tomto prípade ide vyložene o autobiografiu v ktorej je väčšina udalostí a postáv pravdivá). Veľká časť deja je rozprávaná pomocou vnútorných monológov hlavného hrdinu-Mňačka, ktorý týmto spôsobom čitateľovi priamo, pútavo a emotívne predstiera údernú kritiku fašizmu/vojny/komunizmu. Dopad výpovede človeka, ktorý nielen pozoroval, skúmal a prerozprával, ale mnohé aj prežil, je nezameniteľný a jedinečný. Červený Hemingway je náš národný poklad. Pokiaľ tunajší rodák hľadá beletriu o vojne, fašizme a komunizme, mal by začať Mňačkom a až potom sa vydať ďalej.... celý text

Vlak do pekla a jiné povídky 2006, Robert Bloch

Je veľká škoda, že autorovi, ktorý napísal desiatky románov a stovky poviedok u nás vyšla len jedna zbierka a legendárne románové Psycho. Je to škoda, lebo zbierka je to tak skvelá, že silno pochybujem, že toto sú jediné kvalitné kusy ktoré napísal. Ale ako sa u nás hovorí, buďme vďačný aj za to málo čo máme. Ide o zbierku sci-fi a hororových poviedok (často krát mix oboch). Jednotlivé kusy sa vyznačujú nielen kvalitou, ale aj originalitou a námetovou rôznorodosťou. Nájdete tu poctu Poeovi či Lovecraftovi (autor začínal ako oddaný následovník Lovecrafta), postkatastrofické sci fi, duchárčinu, distópiu, cestovanie v čase, mimozenšťanov, či diablov. Tematický záber je obrovský, je badať, že autorov štýl a zameranie sa časom menili, no kvalita je naozaj u všetkých kusov vysoká. Teraz len dúfať, že nejaký žánrový vydavateľ v Čechách alebo na Slovensku prinesie autorove ďalšie diela.... celý text

Kolíbka 1994, Kurt Vonnegut Jr.

Vtipné, satirické, parodujúce, zosmiešňujúce, no napriek tomu, pocity ktoré po prečítaní zostali, boli iné. Mrazivé, bezútešné, depresívne, strašidelné. Ak som Amerike za niečo naozaj úprimne vďačný, tak je to za generácie autorov, ktorým v medzivojnovom a povojnovom období neboli zviazané ruky a prelepené ústa. Jeden z najsilnejších výstražných a protivojnových románov aké som dosiaľ čítal. Odporúčam najmä fanúšikom distópií. Ikeď kniha nieje založená na prepracovanom obraze budúcnosti, tematicky a ideovo je slávnejším dielam od Huxleyho či Orwella veľmi podobná.... celý text

Kronika konce světa 2009, Shigor Birdman (p)

Svadobná noc a iné poviedky 1967, Luigi Pirandello

Literárny pesimizmus ? Verismus ? Naturalizmus ? Realizmus ? Skôr predpojatá snaha o vykonštruovanie tragických príbehov. Nehcem takto zkritizovať celú Pirandellovu tvorbu, pretože som zatiaľ čital len tento výber a jeho dielo je naozaj veľké. No tak som sa poväčšine pri čítaní tejto zbierky cítil. Takisto nechcem, aby z komentára vyznelo, že som odporca nejakého konkrétneho literárneho smeru, vôbec nie. Pri Maupassantovi, čo je Pirandellov súčasník, taktiež slávny svojou poviedkovou tvorbou a taktiež zaradzovaný k podobnému literárnemu smeru, som oný pocit vykonštruovanosti nemal. Polopatisticky povedané, pokiaľ Maupassant ma svojimi príbehmi pohltil, Pirandello ma nútil rozmýšľať nad uveriteľnousťou toho či onoho príbehu, čo mi koniec koncov znehodnocovalo čitateľský pôžitok. Netýka sa to samozrejme každého diela a napríklad poviedky Medaily a "Mám vám toho toľko povedať..." považujem za jedny z najlepších dobových príbehov aké som čítal. Podobne aj tragikomické, ba až groteskné príbehy, ktoré sú vo výbere bohužiaľ v neporovnateľnej menšine, sú veľmi dobré (Pravda, Isté povinnosti, Džbán). Na to, aby bola tragédia pôsobivá a výpovedná, musí byť najprv uveriteľná. Smrť sama o sebe, v tomto výbere tak častá, tragická ani výpovedná nieje.... celý text

Kmen Andromeda 2008, Michael Crichton

Všetkého veľa škodí. To platí aj o onanii. Dodám k tomu iba toľko, že krutoprísne odborné sci-fi môže fungovať a byť zábavné - dôkazom toho nech je tvorba Teda Chianga.... celý text

Umenie vojny 2013, Sun-c'

Valný zmysel čítať túto knihu bude mať len vtedy, ak s ňou budete aktívne pracovať a uvažovať nad aplikáciou do reálneho života (ako aj ďalšie podobne ladené knihy). Prelistovanie a odloženie knihy vám nedá nič. Je škoda, že kniha nie je prekladaná príbehmi, ktoré by názorne ukazovali, ako tie či oné múdrosti vznikli, či ako boli využité v praxi. Určite sa veľa príbehov dochovalo. V tom prípade by mala kniha aj zábavný/historický charakter, čo takto nemá. Jediný krátky príbeh je zaradený v úvode a je dosti brutálny (v pravom slova zmysle). Komentár sa týka knihy z vydavateľstva Citadella, iné vydania sú možno obsahovo bohatšie. Treba spomenúť pekné grafické spracovanie.... celý text

Země je příliš daleko 1988, Kir Bulyčov (p)

Pokračovanie je už "iba" dobrodružné sci-fi smerujúce k ukončeniu príbehu stroskotancov, filozofovanie a existencionálne úvahy zostali v komornejšom prvom dieli. Ale aké dobrodružné sci-fi ! Cítil som sa až previnilo, keď som sa pristihol, že hltám stránku za stránkou ako teenager, ktorý prvý krát v rukách drží Robinsona Crusoa. Veľkú zásluhu autorovi pripisujem hlavne za skvelé postavy, z ktorých každá je jedinečná (aj tie vedľajšie), živá a prežíva svoj boj trochu inak. Tak čisté a poctivé dobrodružstvo som nečítal už veľmi, veľmi dlho.... celý text

Slyšel jsem Zemi... 1984, Kir Bulyčov (p)

Na oko veľmi prostý námet a príbeh sa s pribúdajúcimi stranami vrství a predkladá čitateľovi až nečakane zaujímavé myšlienky a otázky. Aké by to bolo ocitnúť sa ako vesmírny obyvateľ napospas neznámej faune a flóre, takmer bez všetkých moderných výdobytkov ? Aké by to bolo poznať ľudstvo ako vyspelú rasu schopnú medzihviezdnych letov len z rozprávania bez akýchkoľvek dôkazov ? A čo by bolo treba k tomu aby ste ako moderný domorodec v tomto prostredí prežil a následne dokázal konfrontovať stratenú budúcnosť ? Autor tieto a ďalšie problémy nielen predkladá, ale mnohé aj veľmi uveriteľným spôsobom rieši a ponúka tak naozaj jedinečný čitateľský survival zážitok.... celý text

13x sci-fi 1983, * antologie

Protivný, naivný, otravný socialistický idealizmus mi takmer pokazil aj to málo naozaj dobrého, čo v tomto výbere je. Najlepšia poviedka je od disidenta a vlastne to ani nieje sci-fi. Až ma mrazí pri predstave, koľko talentov musel režim zlikvidovať a aké ťažké muselo byť stvoriť kvalitné dielo bez toho, aby podstatu zlikvidovala cenzúra.... celý text

Peter Camenzind 1971, Hermann Hesse

Útle dielko, opisujúce cestu za snami a za šťastím, ktorá ako v mnohých prípadoch, nedopadá tak, ako si hrdina predstavuje. Vo svojej podstate je to príbeh, ktorý prežíva každý dospievajúci človek hľadajúci svoje miesto v spoločnosti. Sny a ciele sa nie vždy naplnia, no ako veľmi citlivo opisuje Hesse na osudoch Petra, dôležité je na tejto ceste všímať si, rozmýšľať, učiť sa a nezabúdať na svoje korene. Dielom sa nesie silná myšlienka, že treba chovať úctu a lásku k životu ako takému - k ľuďom, ale aj prírode či zvieratám. Príjemné čítanie, ktoré je prísľubom k autorovým neskorším dielam.... celý text