smazenaryba přečtené 612

Vánoční říše 2013, Joe Hill (p)

"Motor se prudce probral k životu s nepravidelným, skoro divošsky triumfálním zařváním, ale hned poté se uklidnil do tichého příjemného bublání. Krémová kůže na předních sedadlech byla pohodlnější než zdravotní matrace, na níž spal. V době, kdy se Přízraky vyráběly, se auta stavěla jako tanky, aby vydržela. Byl si jistý, že tohle auto ho přežije. Měl pravdu." A toto nenapísal King ? Nie, nie, zrovnávaniu sa ani ja nevyhnem. Vianočná ríša je a nieje Kingova kniha. Je ňou pre to, lebo Hill si osvojil veľa otcovych trademarkov (spoilovanie deja, sentiment, námety na pomedzí fantasy a hororu). Nieje ňou pre to, lebo jej chýba ľahkosť a sebavedomosť, akou King dokáže rozprávať. Je ňou pre to, lebo Hill dokázal stvoriť rovnako dobré ikonické postavy ktorým fandíte (áno aj tým záporným), nieje ňou pre to, lebo tieto postavy nedokázal využiť na maximum. Takto by to vyzeralo, ak by sme Vianočnú ríšu zrovnávali s milovanými Kingovými klasikami. Ak by sme ju však zrovnávali s Kingovými novšími dielami, tak povieme, že Hill nám naservíroval to, čo sme si od jeho fotra priali a nedostali (na pár výnimiek) už pekných pár rokov. Čo sme si priali? No predsa zasrane slizkého záporáka, ktorý cicia život z malých detí, nablýskané démonické auto, ktoré vás dokáže zamknúť do dimenzionálnej bubliny, potetovanú kočku cestujúcu míle behom sekúnd za pomoci Zkratky, či psychopata s plynovou maskou z Kórejskej vojny, ktorý keď ide o otvory, tak si medzi pohlaviami príliš nevyberá. Takže asi takto. Hilla budete mať radi z rovnakých dôvodov ako jeho otca a ikeď literárne sa tak celkom nechytá (méta je dosť vysoko), tematicky vás poteší ako...ako dieťa, ktorému poviete, že ho zavediete na miesto, kde sú vianoce každučký ďeň.... celý text

Radhostov meč 2010, Juraj Červenák

Oproti jednotke ešte lepšie zvládnutý mix akčného fantasy a historických reálií a povestí. Chvíľami tajíme dych pri pekelných obetách a démonických besoch čerpajúcich silu z denného svetla, so záujmom sledujeme osudy ľudí zmietajúcich sa v bitkách klanov a v závere netrpezlivo očakávame stret armád, kde na jednej strane stojí pomstychtivý nečlovek a na druhej dengľavý hypochonder, ktorý je len tieňom svojich veľkých Přemyslovských predkov. Nie, Radhostov meč nie je nijakou hlbokou literatúrou, stále to je onen jednoduchý priamočiary biják, no je to biják uvedomelý, premyslený a svojím historickým zasadením a prepracovaním jedinečný. Neviem, či mi od Červenáka niekedy sadne niečo viac ako to, čo sa vykryštalizovalo v jeho sérii s Čiernym Roganom.... celý text

Temná věž 4: Pád Gileadu 2017, Peter David

Tragédia vrcholí a príbeh mladého pištoľníka sa blíži k nevyhnutnému koncu, po ktorom už nebude nič ako predtým. Veľmi si cením, že ani jedna z prvých štyroch kníh, a potom predovšetkým táto štvrtá, ani raz neskĺzla do zbytočnej akcie, napriek tomu, že príležitostí na stránky a stránky akcie by bolo habadej. Komiks je sústredený, podobne ako knižná séria, na ťaživú atmosféru nevyhnutného konca (no nie celkom jednoznačného), detailné vykreslenie temného Kingovho sveta a prepletené osudy postáv. A aj keď viem, ako celý príbeh o temnej veži končí, som si istý, že keď sa po prečítaní komiksovej prequel série (ešte ďalšie 2 diely komiksu kým naviaže na linku knižnej série) vrátim ku knihám, budem sa na Rolanda a ďalšie postavy pozerať inak ako predtým. PS.: Táto séria je ideálna predloha pre naznačené seriálové spracovanie Temnej Veže, ikeď neviem, či ten projekt po filmovom fiasku niekedy vôbec dostane šancu.... celý text

Hellraiser (dvě povídky) 1996, Clive Barker

"Co však teď bylo jeho tělo ? Nic jiného než podstavec pro jediný monumentální skvost, jeho úd. Hlava neznamenala nic, mysl neznamenala nic. Paže zde byly jen proto, aby lásku priblížily, nohy měly jediný úkol - dopravit toužící prut kamkoliv, kde by mohl najít uspokojení. Představil si sám sebe jako pochodující erekci, a okolní svět se mu rozevíral všude, kam se podíval. Těla, cihly, ocel, cokoliv - s tím vším by mohl souložit." Tvorba Clivea Barkera pre mňa vždy bude príťažlivá a odpudivá zároveň. Príťažlivá pre takmer mimosvetskú fantáziu a predstavivosť, odpudivá preto, že občas prekračuje hranice toho, čo som ochotný stráviť. Ale nie je koniec koncov aj to zapovedané práve to, čo nás k nemu ťahá ?... celý text

Knihy krve I-III 2001, Clive Barker

Volání Cthulhu 2 2012, Howard Phillips Lovecraft

Pri čítaní predchádzajúcich troch kníh spisov som si vždy hovoril, že tej ďalšej už dám plné hodnotenie. Že ho udelím, keď sa dostanem do fázy autorovej tvorby, kde už bol vypísaný a jeho unikátny štýl dovedený k dokonalosti. A skutočne. Štvrtá kniha spisov reprezentuje autora na pomyselnom vrchole. Jeho štýl je vycibrený do takej dokonalosti...až...až mi to trochu vadilo. Veru tak. Citeľne mi chýbali tie kratšie úlety, sny, experimenty, v ktorých ja, ako čitateľ, tiež vidím esenciu Lovecraftovej tvorby (pár kratučkých textov v knihe je len akési doplnenie mýtu Cthulhu). Chyba však nie je v autorovi (tu je to z pohľadu čitateľa hop alebo trop), ani v knihách. Chyba je brať spisy ako seriál na pokračovanie. Spisy sú chronologickou zbierkou majstrovho diela a jednotlivé kusy musia byť vychutnávané osobitne, bez náležitosti k ostatným dielam danej knihy a zároveň ako súčasť kompletného celku, ktorým spisy sú. Keď sa pustíte do spisov, musíte sa totižto pripraviť na celého Lovecrafta, nie len na výber čitateľských hitov. Ak chcete výber, siahnite po inej knihe. Posledná kniha spisov dostane odo mňa plný počet, to už viem teraz. Nie však za príbehy obsiahnuté v poslednej knihe, ale za celé autorovo dielo. Ps. Nenechajte sa odradiť mojimi blábolmi. Štvrtá kniha skutočne obsahuje jedny z najlepších autorových kusov. Treba vypichnúť Barvu kosmu, ktorá je tak dobrá a literárne nadčasová, že sa až vymyká autorovej ostatnej doterajšej tvorbe napriek tomu, že nepochybne nesie nezmazateľný autorov podpis.... celý text

Stratení muzikanti 1975, William Heinesen

Príbeh začína ako priam rozprávkový, veľmi sugestívny popis ostrovného mestečka a jeho nevšedných obyvateľov. Chuť mora sa spája s tónmi hudby a hlavné postavy sú doslova takým malým amatérskym orchestrom, ktorý hudbou každodenne oslavuje život. Ako roky ubiehajú a detský hrdinovia dospievajú, idyla sa vytráca, rozprávka sa mení v komédiu a komédia v tragédiu. To, čo zo začiatku vyzerá ako nevinný obraz ostrovného života sa mení v hlbšie posolstvo, kde mnohé postavy zastupujú stigmy vtedajšej, ale aj súčasnej doby. Autor na mnohých miestach priamo, no nevtieravo vkladá do príbehu svoje myšlienky a postoje. Celá kniha je naviac krásne poetická a niektoré pasáže, a potom predovšetkým záver knihy, dokážu rozochvieť čitateľovu dušu ako struny príslovečnej eolovej harfy. Prenádherné.... celý text

Policie 2015, Jo Nesbø

Prípad čínskeho zlata / Prípad čínskeho jazera 1991, Robert van Gulik

Ja tlieskam ! Už som si začínal myslieť, že detektívka je žáner mne zapovedaný (nie že by som ich prečítal veľa, ale pár zaručených hitov u mňa totálne zhorelo) a že knižný ekvivalent mnou milovaných filmov ako Ospalá diera, alebo Z pekla nenájdem. Našiel som ho na mieste, kde som ho vôbec nečakal. Vo feudálnej Číne. Hlavné dôvody prečo sú romány od Gulika (verím že aj tie ďalšie) perfektné: A - sú to dobové príbehy a dej prísne funguje v rámci dobových pravidiel a zákonov. Legálna prostitúcia, mučenie, polygamia, čínske zvyky a povery, to všetko je súčasťou diania a ovplyvňuje myslenie a konanie postáv. B - príbehy fungujú ako krásne výlety do feudálnej Číny a čitateľ sa skutočne dozvie veľa o kultúre, politike a ďalších špecifikách tejto krajiny (v danej dobe). Sú to teda nielen detektívky, ale aj dobrodružné dobové romány/drámy. C - príbehy majú veľmi pozvoľne stupňujúce tempo, ktoré dovolí čitateľovi bez veľkých ťažkostí sledovať všetky postavy. Všetko je logické, uveriteľné a na koniec všetko prenádherne do seba zapadne. V úvode nechýba zoznam, popis postáv a mapa, čo vám kedykoľvek pomôže rýchlo sa zorientovať a podporiť predstavivosť. D - príbehy majú jemné nadprirodzené, hororové prvky, ktoré tu sedia ako riť na šerbeľ a robia ich ešte čtivejšími a zaujímavejšími. Perfektné oddychové čítanie, pri ktorom nemusíte odpájať mozog a mnohé sa aj dozviete.... celý text

Stratený robot 1986, * antologie

Keď sa pozriete na bombastický zoznam autorov, ktorí zbierku tvoria, musí vám byť jasné, že išlo o stávku na istotu. A je to tak. Číta sa to samo, slabý kus budete hľadať márne. Zbierka obsahuje aj pár super sviežich kusov ako napríklad distopický Jeleň v továrni od Vonneguta, či psychologicky zamerané Skryté oko od Kuttnera. Čerešničkou na torte je klasika Impostor od Dicka. Ak nejaká výtka, tak jedine to, že zbierka neobsahuje nejaký experiment/úlet, ktorý by knihu ozvláštnil.... celý text

Koniec hliadky 2017, Stephen King

Kermit je zasa nasračky, ikeď tentokrát to nieje kôli depresiám a nadváhe. Nie že by som mu to prial, ale ako postava tak (podobne ako v prvom dieli) funguje lepšie. Hodges trpí a stupňujúce sa bolesti pomáhajú gradácii aj tam, kde príbeh samotný pokrivkáva a autor si pomáha klišé. Bradyho plán, ako pár stoviek deciek dokopat k samovražde je rafinovaný a ako pomyselný klimax celej trilógie funguje super. Zostal však pocit, že knihu zbytočne brzdia okaté žánrové kľučky. Inak fajn, záver priniesol pocit naplnenia, ale už stačí Stephen, daj si od detektíviek fajront. Z pohľadu trilógie hodnotím prostredný diel ako najsvojskejší, teda aj najlepší, ale inak každý diel mal svoju tvár a fungoval samostatne. Len si nemyslím, že by som sa stal Kingovým fanúšikom vďaka tejto trilógii. Neviem, či by som ho vôbec začal čítať.... celý text

Dvanásť stoličiek 1944, Ilja Arnoldovič Fajnzilberg

"Ľúbil a trpel. Ľúbil peniaze a trpel pre ich nedostatok." Veľká škoda, že to parádne tempo a spád, ktorý kniha nabrala v druhej polovici a zmenila sa na akúsi "road book", netrvalo celú knihu. Tá prvá polovica je dosť ťažkopádna zmes záplavy postáv (oslovovanie jednej postavy rôznymi menami tiež nepomáha) a humoru odohrávajúca sa v sterilnom mestskom prostredí. Druhá polovica naopak mení prostredia, dej je sústredenejší a do popredia vystupuje dramatický prvok vrcholiaci v pôsobivý záver. Treba povedať že to, ako komu kniha sadne, bude v tomto prípade silno individuálne, keďže kniha má nielen svoj nezameniteľný štýl, ale aj starší jazyk, ktorý rovnako môže aj nemusí pôsobiť rušivo (slovenské vydanie, 1944). Znalosť, respektíve neznanolsť vtedajších pomerov v Rusku taktiež záváži.... celý text

Stratení nájdení 2015, Stephen King

Dobré. To jest na trojku. Prvých cca 200 strán takmer výborné. Autor hravo a pútavo preplieta dve časové roviny a dve rozdielne mysle, ktoré napriek svojim diametrálne odlišným vlastnostiam majú veľmi veľa spoločného. Hlavným pojítkom je Jimmy Gold, literárna postava, ktorá obom výrazným spôsobom zasiahla do života. Dve nezávislé, no zároveň úzko prepojené línie sa čítajú skvelo, až by som si prial, aby sa týmto štýlom rozvíjala celá kniha, a Hodges zostal na dôchodku, prípadne riešil iný prípad. A tam je problém. Pokiaľ v prvom dieli bol Hodges žijúcou súčasťou príbehu, tu na mňa jeho nástup aka "kúl dedo oháňajúci sa ponožkovým obuškom" zapôsobil ako studená sprcha a zvyšok príbehu som si už tak neužil. Áno, kniha funguje, má spád, je písaná s bravúrou a ľahkosťou Kingovi vlastnou a príbeh dobre funguje aj ako súčasť väčšieho celku, ktorým je celá trilógia, ale. Ale. Nefunguje u mňa ako plnohodnotné autorské dielo ako mnohé iné, možno aj slabšie Kingove knihy. Trochu z toho cítim robotu na objednávku. Trochu zbytočné žánrové škatuľkovanie. Trochu veľkú vykonštruovanosť. A to je škoda, lebo kniha má zaujímavý presah a potenciál, ktorý zabíjajú práve menované výtky. Takmer celú knihu som mal hnusný pocit, že ten slovenský preklad je proste na hovno. A že nemá gule. Hodgesova trilógia je posledné Kingove dielo, ktoré som si kúpil v nafúknutej verzii od Ikaru. Ps.: Kniha sa len tak hmýri literárnymi odkazmi, čo je pre mňa, človeka ktorý sa takto rád inšpiruje, plus.... celý text

Amok 1979, Stefan Zweig

Beletrizovaná psychologická štúdia. Zweig dokáže opisom zmietajúcich sa emócií a myšlienkových pochodov svojich hrdinov stupňovať napätie a spád tak, ako to nedokážu iní ani opisom akčných scén. Autor stavia svoje postavy do rôznych hraničných situácií, s ktorými sa tie musia psychicky vyrovnať. Poviedky stoja a padajú na uveriteľnosti daných situácií a pokiaľ každá z obsiahnutých poviedok je čtivá a krásov Zweigovho jazyku pútavá, len tie, v ktorých autor psychologickú analýzu postáv dokázal plynulo a funkčne spojiť so zaujímavým príbehom, sú skutočne brilantné. Našťastie, prípadov, kde forma a obsah nejdú ruka v ruke, je málo (u mňa Amok a Fantastická noc) a naopak, z poviedok, kde sa Zweigovo psychologické nadanie kĺbi s rozprávačským talentom, vznikli diela ktoré sú klenotmi svetovej literatúry (Šachová novela). Osobitne by som rád spomenul jedinečné poviedky Knihomol a Neviditelná sbírka, kde autor na pár stranách rozohráva životné príbehy jedinečných individuí a pomocou ich osudov približuje deštrukčné účinky vojny na všetko krásne spojené s umením.... celý text

Poslední kontinent 1999, Terry Pratchett

Pokiaľ sa vraciate k Pratchettovi po dlhšej dobe a naviac nečítate zemeplochu chronologicky (môj prípad), kniha sa s vami zo začiatku veru maznať nebude. Postáv, ako to už v zemeploche chodí, nieje málo a keďže väčšia polovica z nich má na hlave špicatý klobúk, môžete sa trošku popri tom kvetnatom Pratchettovom štýle strácať. Po nejakých sto stranách si však kniha začne žiť vlastným životom a či už autora načítaného máte, alebo nie, ak vám jeho štýl a humor sadne, budete sa baviť. Kniha naviac obsahuje fantastický opis časového paradoxu (ktorého vážna interpretácia mi dokáže pokaziť akýkoľvek dobrý film či knihu) v tomto znení: "Musíš jít a udělat to, co víme, že uděláš, protože už jsi to udělal. Tedy přesneji řečeno, kdybys to ještě neudělal, nebyl bych tady, abych dohlédl na to, aby to bylo uděláno. Takže bys to měl raději udělat."... celý text

Požehnanie zeme 1976, Knut Hamsun (p)

Dá sa takto dnes žiť ? S prírodou ? Mať len to čo si človek vypestuje a dochová ? Neviem. Možno. Ťažko. A preto sa tento príbeh dá dnes len ťažko brať ako ideotvorný. To však nič nemení na fakte že to je, aj vždy bude mocný príbeh, rozprávajúci o ľudských hodnotách a cieľoch. A o tom ako sme za posledné desaťročia poklesli ako zdraví (telom i mysľou) ľudia. Požehnanie zeme sa ma hlboko dotklo a ikeď chovať kravy a pestovať obilie zrejme nezačnem (ikeď pár sliepok a nejaká tá mrkva hmm...), budem sa snažiť aby vo mne bolo trocha viac z pracovitého Izáka a menej zo zblúdeného Eliáša. Na scénu záchrany zavaleného Aksela nikdy nezabudnem. Aké smiešne, aké absurdné, aké skutočné.... celý text

Hustej nářez 2010, František Kotleta (p)

Od oddychovej literatúry tohto typu, inak nazývanej aj brak, nikto nečaká intelektuálne pozdvihnutie, či hlboké posolstvo, no tiež by mala spĺňať isté základné kritériá. Podobnej literatúry som svojho času prečítal požehnane a dovolím si tvrdiť, že tento počin si nezaslúži byť zaradený do rovnakej kategórie s knihami ako napríklad často spomínaný Nočný klub. Toto je brak v pravom slova zmysle a už dlho som nezažil pocit tak zbytočne premárneného času.... celý text

Da Vinciho kód 2004, Dan Brown

Konec dětství 2005, Arthur Charles Clarke

Po prečítaní knihy som mal pocit, že by som mal skončiť so sci-fi žánrom. Nie pre to, že by ma kniha tak znechutila , ale kvôli tomu, že som práve dočítal absolútne sci-fi. Dozvedel som sa všetko o budúcnosti ľudstva a boli mi zodpovedané všetky otázky. Vlastne všetky nie, ale zmieril som sa s tým, že tie nezodpovedané by som aj tak nepochopil. Hviezdy nie sú pre Človeka.... celý text

Pařížské dobrodružství a jiné povídky 2012, Guy de Maupassant

Možno to znie zvláštne, ale Maupassantove poviedky sa lepšie užívajú a posudzujú nie jednotlivo, ale ako celok. Nemajú síce spoločné postavy, ani na seba nijak dejovo nenadväzujú, no napriek tomu spolu vytvárajú celistvý obraz. O vtedajšej dobe, o francúzku, no hlavne o nás, o ľuďoch a to bez ohľadu na dobu. Maupassantove príbehy majú všetky odtiene našich životov. Sú veselé, smutné, hrôzostrašné, absurdné. Opisujú nás takých aký sme a pri čítaní si neraz určite spomeniete na nejakú príhodu či situáciu, ktorú ste zažili. Jedna myšlienka za všetky, ktorá nás výstižne charakterizujte a aj bez priameho vyslovenia sa objavuje v mnohých poviedkach (a potom predovšetkým v tej poslednej) - Čin sa posudzuje podľa okolností. Aká jednoduchá a nemilosrdná pravda.... celý text