adorjas komentáře u knih
Som amatérsky bežec, preto som sa tešila sa, že si niečo prečítam, ako beháva ďalší bežec, ktorý až takým amatérskym nie je. Som Murakami knihožrút, preto som sa tešila, akú to len knihu mohol pán Murakami napísať. A obe podmienky sa u mňa spojili- kniha ma bavila, inšpirovala k behaniu (ale aj k plávaniu, ale aj k bicyklovaniu). Nečakajte, ale román s nejakým dejom, jedná sa naozaj o zbierku esejí, kde sa autor hlavne pripravuje v niekoľkých kapitolách na NY maratón. A potom príde prekvapenie- keď si už myslíte, že bude nasledovať kapitola o samotnom priebehu maratónu, tak autor zrazu v ďalšej kapitole skočí o rok dopredu na časť, keď sa pripravoval na triatlon v Japonsku. No proste, typický Murakami. Ale bolo zaujímavé si čítať, ako pedantne a systematicky sa dokáže pripravovať na činnosť zvanú beh.
Opäť slovenský absurdizmus ("magické-realizačnô")- slovenskí autori tento žáner používali veľmi často v predchádzajúcom režime (predstavy, sny, surreálne rozhovory a príhody, atď.)- a vcelku, mne tento štýl veľmi nesedí.
Som aj prekvapená, že mladý autor v takomto štýle píše, a ešte viac som prekvapená, že táto kniha získala aj vysoké literárne hodnotenie na Slovensku.
Popis rozkladu rodiny, začínajúci psychický problém u hlavnej postavy, a potom ten zvláštny koniec, alebo kniha Pauly, alebo, čo to malo zobrazovať...(viď SPOILER)
*SPOILER*
Pochopila som to tak, že sme urobili veľkú kružnicu, a na konci sa dostaneme na začiatok- presne do okamihu ich spoznania, spoznania Pauly a manžela. Takže, celý čas nás autor smeroval k tomu, že Paula sa mala dať dokopy so spisovateľom, lebo práve takto vychádzali algoritmy najideálnejšieho vzťahu, a ku koncu prídeme na to, že sa všetko skončilo tak, ako sa malo skončiť, a to vzťahom Pauly a jej manžela.
Kniha ma bavila- zaujímavé (ale v realite nemožne ploché) postavy, o ktorých skôr neviete nič, ako viete , to aj na konci knihy. Premýšľate prečo a ako, a nakoniec to necháte tak, lebo viete, že sama autorka sa s vami hrá. Literatúra- fikcia či realita, a podľa toho si zvolila aj svoje postavy, a práve dej knihy a myšlienky vystavila na týchto dvoch protikladoch...
Rozprávka, v ktorej asi veľa dušičiek našlo svoje spirituálne duchovno...ďakujem, ja si neprosím!
Pomýlila ma vidina cestopisnej knihy- môj omyl a ľutujem koruny, ktoré som na ňu vyhodila. Autor splieta dve na deviate, asociuje témy, ktoré prispôsobuje vlastnej skutočnosti. A hlavne snaží sa presvedčiť o mravnej a morálnej stránke, ktorú sám popiera svojím životným štýlom.
Snáď v budúcnosti objavím skutočný cestopis a nie takúto motivačnú rádoby literatúru...
Chcete vyslovene knihu na dovolenku? Čtivá, dobrodružná, s rýchlymmi dejovými spádmi, s občas chýbajúcou logikou, kde dobro zvíťazí (a pozor, to nie je spoiler, ale od začiatku tušíte, že dobro naozaj zvíťazí).
Tak pri tejto knihe, to všetko obdržíte...o 2 dni si na ňu viac-menej nespomeniete, ale námet slušný a vy sa rozhodne nudiť nebudete.
P.s. Dej knihy sa podľa mojich výpočtov odohráva približne okolo roku 2000-2004. Ale prekvapilo ma, že v deji nikde nespomínajú, že by pri potulkami v pralese fotili fotky objavov, ktoré našli...celkom zaujímavé, vzhľadom na to, že každý vedec/bádateľ potrebuje dodať aj fotodokumentáciu, vzorky a podobne...možno v tým rokoch ešte neboli foťáky ;) (t.j. zarýpnutie si nad zvláštnosťou v knihe)
Asi najviac "hypeovaná" kniha posledného mesiaca- blogy, instagram, martinus, všetci! Návod na vegetariánstvo nečakajte, kniha je beletria o duševnej poruche. Čo ma zaujalo je fakt, že vnútorný život hlavnej postavy vykreslený nebol, dozvedáme sa o tom, len skrze ďalších postáv, pričom ďalšie postavy boli už vykreslené aj so svojimi vnútornými monológmi.
P.s. V dodatku sa dozviete, ako sa celosvetovým úspechom stal až anglický preklad. Opäť teda narážam na fakt, že prekladatelia sú v podstate takisto spisovatelia...
Táto kniha má naozaj takmer 100 rokov? Resp. jej dej sa odohráva takmer pred 100 rokmi? Humorná, vtipná, genderová a predsa feministická. V kapitolách v tejto knižke sa nasmejete viac ako na kadejakých fejtónoch v ženských plátkoch.
Ach áno, opäť večný problém podobných žánrov (napodobne ako Hunger Games). Dej sa viac menej opakuje, síce nie v tábore, ale v inej lokalite, ale je to obdobná parafráza. Nakoniec tam vsunieme romantickú líniu, lebo to je to, po čom srdce túži a zrazu zo šikovnej knihy vznikne typický guláš. Neviem, či zvládnem aj pripravenú tretiu časť...
Na Martinus majú knihy zaradenú pod sekciu Deti a mládež, ale kniha zaujme aj dospelého čitateľa. Mladá autorka vytvorila úplne nový svet, aký to doteraz nebol s nevšedným popisom. Tým, že na začiatku knihy nič nevysvetľuje, všetko ponecháva na chápavosti čitateľa a ku konci už nemáte problém s pojmami ako je kočena, vidopán a podobne. Šikovná, nevšedná knižka!
Nehodnoťte knihu do prvej polovice, dej sa rozbehne až následne! U mňa sa to rozbehlo tak, že po dočítaní 1.časti, som utekala kúpiť 2.diel.
Myslím, že autorka vystihla fungovanie priateľstiev vo všetkej jej zložitosti. Možno až príliš popisne, ale nenájde sa duša, ktorá by niečo takéto nezažila...
Romanťárňa? Pravdepodobne áno!
Potrebuje niekedy človek romanťárňu v podobe nenaplnenej lásky? Definitívne!
Dobrý deň pán Kundera. My sa ešte nepoznáme, ale po tejto knihe som sa Vás rozhodla spoznať dôkladnejšie. Teším sa na naše stretnutie...
Piatok večer, mám chuť na niečo relatívne ľahké, ktoré bude ale napínavé a do deja ma vtiahne po dvadsiatej strane. A presne to som aj dostala- knihu stvorenú nenáročnú na myslenie, neurazí, nenadchne, zaraďujem ju do popovej literatúry- páči sa ľudským masám, ale žiadne skryté metafory v nej nehľadajte.
Inak, SPOILER, všimli ste si podobné vrstvenia deja a charakteristiku postáv ako to má Giliann Flynnová (Temné kouty, Zmizelá)? Hlavné postavy nie sú hrdinami z rozprávok, ktorí majú len dobré vlastnosti. Možno to je dôvod masovej popularity týchto typov thrillerov...
Balla nie je môj autor. Bola to už druhá kniha, ktorú som sa pokúsila čítať, túto druhú som aj dočítala (priznajme si, je celkom krátke), avšak mám pocit, že mnoho ľudí ho adoruje, pretože píše krátke a pútavé vety. A vraj vystihuje sociálne vzťahy dnešnej doby. Možno je to tak, ku mne nič z toho nepreniklo...
Ťažká kniha. Asi tak by som ju, čo najvernejšie charakterizovala. Filozofické myšlienky sa prelínajú dejom a vy si uvedomíte, že pri jednotlivých stránkach zaostávate, dívate sa do blba a prstami hladíte jednotlivé stránky...Určite to nie je kniha pre každého, ja sama som s ňou bojovala pri niektorých pasážach, keď dej skôr stagnoval avšak po jej dočítaní vám príbeh a myšlienky budú rezonovať v hlave...
Nestáva sa mi často, aby som knihu zatvárala, premýšľala o nej, niekedy dokonca odsek po odseku. Zopár myšlienok som si z nej aj vypísala. Skutočné, pravdivé, boľavé. Odporúčam!
Opäť musím zdôrazniť, že skôr sa jedná o psychologický román ako o detektívku. V tejto časti mi už udalosti pripadali trošku nadnesené a bizarné- nechcem hovoriť prípadným budúcim čitateľom dej knihy dopredu, ale tí, čo ste to čítali, mi snáď dáte za pravdu.
Hodnotím tretiu časť ako najslabšiu z celej trilógie.
Myslela som, že som skúsený čitateľ, ktorému nebude problém čítať "experimentálnejšiu" literatúru. Bolo to ťažké, veľmi ťažké. Tých myšlienok, pocitov, prúdov, náznakov bolo spomenutých na malej ploche toľko, až som mala problém denne prečítať viac strán. Čítala som Woolfovej zrevidovanej denníky, a viem koľko práce a úsilia venovala pri písaní tejto knihy. V tejto knihe sa jej podarilo naozaj zachytiť prúd vedomia presne v tom reálnom znení. Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, aby ste zachytili naozaj každý malý detail vo vašom myslení, aj taký detail, ktorého náznak zmizne skôr ako sa objaví? A presne to, sa Woolfovej podarilo! Inak, čo sa týka postáv, z nejakého mne neznámeho dôvodu, sa mi ženské postavy zdali reálnejšie, ľudskejšie a hodnovernejšie...
P.s. Síce dávam 3*, ale je to z môjho subjektívneho pocit, bolo to ťažké sústo a možno som ho vôbec celé nepochopila, možno si dám repete po pár rokoch.
Z nejakého dôvodu je to moja najmilšia kniha od Austenovej. Ten hlboký cit, ktorý v sebe Anna nosí, ktorý nevybledol ani po rokoch je ukážkou jej silného charakteru. Veľa ľudí túto knihu odsudzuje, vraj je to povrchné a neuveriteľné, pretože v niečo také nikto neverí. Napriek tomu, odporúčam knihu prečítať, bez zbytočných predsudkov a radšej s citom :)