adorjas komentáře u knih

Nie som na svojpomocné príručky, ale táto mi príde, že ju človek dokáže viac-menej pochopiť a aj z nej niečo zobrať do reálneho života (minimálne v kapitole o empatickom počúvaní/naslouchání). Takže, ak už takýto typ príručky, tak jedine túto!

1 18.10.2017

Príjemná, prehľadná, s milými domáckymi fotkami. Čo sa mi vyslovene páči, je to, že nás autorka nenúti do svojho životného štýlu a sama zdôrazňuje, že je možné jedlo kombinovať- s mäsom či bez, je to na Vás. Ingrediencie sú dostupné aj v našich pomeroch a teším sa na nový príval zeleniny...

1 12.10.2017

Potajomky som počas čítania knihy dúfala, že to dopadne inak, ako vo väčšine knižiek tohto žánru- a? Nesklamala som sa. Príjemné oddychové čítaníčko, kde priam dej ubiehal sám od seba a takisto nová, ale nepochybne opakovaná verzia veľkého brata.

1 12.10.2017

Kniha bola obrovským boomom na Slovensku, oceňujem , že existujú doteraz ľudia, ktorí nám prinášajú svedectvo o vojne/holocauste, ale otázne je, koľko povedala sama pani Sternová, a koľko parafrázovala pani redaktorka Tóthová...

Kniha je napísaná prostoduchým štýlom, ktorí zaiste ocenia gazdinky v domácnosti, ale čo už, myslím, že aj oni potrebujú žáner, ktorý ich k tejto tematike privedie.

Mimochodom, ale obdivujem pani Sternovú- to, čo zažila počas vojny a následne počas komunizmu (čo už kniha nespomína, musela som sa dopátrať cez internet) je priam neuveriteľné a tak strašne smutné vzhľadom na nemennosť ľudskej nátury, ktorá je rovnaká v roku 1944, ako aj 2017.

P.s. Trošku som skeptická aj pri marketingovom výbere titulu knihy- p.Sternová sa s Mengelem stretla nanajvýš pri počiatočnej selekcii pri príchode do Osvienčimu...

1 29.09.2017

Ak chcete mix Kočičího hosta a jeho pôžitkom z malých, všedných vecí, ak chcete komerčnejšie filozofické úvahy o živote a zmysle ako je Pascal Mercier v Nočnom vlaku do Lisabonu, tak to tu nájdete...

1 21.07.2017

Opäť klasický britský až absurdný humor...milovníci thto žánru sklamaní nebudú.

1 12.07.2017

Niečo si prečítate, s niečím súhlasíte, s niečím nie. Čo ma prekvapilo, bol mladý vek autora, keď knihu napísal, z hľadiska jeho jazyka, som myslela, že knihu napísal zrelší človek. Ale je to dôkaz toho, že vek je nepodstatný a filozofovať môžete v 23, ale aj v 56 rokoch.
Ešte by som dodala, že neexistuje čitateľ, ktorý je vo vzťahu, a ktorý by sa s párom v knihe neporovnával.

1 12.07.2017

Škoda, škoda potenciálu. Dalo by sa s tým ešte tak úžasne vyhrať...Mrzí ma predvídavosť deja, trošku to skončilo ako z telenovely (ehm, drsnejšej telenovely)...

1 25.06.2017

Pomalý spád knihy, priam nič sa nestane, len jdnoduchý opis každodenných všedných dní. A tu je to, kde vidím paralelu s japonskou literatúrou, v prípade, ak si túto knižku porovnám s Murakamim (najviac vidieť v dielach 1Q84 alebo Kronika vtáčika na kľúčik). Oba autori dokážu pokojne popisovať tie všedné chvíle, až si človek uvedomí, že aj v nich sa ukrýva isté čaro...

1 25.06.2017

Presne ten typ knihy, kde vás to na konci naštve, znepokojí, a čo bolo ďalej? Veľký zmysel dáva aj obálka knihy a ja tlieskam. Kniha ma veľmi bavila!

1 04.06.2017

Tak, asi som málo zrelá na tento typ knihy, alebo absurdita a v nej skrytá irónia na spoločnosť tej doby sa ku mne neprevysielala.

Ku podivu ma bavila časť z Jeruzalema aj časť s Markétkou, ale ten zvyšok bol nad moje vnímanie príjemnej knihy, ktorá by mi malo dať niečo viac do života...

1 04.06.2017

Trošku slabšia kniha ak porovnýám s Chuťou domácej kuchyne. Kuchárska kniha je preto kuchárskou, aby som mala chuť vyskúšať recepty a potešiť zrakové bunky fotografiami. Ani jedna časť nepotešila. Naopak, Nigella písať vie (a dokazuje to aj zmyslovými opismi jedla vo svojej relácii), a minimálne potešila vnímaním jedla a jeho varenia.

1 18.04.2017

OK, možno tú podstatu po prečítaní tohto kolosu ani nenájdete, ale vyrovnal to štýl, popis deja, príbeh. Síce slabšia štvorka, ale kniha nesklamala!

1 18.04.2017

Surové, naturalistické, a nakoniec, čo bola pravda a čo nie?! Doporučujem!

1 18.04.2017

Kniha ma štvala- bola to moja prvá reportážna kniha, a čakala som fakty, relevantné informácie, rozdelenie podľa tematiky. Nič z toho to tu nebolo. Najprv som si myslela, že je to prekladom (nepatrím medzi Hvoreckého fanúšikov), potom som sa dozvedela, že Pollack sa snaží písať reportáže autenticky.
Tým pádom neviem ako sa mohlo stať, že na viacerých stranáach sa objavilo slovo auto (a myslím, že v roku 1888 sa ešte nepoužívalo), alebo preskakovanie z tém na tému, z myšlienky na myšlienku bez ladu a skladu.
Sklamanie.

1 04.04.2017

Niekedy máte chuť lomcovať knihou, ako mohli byť rodičia takí nezodpovední, a na druhej strane máte chuť tlieskať nad životnými radami, ktoré rodičia pre svoje deti dali. Síce mali lásku, ale nemali vedenie, síce mali vedomosti, ale nemali ani teplé jedlo. Čo to je? Ukážka toho, že každá minca má dve strany, nič nie je čiernobiele, tak ako je ťažké povedať, či táto výchova bola spárvna alebo nesprávna...

1 04.04.2017

Dickens nesklamal, páčila sa mi ľahká irónia a humor pri opise postáv a situácií. Obasiahlosť deja mi nevadilo, vyslovene som sa v tom vyžívala.

1 21.03.2017

Neurazí, pobaví, občas zbytočne škatuľkuje.

1 21.03.2017

Opäť skvelé pokračovanie ságy a preklad I.Dobrakovovej nesklamal!

1 20.03.2017

Hmla, hory, zeleň, zima, sneh, sivota, bezútešnosť. Autor vystihol podstatu ľudí presne tak, ako Anderer kreslil portréty...

1 12.03.2017