adorjas komentáře u knih
Na prvú poviedku som vyslovene čumela, čo to má byť za čudný frnaúzsky "indivindi" štýl ?! Druhá poviedka ma už vtiahla, a kniha bola prečítaná za pár hodín. Bavila, inšpirovala, nútila k zamysleniu, aj keď zápletky a vyvrcholenia boli očakávané, ale autorka dobre pracovala s gradáciou deja. Najslabšie hodnotím poslednú poviedku s názvom Epilóg.
Nečakala som, že táto kniha ma tak zaujme a budem ju čítať naozaj hĺtavo. Skvelé spracovanie, súvislosti, vysvetlenia aj širšieho merítka, aby sme sa v poslednej kapitole dostali k téme tejto knihy a to navráteniu ukradnutých kníh. Doporučujem každému knihomoľovi a milovníkovi dejepisu...
Posledné mesiace som čítala veľa literatúry faktu a mala som chuť na nejaký ľahší žáner. Tak som siahla po severske krimi literatúre a znovu sa mi potvrdil fakt, prečo nečítam tento typ literatúry- predvídateľný dej!
*BIG SPOILER ALERT* Dookola a stokrát to isté- najprv policajti prešľapujú na mieste, potom príde pár indícií, medzitým majú policajti ťažkú súkormný život, ale ten nadovšetko obetujú kvôli práci, potom sa všetko šialene zamotá, neviete kto z koho, začínate podozrievať kadekoho. Policajti niečo tušia, chcú predbehnúť vraha, posledných 100 strán, vrah predbehne ich, prichádza finálna chvíľka napätia a BUM, policajti ta zase a raz dali. Takmer síce vybuchli/umreli/otrávili/zastrelili/uniesli/preľstili ku koncu, ale nakoniec to vždy dopadne. Hrozne nudné!
Túto knihu som mala v merítku dlho-predlho. Nakoniec hodnotím priemerne, pretože tie dialógy boli úplne nereálne, bola to poučka, ktorá nás mala zoznámiť s myšlienkami tohto logika. Dej takisto prezieravý, nič moc teda.
Tak toto bola astronomická jazda! Kniha je logicky rozdelená na 3 časti, podľa kritérií a v každej z nich nájdete niekoľko riešení paradoxov. Kým mi prvé časti dali zabrať, tak najviac som sa stotožňovala s 3.časťou, kde autor zabŕdol aj k infomráciám o Zemi, ktoré pochopíte aj v rámci vašich bežných znalostí. Bola to poučná kniha a niečo nové som sa naučila. Doporučujem, kto si rád číta o fyzike a scifi :)
Drsná jazda Clevelendom roku 1984! Myslíte, že sa znásilnenie týka iba hlúpych opitých adolescentov? Tak, vás Joanna z omylu vyvedie veľmi rýchlo. Tomuto sa hovorí reportáž ako má byť a čo je najstrašidelnejšie- takéto príbehy sa nemusia vymýšľať, píše ich sám život, a môžu sa stať každému z nás. Násilie plodí ďalšie násilie.
Nebolo to zlé, ale ani úplne dobré- vzhľadom na to, že všetci z tej knihy boli na vetvy. Čo tomu chýbalo? Asi nejaká väčšia hĺbka postáv, niečo, čo by preniklo až ku mne. Knihu som dočítala pred pár dňami (konkrétne 4), a keď si mám vybaviť dej, tak začínam mať problém.
Ale čo hodnotím geniálne, sú 2 kapitoly s názvom Čriepky času, kde autorka tok času vyjadrila krátkymi epizódami zo života rôznych ľudí z rôznych krajín. Bolo to skvelé!
Proste ma bavia knihy o stroskotancoch, alebo stratených ľudí niekde v lese, ktorí musia prežiť. A toto mi táto útla kniha (prečítaná za pár hodín) dala. Priamej reči tu veľa nenájdete, skôr autorka celý čas popisuje ich pocity a jednotlivé popisy toho, čo sa okolo postáv deje. Trošku mi nesedela druhá časť knihy, ktorá znelo hrozne umelo- nechápem počínanie, prečo sa vôbec postava nechala vtiahnuť do sveta reklamy a médií a dokonca chcela si o sebe nechať napísať knihu. A potom hlavne, opäť nebol dostatočne vysvetlený útek...Ale i tak, som si knihu čítala jedným dychom, ale myslím, že je to skôr žánrom, ako kvalitami knihy.
Psychologická kniha pre masy ľudí, aj pre laikov, aj pre tých, ktorým odborný psychológia veľmi nevonia. A inak sa mi potvrdilo to, čo som si myslela o ľuďoch, respektíve aspoň tak klamem samu seba ;)
Psychologická kniha napísaná pre masy ľudí, laikov a aj pre tých, čo sú v psychológii menej zdatní. Aj keď to niekedy bolo už priam nudné čítanie vzhľadom na opakujúci sa experiment len s jemne zmenenými podmienkami...Ale inak, sa mi potvrdilo, čo som si myslela o ľuďoch, aspoň teda tak klamem samu seba ;)
Moja prvá vyslovene feministická literatúra, a pýtam sa, čo to bolo? Prvá esej výslovne pobavila, zvyšok esejí prechádzal obviňovaním z každého zločinu mužov, aby sa tam potom objavila vsuvka o Virginii Woolfovej, ktorej metaforu som nepochopila a zvyšok som už dočítala, lebo to bolo krátke. Čakala som niečo kvalitnejšie.
Ste čitateľka? A radi čítate o iných čitateľoch alebo o histórii čítania? Tak Vás kniha baviť bude, aj keď bola napísaná trošku viac akademickým štýlom, čo by nemuseli vedieť prečítať čitatelia, ktorí čítajú jednoduchšiu literatúru...
Keby som mala knihu hodnotiť úplne úprimne, tak by som dala 2*, ale niečo ma nútilo knihu dočítať. Inak, to boli klasicky nesympatické osoby, ktoré nie sú len biele alebo čierne. V niektorých ohľadom sa s nimi stotožňujete, a niekedy nad nimi krútite hlavou. Možno toto je výhoda Smithovej, nerobí plastické figúry, ale človek z mäsa a kostí- aj keď mi niekedy štylizácia v konverzáciách nesedí a mám pocit umelosti.
Ešte premýšľam, prečo má kniha také vysoké hodnotenie- myslím, že je to dobou, kedy bola napísana. Začiatkom rokov 00´s sa do popredia dostávajú autori, ktorí píšu aj o iných etnikách, a živote miešancov, o živote menšín v metropolách ako je Londýn alebo NY (kde by sme očakávali väčšiu otvorenosť). A Smithová patrí medzi tých autorov, dôkazom môže byť , že jej najnovšia kniha Swing Time je podobného charakteru, a obsahom a témou vidím podobný námet ako v O kráse. Pričom Swing Time už vôbec nie je tak vysoko hodnotená, ako bola onoho času O kráse...
Kniha Volanie netvora pretransformovaná na francúzsky, jazzový počin. Kniha má nábeh až do rozprávky pre deti, ktorá je síce viac pre dospelých, ale že by som z nej bola paf, tak to nie...
Silná inšpirácia Ferrante o láske a žiarlivosti medzi dvomi "priateľkami". Ale tieto neboli veľmi geniálne. Čo ma mrzelo, tak bolo nedostatok postáv, s ktorými by ste sa dokázali stotožniť. Hlavná postava, bez mena, preplávala životom bez toho, aby čokoľvek zmenila, aby čokoľvek robila, aby sa akokoľvek vyvíjala. Knihu hodnotím len priemerne, od autorky mám doma ešte 2 knihy, tak to skúsim...
Zaujímavý počin, otázka čo mi vírila po hlave, koľko z toho je fikcia a koľko z toho je samotná osobnosť autorky. Skvelo vykreslený vnútorný svet s postupným odkrývaním súvislostí medzi jednotlivými postavami. Vrhám sa na druhý diel...
Ešte by ma zaujímalo, koľko mužov číta túto knihu, a či knihu zaradiť do červenej knihovny alebo medzi beletriu bez rozdielu rodových preferencií...
Margaret Atwoodová mi príde ako kvalitnejšia Virginia Andrewsová- rovnaké bezútešné témy, beznádejné životy v šedi reality. Zase na druhú stranu, myslenie postáv bolo zobrazené viac než skvele, ale rátajte s tým, že ani jedna z postáv vám ku srdcu neprirastie a síce to nechcete, ale nakoniec ešte najviac živou a silnou vám príde Elizabeth...
Premýšľate nad cestovaním? A nielen v tej reálnej podobe, ako to niči autenticitu a prírodu (ako to robila reportážna kniha Vitajte v raji), ale možno tak viac filozoficky? Prečo cestujeme? Prečo ani na dovolenke nie je náš život naplnenejší? Čo sa môžeme z cestovania naučiť? A podobné dôležité metafyzické otázniky nad našou vlastnou maličkosťou? Ak áno, tak sa v tej knihe nájdete. Ak nie, tak to bude pre Vás strata času ;)
Posledné knihy, ktoré som čítala (a komentovala na Databáze knih) boli z rodinného prostredia. Nejakým spôsobom sa vždy riešili dysfunkčné rodiny. Asi táto z nich bola najsilnejšia, resp. najlepšie napísaná. Páčil sa mi kontrast medzi americkou matkou orientovanou na výkon a vyčnievanie a čínskym otcom, ktorý chce len zapadnúť. A tým pádom, tie nároky, ktoré títo rodičia kládli na svoje deti sú úplne fasicnujúce a desivé. A život introvertovaných detí, ktoré nehovoria o svojich depresiách je pre mňa fascinujúcim tiež. Ale priznajme si, koľko je takých rodín, kde sa isté témy zamlčia navždy?!
Kniha ma bavila na 4*- páčil sa mi autorov názor o dualizme prepojenie duševných a fyzických procesov. Popisy priam až lyrické. ALE! - vydali knihu z roku 1985!- viete kam sa odvtedy posunula neurológia? Je to 30 rokov! Patrilo by sa, aby k jednotlivým prípadom boli posunuté poznámky, alebo nejaký epilóg súčasného neurológa ohľadom informácií, čo sa od toho času v liečbe zmenilo, ako by chorobu liečil súčasník a podobne.
P.s. Nech túto knihu nečíta ten, kto v živote nepočul slovo amygdala, limbický systém alebo prosopagnózia, pretože toto nebdue pre Vás!