carcassonna komentáře u knih
Pozoruhodná a veľmi dobre prepracovaná kniha. Rozsiahly román, surový (potraty, zneužívanie detí), autentická atmosféra, neprikrášlené a vtipné. Postavy sú komplexné a príbeh núti
k zamysleniu. Je to ten typ knihy, na ktorý myslíte ešte nejakú dobu po prečítaní.
Steinbeck je jeden z mojich obľúbených autorov, vždy načne komplikované témy a nebojí sa ich popísať v surovom stave...jednoducho ich predloží a vy sa s tým vyrovnajte po svojom...tu to rozohral na veľmi malom priestore, táto novela má len niečo cez 100 strán,ale aj tak ma chytila za srdce a samozrejme na konci dojala. Výborné!
Nemám pocit, že kniha je vyslovene feministická, akou ju niektorí označujú. Sama autorka v jednom rozhovore povedala, že určite to nepísala s tým, že tvorí feministické dielo. Chcela len poukázať, čo sa môže stať, ak si nedáme pozor. Že kruté režimy a pokrútené ideológie tu boli už aj v minulosti, ľudia tým trpeli a toto bola jej vízia/verzia sveta, ktorá sa môže stať. Mňa občas zarážalo, s akou presnosťou niektoré veci "predpovedala".
Niektorí knihe vyčítajú plochosť, že ich to nudilo a celkovo to bolo nezáživné. Chápem to. O knihe je treba vedieť, že každá-skoro každá - vec v príbehu má hlbší význam (napríklad červené topánky, ktoré Fredova neustále spomína ako aj samotnú červenú farbu - tie sú odkazom na film Červené topánky z r.1948 o baletke, ktorá má sľubnú kariéru, ale zamiluje sa a zrazu stojí pred dilemou či láska alebo kariéra, vrhne sa pod vlak,lebo skĺbiť to nedokáže; je to symbol, že žena nemôže mať oboje, buď jedno alebo druhé, aj preto sa v knihe stalo ženám to, čo sa stalo) - niečo, čo sa deje pod povrchom ( v knihe sa drvivá väčšina deje pod povrchom, len mi to dostávame v akoby nezúčastnenej, okresanej forme - Fredovej rozprávaní - tu však treba spomenúť prečo: v originále sa kniha volá The Handmaid´s Tale, člen The je podstatný, lebo hovorí o príbehu konkrétneho človeka, nie je to A Handmaid´s Tale, kedy by to bol príbeh zovšeobecnený, platný na akúkoľvek služobníčku- toto je príbeh Fredovej, tento spôsob prežitia si zvolila ona a podľa toho koná).
Nie je to dystópia s akciou, hrdinami a rebéliou, skôr máte pocit, že sa tam nič také hrozné nedeje. Autorka používa veľa prirovnaní, opisov vnútorných pocitov, čo môže niekoho odradzovať a chvíľami som s tým bojovala aj ja. Za to nedávam plné hodnotenie.
Odkaz je však jasný: čo by sme robili my v jej situácii? Riskovali by sme alebo by sme sa podrobili a snažili sa zachrániť si život, nech to znamená čokoľvek?
jedna z mojich srdcoviek ...i ked som ju skoro nedocitala, tusim mi jedna scena prisla natolko nechutna, ze som ju nacas odlozila...po case som sa k nej vratila a na konci som aj plakala ...je to dost depresivne, tiez neodporucam citat ,ak sa nechate niecim podobnym lahko ovplyvnit ...je to o znicenom svete, niekolkych malo prezivsich, ktori sa navzajom vrazdia a jedia, pretoze aj taka mala zavarana plechovka kompotu je hotovy poklad, vztah otca a syna, neustaly strach o zivot...jednoducho mi pri tej knihe dochadzalo, ako malo si vazime veci okolo seba a ako vsetko berieme ako samozrejmost a pritom staci jedna katastrofa (knihe nikdy nebolo presne definovane, co sa stalo) a je po vsetkom...
Moja chyba, že som od tohto mala iné očakávanie. Už som mala čo to načítané o bohyniach z iných kníh (do väčších detailov spracovaných), ktoré na túto tému vyšli, preto to pre mňa nebolo nič nové. Tu som čakala, že to bude jednoduchý príbeh z pohľadu jednej z nich, o živote na Kopaniciach, o bohyňovaní, že sa tu bude autorka držať jednej témy...Tu bolo z každého rožku trošku, zbytočne prekombinované: tu náckovia, tam LGBT problémy, hentam ŠTB, archívne vsuvky, a čo sa Dory a jej problémov týkalo, tá ma nezaujímala ani v najmenšom. Autorka obetovala dosť času na zhromažďovanie materiálu a asi tu chcela ukázať všetko, čo našla, ale za mňa nešťastná volba prezentácie. Dalo sa to uchopiť aj menej povrchne. Ak by sa chcel niekto dozvedieť viac o žítkovkých bohyniach, toto by bol ten najposlednejší zdroj, po ktorom by mal siahnuť.
"Jediná generace hluboce milujících rodičú, múže změnit myšlení příští generace a tím celý svět." Charles Raison.
Vyššie uvedený citát v úvode skvele vystihuje obsah knihy a ja sa s ním absolútne súhlasím. Naozaj perfektná kniha, ktorá jednoduchým spôsobom vysvetľuje, učí, pomáha a otvára oči -jeden by neveril, čo všetko, my rodičia, môžme na našich deťoch napáchať. Pravdivá, výstižná, plná inšpiratívnych myšlienok, výskumov, zistení.
Odporúčam prečítať každému, kto sa nad výchovou svojich detí skutočne zamýšľa a chce
dať spoločnosti plnohodnotných, vyrovnaných jedincov.
Dojemné a inšpiratívne. Otvára množstvo otázok o živote, spoločnosti. A presne ten druh knihy, ktorý dráždi dobrodružné typy, aby si niečo podobné vyskúšali na vlastnej koži. Ja som to po prečítaní mala podobne, ale s tým rozdielom, že by som sa rada vrátila domov živá.
Chudák chalan - bol inteligentný, idealistický, ale mladý a neskúsený.
Pôvodný komentár som musela zmazať, bol až príliš negatívny a mierne som v ňom odbočila.
Každopádne je táto kniha ( ak sa to tak dá nazvať) nadhodnotená, prehnaná, plná generalizovania, ľudia pôsobia ako karikatúry, Eddy sám ako ufňukané, povýšené a domýšľavé decko (navyše vo zťahu k ženám ako myzogýn ! - vlastnosť, ktorú považujem za jednu z najhorších). Jeho pozorovania a úvahy nedávajú zmysel a častokrát pôsobia komicky, aj ked mali vyznieť vážne a hlboko.
A tiež si myslím, že ľudia v tejto knihe vidia význam, ktorý tam nie je ( a nepresvedčia ma o tom ani oslavné recenzie v médiách. Nebolo to písané ako politický ani sociologický obraz, nie je to žiadny boj za chudobnejšie vrstvy spoločnosti a už vôbec to nie je milostný dopis ľuďom v dedine...je to len nesúvislý opis všetkých krívd,ktoré sa mu udiali a zámerne sú vynechané pozitívne časti, inak by to nebolo zaujímave).
Kniha ma nerozsekala, nerozbila, s hlavným hrdinom som súcitila asi 3x, inak by som ho najradšej preplieskala (dopredu sa ospravedlňujem citlivejším povahám za takú krutosť). Nestojí to za prečítanie a neodporúčam ju nikomu. Tolko môj skromný názor ;-)
"Já si z ničeho moc hlavu nedělám. Když s něčím nemúžu nic dělat, tak si s tím
hlavu nelámu. Když s tím něco udělat múžu, tak to urovnám a tím pádem je zbytečný si z toho dělat hlavu." Mary.
Prvý krát som tento diel čítala, keď som mala 20 a teraz som sa k tomu vrátila po 14-tich rokoch so synom. Stále to má rovnaké čaro, len tentokrát to bolo o to lepšie, že sme čítali ilustrovanú verziu a na tú nemôžem povedať nič iné, len že je to pridaná hodnota, ktorá zvyšuje pôžitok
z čítania a hlavne mladších čitateľov drží v strehu.
Za mňa určite perfektná - a to som ju kupovala mame k narodeninám s tým,že ja také nečítam,ale nechcela som jej dať niečo, o čom nič neviem, tak som to jedného dňa otvorila, a už nepustila.
Autorka vykreslila postavy (aspoň v tejto knihe-ďalšie sa chystám ešte len kúpiť) tak, že ich pred sebou vidíte, plus používa humor a od začiatku ma vtiahla do deja a držala až do konca, lebo som vôbec netušila, kto to zomrel...
Zábavné, príjemné, oddychové čítanie..odporúčam... a chcem aj ďalšie knihy od tejto autorky!
Veľmi dobrá kniha, dej plynul rýchlo, postavy boli sympatické, miestami to bolo veselé a miestami smutné, ale rozhodne povzbudivé a poučné.
Určite odporúčam prečítať, aj keď v slovenskom vydaní môže odradiť stupídna obálka a názov. Keby som nevedela, o čom tá kniha je, v kníhkupectve by som jej nevenovala pozornosť.
Aj film sa mi páčil, ale kniha bola lepšia...
Zatímco se kniha zabývá důležitými tématy, ve svém provedení pokulhává. Předvídatelnost knihy, problémy s tempem a nedostatek jemnosti při řešení společenských problémů - to vše brání jejímu potenciálu být propracovanou a poutavou historickou fikcí. Kniha, i když je zasazena do 60. let, často působí, jako by byla poháněna feministickými ideály 21. století. Jazyk, scény a chování postav neodrážejí dobu, autorka používá moderní vyprávění a nesmyslně ho umístnila do historického kontextu. To podkopává autentičnost. Elizabeth Zottová je vykreslena téměř jako robot. Nemá žádnou emocionální hloubku - to naznačuje, že aby byla inteligentní žena brána vážně, musí se vzdát emocí. Její interakce jsou mechanické a její vývoj je minimální, což z ní dělá postavu, se kterou se nelze nijak ztotožnit. A pak tady je ta otravná, jednodimenzionální, feministická agenda - je příliš těžkopádná a didaktická - nedává prostor k vlastní interpretaci situací. Jazyk je taky nekonzistentní - buď je příliš akademický nebo ležérní. A co mně štvalo nejvíce, je, že kniha se tváří jako historická fikce - ale z historie tam nic nebylo - chyběla mi tam integrace nějaké historické události, nebo kulturní změny. Pro mně je tahle kniha přehnaně oslavována a vychvalována.
Druhý pokus od týchto autorov a nedočítala som... už sa mi nechcelo venovať toľko času nudným opisom "každého uprdnutia" hdinov. Je to len jednorázovka, kniha na zahnanie nudy a dovi. Načo z toho robiť niečo viac a rozťahovať to na 500 strán? Keby to zosekali na 300 strán, bolo by to znesitelnejšie, a aj hodnotenie by bolo asi vyššie.
Nebolo to zlé, keď uvážim, že mal len 22 rokov, keď sa vydal na túto púť. Klobúk dole za odvahu. Inak som sa veľa nedozvedela, v podstate sa to opakuje stále dookola - ide, bolia ho nohy, občas okomentuje okolie, stretne niekoho , kto mu da najesť, napiť, nechá ho niekde prespať, sem tam povie aj niečo konkrétne o čom sa bavil s ľuďmi, ale väčšinou tie rozhovory asi boli o ničom, lebo to len okomentoval zhruba takto: " pili sme čaj a rozprávali sme sa". Ale mal aj vtipné postrehy, a tým vyvažoval pre čitateľa vcelku nezáživnú cestu. A áno, ako tu už bolo mnohokrát spomínané, posolstvo knihy sa nieslo v duchu : Ľudia sú všade na svete dobrí a pomôžu Vám." Moje kritické ja sa však celú dobu pýtalo, či by sa tí istí ľudia chovali tak úžasne aj ku mne, ak by som išla na rovnakú púť. Hm?
Veľmi dobre napísaný príbeh, poetický jazyk, s prvkami magického realizmu (ten môže niekoho odradiť), kapitoly sú veľmi krátke, dej ubieha rýchlo, postavy sú uveriteľné, autorka tu ukazuje silné ženy, muži sú viac menej v úzadí, ktoré držia rodiny pokope. V knihe je veľa násilia, krutosti, zomierania, na to sa treba pripraviť - autorka útočí na city.
Teraz asi k tým negatívam ... kniha je silne pro-palestínska (autorka je dieťaťom palestínskych utečencov a jej otec tuším bojoval v odboji?). Izraelčania sú tu vykreslení ako kruté obludy - avšak každá minca má dve strany. Je tu veľa postáv a každá kapitola začína rozprávaním niekoho iného a ku koncu sa to už mierne pletie. A na záver: toho Alláha tam bolo na môj vkus až príliš (akékoľvek nadužívanie velebenia Boha v knihách ma vždy dokáže rozčarovať,( nie som ateista)).
Velmi dobre napísaná kniha, originálny príbeh plný zvratov..
Ale aj ke%d som prvú tretinu preletela ani neviem ako, druhá už išla pomalšie, trochu sa to tam motalo -stále tam však boli chvíle kvôli ktorým som čítala ďalej,ale už som približne vedela,ako to skončí (ale nie zasa všetko)...
Záver bol tak trochu zrýchlený a čakala som asi viac,ale stále je to kniha, ktorú by som odporúčala, je to "rýchlovka - oddychovka" a bavila.
Myslim, ze kniha chcela byt velmi originalna,ale nepodarilo sa jej to. Asi som mala velke ocakavania po vsetkych tych chvalospevov. Mala niekolko svetlych momentov, ale viac ma nudila, ako bavila. Hlavne nekonecne opisy napr. oblohy - tie uz som preskakovala - ked uz sa uchylim k tomuto preskakovaciemu citaniu, je s pribehom nieco zle - aspon u mna - vacsinou mi to pride, ze autor sa velmi snazi a zbytocne natahuje...Priemer - nezanechalo to vo mne vyrazny efekt, dozvuky...
Kniha začala veľmi sľubne, až tak, že som zvažovala 5 hviezd v hodnotení, zopárkrát ma aj rozplakala pri opisoch, čo ľudia zažívali počas vojny a celkovo ako sa postavy pomaly kryštalizovali a utvárali, každá z nich bola svojská a ľahko sa dalo predstaviť si ich v reálnom živote, ale ...a tu sa dostávam k druhej polovici/časti knihy, ktorá už taká dobrá a zaujímavá nebola. Stále sa to čítalo rýchlo,ale začalo to byť "klišoidné" (akože Guernsey je miesto, kde Vás teší vstávať o piatej ráno, idete s úsmevom podojiť kravu alebo tĺcť maslo; a všetci sú družní, milí a máte len samú zábavu, od rána do večera sa naháňate s dieťaťom a chodíte na prechádzky), chýbala tomu originalita a začalo sa to podobať na úplne bežné príbehy, ktorých je neúrekom...Jedno sa však musí nechať, mám chuť na Guernsay ísť a vidieť ostrov na vlastné oči - minimálne turizmu urobila tá druhá časť knihy službu.
jedna z mojich obľúbených autoriek...darmo, je to top "klasička" ...jednoduchý, trefný štýl písania, vtipné postrehy, dialógy, reálne postavy, pohľad do doby, kedy boli mladé ženy vychovávané štýlom: "nekukaj na krásu, ani inteligenciu,ale hlavne na peniaze, všetko ostatné príde neskôr", a žiaľ to platilo aj opačne, keď na to hľadeli v prvom rade muži...respektíve, hlavne muži...a Elizabeth sa tomuto vzoprela, aj keď by mala ostať slobodná ...milá, jednoduchá, pekná kniha o vzťahoch vo viktoriánskom období...