Deia komentáře u knih
Jedna z tých kníh, ktoré som objavila v detstve a stále patria medzi moje obľúbené. Aj po toľkých rokoch sa mi kniha stále páči (aj keď nejaké výhrady by som našla). Už ako dieťa som Staška obdivovala a chcela som byť Nelou (ešte aj môj prvý mail mal meno Nela01 :D). Je to naozaj krásny dobrodružný príbeh. Sú tam krásne popisy africkej prírody, ktorá ma fascinovala ako vtedy, tak aj teraz. Keď kniha vyšla, mnoho afrických miest ešte ani nebolo objavených Európanmi (a asi im tak bolo aj lepšie), čo ma ako dieťa udivovalo. Tiež si pamätám, koľko mi vtedy tá kniha dala - je v nej kopa cudzích slov, ktoré sú vysvetlené (hneď som sa cítila múdrejšia :D). K tejto knihe sa ešte určite budem opakovane vracať, aj keď sa musím priznať, že iné knihy od Sienkiewicza som nečítala a ani sa nechystám.
Na túto sériu som bola celkom zvedavá, pretože som na ňu počula len pozitívne ohlasy. Ale mala som trošku obavy, pretože mne poslednú dobu prídu všetky takéto príbehy na jedno kopyto. Tento bol výnimka, naozaj ma v dobrom prekvapil. Vraždy sú celkom brutálne, miestami mi ten popis prišiel až príliš. Ale to nebolo to, v čom je tento thriller iný. Najviac na mňa zapôsobila Tilly, tá jej spoločenská neohrabanosť spojená s prílišnou úprimnosťou. A Washington k nej skvelo ladil, vytvorili naozaj úžasnú dvojku a ich rozhovory som si užívala. A taktiež ani jeden z nich nebol alkoholik. Samotný prípad bol tiež zaujímavý, celý čas som bola v napätí (knihu som dala v podstate na jeden záťah) a zvedavá na rozuzlenie, kto je vrahom som ani netušila a dosť ma to prekvapilo. Len záver mi prišiel trošku prehnaný, tie odhalenia ohľadom Washingtonovej minulosti sa mi veľmi nepáčili, mi príde, že nemôže existovať knižný detektív bez nejakej stigmy, čo je škoda. Ale na ďalšiu časť sa teším a dúfam, že bude minimálne takisto dobrá ako táto.
Na tento záver som sa veľmi tešila a veruže bol parádny. Síce spočiatku som bola mierne zmätená, pretože príbeh začína úplne niekde inde ako kde skončil v druhej časti a taktiež je tam opäť veľa nových postáv, ale rýchlo som sa zorientovala. Táto časť ma bavila najviac zo všetkých a od čítania som sa väčšinou nemohla odtrhnúť. Autor sa až tak nezameriava na postavy, ale na dej, takže aj tu to celkom skáče, roky rýchlo ubiehajú, aj keď konečne tu máme takú hlavnejšiu postavu a tou je Sin. A spolu s ňou prežívame všetky udalosti, ktoré sa dejú a je to ako na váhach - raz to vyzerá, že ľudstvo bude zničené, potom zase že nie, o chvíľku zas áno... Ako to, čo autor vymyslel, je niečo neskutočné. A to hovorím ako človek, ktorý veľmi sci-fi nečíta a vedeckým veciam vôbec nerozumie a tých tu bolo viac než dosť, ale vôbec mi to nevadilo (aj keď pochopenie sa mi na mnohých miestach vyhlo). Celý čas som si hovorila, že to bude kniha na plný počet, ale úplný koniec mi veľmi nesadol, tam už toho bolo na mňa príliš. Celú trilógiu rozhodne odporúčam prečítať a aj ja sa k nej niekedy určite vrátim.
Ani neviem ako som sa k tejto knihe dostala, ale som veľmi rada, že sa tak stalo. Aj keď spočiatku som si hovorila, že tie dobré hodnotenia nechápem, keďže Zoe mi prišla ako dosť neporiadna a Tatum zas dosť arogantný, ale keď sa to rozbehlo, tak som svoje hodnotenie musela riadne prehodnotiť. Zoe má brilantnú myseľ a jej rozmýšľanie sa mi veľmi páčilo, to ako analyzovala, spájala si vodítka... veľmi ma to bavilo. Takisto aj jej linka z detstva, kde bol páchateľ vcelku jasný, ale kde to zas polícia dosť odflákla. Ale hlavne som rada, že nikto tam nepil ani sa nevyrovnával s neviem čím. Tatum mi prišiel arogantný aj neskôr, ale zas asi má svoje klady, vyšetrovanie mu celkom šlo. Zaujímavé boli aj kapitoly z pohľadu vraha, jeho naozaj strašné myšlienky, ale teda kto je tým vrahom sme netušili. Aspoň ja som to až dokonca vôbec netušila a celkom ma to prekvapilo. Podľa mňa je to rozhodne jedna z tých lepších thrillerových kníh a veľmi sa teším na ďalší prípad.
Skvelá reportážna kniha, ktorá mapuje konflikt na oboch stranách frontovej línie Donbasu.
Autor sa sám vybral na vojnou sužovaný Donbas, kde si získal dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán. Dozvedel sa ich osudy, prežil s nimi bombardovanie... A napísal o tom výbornú knihu.
Do tejto knihy sa mi až tak nechcelo, ale som veľmi veľmi rada, že som si ju prečítala. Autor má môj hlboký obdiv za to, že sa vydal do vojnou sužovaných oblastí a v podstate tam riskoval svoj život. Takisto som rada za osvetlenie mnohých stránok konfliktu, hlavne prepojenie na iné separatistické republiky, kde sa dialo to isté, čo na Ukrajine. Ale kniha samozrejme hovorí hlavne o tých ukrajinských – Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike. A o ľuďoch, ktorí tam bojujú a prežívajú. A práve skrz ich osudy sa dozvedáme, čo sa tam deje. Či už o tom hovorí Mamuka, Gruzínec, ktorý prišiel bojovať za Ukrajinu, alebo Jura, Čech, ktorý zas bojuje na ruskej strane. Tretia časť je o Líze, žene, ktorá ušla spolu s rodinou z Luhanska a žije v Mariupole. Táto časť bola pre mňa najťažšia, pretože autor o Mariupole hovorí ako o meste plnom života a... vieme, ako to vyzerá teraz a láme mi to srdce. Ale tieto tri postavy nie sú jediné, ktoré v knihe vystupujú. Je ich tam veľa, či už na jednej alebo druhej strane. A osudy mnohých sú ťažké. Veľa vecí ma v tejto knihe prekvapilo, priznám sa, že vtedy som tento konflikt nevnímala a tak ma teraz zarazilo mnoho (zlých) rozhodnutí Ukrajiny. Keďže táto kniha je nestranná, tak sa vďaka nej dajú pochopiť obyvatelia Luhanska a Donecka, ktorí nadŕžajú Rusom, aj práve kvôli jednaniu ukrajinskej strany. Naozaj som vďaka nej toho veľa pochopila. Ale občas som mala problém s tým, že som sa v knihe strácala, raz bol rok 2014, raz 2018 a niekedy som si nebola istá v ktorej časovej rovine práve sme. Tiež niektoré kapitoly ma nebavili, ale takých bolo našťastie málo. A čo mi ešte vadilo je to, že všetky vysvetlivky/poznámky boli na konci knihy a bolo potrebné neustále listovať, viac by mi vyhovovali ako poznámky pod čiarou. Ale oproti všetkým pozitívam tejto knihy sú toto vskutku len také drobnosti.
Príbeh Heidi, siroty, ktorá je svojou tetou privedená na poľanu k svojmu starému otcovi, o ktorom sa šíria celkom desivé chýry. Ale Heidi si to tam hneď zamiluje, zbožňuje šum vetra vo vysokých stromoch, chodenie na pašu spolu s kozami a ich pastierom Petrom, ako aj obraz zapadajúceho Slnka dotýkajúceho sa vrcholkov hôr a samozrejme, aj svojho starého otca. A ja som si to všetko zamilovala s ňou. A takisto som spolu s Heidi trpela, keď bola odvedená do Frankfurtu, aby robila spoločníčku chorej Klárke a nevidela tam žiadne svoje milované hory a postupne chradla. Priznám sa, že aj slzy mi niekoľkokrát vyhŕkli. Nie len nad tým, ako bolo Heidi smutno, ale aj nad tým, koľko milých a dobrých ľudí sa v príbehu nachádza - nielen Heidi, ktorá chcela pomôcť každému, ale aj Klárka a jej rodina. Myslím, že v tomto jednoduchom ale krásnom príbehu si každý nájde to svoje, či už dieťa alebo dospelý. A aj keď tento príbeh poznám už pomaly naspamäť, určite som ho nečítala posledný krát.
Kniha ma pohltila od začiatku. Svet sužovaný pandémiou, trošku podobný tomu nášmu teraz. Ľudia panikária, snažia sa chrániť, ale situácia sa iba zhoršuje. To je napísané vážne dobre, ten rozpad spoločnosti. A nielen to, celá kniha je napísaná skvelo. Harper mi bola sympatická, páčila sa mi jej snaha pomáhať ľuďom. Dej je skutočne napínavý, dochádza k mnohým zvratom, ktoré ma nútili hltať stránku za stránkou a kniha síce patrí k tým hrubším, ale prečítala som ju za dva dni. Veľmi sa mi páčil opis komunity, do ktorej sa Harper dostala, aj keď ľudia mi občas prišli až príliš sfanatizovaní. Tiež sa mi páčila ich postupná zmena, ich vývoj. Občas mi správanie tých ľudí síce prišlo nelogické a nevhodné, ale ktovie, ako by sme sa v takej situácii zachovali my. Je to skvelý príbeh o prežívaní, o snahe vytrvať, o morálke a hlavne o nádeji. Má aj svoje negatíva, niektoré veci mi tam veľmi nedávali zmysel, ale keď sa nad tým človek veľmi nezamýšľa, tak je to fajn :D. Koniec sa mi veľmi páčil, aj keď v podstate nie je úplne ukončený, čo je trošku škoda. Ale ináč je to úžasná kniha, určite odporúčam.
Už chápem, prečo je toto najslávnejší Doylov príbeh. Atmosféra vidieckeho sídla v okolí ktorého sa má potulovať akýsi démonský pes je vskutku úžasná. Hlavne ten močiar, ktorý zámok obklopuje a ktorý raz za čas zhltne nejaké zviera. Do toho sa tam objavujú aj podivní ľudia, ktorí pravdepodobne niečo skrývajú a ktorých vykreslenie je veľmi zaujímavé. Postupne som podozrievala snáď každého, aj keď ten obrovský pes mi nechcel zísť z mysle a zvažovala som aj možnosť, že skutočne sa tam deje niečo nadprirodzené. Veľmi sa mi páčilo, ako je príbeh podávaný – raz ho Watson píše ako svoje spomienky, potom sú tam jeho denníkové zápisky a takisto sa tam nájdu aj listy, ktoré Holmesovi posielal. Tiež ako celok je to veľmi napínavé a od knihy som sa nemohla odtrhnúť, prečítala som ju na jeden záťah. Čo ma trošku zamrzelo je to, že som od toho očakávala možno trošku viac strašidelnejšiu atmosféru – atmosféra bola síce hutná, ale zimomriavky som nemala. Ináč knihe nemám čo vytknúť.
Napriek ťažkému obsahu sa mi kniha čítala veľmi dobre. Osud Amál ma pohltil a veľmi som jej držala palce, aby to pre ňu a jej príbuzných dopadlo dobre.
O Izraelsko-palestínskom konflikte sa väčšinou dozvedáme z tej izraelskej strany. Mňa nikdy ani len nenapadlo, čo všetko si museli vytrpieť palestínske rodiny, ktoré boli násilne vysťahované zo svojich domovov. Ktoré museli žiť v neustálom strachu, pod vojenským dozorom, v utečeneckých táboroch. Koľko nevinných ľudí, žien a detí, prišlo o život izraelskou zbraňou. Koľko zverstiev sa na nich páchalo. Že vojaci boli schopní vyhladiť celé utečenecké tábory plné žien a detí. Koľko ľudí prišlo o svojich blízkych.
Amál nám všetky tieto udalosti približuje. Z tejto knihy som sa o konflikte dozvedela veľmi veľa a táto kniha mi veľmi rozšírila obzory. Jediné čo ma mrzí je to, že postavy v knihe sú vymyslené (ale historické udalosti sú skutočné). Toto určite nebude posledná kniha (aj keď je prvá), ktorú som si o Izraelsko-palestínskom konflikte prečítala.
Kniha sa mi čítala naozaj ťažko, tých detí mi bolo veľmi ľúto. Nedokážem si ani len predstaviť, čím všetkým si museli prejsť a aké krutosti videli a aj zažili. Ale aj napriek ťažkému obsahu je kniha napísaná veľmi čtivo a nemohla som sa od nej odtrhnúť.
"A my sme pocítili... odrazu sme si uvedomili, že sme posledné. Nami to končí. My sme poslední svedkovia. Naša doba končí. Musíme rozprávať. Naše slová budú posledné... "
Myslím, že táto kniha by sa mala dostať k čo najväčšiemu počtu ľudí, aby sme si uvedomili, ako dobre sa vlastne teraz máme.
Kniha sa mi páčila, celkom som ocenila, že tam Stein nie je. Zmenou oproti predchádzajúcim knihám je aj to, že príbeh nám tentokrát rozpráva sám Barbarič (aj keď občas mi jeho myšlienky k nemu nesedeli). Samotný prípad je ale veľmi napínavý, tiež sa mi páči, že v knihe sú zakomponované povesti o Sitnianskom hrade. Takisto je do prípadu zapletených dosť postáv a tak dej nie je monotónny, čoho som sa spočiatku trošku bála, keďže sa jednalo len o zmiznutú postavu. Kniha sa mi čítala veľmi dobre a rýchlo (tiež je dosť krátka) a na ďalšiu časť (tentokrát bez Barbariča) som celkom zvedavá, aj keď Stein medzi mojich obľúbencov nepatrí.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, ani neviem prečo. Ale konečne som sa k nej dostala a asi kvôli tým vysokým očakávaniam som trošku sklamaná. Ale príbeh sa čítal veľmi dobre, autorka krásne pracuje s jazykom, samotné čítanie som si veľmi užívala. Len mi prišlo, že väčšinu času sa príbeh nehýbe z miesta, že Petrovi trvá veľmi dlho, kým príde na nejaké nové veci a že sa to celé točí v kruhu. Bolo to na mňa až príliš pomalé a tentokrát som s tým mala problém. Taktiež postavy som si nemohla nejak obľúbiť, aj keď zas dostali sa mi pod kožu, to nie že nie, len väčšina ženských postáv bola príšerná a liezlo mi to na nervy. Takisto som väčšinou nemala nejaké nutkanie sa ku knihe vracať, nevadilo mi prestať čítať, bolo to na mňa málo napínavé. Lenže keď už som sa k čítaniu dostala, tak ma to bavilo - to prostredie zasneženej dedinky, životy ľudí, atmosféra bola väčšinou veľmi dobrá, aj tá nadprirodzená a bola som zvedavá, ako to dopadne, len podľa mňa sa príbeh k tomu rozuzleniu blížil fakt pomaličky :D. Ale posledných sto strán som sa od knihy odtrhnúť nemohla, tam sa to tak rozbehlo, že som to musela hneď dočítať, aj keď s niektorými Petrovými rozhodnutiami som nesúhlasila. A chýbala mi tam nejaká záverečná kapitola, že čo sa dialo potom, ja mám rada, keď je všetko pekne uzavreté. Ináč musím povedať, že aj keď do knihy som nebola až tak pohrúžená, tak príbeh mi po dočítaní stále leží v hlave, čo som, úprimne, nečakala. Určite skúsim aj ďalšiu knihu od autorky.
Veľmi som váhala, kým som sa do tejto knihy pustila. Prvé tri časti sú skvelé, lenže neustále som dúfala, že aj tá štvrtá časť vyjde v slovenčine. A tak som čakala a čakala a nič... (z čoho som strašne sklamaná). Tak som sa teda konečne do nej pustila v češtine. A musím sa priznať, že som čakala pridlho. Pretože aj keď na začiatku knihy píše, že všetky časti sa dajú čítať samostatne, ja si to nemyslím a predchádzajúce časti som naposledy čítala približne dva roky dozadu a pamätala som si ich veľmi matne. Takže aj keď ma kniha veľmi bavila, pôžitok z čítania mi trošku kazila myšlienka na to, že čo všetko by som si mala pamätať a koľko vecí by mi potom lepšie docvaklo. Taktiež som čakala, že sa príbeh po napínavom konci tretej časti bude viac točiť okolo rodiny Sempere, ale nie. Samozrejme, boli tu, ale nie tak často ako by som si priala. Miesto nich sa do centra dostáva agentka Alicia, ktorá má za sebou ťažké detstvo a aj dospievanie. Pri nej som sa nemohla rozhodnúť, či sa mi páči, alebo nie. Vyzerala na skvelú mladú inteligentnú ženu, ale jej zahrávanie s mužmi sa mi priečilo. A aj keď to vyzerá, že mám ku knihe veľa negatív, tak opak je pravdou. Kniha je skvelá a neskutočne sa mi páčila. Návrat do Barcelony 20. storočia som si užila (aj keď sa priznám, že až pri tejto časti mi došlo, že dej sa odohráva za vlády generála Franka), ako aj každú autorovu vetu, pretože Zafón je podľa mňa majster slova a vytvárania takej tej tajomnej atmosféry. A navyše sa v tejto knihe všetko krásne prepojí, ale určite si túto sériu ešte raz prečítam pekne za sebou, aby som si to užila o to viac (a stále neprestanem dúfať, že záver vyjde aj po slovensky).
V tejto knihe nájdeme štyri poviedky. Poviedky veľmi nemusím, ale tu mi to vôbec nevadilo – sú iba štyri, takže všetky sú celkom dlhé. Prvá poviedka je veľmi známa – Rita Hayworthová a vykoupení z věznice Shawshank (film som nevidela). Som veľmi rada, že som sa k tejto poviedke konečne dostala. Je skvelá, príbeh Andyho Dufresneho ma veľmi bavil, ako aj čítanie o živote väzňov. Ale čakala som od nej kúsok viac – asi hlavne pre to, že je taká známa a chválená, tak som po jej prečítaní pociťovala mierne sklamanie, ale skutočne iba mierne, ináč je to skvelá poviedka. Mierne sklamanie ma čakalo aj u druhej poviedky – Nadaný žák, predpokladám, že z toho istého dôvodu ako u tej prvej. Neviem prečo som si stále myslela, že to bude o nejakom chalanovi, ktorý šikanuje iné deti. Miesto toho som dostala príbeh o chalanovi, ktorý prišiel na to, že v jeho susedstve býva nacista, veliteľ koncentračného tábora a chcel od neho počuť všetko, všetky tie zverstvá, ktoré sa tam odohrávali. A to, samozrejme, neostalo bez odozvy. Námet ma príjemne prekvapil, nacistický motív som naozaj nečakala a čítalo sa mi to super. Tretia poviedka, Tělo, ma z istého uhla pohľadu bavila asi najviac. Partička chalanov, ktorí chcú vidieť mŕtvolu chlapca v ich veku. Aj keď ich správanie mi prišlo občas nezmyselné, tak príbeh a ich putovanie k telu som si naozaj užila. A posledná poviedka, Dýchací metoda, nebola o nič horšia, aj keď v pamäti mi asi dlho neostane. Ale prostredie príbehu, atmosféra, klub pánov, ktorí si rozprávajú príbehy, to sa mi veľmi páčilo. A tento príbeh sa odohráva ešte aj v období Vianoc, aj keď veselé teda neboli. Čítanie všetkých poviedok ma veľmi bavilo, všetky boli napínavé a všetky sa mi veľmi, veľmi páčili.
Knihu som už raz čítala, ale keďže nedávno vyšla tretia časť série, tak som si povedala, že je na čase si ju prečítať znova. Ako predtým, aj teraz ma čítanie veľmi pohltilo a bavilo. Veľmi sa mi páči svet, ktorý je postavený na troskách toho nášho a aj jeho fungovanie, založené na sklenite. Postavy sú tiež veľmi sympatické, hlavne skupina 25 chlapov :D. Ilan sa síce občas správa trošku nepochopiteľne, ale na druhú stranu, je to iba trinásťročné dieťa. Ináč som s ňou prežívala všetko, jej strach, bolesť, pocit bezmocnosti... Dej je tiež skvelý, je napínavý, je v ňom mnoho zvratov a tie tajomné príšerky sa mi naozaj páčia (a som veľmi zvedavá, čo sa z nich vykľuje). Určite odporúčam a predpokladám, že v budúcnosti sa k nej ešte viac krát vrátim (pravdepodobne zakaždým, keď vyjde nová časť :D).
Tak na túto knihu som sa tešila odkedy som zistila, že vyjde. Pána Attenborougha obdivujem už dlhšiu dobu a jeho dokumenty sú skvelé.
Kniha je v podstate rozdelená do dvoch častí. V prvej pán Attenborough stručne rozpráva o svojom živote a poukazuje na to, ako veľmi sa za ten čas naša Zem zmenila. V druhej časti nám ponúka svoju víziu do budúcnosti – ako zabrániť tomu, aby život na našej planéte postupne nezačal upadať.
Kniha sa mi veľmi páčila. Život pána Attenborougha je naozaj fascinujúci, predsa len, má už 94 rokov a dokumentárnym filmom sa venuje už takmer sedemdesiat rokov. Počas svojho života toho zažil veľa a bol svedkom mnohých veľkých zmien, medzi ktoré určite patrí prudký nárast obyvateľstva (z 2,7 miliárd na dnešných skoro 8) a s tým súvisiaci zmenšujúci sa podiel divočiny. V knihe sa dozvieme aj niečo o natáčaní jednotlivých dokumentov a o jeho cestách po našej planéte a o tom, ako sa táto planéta počas tých rokov menila. V svojej vízii do budúcnosti nám potom poukazuje na možnosti, ktoré máme, aby sme našu planétu, rútiacu sa do záhuby, ešte mohli zachrániť. Základom je navrátiť svetu divočinu, biodiverzitu. Pán Attenborough verí, že sa to ešte dá, ale musíme s tým niečo robiť čo najskôr (už včera bolo neskoro).
Kniha sa mi čítala dobre, ale jej obsah je veľmi smutný – koľko z prírody sme na Zemi stihli za posledné desaťročia zničiť a zdevastovať, len aby sme mohli viesť pohodlný konzumný život (a to taký ešte nevedú všetci ľudia na planéte). Nádejou ale je, že to ešte môžeme zmeniť, ale musíme začať od seba. Túto knihu by sme mali mať povinne všetci prečítanú a mali by sme sa snažiť riadiť radami, ktoré sú v nej obsiahnuté, aby na našej planéte mohol pokračovať (alebo skôr začať) trvalo udržateľný rozvoj.
Čo ma ale na knihe zarazilo je veľmi riedke riadkovanie a mnohé chyby v texte.
Určite odporúčam pozrieť si aj dokument s rovnakým názvom.
Táto kniha je úžasná, do deja ma vtiahla snáď hneď od prvej vety. Tiež si myslím, že čítať ju v tomto, pandemickom, období jej ešte dodalo isté čaro, hlavne keď väčšina tých prvých kapitol končí tým, že tam niekto zakašle (a potom pravdepodobne zomrie). Spočiatku som sa bála väčšieho množstva postáv, že sa v tom budem strácať, ale nestrácala som sa. Postavy sú skvelo napísané, tie kladné som si hneď obľúbila (aj keď niektoré mali svoje muchy) a tie záporné som teda veľmi nemusela a aj čítanie ich kapitol ma až tak nebavilo, našťastie ich tam nebolo veľa. Najviac ma asi bavil začiatok knihy, keď celá pandémia bola v začiatkoch, to popisovanie postupného šírenia mi prišlo skvelé. Tiež ma bavilo čítať o putovaní tých, čo prežili. Keď sa už zoskupili, tak ma to bavilo o trošilinku menej, ale stále to bolo veľmi čtivé. Koniec mi prišiel taký dosť unáhlený, ale úprimne, čakala som niečo horšie, Kingove konce veľmi nemusím. Ku knihe sa v budúcnosti ešte určite vrátim a tiež som zvedavá na to, aký bude seriál.
Knihy som sa trošku obávala, keďže Stein naozaj nepatrí medzi moje obľúbené postavy, ale obávala som sa zbytočne. Kniha sa mi čítala veľmi dobre, dej bol opäť napínavý a zaujímavý. Čo ma potešilo je to, že sme sa konečne niečo dozvedeli o Steinovej rodine, o jeho manželke a deťoch. Tiež je tam viac Jaroša, niečo sa dozvedáme aj o jeho myšlienkach a pocitoch. Takisto aj prostredie je (opäť) veľmi zaujímavé.
Kniha je o evolúcii. Rozoberá fungovanie evolúcie z mnohých pohľadov. Podáva dôkazy, ako evolúcia funguje (kniha je určená popieračom evolúcie (histórie), takže jednotlivé "dôkazy" sú veľmi presvedčivé (aj keď oni to asi čítať nebudú)). Rozpráva nám o meraní geologického času. O hľadaní skamenelín. O vývoji embrya. O domestikácií. O tom, ako evolúcia môže prebiehať rovno pred našimi očami.
Mňa táto kniha úplne dostala (ako presviedčať ma, samozrejme, nemusela). Je v nej strašne veľa fascinujúcich vecí, ktoré sú podané krásne zrozumiteľne (aj keď pár vecí treba pogoogliť). Po prečítaní som nad ňou rozmýšľala strašne dlho a mala som chuť ju začať čítať znova od začiatku. Čo ma dostalo najviac, je uvedomenie si, koľko popieračov histórie existuje. Koľko ľudí nielen že neverí v evolúciu, ale ešte ju aj popiera. Koľko ľudí si myslí, že naša Zem a všetko na nej vzniklo za posledných pár tisíc rokov.
Ja som si myslela, že s takými ľuďmi sa nikdy nestretnem. Ale toto sa mi stalo pár dní po odčítání knihy:
Učila som hodinu biológie v siedmom ročníku, brali sme vývoj človeka, rozprávala som o evolúcii. V tom sa prihlási žiačka (siedmačka!!) a prednesie: "Ako môže byť klamstvo také presvedčivé?" Ja, v úplnom šoku, sa jej pýtam že aké klamstvo. Ona: "Evolúcia." Normálne dodnes tomu neverím. Jej sestra je ináč v piatom ročníku a po jednej hodine tiež prišla za mnou a oznámila mi, že evolúcii neverí. Presne takí ľudia by si túto knihu (a vlastne hocijakú od autora) mali prečítať a presne takí ľudia si ju nikdy neprečítajú :(. Samozrejme, knihu odporúčam prečítať každému, je vážne skvelá.
Až sa hanbím, že som sa k tomuto príbehu dostala až teraz. Prečítať som si ho chcela už veľmi dlho a tak ma naozaj potešilo, že znova vyšiel v tomto krásnom (a veľmi ťažkom) vydaní s úžasnými ilustráciami vnútri. Ale od príbehu som predsa len čakala niečo viac.
Prvá časť ma veľmi bavila, je to v podstate to, čo si (matne) pamätám z filmu. Atrej, neskôr aj s Falkom, cestuje cez Fantáziu, prekonáva rôzne prekážky a snaží sa prísť na to, prečo je svet postupne pohlcovaný ničotou. Jeho cestu sleduje Bastián. Túto časť som si vychutnávala, aj keď občas mi to prišlo príliš jednoduché, ale tak predsa len, primárne je to príbeh pre deti. Lenže v druhej časti, keď sa Bastián dostane do Fantázie, sa to už zvrtne - z Bastiána je hlavná postava, ktorej charakter je postupne ničený nadbytkom moci. A tu už som sa nudila. Nepáčila sa mi Bastiánova premena, nepáčil sa mi on v hlavnej úlohe (aj keď Atrej s Falkom to aspoň trochu zachraňovali) a celé mi to už prišlo také rozťahané a hlavne bez cieľa, chýbalo mi tam niečo viac, nejaká úloha alebo tak. Ale zas samotná Fantázia a jej rozliční obyvatelia boli celkom zaujímaví. A aj koniec to trošku vylepšil. Samotná myšlienka postupnej premeny je taktiež veľmi pekná a hodná zamyslenia, len jej spracovanie sa mi až tak nepáčilo. Ale táto kniha rozhodne bude ozdobou mojej knižnice.