Deia komentáře u knih
Od autorky som už jednu knihu čítala, Obětinu, a tá aj keď mala parádny námet, tak mala príšerný koniec. Tu je to trošku lepšie, ale stále to pre mňa nie je ono. Opäť, námet je veľmi zaujímavý, hlavne tá podoba s vraždami z konca predminulého storočia. Ale postupne sa to nejak zvrtne a problém som mala hlavne s Lacey, pretože tá tají, kým v skutočnosti je a celé jej správanie som často nechápala. Dosť toho pred polícii nepovedala a mne sa to nepáčilo, taktiež mi to nesedelo k tomu, že chce pomáhať ľuďom. Navyše jej totožnosť sa od istého bodu dala celkom rýchlo odhaliť. Škoda, že to neostalo iba pri tom napodobovaní. Príbeh opäť začal veľmi sľubne, len pre mňa sa to potom vydalo zlým smerom, ale stále je to zaujímavý a napínavý prípad. Či ale budem v sérii pokračovať, to si ešte premyslím.
O tejto knihe som toho veľa počula a tak som si povedala, že nastal čas si ju konečne prečítať. Od knihy som mala isté očakávania a myslela som si, že približne viem, o čom bude, ale dosť som sa sekla. Celé to prebiehalo úplne ináč, ako som si myslela. Najviac ma prekvapilo, že dej sa v podstate každú chvíľu menil. Najprv sa odohrával počas revolúcie, kde naozaj bolo veľa hrozných čínskych mien, ale ich majitelia dosť rýchlo zmizli zo scény, takže potom to už bolo v pohode. Potom sme zrazu o 30 rokov neskôr, kde Wang sa dostáva k akejsi hre, ktorá sa hrá pomocou virtuálneho obleku (ináč naozaj to existuje). Hra ma spočiatku veľmi nebavila, aj keď ma bavili historické postavy, ktoré sa v nej objavovali, ale nakoniec ma celkom chytila a práve vtedy bol koniec línie s hraním a zas sa riešilo niečo celkom iné. Často krát som si hovorila, že tomu celému vôbec nerozumiem, ale na konci je to všetko ako-tak vysvetlené, aj keď ja mnohým veciam nechápem aj tak :D. A to vysvetlenie mi prišlo veľmi rozťahané, viac by sa mi páčilo, keby to bolo dávkované postupne v iných častiach deja. Čo mi ešte vadilo bolo Wangove správanie sa k svojej rodine, aj keď to tam bolo len veľmi okrajovo, ale celkom často som, na rozdiel od neho, myslela na jeho manželku. Ale ináč ma príbeh veľmi bavil, bola som zvedavá, ako sa to celé vyvinie a prepojí a aj keď som mnoho vecí vôbec nečakala, tak nakoniec som spokojná a teším sa na ďalšie časti.
Táto séria ma veľmi baví. Zoe mi je čím ďalej tým viac sympatická, páči sa mi jej neemotívny prístup k riešeniu problémov. Ani Tatum už nepôsobí tak arogantne ako v prvej časti, navyše jeho dedo je fakt super, len je ho tam málo. A okrem sympatických postáv tu máme aj zaujímavý prípad - páči sa mi, že je to opäť niečo trochu nezvyčajné, keďže poslednú dobu mám pocit, že väčšina thrillerov je na jedno kopyto. A oceňujem aj kapitoly z pohľadu vraha, aj keď jeho meno tam opäť nie je povedané, takže môžeme tipovať, kto to bude (mne to nevyšlo). Celkovo celé vyšetrovanie má hlavu a pätu a nie je nejak upozadené skrz osobné problémy postáv, ktoré tu našťastie nie sú nejak rozpitvávané a žiadna postava nie je alkoholikom. Aj keď nejakú výtku predsa len mám - Zoe sa opäť ocitla vo veľkom nebezpečenstve, podobne ako aj v prvej časti, čo mi už prišlo dosť nepravdepodobné a nesedelo mi to tam. Ale okrem toho sa mi kniha čítala super, nebyť toho, že aj spať treba, tak ju dám na jeden záťah, lebo som bola naozaj zvedavá, že ako to dopadne. Dúfam, že sa dočkáme aj ďalšej časti.
Príbeh, hlavne námet, je zaujímavý a aj sa mi čítal celkom dobre. Ale prišiel mi taký priemerný. Nora bola taká celkom nezáživná postava a bolo jedno v ktorom svete akurát žila. Lenže ten koncept rôznych životov sa mi páčil, aj keď mal podľa mňa dosť výrazné nedostatky - vyskúšať si iný život, keď tých ľudí v ňom nepoznáš a nevieš ani, čo tam robíš? Ale ináč ma to prechádzania z života do života bavilo, je zaujímavé vidieť, ako jedno rozhodnutie môže kompletne zmeniť náš život. Celkovo mnoho myšlienok v knihe bolo veľmi pekných a hlbokých. Škoda, že bolo od začiatku jasné, ako príbeh skončí. Taktiež mi tam chýbalo niečo, vďaka čomu by mi príbeh utkvel hlbšie v pamäti alebo nejaký akčnejší dej, takto to iba plynulo, aj keď celkom príjemne. Ale bohužiaľ, nenadchlo ma to až tak, ako som si myslela.
Spočiatku som bola pri čítaní skeptická. Hneď sme súčasťou prevratu, je tam veľa rôznych a neznámych pomenovaní (prachmajsri, privilegovaní...) a u niektorých som do konca knihy netušila, či ich chápem správne :D. Ale to sa rýchlo zlomilo a príbeh ma pohltil. Síce postavy sa mi tiež zdali zvláštne, nejak som si k nim nevedela vytvoriť vzťah, ale všetko okolo toho ma bavilo. Akože aj správanie a príbehy tých postáv sa mi páčili, len mi to prišlo také neosobné :D. Politika, pátranie po akomsi sľube, bitky, ktorých tam časom bolo viac než dosť, možní bohovia... To všetko som si užívala. A vlastne aj celé to smerovanie príbehu, v ktorom zakaždým pribudlo niečo nové a zaujímavé. Spočiatku to vyzeralo na jednoduchý príbeh, ale vôbec to tak nie je. Navyše príbeh vo mne aj po tých pár dňoch po prečítaní stále rezonuje. Kebyže mám po ruke druhú časť, tak sa do nej hneď pustím. Z nejakého dôvodu som nemala až tak vysoké očakávania, ale kniha ma prekvapila a sadla mi. Skvelý príbeh.
Už som niekoľkokrát spomínala, že poviedky veľmi nemusím, takže knihu som začala čítať s menšími obavami. Ale prekvapivo ma väčšina poviedok bavila a ako to u Kinga býva zvykom, skoro všetky boli veľmi čtivé. Najviac mi vadili dve poviedky v podobe básni, Kostnice a Tommy, ktoré keby som mala hodnotiť samostatne, tak odo mňa získajú 0 %, jednak neznášam básničky a takisto vplyvom prekladu sa vôbec nerýmovali a asi som ich ani nepochopila. Ešte k tým horším patrila aj Blokáda Billy, samý baseball a opisy zápasov, to ma vôbec nebavilo. Na druhej strane najlepšie poviedky pre mňa boli Zlý chlapeček, tá naozaj mala niečo do seba, potom Nekrology, tá mohla byť kľudne o dosť dlhšia a Letní bouře - tá je o konci sveta a aj keď bola krátka, tak sa mi dostala pod kožu, keďže pri tom, čo sa dnes vo svete deje je tento koniec sveta snáď aj reálny. Niektoré poviedky mi potom prišli také príliš obyčajné, zo života, aj keď čtivé (Premium Harmony, Batman a Robin majú spor...), niektoré zas iba priemerné (Pod Psa, Autobus, Opilé rachejtle....) a niektoré jemne nadpriemerné (Míle 81, Smrt, U R...). Ale celkovo som si knihu užila, skoro každá poviedka mala niečo do seba, boli rozmanité a aj tie predslovy sa mi páčili.
Kniha je opäť čtivá, ale aj rozťahaná. Martin ako vyšetrovateľ mi stále nesedí, vadí mi, že zo všetkého má hrôzu - zo psov, z koňov, z lietadiel... Takisto trojuholník Servaz - Marianne - Hirtman vôbec nechápem, tiahne sa to už druhou knihou a stále to nie je ukončené, príde mi to už trošku otravné, navyše sa mi Martinove reakcie nezdajú správne. Ale zas dokáže rozlúsknuť aj tie ťažšie prípady. V tejto časti ho ale veľmi nebolo, hlavnou postavou sa stala Christine, moderátorka v rádiu. Tá mi prišla celkom sympatická, aj keď jej vzťah so snúbencom Geraldom bol prinajmenšom zvláštny. Ako aj jej príbeh. Celý čas som čakala, že ako sa to vyvrbí, kam až ten teror zájde a trochu mi vadilo, že to nie je viac akčnejšie. Takisto som celý čas mala pocit, že viem o čo ide a aj keď sa mi to zdalo až príliš jednoduché, tak svojej teórii som dosť fandila :D. Ale nakoniec to celé dopadlo inak a bola som veľmi prekvapená, pretože také vyústenie prípadu som vôbec, ale že vôbec nečakala. Tiež som nečakala to, čo sa stalo Christine a chvíľku som z toho bola fakt mimo :D. Ale v podstate to zmysel dávalo, aj keď po ceste by sa pár nelogických zvratov našlo. Som zvedavá, čo prinesie ďalší prípad.
Kriminálky od Agathy mám veľmi rada, aj keď táto ma trošičku sklamala. Ale to bude hlavne tým, že som si pred čítaním prečítala pár recenzií, podľa ktorých je to jej najlepšia kniha. Čo podľa mňa nie je.
Prípad je opäť veľmi zaujímavý, stará vražda, päť podozrivých, u každého by sa dal nájsť nejaký motív. Poriadne som teda bola zvedavá, že kto z nich to bol, keďže ani jeden mi do roly vraha tak celkom nesedel. Ale vadilo mi to opakovanie sa. Prišlo mi, že dookola čítam to isté, či už to boli rozhovory Poirota s podozrivými alebo napísané spomienky podozrivých. Aj keď aj táto trošku iná forma mala niečo do seba, len to nebolo úplne ono. Ako tradične som vraha opäť neuhádla, aj keď na mnoho vecí som prišla. Myslím, že Agatha má aj lepšie knihy, ale v podstate sa mi páčila aj táto, len z nej nie som až tak unesená.
Aj keď je táto časť veľmi hrubá, prečítala som ju rýchlo, takéto kriminálky sa mi čítajú naozaj dobre. Martin je celkom sympatická osoba, aj keď úprimne nechápem, ako sa mohol stať vyšetrovateľom, pretože aj keď má skvelé myslenie, tak mi príde, že mnohé iné predpoklady mu k tejto práci chýbajú. Samotný prípad je opäť zaujímavý, hlavne tá motanica s tým, či je vrahom syn jeho bývalej priateľky alebo nie. A ešte keď sa k tomu pridá ďalšie telo... Naozaj som bola veľmi zvedavá, ako to celé skončí a takéto rozuzlenie by ma asi nikdy nenapadlo. Takisto sa mi veľmi páčili kapitoly v ktorých vystupovala Martinova dcéra spolu s jej kamarátom, aj keď ich správanie sa mi občas zdalo dosť nerozvážne. A čo sa mi ešte páčilo, je prostredie, francúzske Pyreneje a k tomu neustále búrky (tie by som teraz tiež brala). Celkovo ma teda kniha bavila trošku viac ako prvá časť, aj keď rozhodne mohla byť kratšia a Martinov osobný život trošku viac zaujímavejší (tu ma ten jeho vzťah nejak nebral). Som zvedavá na ďalšiu časť, pretože to vyzerá tak, že istá linka bude ďalej pokračovať a hlavne som zvedavá ako sa Martin s tým popasuje, keďže jeho rozpoloženie na konci ma tiež celkom prekvapilo. Snáď sa k nej dostanem čoskoro .
Ďalšie príjemné čítanie od Agathy. Síce som si myslela, že knihu som ešte nečítala, ale počas čítania som prišla na to, že áno. A bohužiaľ som si spomenula aj na to, kto bude mŕtvolou a kto to spáchal :D, čo mi trošičku pokazilo zážitok z čítania. Tiež začiatok mi prišiel trochu rozťahanejší, je tam veľké množstvo postáv v ktorých som sa občas strácala, ale keď sa už všetci stretnú na lodi, tak je to fajn. Kým dôjde k vražde, tak to chvíľku trvá, ale je to príjemne strávený čas. Páčili sa mi opisy prostredia, Egypt a Níl sú zaujímavé, aj keď mohlo ich tam byť o trochu viac. Hercule je, ako stále, skvelý, detektívky s ním mám radšej ako so slečnou Marplovou. Samotný príbeh je dosť zamotaný, mŕtvoly pribúdajú, a tak má detektív čo robiť, aby prišiel na to, čo sa stalo, ale postupne to do seba krásne zapadá. Klobúk dole pred tým, čo Agatha dokáže vymyslieť.
Všetky poviedky sa mi páčili a čítali sa mi dobre, od knihy a jednotlivých poviedok som sa skutočne nemohla odtrhnúť. Kinga zbožňujem, hlavne to jeho čtivé písanie, aj keď sa v niektorých častiach jeho kníh toho veľa nedeje, stále sa to číta skvelo. Prvá poviedka mi prišla skvelá, jemne mrazivá a mysteriózna. Craig je skvelý rozprávač, spočiatku to bolo také pozvoľné rozprávanie a potom to začalo byť vážne napínavé. V druhej poviedke, v jej tretej časti (ktorá je teda prvá), sa mi veľmi páčilo to apokalyptické pozadie – tie požiare, zemetrasenia, výpadky elektriny, príde mi, že je to celkom blízka a reálna budúcnosť a to mi na tom prišlo to najdesivejšie. Ostatné dve jednania sa mi síce čítali dobre, Chuckov život bol zaujímavý, aj to prepojenie s umierajúcim vesmírom bolo zaujímavé, ale na mňa asi až príliš filozofické, ani neviem, či som to dobre pochopila.
Tretia poviedka s Holly je najdlhšia a mne prišla veľmi dobrá, páčila sa mi aj kniha Outsider a toto je v podstate také pokračovanie. A štvrtá poviedka je tiež skvelá, spisovateľ nachádzajúci sa na chate ďaleko od civilizácie, ešte aj chorý a s búrkou. Malo to skvelú atmosféru, aj keď som od toho čakala asi trošičku viac.
Tak táto časť ma úplne nadchla. Predtým som čítala iba prvé dve časti tejto série a veľmi som to za sériu ani nepovažovala, pretože dej v knihách funguje úplne samostatne (s istými spoločnými črtami). Ale to, ako pán Zafón v tejto knihe prepojil prvú a druhú časť, tak to som naozaj nečakala a príde mi to úžasné. Ako som písala pri knihe Anjelská hra, že som veľmi nepochopila koniec, tak v tejto časti to všetko krásne zapadlo do seba. Spočiatku som bola zmätená, keďže to, čo sa dialo v tejto knihe mi veľmi nezapadalo do deja tej predchádzajúcej, ale postupne sa všetko vysvetlilo a všetky dieliky do seba zapadli. Od deja som sa opäť nemohla odtrhnúť a hlavných postáv mi bolo ľúto – Fermína kvôli tomu všetkému, čo si musel vytrpieť a Daniela kvôli tomu, že sa dozvedel nové veci o svojich rodičoch, ktoré nečakal a s ktorými sa musí vyrovnať. Jediné čo mi vadí je to, že táto časť má otvorený koniec a že ďalšia časť v slovenčine nevyšla a ani neviem, či vôbec vyjde (pevne verím, že áno).
Kniha to je celkom krátka, ale aj tak mi dala celkom zabrať. Vážne som si myslela, že sa mi bude páčiť. Čítať som ju síce začala iba kvôli výzve na @databazeknih (kniha, ktorá má v názve aneb), ale celkom som sa na ňu tešila. Lenže naozaj mi vôbec nesadla. Väčšina príbehov mi prišla taká nasilu, príliš prehnaná, skôr trápna a málo vtipná. Tiež sa tam veľa vecí opakovalo (ako malé dieťa toho asi veľa nerobí, ale aj tak). Toho vracania, kakania, slintania a tak tam bolo až príliš veľa. Proste celkovo mi kniha nesadla. Ako facebookové príspevky si od fotra v budúcnosti (asi) ešte prečítam, ale do jeho kníh sa už púšťať nebudem.
Spočiatku sa mi kniha čítala veľmi dobre, keďže spracúva veľmi zaujímavú tému, ale postupne to tak nejak šlo dole vodou. Čo mi vadilo už od začiatku sú autorove poznámky pod čiarou. Niektoré sú veľmi zaujímavé (napríklad o pôvodných obyvateľoch, o otrave durmanom) a niektoré veru nie. Naozaj ma nezaujíma typ autobusu, ktorým sa členovia presúvali, kedy sa vyrábal, koľko kusov a podobne. Prišlo mi to, ako by sa autor snažil mať v svojej „práci“ čo najviac slov (nejak takto som aj ja písala diplomovku, takže ho čiastočne chápem :D). Tiež mi vadilo opakovanie niektorých viet u jednotlivých teórií. Koncové kapitoly sa mi nepáčili vôbec, názory a hodnotenie akože expertov, hlavne českých odborníkov diskutujúcich na rôznych fórach. Viac by som ocenila, keby tam boli napríklad rozhovory s ľuďmi, ktorí mali nejak do činenia s tragédiou – napr. s Jurijom Judinom (člen expedície, ktorý sa kvôli problémom vrátil, zomrel až v roku 2013) alebo v knihe spomínanou dcérou vyšetrovateľa. Tiež by sa mi páčilo, keby autor dané miesto navštívil a priniesol aj nejaký svoj osobný pohľad (ako to bolo napríklad v knihe Expedícia – môj ľúbostný príbeh). Teraz som zistila, že autor je síce Čech (asi preto tí českí odborníci, ale aj tak :D). Napriek všetkým týmto negatívam neľutujem, že som si knihu kúpila (89 Kč v Levných knihách) a prečítala, dozvedela som sa z nej veľa nových a zaujímavých vecí.
Z tejto knihy som úprimne nadšená. Bála som sa, že sa mi bude zle čítať, že bude príliš dlhá a zložitá. Ale Dawkins píše tak skvele, že som sa od knihy naozaj nemohla odtrhnúť. Jej prečítanie mi síce chvíľku trvalo (asi týždeň), ale je to preto, že pri tejto knihe musí byť človek maximálne sústredený, čo nie je stále možné. Priznám sa, že nie všetkému som chápala, ale aj tak to bolo napísané tak, že mi to vôbec nevadilo. Čo ma trošku mrzí je to, že táto kniha nie je preložená do slovenčiny a tak som často musela niektoré organizmy googliť – čo v konečnom dôsledku až tak nevadí, aspoň som si rovno pozrela ako vyzerajú. Tiež by sa mi páčilo, keby tam bolo trošku viac obrázkov (ale aj bez nich je táto kniha vážne hrubá a vážne ťažká). Som strašne rada, že sa mi podarilo k tejto knihe sa dostať a už teraz sa teším, ako ju budem čítať znova.
Kniha je napísaná naozaj veľmi čtivo, vďaka nej som sa dozvedela veľa nových vecí. Sú tam zaujímavé popisy každodenného života ľudí na lodi, popisy okolitej prírody, výňatky z denníkov jednotlivých námorníkov, nájdeme tam aj mapy, kadiaľ lode putovali... Kniha je proste skvelo spracovaná. Sú tam dokonca aj fotky, či fotky obrazov, ktoré niektorí námorníci kreslili. Až som pri čítaní mala pocit, že sa s nimi na lodi plavím aj ja. Táto kniha mi ešte bude ležať v hlave veľmi dlho a určite sa k nej raz vrátim.
Tak táto kniha patrí medzi naozaj netradičné detektívky, ale to jej na čtivosti neuberá.
Dej tejto knihy plynie pomaly, postupne. To ale neznamená, že je to nudné. Nie je. Každá kapitola končí tak, že to človeka núti čítať ďalej. A postupne sa dozvedáme rôzne rodinné tajomstvá a veľa vecí nie je tak, ako sa zdá.
Kniha sa mi naozaj čítala veľmi dobre, aj keď na kriminálku tam naozaj veľa mŕtvol nebolo. Ale to pri tejto knihe vôbec nevadí (teda aspoň mne nie) , aj tak je to napínavé a zaujímavé. A tie opisy austrálskej prírody a života na takom odľahlom území sú naozaj skvelé. Dúfam, že čoskoro od tejto autorky vyjdú aj ďalšie knihy.
Podľa anotácie som sa tejto knihy trochu bála, myslela som si, že ohľadom náboženstva bude Stein viac fanatický, ale našťastie až tak nebol. Táto časť sa mi čítala naozaj veľmi dobre, dej bol zaujímavý a napínavý a aj Jaroš mal viac priestoru (spolu so svojím veľkým mečom). Zatiaľ sa mi asi táto časť páčila zo všetkých najviac, aj keď by som ocenila, keby na konci bolo o jednu mŕtvolu viac.
Ja naozaj nie som fanúšik poviedok, ale u svojich obľúbených autorov robím výnimku. A Kingove poviedky si stále rada prečítam, k týmto som sa vrátila po desiatich rokoch. Ale až tak úplne mi nesadli. Väčšina je na môj vkus veľmi krátkych a kvôli tomu vo mne príbeh nestihol zanechať nejaký hlbší dojem. Akurát sa začítam a bum... koniec. Je tu veľmi málo poviedok, ktoré by mi nejak utkveli v pamäti, najvýraznejšia je asi Nekuřáci a.s. a tú som si dokonca pamätala ešte z prvého čítania. Potom samozrejme Děti kukuřice. Aj keď som si viacero poviedok v priebehu čítania ohodnotila 4 hviezdičkami, tak viem, že dlho si ich pamätať nebudem, niektoré sú už teraz zabudnuté. A navyše väčšina z nich má otvorený koniec a to ja veľmi nemám rada. Ale všetky sa čítali dobre, väčšina mala správnu atmosféru a možno sa k nim opäť o nejakých desať rokov vrátim, ale fanúšikom poviedok asi nikdy nebudem.
Priznám sa, že do tejto knihy sa mi veľmi nechcelo. Kinga zbožňujem, ale Temnú vežu som čítala v slovenčine (a jasné, že táto nie až tak krátka knižočka v slovenčine nevyšla) a taktiež si z nej až tak veľa nepamätám a myslela som si, že to bude problém. Ale nebol, sám King v úvode píše, že kniha sa dá čítať aj samostatne. Je to príbeh v príbehu (a možno v ešte jednom príbehu). Roland svojím spolucestovateľom rozpráva dva príbehy - prvý sa volá Zvěrodlak a je z Rolandovej vlastnej minulosti, kedy bol ako veľmi mladý pištoľník vyslaný na misiu. Jeho úlohou bolo nájsť príšeru, ktorá zabíja ľudí a vraj je to človek schopný premeny. Druhý príbeh, Závan klíčovou dírkou, je príbeh, ktorý Rolandovi čítala jeho matka a ktorý súvisí s prvým príbehom a aj so situáciou, v ktorej sa ka-tet ocitol. Obidva príbehy sa čítali príjemne, King je naozaj majster slova a vychutnávala som si snáď každé slovo. Ale občas som sa nemohla ubrániť akejsi roztržitosti, kedy mi myšlienky od príbehu odbiehali, hlavne od toho druhého. Ale celkovo je to veľmi príjemný bonus, vyvolal vo mne až nostalgiu za Rolandovým ka-tet a určite si túto knihu ešte niekedy prečítam - pri re-readingu Temnej veže, medzi štvrtou a piatou časťou, tam, kde pôvodne patrí.