eLeR
komentáře u knih

Romantika ako z červenej knižnice a aj zápletku s vraždou sme už niekde videli. O jeden level vyššie posúva knihu život samotnej Kyi .. tá osamelosť, smútok a ťažoba. A samozrejme netradičné prostredie, v ktorom sa to všetko odohráva. Delia je majsterka v opisoch krajiny (čítala som slovenský preklad), niekedy jednovetných, takže neotravujú, ale dokážu vás do tej bažiny preniesť. Kniha určená ženám .. jednoznačne .. číta sa rýchlo a ľahúčko. Som zvedavá na film.


Kniha plná príbehov. Smutných a veselých. A tie príbehy nám vyrozpráva veľká kopa listov, sem-tam nejaký lístok podšuchnutý pod dverami, pár telegramov a pred koncom zápisky jedného detektívneho pozorovania. Úžasná forma. Dej hladko plynie, bez hluchého miesta. Človek sa dozvie veľa z histórie nemeckej okupácie Normanských ostrovov, pre milovníkov literatúry je to pohladenie po duši a ani tá romantická duša nepríde skrátka. O ľuďoch, o vojne, o láske, o priateľstve, o umení, o sile, o pomoci, o spolupatričnosti. Nič extra prevratné, ale prudko čitateľné a veľmi ľudské. Kniha, po ktorej zostáva dobrý pocit.


Jediné šťastie, že som to mala požičané. Plakala by som, keby si to kúpim za svoje peniaze. Plakala.


Zatvorte troch ľudí s vlastnými démonmi na pol roka do podivného rekreačného strediska mimo civilizáciu a sledujte. A nie do hocijakého, ale do hotela Overlook, ktorý má svoju temnú minulosť a v ktorom to niekedy bzučí ako v osom hniezde. Osvícení je skvelý psychologický román, v ktorom vás pán King dostane priamo do hláv postáv .. počujete ich myšlienky, cítite ich pocity .. a všetko to ostatné je len čerešničkou na torte. Skvelé čítanie.
Už zase spím v chůzi, drahý. Pod kobercem se pohybují rostliny.


65 rokov stará kniha, ktorá je dnes viac aktuálnejšia než inokedy. Kniha o tom, že spoločnosť sa snaží ľuďom do hláv natlačiť nepodstatné sprostosti, zaujať ich nezmyslami a oni zabudnú na podstatu. Nebudú sa pýtať prečo sa to robí, ale ako sa to robí. Nie o pálení kníh, ale o snahe vytvoriť z ľudí stádo, ktoré sa ľahko ovláda. O tom celom to je. Čítalo sa to naozaj rýchlo, aj napriek tomu, že niektoré pasáže ma nudili, aj keď viem, že tam jednoducho museli byť ... ako celok, naozaj slušné dielo. Príbeh síce jednoduchý, ale obsah podstatný.


Denník som kúpila dcére pod stromček. Je aj v slovenčine, ale ona túžila po angličtine. Nesmierne sa teším, ako predvedie svoju kreativitu a ako bude na konci denník vypadať :-))). Keď som ním listovala, vyzeralo to dosť bláznivo, sama by som taký chcela :-))).

Snáď moja najobľúbenejšia kniha. Pamätám ako som ju začala čítať a hovorila som si po prvej strane, bože to ak bude takto dopodrobna opisovať všetko, to bude ale riadna nuda. A opisoval, a dopodrobna, a všetko ... a bolo to geniálne.


Niektoré príbehy by mali zostať na nete a nemali by uzrieť svetlo sveta ako knihy. Pani Todd nie je žiadna spisovateľka a na jej knihe/príbehu to strašne cítiť. Čítala som jednotku, a veľký kus dvojky, takže odpad nedám. 0,5*


Byť obyčajný niekomu nestačí. Treba nabrať odvahu, ísť proti prúdu sám a vyčkať, či sa niekto odvážny pripojí ... knihu prečítate na jeden šup, je krátka a má kopec krásnych fotiek. Príjemné a obohacujúce čítanie, aj napriek tomu, že túto literatúru nevyhľadávam.


Klobúk dole! Toto napísať v 1939? A žena? Výborné. Nemám čo by som tomu vytkla. Príbeh zaujímavý, napínavý, knihu neodložíte z rúk. Dokonca aj odhalenie páchateľa v závere knihy bolo urobené výborným spôsobom. Teším sa na film!


Moja prvá kniha od Harukiho a hneď po nej sa zaradil medzi mojich obľúbencov. Midori bola famózna, patrí k mojim obľúbeným knižným hrdinom.


Elena je slušná spisovateľka, jej príbeh je hutný, ľahko sa číta a ako tu bolo napísané má dušu. Bohužiaľ hlavná hrdinka mi vôbec nesadla ... žiť život neustále pod vplyvom svojej kamarátky, to ma po čase prestalo baviť. Určite nesiahnem po pokračovaní, ale možno dám šancu seriálu.


David Grann je reportér a na jeho knihe to cítiť. A šikovný reportér, svoju prácu odviedol na 1*. Áno, kniha je skôr literatúra faktu ako detektívny román, ale je tak dobre napísaná, že ani na moment som nemala chuť knihu odložiť. Hutný príbeh, kvalitne spracovaný, množstvo informácii prehľadne podaných ... kľudne z toho mohol byť aj seriál, nielen film. Mne osobne vôbec nevadili malé odbočky mimo tému, lebo vlastne k téme boli a nestrácala som sa ani medzi množstvom postáv. Čítala som slovenský preklad z vydavateľstva Absynt od Samuela Marca .. z mojej strany spokojnosť, chválim. A príbeh? Smutný, šokujúci, plný nespravodlivosti a chamtivých ľudí, v ktorom sa ale mihnú aj tí správni.
Na film som naozaj zvedavá, čo z toho ohromného množstva materiálu Scorsese a Roth vybrali, ale tak hádam ma starí páni nesklamú.


Bez veľkých emócií, stroho, miestami až depresívne. Ale čo čakať od antiutopie. Príbeh zaujme, aj napriek tomu, že dej sa pomaly odvíja. Núti čitateľa čítať stále ďalej a ďalej, nakoľko svet, v ktorom sa odohráva je pre nás veľkou neznámou, takže nevieme čo nás čaká na ďalšej stránke. Autorka v tom 1985-om napísala celkom nadčasovú knihu, ktorá má kopec skvelých postrehov a myšlienok. A najstrašidelnejšia je tá, že človek si asi naozaj zvykne na všetko ... teda mnohí z nás. A koniec? ... mne osobne sadol.


Knihu som prečítala za jeden deň :-) to už vypovedá o tom, že sa dobre číta, nenudí a príbeh zaujme. Ira je naozaj výborný rozprávač. Tú jednu hviezdu dávam dole za koniec, ktorý mne vôbec nesedel. Ja by som ho dala drsnejší :-). Ale Ira asi vedel, čo robí, pretože o niekoľko rokov napísal pokračovanie.
Ako vždy som sa ku knihe dostala cez film, takže som zvedavá ako to Polanski zvládol.
Čitateľská výzva 2016


Naozaj nádhera. Kniha plná lásky a zamyslenia sa nad bytím ako takým, zaobalená do zaujímavého príbehu. Mne sa veľmi páčilo. A film je dostupný s dabingom na YT.


Gizela a Ľudovít .. a ich príbeh. Na tému koncentračných táborov som toho čítala a videla naozaj dosť. Hrôzy, ktoré sa diali za bránami týchto zariadení mi nie sú neznáme. Dokonca pár mesiacov dozadu som bola v Osvienčime/Brezinke a mnoho miest spomínaných v knihe som si vedela vybaviť. Asi prvý raz som sa ale stretla s tak rozsiahlou romantickou linkou. Ako som sa dozvedela, tak samotný Lale si prial, aby človek, ktorý vyrozpráva jeho príbeh nebude Žid, bude nestranný a nikomu nebude nadržiavať. Heather pôvodne písala scenár (ku knihe sa odhodlala až neskôr) a myslím, že je to viac než zjavné. Je písaná s odstupom, stroho, jednoduchým štýlom, akoby kĺzala po povrchu a nešla viac do hĺbky. Aj napriek smutnému obsahu sa číta veľmi rýchlo a ľahko a mne samej nevypadla počas čítania ani jedna slza. Až epilóg ma dokázal dojať. 3,5*
Myslím, že nie ja na škodu si túto časť histórie pripomínať a nezabudnúť. Som zvedavá na britskú minisériu.


Noc a den, ďábel a bůh, zlo s dobrem a nevědomost s poznáním, to všecko plnilo lidský život a sen, živilo zkazky a báje, pohádku, baladu, pověst a vyprávění.
Vyštudovaný zememerač Alfred je nielen študovaný odborník na podzemné zákutia a zem ako takú, ale je aj majstrom pera. Jeho hutné opisy toho všetkého sprevádzajú obyčajné ľudské príbehy, ktoré dokáže neobyčajne a majstrovsky dať na papier. Vaša predstavivosť musí fungovať na plné obrátky, ale aj tak sa jeho kniha číta výborne .. dokáže vás preniesť do Janovho mlyna, spolu s ním spoznávate prírodu a žijete životy jeho hrdinov. Výborné čítanie, odporúčam.


Vila Tugendhat ma vždy fascinovala, páčila sa mi, preto som vlastne po tejto knihe siahla. Mawerov príbeh je naozaj košatý, nevyhne sa klišé a niekoľkým náhodným stretnutiam hlavných postáv po rokoch, ktoré mi vyvolali až úsmev na tvári. Na môj vkus je tam dosť romantiky, ktorá zabieha do miernej erotiky, ale práve v okamihu, kedy ma to začalo otravovať, Mawer začal rozprávať ďalší príbeh. Podarilo sa mu celkom slušne na papier pretaviť atmosféru vily a aj vnútorné pocity jednotlivých postáv. Kniha je prudko čitateľná, asi skôr pre ženy.
Apropo ... samozrejme, že som si naštudovala všetko o vile, o jej skutočných majiteľoch, ich príbeh, príbeh vily ... chápem, že Daniela Hammer-Tugendhat berie túto knihu ako pošpinenie pamiatky vily Tugendhat, ale ten príbeh je naozaj iný, úplne iný ... ani raz som si príbeh nespojila s ich rodinou.
A film? ... ako čitateľka literárnej predlohy som z kina odchádzala naozaj sklamaná. Je mi jasné, že 400 strán do 100 minút nenarveš ... chýbali tam celé príbehy, dosť vecí bolo pozmenených ... to všetko ale chápem. Mne to ale prišlo celé emočne a pocitovo prázdne, väzby medzi jednotlivými postavami povrchné, chýbala mi atmosféra a sila hlavnej postavy, t. j. sklenenej izby. Kamera, výprava a kostýmy na výbornú, herecky tiež celkom slušné.
