erik385 komentáře u knih

Čakal som od takého oceňovaného autora knihu na úrovni, dostalo sa mi plážové čítanie, ktoré strávi aj najjednoduchší čiateľ, navyše písané štýlom, akoby to zbúchal na wécku narýchlo na zakázku... kniha vážne skoro o ničom, ale dočítal som ju... škoda, lebo začalo to celkom dobre...ale potom sa z toho stal, ehm - "příběh do kapsy"...

2 26.03.2019

Kedysi som Slobodu moc nemusel, nejak som nezvládal tie jeho knihy dočítať, nebavili ma. Ale možno práve teraz dozrel ten správny čas. Slobodov štýl je geniálny asi v tom, že popisuje životné pády, prehry a tragédie štýlom, akoby sa vlastne nič zvláštne nestalo. Žena nechtiac zavraždí muža, odsedí si to v base, a potom žije ďalej, tak nejak funguje, žiadne veľké patetické reči, len každodenné detaily. A okolo nej žijú ďalší ľudia, a tiež si žijú svoje malé drámy, a Sloboda to tak nejak sleduje s chladným odstupom, ale zároveň silnou empatiou k úplne všetkým postavám. Proste taký ten štýl: "stalo sa, ale život ide ďalej." Má to šmrnc, málokto to vie takto napísať "jakoby mimochodem", ale zároveň, aby sa to človeka dotklo.

2 08.08.2018

No ja fakt neviem, prečo sú ľudia z tejto knihy tak odvarení. Ja som sa dosť nudil, ale dočítal som to. V podstate mi to celé príde ako scénár k stand up predstaveniu, alebo k nejakej monodráme. Inak mi to nepripadalo vobec vtipné, ale ani ma to neprinútilo hlboko sa nad niečím zamysliet. Asi takto - prvých sto strán, ukrutná nuda, a pokusy o akože humor, ale absolútne nevtipné a nezaujímavé vtipy, tlačené tak nejak nasilu... Druhých sto strán nám postava nekonečne zdĺhavo vyrozpráva tragický príbeh z jeho detstva...proste nekonečne unylá, zdĺhavá, nudná predohra, aby sme sa nakoniec dozvedeli, že SPOILER mu zomrela v detstve matka??? No a? Čítal som iné veci, kde sa diali tragédie,ktoré sa ma naozaj dotkli, a hlavne omnoho lepšie napísané. Nechápem, čím je tá kniha tak ohromná.

2 31.07.2018

Osobne nie som veľký fanúšik komixov, ale siahol som po tejto knihe, pretože ma zaujímalo, ako autori spracovali príbeh otrasnej kuřimskej kauzy, na ktorú doteraz nedokážem zabudnúť. Myslím, že to pojali veľmi kultivovane a sofistikovane, a precízne sa ponorili do sveta/mysle podivnej osobnosti Aničky. To ma vlastne zaujímalo najviac: ako túto bizardnosť vysvetlia, že sa dospelá ženská vydáva za malé decko, a myslím, že sa k tomu postavili dosť dobre. Ilustrácie sú tiež skvelé, len chvíľami mi prišlo, či to trošku nevykonštruovali podľa štýlu súčasných severských detektívok ...niečo také mi z toho trochu zaváňalo. Každopádne, ono by to ako detektívny film tiež mohlo fungovať. Myslím, že to nie je marné čítanie!

2 24.07.2018

Skvelá kniha! Už dlho som sa tak dobre nezabával. Autorka presne triafa po hlavičke, nebojí sa ísť proti prúdu, nevyhýba sa tabu. Vtipný, ironický, divoký, ale zároveň dosť drsný pohľad na svet v ktorom žijeme... Zrelý debut a teším sa na ďalšiu knihu!

2 08.07.2018

Čítal som to už dávnějšie, ale znovu som sa k tomu dostal, a myslím si, že to je výborná, ale podstate dosť drsná kniha. Je síce písaná s takým autistickým štýlom, akoby sa hlavnej hrdinky nič osobne netýkalo, ale hovorí o najsmutnejších veciach, a teda umieraní matky v nemocnici, strachu zo samoty... Hovoriť o silných emóciách bez emócií, aby vás to zasiahlo- to nevie každý... Určité pasáže z tej knihy sa mi vybavujú aj po rokoch...

2 12.05.2018

Tak toto je asi najlepšia kniha o alkoholikovi akú som kedy čítal. Brilantná introspektívna analýza postupného rozkladu osobnosti pod vplyvom alkoholu. Nesmierne autentické, vtiahne vás to presne ako chápadlá chobotnice. Prečítal som to 3x ka považujem to za absolútny skvost. Odporúčam každému, kto sa nebojí týchto tém, lebo všetci radi popíjame a hranica býva dosť tenká...

2 07.05.2018

Zvláštna kniha. Zhruba do polky ma to strašne štvalo, mal som dojem, že to nedám do konca, prišlo mi to strašne klišé-ovité a občas aj šablónovité. Postupne som však postavám a spôsobu písania prišiel na chuť, ale aj tak mám pocit, že je to skôr také "feel good" čítanie, na ktoré sa netreba až tak veľmi sústrediť. Na druhej strane, má to čosi do seba - to prepojenie generácií a ich svetov, celkom to funguje. Uvidím, či si na to za rok spomeniem.

1 05.03.2024

Asi som to nepochopil, alebo by to trebalo prečítať v origináli - to sa tak zvykne hovoriť, keď vám knihy nedávajú moc zmysel, ale nechcete ich úplne vyhejtovať. Každopádne plus za popisy islandskej prírody, to vždy zapôsobí, ostatné okolo mňa nejak prešumelo, nedokázal som sa na to napojiť tak, aby ma to nadchlo.

1 07.01.2024

Na tejto knihe je zaujímavá jedine práca s autistami, ale ostatné je proste príšerné. Tá pseudo-lovestory, či čo to je, je napísaná ako z lacného ženského časopisu. Cítil som sa až trápne pri čítaní tejto linky s Veronikou, ktorá totálne šušťala papierom. Pasáže s autistom Michalom boli o niečo lepšie, ale aj tak... neviem sa zbaviť dojmu, že to celé malo ostať len ako blog pre nadšencov. Nemám pocit, že by celá táto slohovka stála za knihu.

1 23.12.2023

Celé mi to príde písané trošku z rýchlika. A opakuje sa tu dosť veľa vecí...ehm klišé, ktoré sme už x krát počuli. Ale občas sa tu objavia nejaké myšlienky, ktoré by mohli človeka aspoň na chvíľu osvietiť. Len neviem, či pár dobrých myšlienok stačí na celú knihu.

1 20.12.2023

Prvá polovica knihy bola skvelá jazda, precízny prienik do zmätených, občas celkom vyfetovaných, polyamorických vzťahov, ale čiastočne aj do azerbajdžanskej mentality a čiastočne aj do sveta baletného drilu. V druhej polke to však nejak stratilo "drive" a prišlo mi to už také naťahovanie. Ale inak dosť originálny text, ak človeka zaujíma, ako to funguje v takýchto podivných vzťahoch.

1 16.11.2022

No, nejaký poetický potenciál tu je, občas dojímavé, silné scény, ale zároveň sú tu aj strašne klišé obraty, ktoré občas pôsobia ako domáca úloha z kurzu tvorivého písania.
Plus teda dávam za niektoré vydarené popisy istých univerzálnych pocitov - vzťah k matke a odchádzanie babičky. A taktiež za dekonštrukciu amerického snu - polovica národa závislá na OxyContine, ktorý je silný takmer ako heroin, ale doktori to tu predpisujú na každú blbosť , atd. Ale inak z tejto knihy nie som moc odvarený...

1 06.10.2022

Toto ma naozaj nebavilo, štýl písania strašne nudný, na postavy som sa nenapojil, nedostavil sa žiadny pocit empatie, či zdesenia, skrátka iba nuda. A v ničom mi to neprišlo originálne ani poetické. Bohužel...

1 18.09.2022

Myslím, že Judith Hermann je majsterka písania "o ničom," ale za tým zdanlivým "nič" sa toho odohráva vždy dosť veľa. Tieto poviedky vo mne rezonujú dlho, a stále sa mi vybavujú v mysli isté scény. Je tu veľa z osamelosti a z všímania si takých abolútnych/absurdných detailov, ktoré v bežnom živote zahadzujeme ako tie nepodstatné. Až s odstupom času nám dochádza, že ono "to" vlastne podstatné bolo, a viac než dosť. A toto všetko Judith dokáže proste popísať takým strohým, bezemočným jazykom, tak dobre, že som občas pri čítaní knihy nahlas skonštatoval: "Tak toto je, kurva, presné!"

1 19.10.2021

Lucia Berlin ma uhranula svojim "Manuálom pre upratovačky", takže som bol zvedavý na tento kus. Prvá polka knihy "Vitaj doma" ma fascinovala - ten divoký, punkový, nomádsky život, čo prežila a dokázala výborne popísať jednotlivé miesta, pocity a atmosféry, až som si úplne všetkými zmyslami tie miesta dokázal predstaviť. To ma bavilo. Zato druhá polka knihy už bola horšia - akože fakt ma nebaví čítať cudzie dopisy, dokonca ani keď ich píše Lucia Berlin. A hlavne keď nepoznám kontext a tisíc mien, ktoré v dopisoch vymenúva a komu dopisy adresuje. Celkovo si myslím, že publikovať súkromnú korešpondenciu kohokoľvek je blbosť. Každopádne teším sa na novú Luciu Berlin a ďalšie poviedky!

1 02.07.2021

Spočiatku som mal dojem, že to nedočítam. Neviem, či dokážem akceptovať ako literatúru text, ktorý je výsostne intímny, denníkový zápis, v podstate bez konceptu: Akože ráno svietilo slnko, dneska sme išli tam,stretla som toho, atd. Lebo také čosi by dokázal napísať každý, kto vie aspoň trochu písať... Nakoniec som v tom našiel akúsi zvláštnu melanchóliu, a občas sa navnadil na pocity existenciálnej osamelosti a vykorenenosti, ktorý máva asi každý z nás. Potom je tu aj zaujímavá linka o vyrovnávaní sa s incestom. Ale celkovo je to skôr autoterapia autorky, než niečo, čo by som nazval "literárnym dielom". Občas ma to až neuveriteľne nudilo, občas ma to nejak zasiahlo...V zásade to asi môže nejakým ľuďom pomoct otvoriť sa svojim traumám.

1 02.07.2021

Toto som nedal. Príšerná rozťahaná nuda a celú úplne o ničom. Fakt utrpenie. Myslím,že keď človek nemá čo zdeliť, nemal by sa nútiť písať za každú cenu...

Toto je fantastická kniha, veľmi silná a originálna, normálne som po dlhom čase zažíval pri čítaní jednotlivých pasáží katarziu. Ale okrem literárnej kvality má neuveriteľnú filmovú atmosféru. Úplne som to celé videl pred očami ako film. Obraz za obrazom - príbeh spočiatku neznámeho bezdomovca, ktorý sa postupne stáva v našich očiach čoraz konkrétnejšou a živšou postavou. Myslím, že toto by pokojne mohol vziať do ruky nejaký skvelý maďarský režisér ako Béla Tarr a jemu podobní a bol by z toho film roka. Maďari toto vedia točiť (a písať) tie autentické drsné ksichty a drsné životy...

1 31.05.2021

Kniha ponúka prehľad rôznych typov "zla", a teda rôznych typov zločinov od vraždy v afekte po úchylky a deviácie, atd. Určite je to zajímavá sonda, ale skôr mi príde ako sociologický prehľad všelijakých typov prípadov, než hlbšia analýza koreňov násilia. V podstate sa nikde nedozvieme, kde presne a prečo to zlo v danom človeku vzniká, ide skôr o popis jednotlivých prípadov, nie však úplná komplexná analýza násilníkov. Takže ma ten popis vonkajších znakov postupne viac nudil, než bavil...

1 29.05.2021