Evaho73 komentáře u knih
Past na Popelku je kniha zaradená medzi detektívky, ale v skutočnosti je tým pomyselným detektívom sám čitateľ.
Osobne som od takej útlej knihy čakala menej nudy, výstižnejšiu zápletku, charakterovo výraznejšie postavy, väčšiu dynamiku aj vystupňovanie.
Úprimne ?
Kniha splnila len polovicu mojich očakávaní.
Uf, čistá depresia je táto kniha. Obsahuje závažné témy, ktoré nútia k zamysleniu. Hodne som preskakovala pasáže s opisom sexuálnych scén, ale aj tak mám po prečítaní úplne rozpačité dojmy. Nakoniec som sa ukľudnila tým že, to bola iba fikcia... Neviem, kde sa autorka inšpirovala, ale jej počin je prinajmenšom znepokojivý.
Posadnutosť umením a jej negatívny dopad na život umelca, na jeho vzťahy s rodinou, s priateľmi... Asi to je to hlavné, čo ma v prípade tejto knihy najviac zaujalo. Bolo zaujímavé sledovať, čo všetko dokázala hlavná postava, pouličná fotografka, obetovať pre svoju vášeň !!!
Úprimne ?
Uľavilo sa mi, že to bola iba fikcia, lebo jej počiny som, ako matka vôbec nedokázala pochopiť...
Inak ma zaujala hĺbka postáv, realistická zložitosť ich vzťahov, zápletka so zachyteným plynutím času a najmä spôsob, prerozprávania príbehu formou umeleckého katalógu.
Druhý diel tejto série je minimálne taký dobrý, ako ten prvý. Postavy majú hĺbku, udalosti na seba dobre nadväzujú, rôzne pohľady pridávajú viacrozmernosť a stupňujú napätie príbehu. Je to jednoducho čitateľský atraktívna séria.
V tomto príbehu bolo okrem historickej fikcie trochu zo všetkého. Romantika, rokmi zahálené tajomstvo, psychologické napätie, detektívna zápletka, či znepokojujúce svedectvo o živote za Hitlerovho režimu, to všetko prerozprávané v dvoch časových rovinách. Ako celok to nebolo zlé poprepájené, ale našli sa tam aj niektoré časti, ktoré ma dokázali zmiesť a musela som sa vracať späť, aby som ich pochopila.
Takisto hlavné postavy mi akosi neprirástli k srdcu a nedokázala som s nimi úplne sympatizovať.
Nenáročný príbeh o strate, dezorientácii, nových začiatkoch... a samozrejme o veľkej láske. Niekedy to bolo sladké, inokedy trochu gýčovité, ale ako celok to bolo celkom fajn.
Zábavné čítanie na nastávajúce letné večery.
Hľadala som alternatívu ku knihe Les v domĕ, ktorá je momentálne u čitateľov v kurze, aby som dokázala porovnať spracovanie, tak závažnej témy.
Našla som príbeh, vychádzajúci zo skutečnosti a obsahujúci autobiografické motivy. Poviem toľko, že mi behal mráz po chrbáte pri jeho čítaní.
Toto už nebola fikcia, a o to väčšie zdesenie na mňa doliehalo a ešte dolieha aj po dočítani. Navyše si pamätám aj túto kauzu cez médiá.
Rozmýšľala som, čo vôbec viedlo aj pani Lehečkovú k napísaniu príbehu s tabuizovanou témou akou zneužívanie detí naozaj je. Vyšiel mi iba jeden záver, že je to memento pre skutočné obete, aby sa nebáli na svoje traumy upozorňovať.
Inak oceňujem, ako dokázala autorka podať tento odstrašujúci príbeh tým, že sa vžila do mentality pubertálneho dievčaťa a opísala to cez jej pocity, čo vyznievalo vzhľadom na ďalšie okolností dosť uveriteľne. Hodnotiť hviezdičkami túto knihu nejdem, lebo to sa jednoducho nedá.
Príbeh je predovšetkým o rodine, nielen tej pokrvnej, ale hlavne o tej, ktorú si dokážeme vytvoriť vplyvom rôznych životných okolností a táto sa nakoniec stane pre nás tým najkrajším a najcennejším darom života.
Tento aspekt sa mi tu páčil asi najviac.
Inak autorkine príbehy nie sú vždy originálne, ale ma dar ich povýšiť na niečo viac práve svojim štýlom písania, ktorý sa aj dobre číta.
Námetom pre napísanie knihy bola vlastná životná skúsenosť hlavnej protagonistky.
Ťažko mi je hodnotiť tento príbeh nevydareného manželstvava alebo súdiť Jacky, ale nejako stále neviem pochopiť tu jej neuveriteľnú naivitu. Zaplatila za ňu až príliš vysokú cenu, takže pokiaľ toto svedectvo aspoň pootvorí oči podobne zmýšľajúcim mladým ženám, kniha splní svoj účel.
Obálka s anotáciou si určite ziskali moju pozornosť. Opísaná atmosféra rozmočených rašelinísk, či rašelinových zadymených miestností a domov z prútia alebo hliny, bola takisto famózna. Inak som pociťovala skôr sklamanie ako nadšenie.
Najviac ma sklamali postavy, ktorým chýbala ľudskosť a celý čas som mala nutkanie vdýchnuť im život. Tiež tempo príbehu bolo pomalé a nudné, kde môj celkový dojem nenapravil ani koniec.
Nakoniec chcem podotknúť, že ani ja nie som zástancom akéhokoľvek fanatizmu, ale v dielach oceňujem nestrannosť a nadhľad autora, a tie v prípade tejto knihy u autorky absentovali.
(SPOILER) Dolores Claiborneová tu rozpráva príbeh a udalosti, ktoré ma prinútii úplne rezignovať na akýkoľvek pozostatok možnej morálky a empatie.
Tento príbeh má viac, oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá, je tu všetko, nenávisť, láska, súcit, zneužívanie detí, pomsta, vina, úprimnosť, klamstvá, fyzické týranie, bohatstvo, chudoba a to nielen v hmotnom zmysle slova, je tam šťastie i smútok... Každý jeden z uvedených pocitov a dôvodov v príslušnej situácii je zvládnutý majstrovsky. Je to jedna z tých kníh, ktoré si v určitom momente musíte prečítať znova, pretože hovorí veľa, podčiarkuje frázy a pozadie aj medzi riadkami.
Dolores je výnimočná postava, je sprostá, prudká, drzá, pomstychtivá, ale vie byť v prípade potreby ľudská a láskavá. Postava, ktorá na mňa zapôsobila, má tisíc aspektov a veľmi zaujímavý príbeh.
Príbehy, ktoré sa zameriavajú na vnútorný boj postavy, jej minulosť a súčasnosť, majú často veľký potenciál presadiť sa v srdciach čitateľov. Tu by som zaradila aj knižný debut Lapači prachu, ktorý prináša veľmi autentické nahliadnutie do mysle a pocitov hlavnej hrdinky, čo celému príbehu pridáva na úprimnosti a pomáha čitateľovi lepšie porozumieť jej vnútornému svetu.
Aj keď je dej príbehu plný surovosti a chýba v ňom nádej, táto temná atmosféra je svojim spôsobom fascinujúca a pútavá. Priznám sa, že som čakala iný vývoj hlavnej postavy, ale záver príbehu ma prekvapil a dodal mu jedinečný rozmer.
Šepot včiel je román, ktorý spája históriu s fikciou a príbeh s legendou. Autorke sa podarilo napísať magický príbeh inšpirovaný skutočnou históriou dediny v severnom Mexiku. Samotný príbeh je rovnako fantastický a pôsobivý ako jeho jazyk. Ako autorka v doslove píše, väčšinou sa snažila zostať verná historickým detailom, no niekoľko dátumov prispôsobila fikcii a posunula ich v prospech svojej fantázie.
Všetky postavy v príbehu sú veľmi zaujímavé a krásne vyprofilované a autorka opäť odvádza fantastickú prácu v tom, že vás pustí do vnútorného fungovania ich mysle a motivácií, takže máte takmer pocit, že príbeh prežívate cez ne.
Šepot včiel je román, ktorý mi ukradol srdce... Toto nie je len kniha, je to zážitok. Na týchto stránkach budete cestovať v čase, ucítite vôňu kvetov, ochutnáte med a pocítite rozkoš i bolesť lásky vo všetkých jej podobách.
(SPOILER) Strach, trauma z detstva, krvismilstvo, zneužívanie maloletých, klamstvo, pocit hanby... To sú len niektoré z tabuizovaných tém, o ktorých sa bežne v spoločnosti nehovorí, hoci sa týkajú mnohých z nás a práve tieto sú podstatou knihy "Les v domě". Priznám sa, že autorka ma ich spracovaním trochu zaskočila, lebo je veľmi ťažké o tom čo i len čítať aj napriek tomu, že sa tieto témy snaží podávať veľmi citlivo a ohľaduplne.
Ľuďom často chýba práve podpora okolia, vnútorná motivácia či odvaha zdieľať svoju zraniteľnosť so svetom a práve toto je tým najväčším posolstvo, ktoré táto kniha prináša. Otázkou je, či v skutočnosti dokáže vyburcovať aj skutočné obete týchto skutkov, alebo naopak...
Je skvelé, ako autorka dokázala čitateľom opísať nádhernú a nebezpečnú polárnu noc prostredníctvom svojich poetických úvah. Rok plný krásy, odvahy a prírodných fenoménov, ako sú víriace vetre, burácajúce ľadové kryhy a zaujímavé polárne zvieratá, jej určite priniesol jedinečný zážitok.
Je vždy obdivuhodné ak kniha dokáže tak verným a výstižným spôsobom dosahovať krásy a výzvy prírody. Autorkin polárny príbeh je teda skutočnou oázou pre milovníkov prírody a ľudí, ktorí si radi predstavujú, aké by to bolo byť ponorený do arktickej krajiny.
Ak rádi čítate o podrobných opisoch prírody a o mieste človeka v nej, odporúčam túto knihu. Poukazuje na svet, ktorý inak zvykneme prehliadať a podnietiť našu túžbu objavovať a vážiť si krásu prírody.
Stopy vraha tu boli naozaj precízne premyslené do najmenších detailov a pre vyšetrovateľa až priveľmi frustrujúce. Práve tento aspekt si dokázal udržať moju pozornosť od začiatku až do konca. Dvojica vyšetrovateľov mi bola sympatická hlavne v tom, ako sa dokázali dopĺňať a navzájom si pomáhať. Trochu rušivým elementom bola nie príliš vydarená zápletka týkajúca sa dôvodov prestupu Luca Callanacha z Interpolu.... ta ma vážne sklamala a vôbec sa mi do celkového konceptu nehodila. Inak super napínavé čítanie to bolo.
Celkom zaujímavý námet, ale nemal dostatočne využitý potenciál. Hlavné postavy boli na mňa charakterovo nevýrazné a nedokázali si upútať moju pozornosť. Takisto dej bol na mnohých miestach až príliš stoický a miestami som sa nudila...
Čítala som už lepšie knihy z tohto žánru.
Kniha ma najskôr upútala svojou krásnou obálkou a po prečítaní anotácie som bola presvedčená, že toto je ten žáner, ktorý si chcem momentálne prečítať.
Začiatok bol sľubný, ale postupne ma dokázali rozladiť niektoré nepresnosti a opisy, ktorým chýbala autentickosť. Nedokázala som sa tak úplne stotožniť s postavami a prežívať s nimi ich boj o prežitie, či chvíľkové šťastie. Možno príčinou mojej rozporuplnosti s knihou boli práve vzájomné vzťahy medzi postavami, ktoré pôsobili dosť nepresvedčivo a zaklincoval to totálne nedôveryhodný koniec.
I napriek tomu kniha dokáže zaujať svoj okruh čitateľov, ktorí nie sú príliš nároční, nezamýšľajú sa nad realitou a postačí im iba dobrodružstvo s dobrým koncom.
"Modrá" od Lucy Clarke je emocionálne intenzívnym príbehom o priateľstve, ktoré prechádza skúškami a konfrontuje sa s rôznymi tajomstvami. Autorke sa podarilo vytvoriť pútavú skupinovú dynamiku medzi postavami, ktoré sú dobre vykreslené a dokážu upútať pozornosť. Retrospektívne opisy čitateľovi umožňujú postupne spoznávať históriu a vzťahy medzi hlavnými postavami, zatiaľ čo prítomné udalosti na palube prispievajú k vystupňovaniu celej zápletky.
Spôsob, akým je prostredie opísané mi umožnilo vnímať a predstavovať si miesta, kde sa príbeh odohráva.
Schopnosť autorky udržať rovnováhu medzi napätím, tajomstvom a charakterovou drámou prispieva k celkovej atraktivite knihy.
Ak máte radi knihy, ktoré vás vtiahnu do príbehu a ponúknu vám emocionálnu jazdu, "Modrá" by mohla byť pre vás skvelou voľbou.
Útla knizôčka, ale dala mi poriadne zabrať. Ja si úprimne priznám, že som na knihy pána Hrabala asi "nedorástla"...
Nesadol mi použitý filozofický štýl jazyka a celkový dojem nedokázala zachrániť ani stálosť krásnych myšlienok a v nich alebo cez ne zašifrovaná kritika socialistického režimu. Možno keby som hodnotila iba z tohto aspektu, dielo by bolo naozaj geniálne... Osobne si myslím, že Haňťa by to dal aj bez filozofovania, iba s jeho na oko "blbečkovským" charakterom ;-). No nič musím byť objektívna a pocitovo nemôžem udeliť viac ako 3*.