freejazz komentáře u knih

veľmi ma potešilo, že príbeh z Honu na ovcu má pokračovanie. a výborné pokračovanie, ktoré nič nedopovedá, ale naopak, rozvetvuje. opäť - úžasný rozdiel medzi Murakamiho textami a bezduchými predžutými a natrávenými nekonečnými a nekonečne riedenými sériami alterantívneho toaletného papiera, ktoré zaplavujú naše kníhkupectvá a, žiaľ, často aj mozogáne...

7 03.04.2019

ťažké psycho. keď som dočítal, na jednej strane som bol rád, že som sa z príbehu dostal so zdravou kožou, na druhej by som ešte nejakých 500 strán vydržal. famózne prepletanie reality a fantázie, to asi nevie dnes z producentov farbotlačí nikto.

asi jedna z najlepších, čo som od Muurakamiho čítal. ľúto mi bolo jedine to, že kniha skončila.

8 03.04.2019

toto bol asi jeden z prvých kontaktov s Murakamiho tvorbou. občas som sa v knihe vracal a hľadal, kde som sa stratil. chvíľu mi trvalo pochopiť, že netreba oddeľovat sny od reality a výmysly od všedných dní, že ich treba vnímať vcelku, ako keď stojíte pred veľkým plátnom a každú chvíľu vás upúta iný detail.

6 03.04.2019

čítať a spomínať na stredoškolské časy - ak to chcel Murakami dosiahnuť, u mňa mu to vyšlo. a mne všeličo došlo.

3 03.04.2019

síce nie také výrazné, ako iné autorove knihy, ale radosť čítať. mám rád jeho tajomnosť, prácu s paralelnými dejmi, fantastično a nakoniec aj ten jazz, ktorý sa všade pletie.

1 03.04.2019

pekná poviedka, pekné spracovanie. lenže takto zbierať Murakamiho je dosť finančne náročné:)

1 03.04.2019

kedysi sme sa zabávali porovnávaním originálu s týmto copy-paste dielom. Lenže v rokoch 70. málokto vedel o diele Ľudovíta Janotu z 30. rokov, ktoré mapovalo všetky hrady na území Slovenska nielen povesťami, ale aj históriou a predovšetkým nádhernými ilustráciami. Domasta vyprodukoval iba plagiát, ktorý z neho urobil populárneho autora.

nádherná kniha s krásnymi ilustráciami. pôvodné vydanie, ktoré mám, je ešte krajšie, než reprint.

31.03.2019

večná škoda, že Zapletal presedlal z inteligentných knižiek na televízne scenáre - ale je jasné, že z niečoho človek musí žiť...
drsná novelka, mala by sa dať ako povinné čítanie všetkým puberťákom, snívajúcim o sláve a presadení sa v našom šoubiznise. a tiež všetkým hltačom výkalov v bulvárnych plátkoch - možno by sa aspoň niekomu rozvidnelo, hoci s tým veľmi nepočítam:)
a ako obyčajne, fajn zážitok. majster slova sa nezaprie. aj preto je to jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov.

3 29.03.2019

druhý komentár, ktorý pridávam, nebude ani zďaleka taký pozitívny.
nudil som sa. a čakal, kedy to konečne začne. spomínam si, že už som jednu autorovu knihu nedočítal. lebo som sa pri nej nudil.
nijako ma nedojíma expresívne vyjadrovanie ani slovník suterénu. každý k. a každá p., každá j. znižuje slovnú zásobu o desať slov, takže priemerný človák po čase upadá do IQ pokladne od McDonalda. okrem toho, hustota knihy sa nemeria počtom spomenutých údov a udíc.
áno, Balla je dobrý pozorovateľ, jeho dialógy sú uveriteľné, lebo sme denne ich svedkami. lenže kde je to niečo navyše, čo zo záznamu robí literatúru? žiadny moment prekvapenia, žiadny nečakaný okamih. prázdna realita všedného dňa.
nečítam knihy aby som sa utvrdil v tom, že to, čo je okolo mňa, je reálne. na to knihy nepotrebujem. v knihách hľadám myšlienky, slobodu, víziu, filozofiu, fantáziu. na to, čo mi ponúka autor mi stačí zájsť do prvej zapľuvanej krčmy a bude ma to stáť max. dve pivá.
som sklamaný.

2 21.03.2019

zaujímavý pohľad do kuchyne novín. keďže čítať som sa naučil na komiksoch v Smene, som jej verný doteraz, aj keď sa premenovala na SME. celkom by som si s autorom sadol a porozprával sa s ním.

21.03.2019

nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. a ani Zapletalovi to nevyšlo. kto nečítal Půlnoční běžce, veľa vecí nepochopí.

1 14.03.2019

výborná kniha, panoptikum socialistického polosveta s umŕtvenými ľuďmi, presne, ako som tú dobu vnímal.

6 14.03.2019

keď som bol malý, chcel som práve takéto knihy. nádherné ilustrácie, príbeh na premýšľanie, otvorený koniec. len siahnuť po ďalšej knihe.. alebo si ju napísať a nakresliť...

3 14.03.2019

keby som už vo výzve nemal inú, tak túto určite hodím ako oxymoron v názve:)
výborné čítanie s nadhľadom človeka, ktorý veľa zažil, veľa spoznal, veľa vie a napriek tomu netrpí velikášstvom, ako je to v našich končinách zvykom.
citáty?
„Blahoslavení, ktorí nemali čo povedať a napriek tomu zostali ticho.“
„Na Slovensku sa v poslednom čase rozmnožili aj knihy mladých ženských autoriek a našli si svoje publikum. Obsah je pomerne jednoduchý: on a ona, k tomu ďalší on alebo ona, k tomu ešte zopár iných postáv a ich problémy v súčasnej spoločnosti... Nedovolím si teraz nejako kriticky hodnotiť tento druh literatúry, ktorý je rozšírený aj v západnej Európe, lebo takéto knižky sa mi zväčša nepodarilo dočítať. Keď sa ako čitateľ dostanem s hrdinkami románu do reštaurácie a na viac ako na jednej strane sa tam opisuje, čo všetko si objednali a čo všetko s tým-ktorým partnerom jedli a ďalšie stránky sa čítajú skôr ako jedálny lístok tej-ktorej reštaurácie, radšej knihu odložím. Nie preto, že by sa mi zbiehali na niektoré jedlo slinky, ale preto, lebo mám pocit, že autorka nemá čitateľovi čo povedať a chce ho predovštekým nakŕmiť.”

1 14.03.2019

keby malo Slovensko viac takýchto otvorených a rozhľadených ľudí, asi by to tu vyzeralo inak...

13.03.2019

moja posadnutosť Hemingwayom... samozrejme som nemohol toto dielo vynechať. zaujímavé čítanie o tom, ako život s Hemom vnímali jeho početné manželky, ale neviem, či som sa dozvedel niečo skutočne nové - okrem pár linkov na weby, v ktorých sa dá stratiť:) a úplne ma dojal odkaz na stránku autorky, ktorá na svojom pintereste nazbierala za hrsť nielen notoricky známych, ale aj raritných fotiek zo súkromia Hemingwaya (hoci - keď je raz niečo na nete, je to ešte rarita?:) a odkiaľ smerovali ďalšie a ďalšie odkazy na ďalšie a ďalšie zbierky záberov, ktoré sa nielen vzájomne dopĺňajú, ale aj vykrádajú... jednoducho, odkaz na internetové smetisko. až tu ma začala prenasledovať myšlienka, či má ešte zmysel hľadať niečo nové, čo som ešte nevedel. Hem pre mňa bude vždy kľúčový autor, jediný spisovateľ, vďaka ktorému som z písomky z angliny dostal jedinú jednotku počas celých štyroch rokov na gympli, autor Pohyblivého sviatku a excelentných poviedok, ale aj autor neslaných nemastných pozdných diel, ktoré vychádzajú len preto, že ich napísal Hem...

2 10.03.2019

nie je to prvá kniha o GBS, ale vlastne je to stále rovnaké. čítať o Shawovi je byť svedkom nekonečného radu anekdot a bonmotov. nesporne to bol jeden z najtalentovanejších ľudí, majster slova, ale...
plusom je určite, že knihu napísal auutor počas Shawovho života, osobne ho poznal a mnohé veci mohol s ním konzultovať.
ale...
dosť.
myslím, že ďalšiu knihu o Shawovi už čítať nebudem.

1 08.03.2019

veci, ktoré človek občas mimovoľne robí, tu dostávajú štruktúru a systém. nie je to motivačná literatúra - našťastie. je to čítanie na premýšľanie s možnosťou niečo urobiť a zmeniť. kto chce, urobí to, kto nechce, iba sa poprechádza skúsenosťami autorky, ktorá má za sebou dosť divoký život. a zábavné je odskočiť si aj na jej blog, ktorý sa z osobného glosovania dostal dnes do štádia rozbehnutje firmy s množstvom zamestnancov.

08.03.2019