freejazz komentáře u knih
dlho som to odkladal a keď som sa napokon do tohto obra pustil, trvalo mi veľmi dlho, kým som dokrivkal do cieľa. Tolstoj je klasika. ale už by som sa dnes do Vojny a mieru nepustil. a dokonca mi ani nechýba v knižnici.
ani nespočítam, koľkokrát som mal túto knihu v rukách, koľko som ich daroval a koľkých ľudí som prinútil prečítať si ju. toto je naozajstné povinné čítanie.
chcel by som sa raz ocitnúť v Hobitíně, mali by sme sa o čom rozprávať.
dlho som odolával, ale asi to bolo dobre, lebo veľa detailov som si vychutnal.
klasika, bez ktorej sa obdobie okolo 15 - 18 nedá vydržať.
dosť ťažko sa mi do knihy začítavalo, ale potom to už šlo jedna báseň. silný príbeh.
pekná jednohubka. celý čas som myslel na iný príbeh, ktorý zapísal David Mitchell - Tisíc podzimů Jakuba de Zoeta a ešte jeden, ktorý zapísal Šúsakú Endó - Mlčení.
výborná kniha. stále som sa vyhýbal Waltarimu, bral som to ako módnu záležitosť a rád som sa radil k tým, čo ešte nečítali Egypťana, tešilo ma to zdvihnuté obočie mojich spolubesedníkov:).
napokon som podľahol. a po prečítaní tohto dielka, plného faktov, detailov, zaujímavostí, ale predovšetkým hlbokého vzťahu k autorovi mám chuť siahnuť po Waltariho knihách „zo súčasnosti“. hádam ich pozháňam.
nechce sa mi čítať knihy, ktoré sú sfilmované - zvyčajne ide o úplne rozdielne diela. ale toto ma bavilo. takto si predstavujem normálne rozhovory, ktoré sa na nič nehrajú, nesledujú žiadne inaquosti, len obyčajný normálny život bez pózy, ideológie, militantného feminizmu a ekoterorizmu, ktoré ruka v ruke s genderizmom otravujú náš vzduch.
synu, rád sa s tebou takto porozprávam, dúfam, že to pôjde aj bez toho kamaráta A.:)
také smutno-milé pohladenie s krásnymi ilustráciami, ktoré podnecujú fantáziu.
Updike ma nikdy nesklamal, je to stálica. do Kentaura som sa začítaval ťažšie, ale potom to šlo jedna radosť. pekné prirovnanie - súčasný učiteľ ako kentaur - akoby nepatril do tohto sveta a jeho všedných starostí...
Nebyť tohtoročnej výzvy, asi by som sa k tejto knihe nedostal. a to by bola škoda. mal som výborný čitateľský zážitok, krátke sekvencie venované ľuďom a predmetom, výnimočným situáciám, ktoré uviaznu v pamäti... takto nejako vzniká mozaika, z ktorej môže (ale nevyhnutne nemusí) byť komplexný obraz života a dejín jednej rodiny.
výborné!
mám rád prelínajúce sa príbehy, ktoré spolu nesúvisia a ich vzájomný vzťah treba hľadať nie v menách postáv, ale v čomsi hlbšom.
asi sa v artfóre poobzerám po iných opusoch z tejto vznikajúcej edície.
oceňujem aj prácu na knihe, od obálky cez výber fontu až po redaktorskú robotu.
v časoch inkvizície by tých troch kňazov upálili na hranici a autora nápadu rozštvrtili. ešte predtým by ich poctivo lámali v kolese, trhali im nechty a inak prejavovali svoj záujem o ich myšlienky, ktoré, ak by boli zaznamenané v písomnej podobe, by napokon zhoreli na hranici s nimi.
veľmi kvalitná kniha s výbornými rozhovormi. ktovie, ako by vypálilo ich spoločné stretnutie... Vácha so Satoriom mali svoj program na TV Noe, aj Halík, ale mám taký pocit, že v trojici by im to trochu iskrilo, hoci všetci traja sú to mimoriadne múdri a nadaní páni.
a keď špekulujem, mohli by sa k nim pridať Czendlik, Lobkowicz, Radolský, Holub, Kodet, Vasiľ... a našlo by sa ešte niekoľko skvelých kňazov, ktorí svoje poslanie berú skutočne vážne. to je naozajstný think-tank v našich končinách, to sú osobnosti, ktoré by mali byť vyzdvihované namiesto všelijakých kariérnych alkoholikov, profesionálnych udavačov a celoživotných pochlebovačov, ktorých nám podsúvajú dementné médiá.
Knihu som dostal ako darček k narodeninám a stala sa treťou v poradí pri vzniku novej tradície - prečítať na začiatku roka niečo z duchovnej oblasti. prvé boli rozhovory s biskupom Cyrilom Vasiľom, vlani pribudli rozhovory s biskupom Lobkowiczom, včera som zvládol Hríbove interview.
Vďaka za knihu, vďaka za takých skvelých mysliteľov.
Uznávam, že je ťažké objaviť pre mňa darček a väčšina ľudí už rezignovala. Vďaka tým, ktorí nerezignovali a skúšajú to ďalej.
Mal som teda narodeniny. Dostal som peniaze, aby som si niečo kúpil. Skončil som - kde inde? - v kníhkupectve. Objavil som knihu môjho kamaráta. Na narodeniny som ju prečítal. Je to taká jednohubka na pár hodín.
Plus - Tonove spomienky vo mne okamžite naštartovali moje spomienky.
Mínus - spomienky sú všeobecne „nedotknuteľná“ sféra. Napriek tomu by sa mal na text niekto pozrieť. Niekto, koho nazývajú zodpovedným redaktorom. Žiaľ, v prípade tohto textu sa to nestalo. V prvom rade - akékoľvek subjektívne spomienky sú zasadené do konkrétnej doby, ktorá má svoje charakteristické znaky. Je jasné, že 9 - 10 ročný chalan nerieši svetovú politiku. Ale ak čmajzne bakelitové gule z nákladného auta, mal by si byť istý, že to nie je PV3S ale Tatra 138 - a to je fakt rozdiel. Ak má v parku rebríkový strom, mal by si byť istý, či je to smrek alebo borovica. Ak žije v zmiešanom mestečku, potom by si mal byť istý, či je tam krčma vendeglő alebo vendeglóó. A ak si nie je istý, mal by nastúpiť zodpovedný redaktor a všetko kriticky čítať, overovať a uvádzať na pravú mieru. V tomto prípade sa to vôbec nestalo. Redaktor sa správal nezodpovedne, čo knihe významne ublížilo. A to som ani nespomenul opakované spomínanie rovnakých situácií, ale nie akoby z iného uhla, len inými - veľmi podobnými slovami. Ďalší úder dostala kniha, ktorej sa nikto nevenoval z jazykovej stránky. Nikto ma nepresvedčí, že tento text prešiel serióznou korektúrou. Napokon, žiadny korektor v tiráži uvedený nie je.
Preto som dal knihe len 60 %. Bola by inak fajn a naozaj ma potešilo, že ma naštartovala k vlastnému spomínaniu, ale ľahostajný prístup vydavateľstva jej dal ranu medzi oči. Pre mňa je VSSS už dávnejšie na blackliste, pretože toto nie je prvá zlá skúsenosť s jeho produkciou. A keď si spomeniem, aké výborné knihy tu vychádzali ešte v čase, keď to bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ... je mi z toho smutno.
začal som čítať a povedal si - no nazdar, už aj tu mi ponúkajú islamistickú ideológiu... ale prečítal som a príbeh ma postupne vtiahol. je nielen o nezmyselnosti vojny, oveľa viac hovorí o ľudských strachoch, ktoré vedú k víťazstvu zla a nezmyslu na úkor zdravého rozumu. ako ľudstvo sme naozaj nepoučiteľní.
jediný škrípajúci moment boli reálie súčasnosti, ale tak to asi naozaj je - ľudia rozprávajú o tom, čomu nerozumejú, chcú o tom navyše aj zasvätene rozprávať...
strašný dokument, odporúčam každému obdivovateľovi ruského socialistického raja na zemi. je to doklad o tom, že krajina, ktorá bola vždy v zajatí absolutizmmu a vodky nemôže byť zrazu slobodná. krajina, v ktorej ľudský život nič neznamená, nemôže ľudské práva obhajovať. jediný rozdiel medzi nacizmom a komunizmom je zemepisná poloha vzniku.
téma, ktorá ma dlhodobo zaujíma. ale čítalo sa mi veľmi zle, pretože som mal k dispozícii iba zle oskenovnú kópiu - zohnať totiž túto knihu je dosť ťažké a dať za ňu aj s poštovným 30 eur je nonsens. ak ju má niekto na Slovensku a chce sa jej zbaviť za rozumnú cenu, rád sa dohodnem.
a k veci. smutné konštatovanie, že naša slávna civilizácia nikdy nikomu nič nedarovala, že dar a darovanie sú vlastne len výmenný obchod a ten bakalársky príbeh o kolobehu bonboniéry nie je vôbec za vlasy pritiahnutý, ale naozaj zo života. naivne som si myslel, že iných ľudí obdarúvam preto, aby som im urobil radosť a ich radosť je aj mojou radosťou. až v tejto knihe som si natvrdo prečítal, že v obdarovaných vlastne vytváram tlak a oni ten dar pociťujú ako záväzok, že mi to musia vrátiť... nejako blbo ma tá moja mama vychovala a v jej rodine panujú naozaj divné zvyky - dary z lásky, pomoc bez očakávania revanšu... som nielen v inom storočí, ale zdá sa, že aj na inej planéte.
kúpil som vo výpredaji s tým, že keď bude čas, prečítam si. čas bol, prečítal som. oceňujem, že autor dokázal elegantne balansovať na hrane vkusu a nevkusu, oceňujem „jemné erotično“ aj letmé skice z prostredia celebrít. ale druhýkrát by som to určite nečítal.