Garik komentáře u knih

Popravde, tento román na mňa nespravil ktovieaký dojem. Iste je to aj tým, že som po všetkej tej sci-fi a fantasy, ale aj inej (aj nábožensky orientovanej) literatúre už dosť otrlý a všelijaké fantastické a mystické konštrukcie na mňa len ťažko robia dojem (to nie je samochvála, skôr sťažnosť).
Tu musím upozorniť, nech už to niekomu príde smiešne alebo nie, že s vierou v existenciu anjelov aj diablov, a duchovného sveta vôbec, nemám problém. Že si to autor vo svojej fikcii (a možno nie iba v nej) predstavuje tak, ako to opísal, jeho vec, nedbám. Ale v detailoch je to príšerne nedorobené. Možno namietať, že tam ide hlavne o myšlienku a to ostatné sú iba nepodstatné kulisy, ktoré majú myšlienke poslúžiť. Lenže ja mám rád, keď s knihou (románom) dostanem všetko, čo tam patrí. Teda aj naozaj premyslený a logický dej s dotiahnutými detailmi, vierohodné postavy, atď.
Pre túto knihu je charakteristický vcelku prvoplánový a až detinsky naivne konštruovaný dej. Tiež častokrát akosi nedomyslená motivácia postáv, ktoré sa správajú niekedy dosť účelovo a neprirodzene. Všetci tí dobrí, spravodliví, „slniečkoví“ ľudkovia zo zboru (komparz) – jeden ako druhý. A navrch samé príšerné klišé. Neohrození novinári, strážcovia slobody a demokracie, statoční to bojovníci za ideály. Dobrí chlapci z FBI a vôbec všetci z federálnej administratívy... samé tie šablónovito jednajúce prototypy – „Čože? Niekde je ohrozený zákon? Ideme!“ – Akoby autor žil na nejakom ružovom obláčiku.
K tomu ten naprosto príšerný preklad (Kumran, 2009)! V priamej reči pomaly každá veta začínajúca buď „Hej...“ alebo „Nuž...“, čo veľmi rýchlo začne liezť na nervy. Možno je taký hrozný aj originál, ktovie, ale musí byť preklad taký otrocký a s tak obmedzenou slovnou zásobou? A potom tie spojenia ako napr. „prišiel tu“ apod. Než sa niekto podujme prekladať do svojho materinského jazyka, mohol by sa najprv priučiť jeho spisovnej forme. Ak v tom ale bol nejaký tajomný zámer, napr. snaha vystihnúť jednoduchosť vidieckych obyvateľov malého provinčného mestečka, mohol sa o tom dotyčný zmieniť aspoň v nejakej poznámke. To by som sa na tom možno dokázal zabávať, miesto aby som mal chuť trhať si vlasy. Žiaľ, takto je výsledok taký, že už beztak často dosť naivne vyznievajúce dialógy sú totálne sprznené. Akoby sa tam bavili mimozemšťania (teda, u tých anjelov a démonických bytostí nech by to bolo v poriadku) alebo chovanci „Ústavu“.
Navyše mi neustále dávala zabrať tá bezbrehá naivita niektorých amerických protestantských prúdov, ktorá presakuje celou knihou. Predstava Boha-taxikára, na ktorého stačí mávnuť a už sa vezieme (modlitba alebo dokonca len taká strelná modlitbička a anjelské zástupy sa rútia na pomoc). Stačí sa ohnať Ježišovým menom a dokážeme všetko. Detinská predstava, že ak žijeme podľa Biblie (ako nám ju vysvetlí napr. náš televízny kazateľ), musíme byť za vodou – zdraví, šťastní, bohatí... Ten, komu sa nedarí, ochorie či schudobnie, si za to najskôr môže sám a plne si to zaslúži – akiste nežije podľa Písma – takže na tých menej šťastných zas netreba príliš plytvať súcitom. My, Boží svätí, zabarikádovaní vo svojich elitných kluboch (zboroch), sme v „poho“ a na ostatných sa môžeme dívať pekne zvrchu. Až by sa chcelo zakričať: Aké americké!
Ostal mi z toho celého pocit, že to celé bolo myslené len ako také propagandisticko-výchovné dielko pre americkú protestantskú mládež.
Na druhej strane musím oceniť, ako výstižne, stručne a bez zbytočnej rozvláčnosti dokázal autor opísať sektárske spôsoby lovenia nových prívržencov, fungovanie rôznych siekt, východiská a skutočnú podstatu okultizmu, východného mysticizmu a New Age.
Napokon musím uznať, že je to predsa svojím spôsobom inšpirujúca kniha. Svojím čudným spôsobom...

5 15.05.2014

Podvoliť sa nátlaku Únie v otázke registrovaných partnerstiev, či sa mu vzoprieť? Než si odpovieme áno alebo nie, mali by sme sa najprv pýtať: prečo?
Každý, kto by sa chcel účastniť diskusie na túto zdanlivo ošemetnú tému, či si aspoň utvoriť vlastný názor, skôr, než mu začnú navierať žily, tvár chytí bordovú a oči sa podlejú krvou, mal by danej problematike najprv porozumieť, teda uchopiť ju rozumom. Táto publikácia je práve k tomuto skutočne vhodná, keďže nie je výlevom emócií, lež hlasom vecne argumentujúceho rozumu. Autori príspevkov v nej obsiahnutých neútočia na homosexuálov, ani sa im nesnažia upierať nejaké práva, nezaoberajú sa homosexualitou ako takou, zaoberajú sa v tej dobe (r. 2005 – 2006) diskutovaným Zákonom o registrovanom partnerstve a o zmene niektorých súvisiacich zákonov. Niektoré uvádzané argumenty sú rýdzo pragmatické, iné vychádzajú z pozícií pravicového konzervativizmu či liberalizmu, všetky sú však čisto sekulárne. Teda, ak sa človek dokáže aspoň na chvíľu oprostiť od vášní a emócií, niet racionálneho dôvodu, prečo by sa nemal s týmito argumentmi oboznámiť, nech už je akejkoľvek sexuálnej orientácie, akýchkoľvek politických preferencií, akéhokoľvek vierovyznania či bez neho.
Odporúčam.

5 12.05.2014

Dej je vystavaný síce dômyselne, no zároveň je vlastne veľmi jednoduchý. Všetko je vykreslené prostredníctvom dialógu (elektronickej korešpondencie) dvoch protagonistov, začatého po tridsiatich rokoch ich odlúčenia. Nadviažu vlastne tam, kde skončili a pokračujú tým, čo si ešte povedať mali, ale nikdy nepovedali (celou touto výmenou sa nesie taký zvláštny smútok). On stále ateista, alebo možno na ceste k agnosticizmu, ona veriaca. Pomaly, ako si postupne vysvetľujú svoje postoje, sa v ich korešpondencii dokresľuje, sprvoti iba načrtnutý, obraz dávnej tragédie, ktorá napokon viedla k ich rozdeleniu. Miestami je dej snáď až trochu mystický.
Záver by sa dal označiť ako dosť nečakaný, i keď sa, paradoxne, už nejakú dobu dal tušiť, vlastne by sa dokonca dalo povedať, že to vyústenie bolo naprosto logické.
Či ma to navnadilo na ďalšie Gaarderovo dielo? To ešte neviem. Zas tak originálna kniha to nebola. Ani ničím objavná. Ani (napriek tomu, ako by to snáď mohlo niekomu pripadať) neobyčajne hlbokomyseľná. Ale to predsa od väčšiny kníh, ktoré čítame, ani neočakávame. Pravda však je, že ma prinútila zamýšľať sa nad niektorými vecami v našom živote. Ale premýšľal som hlavne o nás – ľuďoch.

Tá zvláštna clivota, presakujúca celou knihou, sa mi páčila. Veľmi pôsobivé. Práve to ma pohlo k tým štyrom bodom.

Ešte taký dodatok:
V závere (či vlastne dosť nenápadne po celý čas) je podsúvaný dnes taký populárny duchovný odvar – Ježiš áno, Kristus nie.
Takže aj keď sa tu autor prostredníctvom jednej z postáv odvoláva aj na Bibliu a kresťanstvo (práve preto táto moja poznámka), myšlienkovo táto kniha patrí skôr do sveta New Age.

5 13.04.2013

Často považujeme naše názory za samozrejmé a všeobecne platné pravdy. Mnohokrát ani nevieme, kde sa vzali a ako sme si ich osvojili. Nerozmýšľame nad tým, kde majú pôvod posolstvá, ktoré sú nám rôznymi kanálmi často nenápadne, vytrvalo a programovo podsúvané.
Sme napríklad neustále presviedčaní a utvrdzovaní v presvedčení, že mnohé z toho, čo nám ponúka dnešná hedonistická doba (napr. potraty, eutanázia, tolerancia všetkých možných druhov „inakosti“, atď.), je prirodzené, legitímne, zdravé, vedou potvrdené ako normálne, pokrokom ospravedlniteľné, spoločnosti prospešné a pre nás oslobodzujúce.
Táto kniha odhaľuje korene viacerých takýchto moderných názorov a filozofií, podstatným spôsobom ovplyvňujúcich našu dnešnú západnú kultúru, pričom nás zoznámi s ich tvorcami, obhajcami a šíriteľmi. Je to čítanie nielen veľmi poučné, ale aj mimoriadne zaujímavé!
Odporúčam!

5 07.04.2013

Autor je, ak som ho správne pochopil, prívrženec ezoterického kresťanstva a kritik Vatikánu žiadajúci zmeny v Katolíckej cirkvi, hoci sám seba neváha označiť za katolíka. Takže táto kniha nie je iba ďalším „protiútokom Vatikánu“ (obrannou reakciou, zakrývaním – ako sa komu páči).
Van Schaik tu ponúka akýsi prierez históriou gnosticizmu, ezoteriky a ezoterického kresťanstva od staroveku až po súčasnosť.
Kapitoly svojej knihy spravidla začína niektorým z najznámejších Brownových tvrdení z jeho knihy Da Vinciho kód a na toto tvrdenie potom reaguje historickým exkurzom do oblasti, ktorej sa spomenuté tvrdenie dotýka.

Van Schaik sa k dielu D. Browna stavia síce kriticky, no zároveň mu zaň vyslovuje vďaku, pretože podľa neho Brownovi vďačíme za prebudenie záujmu o ezoterické kresťanstvo.

Starý dobrý pán Pratchett aj s jeho svojským náhľadom na to, ako veci fungujú.
Mám radosť vždy, keď môžem zrelaxovať pri ďalšom príbehu zo Zemeplochy, dobre sa pobaviť, poučiť a poriadne sa zasmiať.
Mimochodom, o existencii (i keď dokonale zahalenej rúškom tajomstva a záhad) nepolapiteľného ponožkožrúta nemám žiadnych pochybností. :-)

Než sa Zem stihla raz otočiť, bolo dočítané. Nedalo sa inak.

Dynamika deja, psychológia postáv, opis spôsobu, akým vnímajú protagonisti príbehu realitu života a maličkého sveta okolo seba – to všetko ma doslova pohltilo a na niekoľko hodín pripútalo k tejto knihe. Ešte dlho po jej prečítaní som musel o tom všetkom premýšľať.
Niektorí možno budú autorovi vyčítať brutalitu, prílišný naturalizmus v opisoch niektorých scén (niektoré stránky sú skutočne iba pre otrlejšie povahy), tiež hojnosť hrubého výraziva, no títo, ak odmietajú vidieť realitu života a sveta, v ktorom žijeme, nech nabudúce siahnu radšej po dobrodružnej literatúre pre mládež alebo po červenej knižnici a nie po thrilleri z dnešnej (postkomunistickej) „veselej“ slovenskej reality.
Treba ale tiež povedať, že Karikovi sa darí pomenúvať veci také, aké sú. Teda dobro je dobro a zlo je zlo. To, že opisuje najmä to druhé, je iba logický dôsledok výberu témy.
Tu by som chcel ešte upozorniť, že autor nepredkladá akési múdre poučky o svete a o tom, ako to v ňom chodí, ale opisuje vnímanie sveta očami viac či menej vyšinutých (a tým nemyslím len Zubáča alebo Labu) jedincov. Preto by určite nebolo dobré stotožňovať sa s bezbrehým cynizmom, ktorým je kniha presiaknutá. Je to cynizmus postáv, z ktorých takmer žiadna nie je duševne vyrovnaná a normálna.

5 05.11.2012

Silno deprimujúca kniha. Pri jej čítaní ma občas prepadávala chuť zájsť na veľvyslanectvo napr. takej Bieloruskej republiky a požiadať o politický azyl. Už nejakú dobu sa ma totiž zmocňuje čoraz väčšie podozrenie, že aj také krajiny sveta, ako trebárs Kuba alebo Bielorusko, budú už v neďalekej budúcnosti ostrovmi slobody v porovnaní s tým, čoho sa ešte dožijeme my v tejto našej krásnej socialistickej Európskej únii pod vedením jej vrcholových aparátnikov.

5 25.10.2012

Tak, ako aj u ostatných diel Cornwellovej spisby, som aj u tohto mal po dočítaní pocit, že bolo príliš krátke.

5 09.09.2012

alebo Trafený Dawkinsovým memplexom

Teraz vážne. Autorova argumentácia má príliš veľa faktických aj logických nedostatkov, občas cítiť manipuláciu a zavádzanie. Navyše, pán Bakalář pozná možno tisíc sociologických a iných poučiek o náboženstve, ale nepozná náboženstvo. A to je dosť zarážajúce, keďže práve náboženstvom sa rozhodol v tejto knihe zaoberať. Áno, áno, prečítal si pár knižiek. Aj ja som prečítal dve jeho a niekoľko ďalších, no mám podozrenie, že napriek tomu moje tvrdenie o sociológii ako pseudovede pán Bakalář asi neuzná.
Nahliadnuc na to z iného uhla, autor sa tu s úprimným presvedčením odvážne pustil do citlivej témy a vzhľadom na fakt, že diel tohto razenia zas nie je na našom trhu veľa, možno túto prácu hodnotiť ako prínos do diskusie. K tomu si uvedomujem, že zďaleka nie každý zdieľa môj svetonázor, ktorým je môj kritický postoj nutne ovplyvnený. A tiež boli časy, kedy by som s nadšením dal 5 bodov už len kvôli tomu pocitu, že tí kresťania zase raz od niekoho dostali poriadne na frak.
Dnes sa však musím pýtať: Možno veriť tvrdeniam ľudí, ktorí sa rozhodli to, čo sami podľa svojho presvedčenia považujú za rozprávky, vyvrátiť nie dôkazmi, ale svojimi vlastnými rozprávkami? Možno veriť ľuďom, ktorí sa vysmievajú veriacim v Boha, ale ich vlastná viera v mémy im nepríde nijako „smiešna, trápna a infantilná“?

5 03.04.2011

Táto kniha ma chytila od jej samého začiatku, prečítal som ju takpovediac jedným dychom a to napriek tomu, že sa nepočítam medzi fanúšikov detektívok. Možno to bolo aj tým, že toto svieže dielko hranice žánru mierne presahuje.
Dej sa sprvu odohráva na Slovensku súčasnosti, neskôr sa prenáša na opustený grécky ostrovček. Exteriéry však nie sú dôležité, aj keď si o nich čitateľ vďaka výstižným opisom vytvára dokonalú predstavu. Zaujímavé sú psychologické profily, charakteristiky postáv (ktoré sú vlastne všetky kľúčové) a najmä ironizujúci a prenikavý pohľad, ktorým sa hlavná hrdinka díva na tieto postavy, na ich jednanie a domnelé alebo skutočné pohnútky, na dej okolo nich, na okolitý svet aj na samu seba. A napokon, nechýba ani jasné morálne stanovisko, s ktorým sa čitateľ môže bez problémov stotožniť.
Knihu by som ohodnotil na cca 80%, no keďže sa každý titul snažím hodnotiť v rámci danej kategórie, dávam plných 100%.

5 30.11.-0001

S veľkohubým štýlom amerického protestantizmu mávam problém, no u Alcorna to, našťastie, nie je až také vypuklé. Táto jeho práca má určite čo dať aj katolíkovi.

4 01.12.2018

„Pán ledové zahrady“ Jarosława Grzędowicza (všetky štyry diely) jednoznačne patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v posledných dvoch dekádach v žánroch sci-fi a fantasy objavilo (i keď, napriek istému prelínaniu žánrov, si myslím, že toto patrí skôr do sci-fi). Odporúčam!

Ako to už při tých kvalitnejších žánrových dielach býva, aj tu možno zaznamenať istý myšlienkový presah. Z toho, čo ma zaujalo, prikladám dva úryvky z dvojky:
„Oni jsou jiní. Oni nechtějí procházet světem. Oni ho chtějí měnit. Nezajímá je, zda něčemu rozumějí ani jestli něco zničí, protože jsou si jistí svou moudrostí. Věří ve slova. Všechno popisují slovy. Činy je nezajímají. Oni myslí, ale nedělají si hlavu s tvořením. Tvoří podvědomě. Chtějí změnu, i kdyby měla být špatná. Ty nenávidíš změny. Oni jimi žijí. Nikdy nezaváhají s přivoláním změn a nezajímá je, co se stane. Tohle je rozdíl mezi vámi. Proto oni převracejí svět vzhůru nohama, a ty si nedokážeš poradit ani s obyčejným jablkem.‟

„Čím se liším od van Dykena a od ostatních? Nejsem vědec. Chybí mi analytický přístup ke světu. Vlohy pro hledání zjednodušených modelových vysvětlení. V jistém smyslu nerozlišování modelu od skutečnosti. Záliba ve vymýšlení teorií. Škatulkování. Udržení myšlenek ve světě abstrakce. Celý život mě pohání adrenalin. Přežívání, ne analýza. Jsem svázán s doslovností. Událostí, lidí i míst. Tím žiju. Můj přístup ke světu je v podstatě rozjímavý. Jsem prostý člověk. Disponuji také jinými vědomostmi. Méně bohatými, méně systematickými a určitě celkově menšími. Jenže to, co dělá můj přítel čaroděj z Amsterodamu, se mi nezdá rozumné. Jedině, že by za tím byla nějaká teorie, na kterou jsem příliš hloupý. Vysublimovaný filozofický úhel pohledu, o kterém by se hodiny dalo diskutovat žargonem plným termínů jako „simulakry“ „derivace“, „modálnost“ a „pojmové denotáty“ a který se v praxi používá k primitivnímu opovrhování lidmi, tyranii a vůdčímu komplexu. Doby, kdy věda byla funkcí moudrosti, dávno minuly. Teď je to labyrint protichůdných názorů spočívajících ve vysokém stupni abstrakce, kde je „model modelu“ jen mateřská školka. Je to snad nezbytný mechanismus, aby se člověk stal mágem?“

4 31.12.2017

Niekto z tímu autor-prekladateľ zrejme zlyhal. Dosť možné, že obaja. Jazyková korekcia nič moc. Voľba veľkosti písma žiadne terno – chcelo by to lupu.
Celé je to nezrozumiteľné a autor si pletie hrušky s jablkami. A čitateľ si to musí doslova oddrieť, keď z kontextu pracne doluje, čo chcel vlastne pán Cervenka povedať. Navyše čitateľ-laik, ktorý sa ešte nestretol s nejakou serióznou a zrozumiteľnou literatúrou venujúcou sa ekonómii a ekonomike, už po prečítaní prvých statí nebude vedieť, kde je sever.
Žiaľ, to jediné dobré na tejto knihe je jej anotácia, ktorá má len jedinú chybičku – je poriadne zavádzajúca. Obsah tvoria akože ekonomické komentáre vyšperkované kvetnatou mluvou, často sprznené až do nezrozumiteľnosti.
Andreas Cervenka je vraj „nositeľ ocenenia najlepší švédsky ekonomický novinár za rok 2013“. Takže to možno sprasil prekladateľ? Alebo je tiež možné, že švédskych ekonomických novinárov je strašne málo? Možno iba jeden? A ktohovie, kto toto honosné ocenenie udeľuje?

Pre drobné pobavenie:
str. 31 – „Existují čtyři slova, jež bankovní ředitel nikdy nevysloví: Jsem hoden peněz.“ Pre istotu zopakujem: „Jsem hoden peněz.“ Takže štyri slová? Aj toto čosi vypovedá o kvalite prekladu.

Tomuto paškvilu sa treba vyhnúť veľkým oblúkom!

4 09.02.2017

Nie som zrovna prívržencom konšpiračných teórií a preto som ani nebol práve nadšený tým, že Petr Hájek so všetkým neustále odbieha do všemožných konšpirácií, v ktorých sa následne nevyhnutne zamotáva do rôznych protirečení (i keď niekedy iba zdanlivých) a takto zbytočne odpútava pozornosť od vecí podstatných a znižuje váhu myšlienok a tvrdení, ktoré sú, aspoň podľa mňa, v tejto knihe a pre túto dobu naozaj dôležité.
Ako Slovák a občan SR, navyše pohybujúci sa mimo ťažko intelektuálne kruhy, nie som vzťahom Václav Havel vs. Václav Klaus nijako zvlášť zaťažený, no viem si predstaviť, že spôsobom, akým svoj postoj k týmto dvom postavám českej politickej scény (a dnes už vlastne aj českých dejín) Petr Hájek neustále prezentuje, k obľube svojej knihy v Českej republike rozhodne neprispieva. I keď chápem, že vzhľadom k tomu, čo túžil týmto svojím dielom povedať, sa mnohému z toho mohol iba ťažko vyhnúť. Vo výsledku je to však kontraproduktívne, pretože ľudia, ktorí ho v zúrivosti budú chcieť kameňovať, pretože si dovolil dotknúť sa ich ikony, sotva budú ochotní dopriať mu sluchu a schopní zamýšľať sa nad tým, čo tu chcel básnik vyjadriť.
Obhajobe kresťanskej viery (nebodaj jej šíreniu!) v českej spoločnosti tým, akou formou tu svoje myšlienky prezentuje, tiež asi moc neprospel.
Podtrhnuté, sčítané – táto kniha sa v autorovej vlasti, ani inde, zrejme veľkého množstva pozitívnych ohlasov nedočká. Škoda, pretože aj ona má čo povedať a má čím prispieť k zamysleniu sa nad tým, o čom je vlastne Európska únia.
Pôvodne som chcel toto dielo Petra Hájka ohodnotiť na tých 60%, až v závere, ktorý pokladám za naozaj dobrý, som sa rozhodol pre 80%. Pretože hodnota tejto knihy nespočíva v nejakom „rozjímaní“ o „svetovládnych“ konšpiráciách, ale v jej duchovnom presahu. Je preto na škodu veci, že autor tie skutočne dobré myšlienky vedúce k zamysleniu sa nad pravdou utopil v prehnanom fantazírovaní (miestami by sa chcelo povedať až blúznení).
Na druhej strane – je dobré vedieť, že sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí sa neboja stáť za svojím presvedčením, neváhajú ísť s kožou na trh a prezentovať svoje názory a ísť proti mainstreamu.

4 28.08.2016

Pri tejto ságe, zdá sa, David Weber vydal zo seba to najlepšie. Jeden by si pomyslel, že pedál zošliapol až na podlahu už pri prvých dieloch, ba že už dokonca prekročil hranice možného, no on stále pridáva!
Dokonale vykreslené charaktery, emócie a myšlienky nie len hlavných, ale aj epizódnych postáv. Akékoľvek situácie a bojové scény opísané priam geniálne. A takto by sa dalo pokračovať...

Knihy tejto série patria medzi tie, pri ktorých sa jasne ukazuje moja závislosť. Všetko ide bokom, žiadna povinnosť nie je dosť naliehavá – môžem kľudne zapadnúť prachom, obrásť pavučinami...

4 15.08.2015

Sever proti Juhu tak, ako túto kapitolu amerických dejín v učebniciach nenájdeme.
Mal som chuť, aspoň pri porovnaní s predošlou Cornwellovou tvorbou, znížiť hodnotenie na 4*, ale napokon ostávam pri piatich. Postráda niektoré prednosti iných jeho románov, zato má však iné kvality, napr. sa oveľa viac venuje vnútornému životu a pohnútkam protagonistov.
Pôžitok z čítania rušil nie práve podarený preklad.

4 15.03.2015

Až príliš veľa ľudí dnes podlieha tendenciám doby a mnohí z nich majú preto sklony predpokladať, že vysoká rozvodovosť, tak ako aj vysoký podiel slobodných matiek, je čímsi normálnym. Že je to akýmsi príznakom slobody, ktorú nám dnešná spoločnosť poskytuje, že je to niečo, čo možno dokonca označiť ako pozitívum a pokrok. Takáto myšlienková konštrukcia je mylná a vyplýva z nepochopenia pojmu sloboda a jeho zamieňania s nezodpovednosťou, v tomto prípade pri výbere životného partnera.
Až príliš veľa ľudí – a je medzi nimi aj veľa kresťanov – nie je ochotných akceptovať manželstvo v jeho tradičnom ponímaní, ako ho chápe Cirkev a preto odsudzujú jej postoj k tejto inštitúcii, resp. z neho vyplývajúci postoj k predmanželskému sexu, nemanželskému spolužitiu, zväzkom homosexuálov a pod.
Táto knižka môže byť aspoň stručným úvodom k pochopeniu tejto problematiky všeobecne a postoja Cirkvi k nej zvlášť.

4 03.08.2014

Mnoho o Darwinovi, jeho živote, rodinnom zázemí, detstve, mladosti, štúdiách, priateľoch, formovaní jeho osobnosti a názorov.

„... člověk může z vědeckých důvodů plně akceptovat evoluci a zároveň z vědeckých, filozofických, morálních a teologických důvodů ostře odmítnout darwinismus.“

4 08.05.2014

Je zaujímavé sledovať, ako Chomsky a ďalší duchovní velikáni podobného razenia stále zotrvávajú vo svojich pozíciách a pritom im akosi uniká fakt, že „zločinný“ priemyselný Sever je už dávno ovládaný elitami, ktorých myslenie vychádza z toho istého ideového podhubia, ktoré je vlastné týmto intelektuálom, ktorí na všetko hľadia optikou svojej neomarxistickej ideológie.
Ak sa nejaký štát kvôli nezodpovednej politike jeho predstaviteľov zadĺži, je to vždy vina veriteľov (Wall Street fúúúj!!!), ktorí nemajú iný cieľ, ako dlžníka načisto zruinovať. Teda ak sa niekto ocitne v ekonomických problémoch, nie je to vinou jeho vlastného diletantstva, vždy je to vina nejakého kapitalistického diabla, ktorý netúži po ničom inom, než ľudí zbavovať práce.
Títo revolucionári od písacieho stola musia vždy nájsť vinníka – viditeľného, ľahko označiteľného. Ich morálny kompas funguje ako v rozprávke – silný je ten zlý a slabý musí byť automaticky dobrý.
Napriek spomenutému, knižka obsahuje mnoho postrehov, ktoré stoja za zamyslenie. Darmo – svet nie je čierno-biely, ani jednoduchý a ľahko pochopiteľný, aj keď by sme si ho možno práve takýto želali.
Už iba na okraj poznamenám, že jazykovú úpravu textu (ak sa jej vôbec niekto venoval) si mal vziať na starosť niekto, kto lepšie ovláda spisovnú češtinu a jej pravidlá.