ibs komentáře u knih
No takto. Vdacna tema pre velku odozvu u citatelov. Urcite smutne, urcite polutovaniahodne, ale tieto pribehy sa v nasej spolocnosti deju a diat budu. Kniha by sa vsak mala hodnotit ako kniha, nie ako velmi je pribeh smutny a cloveka sa dotkne. Nechala som si to ulezat par dni. Prve dve tretiny boli vynikajuce, citalo sa to samo, vzdy tam bola ta tuzba vediet viac, ako sa to zamota-rozmota-domota, ako sa to vyvinie... Potom to zrazu bolo, nechcem to tak zhodnotit, ale az nudne predvidatelne? Kazdopadne ten jazyk, ten styl, to je uplna pecka a pre mna urcite jedna z najvycibrenejsich ceskych autorov sucasnosti. Pat hviezdiciek som dala Slepej mape a Hane, tie zarezonovali na velmi dlho...tak tu je to 4-4,5.
Madl vazne prekvapil. Dostala som sa k nej uplne nahodou, vravim si - zo zaujimavosti - skusim trochu z nej precitat, co je to za literarny pocin. Zaciatok knohy je na urovni pubertalneho vylevu, az prilis sexu v online chate, zrazu sa vsak vela vysvetli a uz sa to vyborne zamotava, deje sa prelinaju, sucasnost a minulost, on a ona, ale ten styl - ten styl ubieha rychlo a cita sa skvele. Vsetko ostava otvorene, maloco Madl napise priamo, pri citani ide hlava na 100 percent. O tom romany predsa su - premyslat o pribehu. Mozno trochu prilis vsetkeho a primalo ineho, rozumiem vsetkym komentom predo mnou, ale aj tak to bolo na par miestach az vynikajuce citanie. Minochodom, velmi to stylom pisania pripomina Sally Rooney - Normalni ludia alebo Osamelost prvocisel.
Dej vyborny, len tie tazkopadne opisy, to tomu vela ubralo v hodnoteni. Napad zapletky super, ziadna klasicka romantika. Velmi dobre, nesadol iba styl pisania.
Ono sa to citalo akoby to clovek realne prezil. Fakt pobavilo, aj prislo luto.
Vynikajuce zamyslenie sa nad clovekom ako takym, pribeh zbehne stranku po stranke, nacrtnutej fikcii je velmi lahke uverit, jedine malinke minus, ktore irituje prvych par desiatok stran, je ta sialena interpunkcia a gramatika, ktora k tomu pribehu ale uplne patri.
Vynikajuca, mozno menej “ctiva” nez dej u Mornstajnovej knih, ale o to lepsie na zamyslenie sa.
Vynikajuca vec, velmi posobivy dynamicky styl pisania a velmi, velmi priznacna tema dnesnej dobe. Toto chcete mat vo vladtnej kniznici doma:)
Ishiguro nepise knihy, ale “literarne diela. Styl pisania, prace s textom a vobec vyjadrovania sa je nenapodobitelny (inak velka poklona prekladatelke).
Ak toto je literarny debut - na obalke uvedene “inteligentny” roman, tak asi nie som cielova skupina. Uz Obycejni lide bolo tak jedna k jednej, moze - nemusi sa pacit kazdemu, ale toto je strata casu.
Motovacne citaty a svojska kopia temy Maleho princa. Dala by som hviezdicku, ze ano take mile okej. Ale KRTKO a jeho kolace, ten tomu dal na tych par strankach uplne iny usmevny rozmer!
No take tazke citanie o tazkom zivote v tazko psychicky poznacenej rodine v Idaho. Nic poeticke, ako pise recenzia v uvode tejto stranky, som tam nenasla. Taka americka mormonska zivotna drama s domacim nasilim a psychickym terorom - ale to dnes leti...
Stalo to za zamyslenie, urcite.
Vynikajuce. A to som ozaj nedocitala Oveho, Brit-Marie ani Babicku...asi im dam este sancu.
Pribeh vyborny, i ked zo zaciatku take pateticke, ale potom uz sa to rozbehlo. Stale ma fascinuje mentalita a kultura tychto krajin, z extremu dobreho do extremu zleho.
Som rada, ze som to po prvych 50 stranach neodlozila. Vyborne, len sa dostat do toho stylu pisania trvalo.
Taky bezny roman, radovo su ich na trhu tisice. Neublizil, neprekvapil, nezanechal dojem (co sa o prvocislach alebo ciernej neda povedat, tam dojem ostal a velky!)