ibs
komentáře u knih

Pise vynikajuco, niet co dodat. Tato ako aj dalsie jej knihy su pozitkom pre citatela.


Taky typicky ISHIGURO styl - bud to mas rad alebo nie, pre mna pise famozne “inak” nez bezna romanova beletria, to sa mi paci.


"Papier je trpezlivejsi viac nez ludia." Je to velmi zvlastna kniha, nie je to romanova literatura ani zivotopis, netreba od toho cakat spoved ako Mengeleho dievca a ine obdobne knihy. Zarazajuce je, kolko zvlastnych myslienok a postrehov si okrem klasickych dennikovych poznamok 13-rocnej slecny Anna poznacila. Za mna 80 percent.


Velmi, velmi zaujimavy roman s viacerymi temami k zamysleniu sa (clovek a vojna, rodic a dieta, manzelstvo ako vztah, a podobne). "Ctive", rychle, neviem ci sa k nemu vratim, ale za precitanie stal na 110 percent:)


ISHIGURO to skratka vie. Podla mna aj kniha bez pribehu by od neho bola uz len tym stylom prejavu a pisania hodna 5 hviezd.


Miestami usmevne, miestami citove, miestami zaujimave a miestami az zdlhave citanie - ale cast ”Je prec” cela skvela, osobna vypoved o strachu zo straty niekoho, kto tu pre nas bol a viac nie je. Za mna jedna z najosobnejsich pasazi knihy. Urcite sa oplati precitat (cela kniha).


Jedna z naj knih, ake som citala..


vskutku zaujimavy literarny pocin, vyborne citanie


Danielle Steel 21. storocia. Slovensky preklad miestami na zamyslenie- pubertacka vravi: “Viem, ze stvaras lapajstva.” - ???


Nebolo to zle, ale niektore pasaze nezachranil ani neuveritelny jazykovy prejav a styl.


New York Times je posledne roky hodnotenie za ”inakost”. Zvykli sme si. Ale nebolo to vobec zle, styl rychly, malo to spad, chcelo sa to citat “samo”, len ta celkova pointa - asi mi to fantasy- realita uplne nesedi.


Malo to potencial... a sialeny. Vie pisat..a dobre. Ale ... mozno sa to niekomu paci, mozno je to ozaj strhujuca jazda podla New York Times a Guardian, ale toto bol miestami parstranovy boj o docitanie? A pritom to mohlo byt tak dobreeee, len ... Citala som aj Svetla... aj Zberatela musli, toto bolo najtazsie.


Len o trosku slabsie ako Medvedovce, aj kvoli rekapitulacii prveho dielu na prvych sto stranach.


To vazne po 100 stranach prestalo bavit. Nemastne, neslane, roztahane, aj chcem vediet, co bude dalej, aj sa nudim stranu po strane.


Vyborne, aj ked Mornstajnova to nie je. A to som i k nej kriticka:) Prva polovica kniha - mota sa to, natahuje sa to, druha je rychla, ale vadi tam to jedine pojitko- teda aspon mne, Hubert. Ale celkovo je to ozaj dobre.


Styl vyborny, kniha fajn, pribeh zapletka vynikajuca, len ten taky “smrnc” v zavere tomu chybal, nieco, kvoli comu si clovek tu knihu rad zapamata.


Prvy pribeh- neviem, od zaciatku sa mi zdal pritiahnuty za vlasy, moze byt partnerka az tak slepa? Vcelku mi vadili aj vsuvky z pohladu psychologie. Druhy pribeh, velmi-ale ozaj velmi sa mi pacilo vykreslenie moznych pohladov na vieru a presvedcenie vsetkych, ze ten “ich” pohlad je jediny spravny (opat jemnejsie, ale predsa mi citanie narusali vsuvky pomedzi listy). Treti pribeh - SIALENE REALNE VYKRESLENIE DOBY, prave tym poslednym 70 stranam pat hviezdiciek!


Typicky Barnes, uvahy, myslienky, pohlad na stav z kazdej strany. Kto ma rad psychologicke vyobraxenie postav - nech sa paci.


Tretia cast knihy, kde su svedectva ludi priamo zainteresovanych na udalosti, su SIALENE. Uz len kvoli tomu sa to oplati citat.


Na tento pribeh treba mat “naladu”, je to vyborna novela, len ak ate najskor citali prvocisla, ktore zrejme uz netromfne nic, bude asi sklamanim.
