Kaduri komentáře u knih
Historická detektívka odohrávajúca sa na bojiskách po ukončení 1. svetovej vojny. To tu ešte nebolo.
Amy Vannecková prichádza v marci 1919 do severného Francúzska. Je odhodlaná vypátrať svojho zmiznutého snúbenca, živého či mŕtveho. Netuší, že zlo sa stále skrýva v zákopoch...
Zvláštny román. Časové obdobie a zvolená téma mi vyslovene sadli. Knižka je pútavá a bola som naozaj zvedavá na jej vyústenie.
Zápasila som však s nejednoznačnosťou hlavných hrdinov a občas zmätočným dejom. Akoby som nevedela knižku správne uchopiť.
Uspokojivý záver dojem z knižky značne vylepšil a kľudne ju odporučím ďalej.
"Rhodes říká, že válka je jenom začátek. Obyčejný voják nebojuje za to, co dosud měl – což bylo zatraceně málo –, ale za nový začátek, kdy moc nebude předávána z otce na syna jako rodinné dědictví. Musíme vytvořit nový začátek, jinak vítězství nemá smysl, jinak to nebude vítězství. Nevím, jak bude tenhle nový svět vypadat, jak ho dosáhneme nebo jak bude fungovat, ale věřím Rhodesovi, když říká, že brzy nastane.
Ať se stane, co se stane, nemůžeme se vrátit, odkud jsme přišli. Nemůžeme vymazat, co jsme viděli, co jsme učinili. My ne. Už nikdy nebudeme dětmi, bezmocnými, poddajnými a bez viny."
Slasti a strasti nešikovného anglického týpka, prisťahovalca z Londýna do francúzskej dedinky Braslou. Samozvaného podnikateľa čoby výrobcu remeselného piva.
Má to jeden menší zádrhel. O varení piva netuší zhola nič. Tak začína metóda "pokus - omyl".
A či sa mu podarí vyrobiť aspoň jednu poživateľnú dávku, zodpovie táto knižka:).
Okrem toho je to vtipný sprievodca života na francúzskom vidieku, medziľudských vzťahov a "adaptácie" Tommyho rodiny v cudzom štáte.
Trošku trvalo, kým som sa začítala, ale potom to bolo fakt veselé.
A dostala som chuť na jedno chladené...:).
"... nový život ve Francii jsem plánoval důkladně a nesázel vše na jednu kartu. Jen blbec by odešel z celkem přijatelné práce v londýnské kanceláři, přestěhoval se na francouzský venkov a co se finančního zajištění týká, spoléhal výhradně na to, že jeho knižní prvotina, humoristický román s prvky detektivky, bude bestseller. Ba ne, kromě psaní jsem měl v ohýnku ještě jedno idiotské želízko. Založím pivovar. V jedné z nejvyhlášenějších vinařských oblastí Francie. V oblasti, kde místní, jak se mi zatím zdálo, nemají pití piva nijak zvlášť v oblibě. A aby toho nebylo málo, asi jsem při tom svém důkladném plánování přehlédl jeden drobný detail, a sice, že když chcete vařit pivo, musíte vědět, jak se to dělá."
Sľúbila som si, že už nezačnem čítať fantasy sériu, v ktorej je preložený iba prvý diel. Ale sľuby sú na to, aby sa porušovali - a voilá, čítam si "Hříšní světci":).
Zo začiatku to celkom šlo. Bavila ma Naďa a jej komunikácia s Bohmi. A bavilo ma autorkino poňatie "Netvora".
Ale postupne sa mi javilo konanie postáv stále naivnejšie, príbeh stále prekombinovanejší (nie v dobrom zmysle) a záver bol totálny zmätok.
Premýšľam nad podobnými knihami, ktoré som čítala cca pred rokom (Opačno, Strážce duší, Prvá veterná čarodejka, ...). Tie príbehy mi úplne splývajú.
A "Hříšní světci" dokonale zapadnú medzi ne.
Už nikdy nezačnem čítať prvý diel série... :)
Kde bolo, tam bolo...
"My, sestry Eastwoodovy, jsme byly tři, já, Agnes a Bella, takže se o nás možná bude vyprávět jako o čarodějnicích z pohádek. Byly nebyly tři sestry.
Mags by se to, myslím, líbilo – vždycky říkala, že nikdo nevěnuje patřičnou pozornost pohádkám a tak vůbec, vyprávěnkám babiček, tajným dětským říkankám a písničkám, které si zpívají ženské při práci.
Anebo se o nás možná vůbec vyprávět nebude, protože náš příběh ještě nemá konec. Možná jsme jenom samotný začátek a všechno to pozdvižení a trable, které jsme nadělaly, nebylo nic než první křísnutí pazourku, první sprška jisker.
Žádné čarodějnice pořád nejsou.
Ale budou."
Nový Salem, rok 1893.
Vrcholí emancipačné hnutie za volebné právo žien. Ale čo keď existuje aj iná cesta? Cesta zabudnutých kúziel, rozprávok šepkaných deťom pred spaním. Čo keď sa 3 sestry rozhodnú vzkriesiť stratenú cestu Avalonu?
Moc sa mi to páčilo.
Rovnako dobré - ak nie ešte lepšie - ako "January a Deset tisíc dveří". Autorku si radím medzi obľúbené.
Odporúčam.
Príbeh vysťahovalectva dvoch žien, Gwyn a Helen, na Nový Zéland v 2. polovici 19. storočia.
Na základe pozitívnych komentárov som mala od knižky vysoké očakávania, ktoré sa nie celkom naplnili.
Počiatočné absolútne nadšenie nahradilo mierne vytriezvenie.
Áno, je to pútavý príbeh, odohrávajúci sa na zaujímavom mieste v čase prevratných zmien.
No na mňa bol dej knižky až moc dramatický a postavy málo "plnokrvné". Neprecítila som príbeh do hĺbky.
Kto má však rád viacgeneračné ságy s mnohými dramatickými zmenami, určite nebude sklamaný:).
Hľadala som niečo vtipné, pozitívne, s dobrým koncom, a našla túto knižku. Obálka pôsobí trochu lacno, ale skrýva v sebe milý príbeh.
Claire a Carter spolu strávia jednu noc, následkom ktorej sa Claire zmení život o 180 stupňov. Po rokoch sa náhodne opäť stretnú a Carter zažije najväčšie prekvapenie svojho života...
Knižka je prešpikovaná sarkastickým humorom a vtipnými situáciami, i keď niektoré pôsobili detinsky.
Celkovo hodnotím knižku kladne, mala som ju prečítanú raz-dva a super som si zresetovala mozog:).
Takže... bola som zvedavá na knižku, z ktorej "starý chlapák" Bukowski spadol na zadok. Ja však jeho nadšenie nezdieľam.
Knižka je dobre remeselne spracovaná a moc ma bavila dobová atmosféra Los Angeles 30-tych rokov 20. storočia.
Postrádala som však punc originality, ktorý Bukowski tak nadšene velebí v predslove. Čítala som podobné knižky od iných autorov ( i keď niektorí sa zrejme Fantem inšpirovali:)). Wau efekt sa nedostavil.
A tiež ma iritoval ten vzťah - nevzťah medzi Arturom a Camillou, ktorý pomaly na každej stránke osciloval medzi zamilovanosťou a nenávisťou.
Až úplný záver dojem mierne vylepšil, ale pár stránok nezachráni celú knižku.
Zatváram potichučky dvere za Fantem, Bukowskim a spol., a snáď niekedy inokedy v lepších časoch...
V jednom z predchádzajúcich príspevkov som uviedla, že s toľkými psychopatmi v rámci jednej knihy som sa ešte nestretla. Tak oprava, TOTO je tá kniha.
O to desivejší je fakt, že kým predtým sa jednalo o vymyslený thriller, táto knižka je inšpirovaná reálnymi zážitkami autorových priateľov. A nie, nejedná sa o pobyt na psychiatrii, ale o džungľu zvanú randenie.
Ku knižke som spočiatku pristupovala obozretne. Anotácia sľubovala salvy smiechu. No v tomto žánri je náročné udržať tenkú hranicu medzi vtipom a trápnosťou a vy potom trpíte spolu s autorom. To našťastie nie je prípad tejto knižky.
Naozaj som sa smiala nahlas. Najviac ma dorazilo rande s cyklistom, či s fanúšikom ultraľahkých lietadiel.
A keď konečne objavíte partnera vašich snov, ešte zďaleka nemáte vyhraté...
Príbeh ku koncu trošku stratil tempo, takže jedna hviezdička dole. Výbuchy smiechu nahradil úsmev na tvári.
A to predsa stačí, nie:)?
Po prekonaní prvotného šoku ohľadom veku hlavných hrdinov (-násť, nie -dsať), som knižke dala predsa len šancu a dobre som spravila:).
Sledujeme príbeh netradičného zoznámenia, kde kľúčovú rolu zohráva červený zápisník a jeho neustále putovanie medzi Dashom a Lily. Je to príbeh vtipný, občas až škodoradostný, dojímavý a rozhodne nie presladený.
Nie sú tu násilné zvraty, ktoré by umelo posúvali dej dopredu. Príbeh je prirodzený, pozvoľna plynie. Pôsobí, akoby sa naozaj stal, akoby naozaj svetom putoval červený zápisník. Ktovie, možno zablúdi aj k vám... :).
Ako naznačuje samotný názov knižky, jedná sa o nežný, citlivý, poetický príbeh.
Krehká Nathalie sa po prežitej tragédii uzatvorila pred svetom. Až kým nestretne na prvý pohľad nezaujímavého, obyčajného Markusa. Knižka je príbehom ich rodiacej sa lásky.
Autorove úvahy mi občas pripomenuli Kunderu. Hlavne, akú dôležitosť vkladá do giest, mimiky, kúzla okamihu.
Bolo to moc krásne čítanie.
Odporúčam.
Audiokniha.
Dôchodca Miro píše zo starobinca listy svojmu kamarátovi Emilovi. Sprevádza nás nimi humornou formou rôznymi peripetiami 20. i začiatku 21. storočia.
A keďže túto knižku napísal Milan Lasica, nemohlo to dopadnúť inak, ako dobre:).
Jedná sa o vtipné čítanie s trpkým podtónom, veď hovorím, celý Lasica:).
Zaujímalo by ma, ako by zglosoval súčasnú politickú situáciu. Aspoň trošku veselšie by tu bolo...
Psychologický román. V tomto prípade s veľkým dôrazom na "psycho".
Cillian, vrátnik luxusného bytového komplexu na Manhattane, je Bohom. Má vládu nad životmi nič netušiacich obyvateľov bytového domu. Žije vďaka nim. A oni žijú pre jeho perverzné potešenie. Aby im mohol ublížiť. Psychicky, emocionálne, fyzicky.
Predmetom jeho intenzívneho záujmu sa stáva obyvateľka bytu 8A - Clara...
Takto si predstavujem kvalitný psychothriller.
Cillianove úchylné aktivity sú vykreslené natoľko pútavo, že mu zvráteným spôsobom "fandíte". A držíte mu palce, aby ho nebodaj nechytili.
Príbeh je celkovo veľmi pekne vystavaný.
Páčilo sa mi to (takým tým "psychotickým" spôsobom:)).
"Došel k závěru, že život stojí za to, když může ovládat cizí bolest. Možnost řídit život druhých byla dostatečným důvodem, proč žít dál.
Od této noci se jeho šance na přežití zmnohonásobily: ve hře nebyl jen jeden život, ale životy tisíce lidí, kteří ho obklopovali. Otevíral se před ním úplně nový svět.
A od té noci, pod neustálou hrozbou sebevraždy, přicházel na nové způsoby, jak být Bohem, jak rozhodovat o životě lidí kolem sebe."
"Způsobit někomu bolest je hrubiánství; sice je k tomu zapotřebí hodně techniky, ale velmi málo psychologie, žádná analýza. Naopak vstoupit tiše a nenápadně malými zásahy do cizího života byla výzva a zároveň i zdroj pravého potěšení. Zranit nebo zabít dokáže každý, ale jen někdo se umí vedrat do cizího života jako Bůh, ovlivnit jeho duševní rozpoložení, a dokonce i osud, a přitom vždy zůstat ve stínu."
Tak toto bolo moc dobré.
Knižka čítaná na základe letnej výzvy mojej čitateľskej skupiny - "Kniha, ktorej dej sa odohráva pri vode, jazere, mori...". Hneď som si spomenula na túto knižku.
A bol to vskutku šťastný výber.
Mladé dievča Fable vysadí otec po stroskotaní lode na ostrove zlodejov. Prežíva v nehostinných podmienkach s jediným zámerom - získať späť svoje právoplatné miesto v otcovej flotile. Akýmkoľvek spôsobom...
Napínavá dobrodružná fantasy plná nebezpečného námorného obchodu, drahokamov, tajomstiev a skrývaných citov.
Bavilo ma to:).
Veľké plus, že sa jedná o duológiu a druhá časť už vyšla v slovenskom preklade. Aspoň môžem porovnať, ktorý preklad je lepší:).
Toto bolo silné.
Príbeh Marije Morevny, tápajúcej na pomedzí ríše Kostěja Bessmjertneho a režimu ranobolševického Ruska. Príbeh umne prepájajúci magický realizmus s prvkami ruských rozprávok a povier.
Príbeh zo začiatku hravý, vtipný, lascívny, no postupne desivý, násilný, až bezútešný.
Príbeh určený pre skúseného čitateľa, ktorý medzi riadkami, v podobenstvách, dokáže rozpoznať realitu Leninovho i Stalinovo Ruska.
Na mňa to bolo ku koncu strašne smutné...
Komu sa páčila Trilogie zimní noci, toto je jeho knižka, i keď o dosť temnejšia verzia.
"Tam v slzách carevice leží, zavřená ve své komůrce.
A Šedý Vlk dělá jí pomyšlení.
Tam v hmoždíři pod nebem světa běsnící Baba Jaga létá.
Tam Car Kostěj tiše chřadne, tam bdí nad svým bledým zlatem."
„Tak se člověk stane nesmrtelnej, volčico. Prochází tím samým příběhem znova a znova, dokud do světa nevychodí pěšinu, dokud i kdybys zmizela, příběh se bude dál otáčet, bude dál hrát jako fonograf a ty budeš muset znova povstat, i kdybys měla prostřelený oko, abys dál mohla hrát svou roli a odříkávat svoje repliky.“
"Pamatuju si, jaký to bylo bejt tlustá. Bylo to skvělý. Dalo se kutálet chodbou jako cvrnkací kulička. Přála bych si, abych se teď mohla najíst těch dní, vzpomínání je přece jak ježení, nemyslíš? Hltáme minulost, abysme se zahřáli. Ať už jsi byla kdekoli, doufám, že tam bylo teplo.“
"Potulujeme se, ztracení, a ty už ani nevidíš to stříbrno na našich hrudích, protože celý lidský svět je země Smrti a v zajetí, a konečně po celém tom dlouhém čase jsme stejní jako všichni ostatní.
Všichni jsme mrtví. Všichni jsme si rovni. Jsme zlomení a bez cíle a věříme, že jsme naživu. Tohle je Rusko a píše se rok 1952. Co jiného by mohlo být peklo?“
Ešte väčší úlet ako prvý diel.
Agentka Streda Ďalšia sa ledva spamätala z maléru s Janou Eyrovou a už sa vrhá do ďalšieho dobrodružstva.
Tempo knižky je šialené - Streda skáče z knihy do knihy, do minulosti i do budúcnosti... Niektoré kapitoly boli vynikajúce (napr. súdny proces v "Procese" od Franza Kafku). Ale priznám sa, na mňa toho už bolo moc. Príliš veľa postáv, príliš veľa dejových liniek. V tej zmeti zápletiek som sa už trošku strácala. Trošku dosť:).
V závere sa autorovi podarilo z celého toho chaosu elegantne vybrusliť a strihol napínavé finále.
To ma navnadilo na ďalší diel, ale pokračovania sa už zrejme nedočkáme...
"... odjela jsem domů a cestou jsem přemýšlela o tom, že v situaci, kdy se mě někdo pokouší zabít pomocí náhod, za čtrnáct dní má přijít konec světa, čeká mě soudní proces, aniž bych věděla, z čeho jsem obžalovaná, a našli jsme ztracenou Shakespearovu hru, už se ničeho o moc podivnějšího nemůžu dočkat. V tom jsem se ale mýlila. Velice jsem se mýlila."
„Problémem pro společnost KrtekTV,“ pokračoval moderátor, „a tvrdou ranou pro producenty show Přežij Cortése, oblíbeného soutěžního pořadu, který je nápodobou dobytí říše Aztéků, se stal incident, při němž byl neúspěšný soutěžící místo prostého vypovězení z uzavřených kulis Tenochtitlánu zaživa obětován bohu slunce. Show byla zrušena a okolnosti incidentu se vyšetřují. Společnost KrtekTV se dle vlastního vyjádření ‚za incident omlouvá a je jím naprosto zdrcena‘, zároveň však připomíná, že ‚její show měla nejvyšší rating, a to i po zmíněné krvavé oběti‘.
„Rozuměla jsi něčemu z toho všeho?“ zeptala se slečna Havishamová.
„Ani ne.“
„Výborně!“ usmála se slečna Havishamová. „Zmatení mysli je přesně to pravé rozpoložení, v němž by všichni kadeti jurisfikce měli přistupovat k prvnímu přidělenému úkolu!“
Rozmýšľam, čo o knižke napísať. Mám z nej rozporuplné pocity.
Jedná sa o detektívku z 18. storočia. Sledujeme 3 dejové linky - na panstve Thornleigh, v Londýne, a pár rokov dozadu v amerických kolóniách počas vojny za nezávislosť.
Problém nie je v samotnom príbehu, logicky je dobre vystavaný, nie sú v ňom nezrovnalosti. Ale tie postavy. Nikto mi nebol extra sympatický, nevytvorila som si k nim žiadny vzťah. Keď si myslíte, že už viete na čom ste, autorka spraví otočku a postavy konajú nepochopiteľne. A nie v dobrom zmysle.
Tiež ma zarazila bezcitnosť kladných hrdinov (scéna so psom; deti tešiace sa, že rozštvrtia vrahov ich rodičov...). Možno je problém môj pohľad Európana 21. storočia.
Podľa mňa by stačilo pár scén prepísať a knižka by bola skvelá. Ale nebola...
P.S.: Pozitívna vsuvka na záver:). Prvý krát som čítala o vojne za nezávislosť USA z pohľadu anglických vojakov. To ma bavilo.
Knižku som si vyhliadla kvôli obdobiu, v ktorom sa odohráva - 1. svetovej vojne. Čo nakoniec pre samotný príbeh nebolo vôbec relevantné:).
Ako písali už čitatelia predo mnou, medzi horory by som knižku nezaradila. Jedná sa skôr o detektívku šmrncnutú nadprirodzenom.
Dej je pomerne priamočiary a zápletku som odhalila už v cca polovici knižky. Napriek tomu sa to čítalo veľmi dobre, ku koncu som sa nemohla od knižky odtrhnúť.
Myslím, že autorka si necháva pootvorené zadné dvierka pre prípadný druhý diel.
Veľmi príjemné čítanie.
Knižka je nielen obsahovo ale i štýlom písania poctou diela Jane Austenovej. Podstatnou časťou knihy je práve polemika o motívoch konania postáv v jej knižkách. Preto je dôležité, aby sa čitateľ v diele Austenovej dobre orientoval.
Natalie Jenner v hrdinoch svojej knižky zrkadlí hlavné témy, s ktorými pracovala i Jane Austenová - vysoké morálne hodnoty, zdvorilosť za každých okolností, solidarita k blížnym, ...
I keď občas som mala chuť hlavných hrdinov "popostrčiť", aby sa už konečne "vyslovili" a ku šťastiu prišli. Podobné nutkanie som mala aj pri čítaní kníh od p. Austenovej, takže dielo sa vydarilo:)
Takže takto:
Zo začiatku mi prišiel dej dosť chaotický a knižku som takmer odložila. Čo by bola chyba.
Postupne autorka ako keby získala istotu a príbeh sa veľmi pekne rozvinul. Áno, jedná sa o jej prvotinu, je to poznať, potrebovalo by to trošku učesať a vyladiť.
Ale klady prevyšujú. Moc sa mi páčila myšlienka vtákov ako strážcov duše. Ich popisy patrili medzi to najlepšie, čo knižka ponúka.
A tiež ma autorka prekvapila vo vývoji jednotlivých postáv - v polke knihy som si bola istá, kam sa to bude uberať, kto má aké tajomstvá, ale úplne som sa sekla...
Na záver, pre pobavenie, hneď na začiatku som si dala do vyhľadávača preklad slova lelek do slovenčiny. Čo to je za vtáka... A je to lelek aj v slovenčine:). V živote som o ňom nepočula:).
Knižka už má aj druhý diel, tak verím, že sa dočkáme prekladu. Ja pôjdem určite do toho:).
Fantasy, ktorej chýba práve to kúzlo. Prišlo mi to, ako dobre napísaná domáca úloha. Zápletky pôsobia umelo vykonštruovane a konanie hlavnej ženskej hrdinky je vyslovene detinské.
Napriek tomu záver knižky opäť skončil veľmi napínavo, čo čitateľa núti siahnuť po ďalšom dieli. Ak sa teda na našom knižnom trhu objaví...